Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24P/175/2014

Potvrdené rozhodnutím 7CoP/5/2015
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sidónie Sládečkovej a členiek senátu JUDr. Soni Zmekovej a JUDr. Eriky Madarászovej, vo veci starostlivosti o maloletú C. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpená Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov: matka B. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom A. pri X., H. V. XXX/XX, zastúpená JUDr. Štefanom Mišovičom, advokátom so sídlom Nitra, Jána Mrvu 22, otec U. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom B., X. XXXX/XX, t.č. F. pri B., M. XXX, o návrhu matky na udelenie súhlasu k podaniu žiadosti o zmenu priezviska maloletej a o návrhu matky na úpravu styku, o odvolaní matky maloletého dieťaťa proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 19. augusta 2014, č.k. 24P/175/2014-14, takto rozhodol: Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom zamietajúcom výroku o zmenu priezviska maloletého dieťaťa p o t v r d z u j e . Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra v konaní pred samosudkyňou Mgr. Máriou Sitárovou vo veci starostlivosti súdu o maloletú C. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpenú Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov: matky B. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. V. XXX/XX, A. pri X., a otca U. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XXXX/XX, B., t.č. M. XXX, F. pri B., o návrhu matky na udelenie súhlasu k podaniu žiadosti o zmenu priezviska maloletej a o návrhu matky na úpravu styku, takto

rozhodol:

Súd návrh matky na zmenu priezviska mal. dieťaťa zamieta.

Súd upravuje styk otca s maloletou C. P. nar.XX.X.XXXX tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou vždy v párnom týždni v kalendárnom roku, v sobotu v čase od 13 hod. do 14 hod. a to za prítomnosti matky maloletého dieťaťa. Začiatok aj koniec stretnutia bude prebiehať vždy v mieste bydliska maloletého dieťaťa. Matka je povinná maloleté dieťa na stretnutia s otcom včas a riadne pripraviť.

Žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Navrhovateľka - matka maloletého dieťaťa sa svojím písomným návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 21.05.2014 domáhala, aby jej dal súd súhlas na zmenu priezviska maloletej C. P. na priezvisko B.. Svoj návrh odôvodnila matka tým, že v minulosti otec dieťaťa pracoval v zahraničí a za ten čas nemal žiadny záujem vidieť svoje dieťa. Aj po návrate na Slovensko nemal snahu navštevovať maloletú. Následne znovu odišiel do zahraničia a bol tam do októbra 2012. Od uvedenej doby videl dcéru len dva krát, pričom sa nesnažil o žiadne citové zblíženie s dieťaťom, na dieťa sa pýta málokedy, nenavštevuje ju keď má sviatky. V roku 2014 bol dcéru pozrieť asi dva krát, aj to iba na podnet sociálnej pracovníčky v Nitre. Pred ňou sa dohodli, že musí dcéru navštevovať častejšie aby s ňou nadviazal citovú väzbu. Pri návštevách komunikuje iba s ňou, kedy ju iba uráža, vulgárne jej nadáva, je stále podráždený a sociálnej pracovníčke sa priznal, že berie drogy. Aj toto je dôvodom prečo chce zmeniť priezvisko dcére, aby to na ňu nemalo dopad do budúcnosti. On je ako otec uvedený len na papieri a jeho posledná návšteva trvala 10 minút. Žiada aj zrušiť úpravu návštev maloletej otcom, ktorý jej zavolá skoro každý týždeň, že príde ale nakoniec svoju návštevu zruší v poslednej chvíli, alebo nepríde bez oznámenia. Maloletá už navštevuje MŠ, začína sa zaujímať o vzťahové väzby súvisiace s poznaním svojho celého mena, teda aj priezviska a na základe týchto skutočností je v záujme maloletej aby mala priezvisko osoby s ktorou je v každodennom kontakte. Otec na dieťa neplatí výživné v stanovenej výške, toto vymáha exekútor. Tiež bol v roku 2013 bez jej vedomia v MŠ za dcérou, ktorá ho nepoznala a táto návšteva jej spôsobila plač a hysterický záchvat. V živote dieťaťa osoba s priezviskom P. úplne absentuje a preto si myslí, že zmena priezviska je odôvodnená. Tiež žiada, aby súd zakázal otcovi navštevovať maloletú v MŠ a návštevy umožnil len po dohode s matkou a to za tých podmienok, kedy vážne preukáže záujem o dcéru a bude riadne platiť súdom stanovené výživné. Chcela by riešiť aj otázku súvisiacu so zrieknutím sa práv otcovstva voči dieťaťu a to v celom rozsahu, pričom otcovi odpadne aj povinnosť platiť výživné.

