Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8C/68/2013

Uznesenie

Okresný súd Pezinok, v právnej veci žalobcu: F. Z. R..F.., so sídlom M. Č.. XX, XXX XX V., IČO: XX XXX XXX, proti žalovanému: V. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. Č.. XXX/XX, F., za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného: K. O. D. F. D., P. R. X, XXX XX M., IČO: XXXXXXXX, o zaplatenie sumy 874,31 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd konanie z a s t a v u j e.

II. Súd vstup vedľajšieho účastníka na strane žalovaného pripúšťa.

III. Žalobcovi bude vrátený súdny poplatok vo výške 45,30 Eur prostredníctvom Daňového úradu Bratislava po právoplatnosti tohto uznesenia.

IV. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Žalobca sa žalobou podanou na tunajší súd dňa 16.11.2011 domáhal vydania platobného rozkazu v ktorom súd zaviazal žalovanú k zaplatenia sumy 874,31 Eur s príslušenstvom a náhrady trov konania.

O návrhu žalobcu rozhodol súd najskôr platobným rozkazom č. k. XXRo/XXX/XXXX-XX zo dňa 30.11.2011, ktorý však musel uznesením č. k. XC/XX/XXXX-XX zo dňa 02.07.2013 podľa prvá veta (ďalej len „“) v plnom rozsahu zrušiť, nakoľko sa ho nepodarilo žalovanej doručiť do vlastných rúk.

Písomným podaním zo dňa 13.05.2014 oznámil vedľajší účastník vstup do konania na strane žalovaného.

Podaním zo dňa 23.06.2014 žalobca vyslovil svoje stanovisko k vstupu vedľajšieho účastníka do konania. Uviedol, že na strane vedľajšieho účastníka nie sú splnené podmienky na jeho vstup do konania. Združenie môže zastupovať práva a využívať skutočnosť, že zákon poskytuje vedľajšiemu účastníkovi takmer rovnaké práva ako účastníkovi iba ak bude riadne oboznámené s obsahom súdneho spisu. Ak by súd umožnil združeniu vstup do konania bez výslovného písomného súhlasu žalovaného, následkom by bolo porušenie práv žalovaného vyplývajúcich mu zo . Nie je možné nijako nahradiť alebo opomenúť súhlas žalovaného v zmysle ust. , ktorý je nevyhnutný na to, aby sa Združenie zoznamovalo s osobnými údajmi žalovaného vyplývajúcimi zo spisu. Nahradenie súhlasu nevyplýva ani z ust. . Ak združenie disponuje výslovným a nespochybniteľným súhlasom daným mu žalovaným, môže podľa vstúpiť do konania. Inak bude porušené žalované ústavné právo na ochranu pred zasahovaním do súkromného a rodinného života a najmä jeho právo na ochranu pred neoprávneným zhromažďovaním, zverejňovaním alebo iným zneužívaním údajov o jeho osobe tak, ako mu tieto práva vyplývajú najmú z č.l. 19 SR. Bez výslovného súhlasu žalovaného by mohlo dôjsť k vážnemu porušeniu aj práva na ochranu jeho súkromia a tiež k porušeniu telekomunikačného tajomstva, ktorého predmet je spravidla obsahom faktúr predložených spolu so žalobou, a ktoré vyplýva z ust. o elektronických komunikáciách, ktoré je povinný zachovávať každý subjekt, teda aj súd. Ako vyplýva z vyššie uvedeného ust. , na základe ktorého sa združenie domáha vstupu do konania, možno dôvodne považovať minimálne za rozporné s SR, najmä jej čl. 19.

Súd prvého stupňa sa nestotožňuje s argumentáciou žalobcu, že zákon nemal na mysli vstup vedľajšieho účastníka do konaní, kde predmetom konania je individuálny návrh proti spotrebiteľovi. Žiadne takého vymedzenie príslušné právne predpisy neobsahujú a výklad, ktorý žalobca používa je formalistický a reštriktívny. Pod práva spotrebiteľa je možné zahrnúť i právo na spravodlivý súdny proces, právo využiť všetky prostriedky svojej obrany na súde a napokon i právo využitia inštitútu vedľajšieho účastníctva. Súd vyjadruje svoje presvedčenie, že cieľom zákonodarcu nebolo vyňať individuálne návrhy proti spotrebiteľom z výkladu ustanovenia

Pokiaľ ide o ďalšiu námietku žalobcu a tou je absencia súhlasu účastníka, na ktorého strane má vedľajší účastník vystupovať, je potrebné sa s žalobcom stotožniť v tom, že účelu vedľajšieho účastníctva odporuje existencia nesúhlasu toho účastníka, ktorý má byť vedľajším účastníkom podporovaný.

