Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_7P-99-2014.pdf
PDF · 71.84 KB
Case nature
Area
Subarea
7P/99/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rimavská Sobota samosudkyňou Mgr. Alicou Žingorovou v právnej veci mal. L. P., V.. XX. XX. XXXX a mal. B. P., V.. XX. XX. XXXX, bytom u otca; zast. Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Rimavskej Sobote, ako kolíznym opatrovníkom; dieťa rodičov: matky - F. P., V.. XX. XX. XXXX, P. I. T. XXX; t. č. na neznámom mieste, zast. opatrovníčkou F. Q., súdnou tajomníčkou tunajšieho súdu a otca - B. P., V.. XX. XX. XXXX, P. I. T. XXX o návrhu navrhovateľa - otca na zverenie mal. do osobnej starostlivosti a určenie výživného takto
rozhodol:
Súd z v e r u j e mal. L. P., V.. XX. XX. XXXX a mal. B. P., V.. XX. XX. XXXX do osobnej starostlivosti otca - navrhovateľa, ktorý ich bude zastupovať a spravovať ich majetok.
Matka - odporkyňa je p o v i n n á prispievať na výživu maloletých sumou vo výške 30 % zo sumy životného minima (v súčasnosti 27,13 € na jedno dieťa, spolu 54,26 €) na neplnoleté nezaopatrené dieťa, a to vždy do 20-teho dňa v mesiaci vopred do rúk navrhovateľa - otca, počnúc dňom 01. 01. 2014.
Nedoplatok na výživnom za obdobie od 01. 01. 2014 do 31. 08. 2014 vo výške 434,08 € je matka povinná uhradiť v 10 € splátkach spolu s bežným výživným až do úplného vyrovnania, pod hrozbou straty výhody splátok.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ - otec podal dňa 30. 06. 2014 na tunajší súd návrh, ktorým sa domáhal zverenia maloletých detí do svojej osobnej starostlivosti a určenia výživného zo strany matky. Návrh odôvodnil tým, že matka maloletých v januári 2014 odišla zo spoločnej domácnosti, pravdepodobne do zahraničia, odvtedy sa neozvala.
Podľa § 24 ods. 4 citovaného zákonného ustanovenia súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Podľa ods. 5 citovaného zákonného ustanovenia súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
Podľa ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa ods. 2 citovaného zákona obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa ods. 3 citovaného zákona, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa ods. 4 citovaného zákona pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa ods. 5 citovaného zákona výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa ust. § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Podľa ods. 2 citovaného zákona súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.
Podľa ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa ods. 2 citovaného zákona výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Súd vychádzal pri schvaľovaní výšky výživného z ust. § 2 písm. c/ zákona č. 601/2003 o životnom minime. V zmysle § 5 citovaného zákona sa sumy uvedené v § 2 upravia vždy k 01. 07. bežného kalendárneho roka. Od 01. 07. 2013 zákonná minimálna výška výživného predstavuje čiastku 27,13 € mesačne na jedno dieťa.
Vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania a s poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia súd maloleté deti zveril do osobnej starostlivosti otca, pričom výživné zo strany matky určil v zákonnej minimálnej výške.
Súd o trovách konania rozhodol analogicky podľa ust. § 146 ods. 1 písm. a/ OSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné, lebo účastníci konania sa po vyhlásení rozsudku vzdali odvolania voči nemu.