Matka vypočutá ako účastníčka konania uviedla, že trvá na podaných návrhoch. Čo sa týka úpravy styku, tam sa vedia dohodnúť s otcom dieťaťa tak, že tento bude prebiehať v párnom týždni v sobotu od 13.00 hod. do 14.00 hod. za prítomnosti matky dieťaťa. Čo sa týka návrhu na zmenu priezviska, tú podávala preto, že dcéra otca ani riadne nepozná, keď mala malá pol roka tak odišiel, potom sa stretávali nepravidelne, možno 5 - 6 krát do roka. Teraz bol naposledy v decembri a potom v apríli, kedy podal aj žiadosť na sociálku kde boli predvolaní. Vzťah medzi nimi nie je, návštevy trvajú 5 minút. Otec s ňou nechce chodiť nikam von, nechce robiť to čo dieťa baví, na ňu pred dieťaťom vulgárne nadáva. Na úrade sa dohodli, že bude za malou chodiť každý druhý týždeň, ale odvtedy za ňou nebol. Pre ňu je to cudzí človek, ona na priezvisko P. nereaguje, dcéra ešte nevie ako sa volá priezviskom, ale svoje priezvisko si spája s jej. Otec sa priznal, že berie drogy, neverí že sa zmení, tri krát to na súde sľuboval a stále je to horšie. Výživné posiela po 100 eur, nie po 200 eur. V decembri a v januári nezaplatil vôbec. Je pravdou, že sa tak dohodli, že keď bude doma a nie v zahraničí, že bude platiť po 100 eur a potom že keď pôjde do zahraničia, že jej to doplatí, ale mal byť doma iba pol roka. Dcéra sa pôvodne volala B., potom jej sľuboval koncom roka 2010, že sa vezmú, tak išli na matriku a dali jej zmeniť priezvisko na P., no zo svadby nič nebolo ale priezvisko zostalo.

Matka v konečnom návrhu žiadala aby súd zmenil priezvisko dieťaťu a upravil styk tak, ako sa s otcom dieťaťa dohodli.

Otec vypočutý ako účastník konania uviedol, že súhlasí s navrhnutou úpravou styku, za dcérou chodí tak často ako môže. Je pravda, že to nie je často, ale nie je to vždy jeho vinou. Teraz od apríla ako sa dohodli, že bude chodiť každý druhý týždeň, tak raz volala, že prší, že malá nemôže ísť von, potom že má kiahne, potom že malá grcia, že aby sa ozval na začiatku týždňa, no to už boli v Bulharsku na dovolenke. Je pravdou, že keď išiel za dcérou do škôlky, tak táto reagovala naňho zle, tak za ňou už do škôlky nešiel. Nie je pravdou, že kričí na matku dieťaťa, skôr ona naňho. Čo sa týka drog, tak bral iba marihuanu, ale to skúšala aj matka dieťaťa keď ešte boli spolu, predtým ako otehotnela. On fajčil marihuanu naposledy v roku 2012 keď bol v Holandsku. Momentálne robí plavčíka, jediné čo si dá je pivo, ale snaží sa športovať, takže prestáva aj s tým. Pri stretnutiach s dieťaťom sa opil iba jeden krát v septembri 2011 keď sa s dieťaťom rozlúčil, pretože malá vtedy začala kričať, že ho neľúbi, že ľúbi iba babinku. Chce aby dcéra mala priezvisko po ňom, keby sa jej zmenilo, pochopila by to tak, že jej otec je vagabund, keď sa po ňom nevolá. Na dcére mu záleží.

Otec v konečnom návrhu žiadal návrh na zmenu priezviska zamietnuť a styk upraviť tak, ako sa dohodli s matkou dieťaťa.

Kolízny opatrovník v konečnom návrhu uviedol, že návrh na zmenu priezviska navrhuje zamietnuť, nakoľko sa otec s dieťaťom stretáva, aj keď sporadicky, vyživovaciu povinnosť si plní, hoci nie v stanovenej výške, takže nie sú dané zákonné dôvody na zmenu priezviska. Styk navrhuje upraviť v zmysle rodičovskej dohody.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil návrh, rodný list maloletého dieťaťa, správu ÚPSVaR z pohovoru s maloletým dieťaťom, pripojené spisy OS Nitra sp. zn. XXP/ XXX/XXXX, XXP/XXX/XXXX, z neho rozhodnutie na čl. 89 a nasledovné a XXP/XXX/XXXX, z neho rozhodnutie na čl. 14 a nasledovné, XXP/XXX/XXXX a zistil tento skutkový stav:

Maloletá C. P., nar. XX.XX.XXXX pochádza zo vzťahu matky B. B. a otca U. P.. Rozsudkom Okresného súdu Nitra sp. zn. XXP/XXX/XXXX-XX zo dňa 26.9.2012 bola maloletá C. P. zverená do osobnej starostlivosti matke a otec bol zaviazaný výživným vo výške 200,- eur mesačne. V uvedenom konaní matka žiadala aj o zmenu priezviska dieťaťa, pričom matka v tejto časti vzala svoj návrh späť. Styk otca s maloletým dieťaťom upravovaný nebol, nakoľko rodičia uviedli, že sa ohľadne styku vedia dohodnúť. Dňa 26.4.2013 matka znovu podala návrh na zmenu priezviska dieťaťa z dôvodov, ktoré sú uvedené aj v súčasnom návrhu matky. Dňa 4.6.2013 súd návrh matky na udelenie súhlasu k podaniu žiadosti o zmenu priezviska maloletej zamietol. Voči tomuto rozhodnutiu sa matka, otec aj kolízny opatrovník vzdali práva podať odvolanie. Aj od uvedeného rozhodnutia prebiehali stretnutia otca s maloletou iba sporadicky, tak ako v predchádzajúcom období, približne 5 - 6 krát do roka. V roku 2014 otec maloletú navštívil v apríli, kde sa na jeho podnet uskutočnilo stretnutie rodičov na príslušnom ÚPSVaR ohľadne vzťahu otca a maloletého dieťaťa v rámci realizácie styku. Otec bol upozornený aby dcéru navštevoval častejšie, no k návštevám od uvedenej doby neprišlo. Podľa vyjadrenia otca to bolo z dôvodov nielen na jeho strane, ale viac krát mu matka dieťaťa oznámila aby nechodil, pretože buď bola maloletá chorá alebo bola odcestovaná. Otec si vyživovaciu povinnosť plní vo výške 100 eur mesačne a to od júna 2014. Kolízny opatrovník vykonal pohovor s maloletou dňa 23.7.2014 za prítomnosti matky. Maloletá sa ohľadne otca vyjadrila, že za ňou chodí ale je zlý, pretože nahlas kričí, kričí na maminu, keď za ňou príde nehrajú sa spolu, nechce sa s ňou hrať. Na otázku ako by sa chcela volať, či P. alebo B., odpovedala že C. maminkina. Dňa 18.8.2014 bol vykonaný opakovaný pohovor s maloletou v jej prirodzenom rodinnom prostredí, uviedla, že s ocinom sa nestretla, ani za ním nechce ísť, lebo je zlý, lebo kričí na maminu. Na otázku ohľadne zmeny priezviska maloletá po dlhšej úvahe odpovedala, že sa chce volať B.. V závere správy z pohovoru s dieťaťom kolízny opatrovník uviedol, že na základe uvedených skutočností, ktoré boli získané pohovor primeraným mentálnej a vekovej vyspelosti dieťaťa kolízny opatrovník konštatuje, že dieťa jednoznačne pri pohovore nepreferovalo ani jedno z priezvisk, nakoľko si neuvedomovalo vážnosť takejto zmeny. Vzhľadom k tomu, že sa otec s dcérou stretol naposledy v apríli 2014, vyživovaciu povinnosť si plní i keď nie vo výške stanovenej súdom, navrhujú aby súd návrh matky zamietol.

Podľa /ďalej len Zákon o rodine/, ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, o správe majetku maloletého dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení súhlasu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a o príprave na budúce povolanie, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd. prostredníctvom úradu práce, sociálnych vecí a rodiny.

Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že návrh matky na zmenu priezviska maloletého dieťaťa nebol podaný dôvodne. Aj napriek tomu, že stretnutia otca s maloletou prebiehajú iba sporadicky približne päť až šesť krát do roka, maloletá vie kto je jej otcom, vie sa s touto osobou stotožniť. Otec si plní vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu, hoci nie v súdom stanovenej výške, ale výživné, ktoré matke posiela zabezpečuje potreby maloletého dieťaťa tak, aby nebolo žiadnym spôsobom ohrozené (otec si podal návrh na zníženie výživného, konanie o jeho návrhu sp. zn. XXP/XXX/XXXX, zatiaľ nebolo právoplatne ukončené). Súd poukazuje aj na tú skutočnosť, že maloletá mala od svojho narodenia už priezvisko zmenené a to dohodou rodičov, keď sa po narodení rodičia dohodli na priezvisku B. a potom čo plánovali uzatvoriť manželstvo, zmenili priezvisko dieťaťu na priezvisko P.. Zmena priezviska maloletého dieťaťa znamená značný zásah nielen do práv rodičov ale aj do práv dieťaťa. Pokiaľ sa rodičia na priezvisku dieťaťa nedohodnú, môže súd dať jednému z nich súhlas k podaniu žiadosti o zmenu priezviska maloletého dieťaťa iba vtedy, pokiaľ sú na takéto opatrenia vážne dôvody. Z vykonaného dokazovania v tomto konaní súd takéto závažné dôvody nezistil a preto návrh matky ako nedôvodný zamietol.

Podľa , rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

Podľa § 25 ods. 3 Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo ho zakáže.

Podľa § 25 ods. 4 Zákona o rodine, ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti.

Pri rozhodnutí o úprave styku otca s maloletou C. súd vychádzal z dohody rodičov ohľadne stretnutí otca s dieťaťom do budúcnosti, pričom styk na ktorom sa rodičia dohodli, je v súčasnej dobe v súlade so záujmami maloletého dieťaťa a zodpovedá aj možnostiam otca cestovať za maloletou z miesta jeho súčasného bydliska.

O trovách konania súd rozhodol podľa tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania, keďže išlo o konanie, ktoré súd mohol začať i bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre. Podľa v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach () uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v ,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené( ),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.