V tejto súvislosti je nutné poznamenať, že žalovaný sa k vstupu vedľajšieho účastníka do konania nijako nevyjadril. Fakt, že žalovaný je v konaní nečinný, nevyjadril sa k návrhu, ani k vstupu vedľajšieho účastníka do konania, nemožno bez ďalšieho dôvodiť ako jeho nesúhlas so vstupom vedľajšieho účastníka do konania. Súd v konaní postupuje i keď sú účastníci konania nečinní a je povinný rozhodnúť o námietke vedľajšieho účastníctva v konaní napriek pasivite žalovaného.

Súd sa zaoberal i námietkou žalobcu, ktorou poukazoval na porušovanie zákona o osobných údajoch, SR a zákona o elektronických komunikáciách. V prvom rade je potrebné pripomenúť, že súd o vstupe vedľajšieho účastníka do konania hlavných účastníkov vždy upovedomí, resp. je povinný tak urobiť a dať im priestor, aby vyjadrili svoj nesúhlas s ich vstupom do konania. Nie je preto dôvodné tvrdenie žalobcu, že vedľajší účastník vstupuje do konania bez vedomia spotrebiteľa. Pokiaľ by spotrebiteľ vyslovil so vstupom vedľajšieho účastníka výslovný nesúhlas, musel by súd túto skutočnosť zohľadniť. Nečinnosť hlavného účastníka, nevyjadrenie sa k vstupu vedľajšieho účastníka do konania, nie je možné ako nesúhlas vykladať.

Zaoberajúc sa všetkými uvedenými argumentmi žalobcu súd dospel k záveru, že vstup vedľajšieho účastníka do konania na strane žalovaného spĺňa zákonné podmienky a je potrebné jeho účasť v konaní pripustiť.

Písomným podaním zo dňa 23.06.2014, ktoré bolo tunajšiemu súdu doručené dňa 27.06.2014 vzal žalobca žalobu v celom rozsahu späť. V späťvzatí žalobca uviedol, že žalovaná uspokojila nárok žalobcu dňa 20.06.2014.

Podľa , navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.

Podľa , súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.

Podľa , nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než došlo k prejednaniu veci v jej merite, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. V takomto prípade súd rozhodne o zastavení konania do 30 dní od späťvzatia návrhu.

Podľa , žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené

Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd vychádzal zo skutočnosti, že vedľajší účastník na strane žalovaného vstúpil do konania ako profesijná organizácia založená za účelom kolektívnej ochrany práv spotrebiteľov z vlastného podnetu. Vedľajší účastník oznámil vstup do konania, o predmete ktorého nemal žiadnu vedomosť a zároveň oznámil, že si uplatňuje náhradu trov konania podľa ich dodatočnej špecifikácie a vyčíslenia na úhradu, ktoré žiada zaviazať žalobcu. Vzhľadom na to, že vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného v súvislosti s konaním žiadne trovy konania nevznikli, preto súd mu žiadne trovy konania nepriznal.

O vrátení súdneho poplatku žalobcu súd rozhodol podľa ustanovenia o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, podľa ktorého poplatok splatný podaním návrhu na začatie konania, podaním odvolania alebo dovolania sa vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa podanie vrátane odvolania a dovolania odmietlo alebo ak sa návrh, odvolanie alebo dovolanie vzali späť pred prvým pojednávaním bez ohľadu na to, či bol vydaný platobný rozkaz.

Podľa ods. 4 citovaného zákonného ustanovenia okrem poplatku v rozvodovom konaní a poplatku, ktorý sa vracia podľa odseku 1, sa poplatok alebo jeho časť (preplatok) vracia krátený o 1 %, najmenej však 6,70 eura. Ak sa návrh vzal späť pred zaplatením poplatku, poplatok sa nevyrubuje.

Žalobca zaplatil súdny poplatok za žalobu na začatie konania v sume 52 eur pred prvým pojednávaním vzal späť žalobu, žalobcovi teda bude vrátený súdny poplatok krátený o 1 %, najmenej však 6,70 eur, teda v sume 45,30 eur.

V zmysle ustanovenia § 11 ods.6 citovaného zákona, súdny poplatok bude vrátený prostredníctvom daňového úradu príslušného podľa trvalého pobytu (sídla) poplatníka.

Na základe vyššie uvedeného s prihliadnutím na citované ustanovenia zákona, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Žalobca sa žalobou podanou na tunajší súd dňa 16.11.2011 domáhal vydania platobného rozkazu v ktorom súd zaviazal žalovanú k zaplatenia sumy 874,31 Eur s príslušenstvom a náhrady trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave, písomne v troch vyhotoveniach ( prvá veta ).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis ak je to potrebné.

Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy ( ).