Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17C/38/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza samosudcom JUDr. Robertom Šorlom, PhD v právnej veci navrhovateľa: CASH COLLECTORS SK s.r.o. so sídlom Mlynské Nivy 49, 821 09 Bratislava, IČO: 44 703 015, zastúpený Havel, Holásek & Partners s.r.o. so sídlom Mlynské Nivy 49, 821 09 Bratislava proti odporcovi: K. C., narodený XX.X.XXXX, bytom H. XXX/X, N. za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, IČO: 42 176 778 so sídlom Námestie Legionárov 5, Prešov, obaja zastúpení advokátom JUDr. Andrejom Cifrom so sídlom Kráľa 5/A, Lučenec o zaplatenie 2.802,71 eur s príslušenstvom takto

rozhodol:

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi 663,20 eur s úrokom z omeškania v sadzbe 8 % ročne do 26.10.2010 a v sadzbe 9 % ročne od 27.10.2010 z 33,16 eur od 21.2.2009 do zaplatenia, z 33,16 eur od 21.3.2009 do zaplatenia, z 33,16 eur od 21.4.2009 do zaplatenia, z 33,16 eur od 21.5.2009 do zaplatenia, z 33,16 eur od 21.6.2009 do zaplatenia, z 33,16 eur od 21.7.2009 do zaplatenia, z 33,16 eur od 21.8.2009 do zaplatenia, z 33,16 eur od 21.9.2009 do zaplatenia, z 33,16 eur od 21.10.2009 do zaplatenia, z 33,16 eur od 21.11.2009 do zaplatenia, z 33,16 eur od 21.12.2009 do zaplatenia, z 33,16 eur od 21.1.2010 do zaplatenia, z 33,16 eur od 21.2.2010 do zaplatenia, z 33,16 eur od 21.3.2010 do zaplatenia, z 33,16 eur od 21.4.2010 do zaplatenia, z 33,16 eur od 21.5.2010 do zaplatenia, z 33,16 eur od 21.6.2010 do zaplatenia, z 33,16 eur od 21.7.2010 do zaplatenia, z 33,16 eur od 21.8.2010 do zaplatenia, z 33,16 eur od 21.9.2010 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti sa návrh z a m i e t a. Navrhovateľ je p o v i n n ý nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu trovy konania vo výške 341,56 eur, ktoré je povinný zaplatiť advokátovi vedľajšieho účastníka na strane odporcu, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Odporcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 4.2.2013 proti odporcovi domáhal zaplatenia 2.802,71 eur s úrokom vo výške 17,30 % ročne a s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 27.10.2010 do zaplatenia a náhrady trov konania, pričom tvrdil, že jeho právny predchodca poskytol odporcovi úver, ktorý odporca riadne nesplácal. Proti nároku, ktorý si uplatnil navrhovateľ, vzniesol vedľajší účastník zastúpený advokátom a následne aj odporca zastúpený tým istým advokátom námietku premlčania. Súd vykonal všetky účastníkmi navrhnuté dôkazy, a to zmluva o splátkovom úvere (čl. 9 - 10), všeobecné obchodné podmienky (čl. 11 - 19), výpis z bankovej knihy (čl. 18), oznámenia o postúpení pohľadávky (čl. 20 - 22), výpisy z účtu (čl. 78 - 87). Z vykonaného dokazovania s ohľadom na to, čo v priebehu konania tvrdili účastníci konania, boli zistené nasledovné skutočnosti: Slovenská sporiteľňa, a.s. ako veriteľ a odporca ako dlžník uzavreli dňa 10.10.2005 zmluvu, na základe ktorej bol odporcovi poskytnutý úver vo výške 37.000,- Sk, pri úrokovej sadzbe 17,30 % ročne, poplatku za správu úveru vo výške 50,- Sk mesačne, ktorý sa odporca spolu s úrokom zaviazal vrátiť v pravidelných mesačných splátkach vo výške 999,- Sk mesačne, splatných vždy do 20. dňa mesiaca, a to pri splatnosti prvej splátky dňa 20.11.2005 a poslednej dňa 20.9.2010. V článku II bol 3. zmluvy bolo dohodnuté, že splatné úroky a splatné poplatky sa dňom ich splatnosti uvedenej v základných podmienkach zmluvy, pripíšu k istine a stávajú sa jej súčasťou. V článku III bod 4. zmluvy bolo dohodnuté, že dlžník je povinný v prípade omeškania so splácaním pohľadávky z úveru, platiť úrok z omeškania vo výške určenej veriteľom. V článku IV bod 1. zmluvy bolo dohodnuté, že veriteľ úročí úver úrokovou sadzbou dohodnutou v základných podmienkach zmluvy. Slovenská sporiteľňa, a.s. na základe zmluvy zo dňa 21.10.2010 previedla pohľadávku proti odporcovi na tretí subjekt, ktorý túto pohľadávku na základe zmluvy zo dňa 1.12.2010 prevedená na navrhovateľa. Podľa zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Podľa účinného do 31.1.2013 ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva. Podľa nariadenia č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia účinného do 31.1.2013 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Podľa právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej zákonom. Podľa premlčaním právo na plnenie povinnosti druhej strany nezaniká, nemôže ho však priznať alebo uznať súd, ak povinná osoba namietne premlčanie po uplynutí premlčacej doby. Podľa pri právach vymáhateľných na súde začína plynúť premlčacia doba odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde, ak tento zákon neustanovuje niečo iné. Podľa pri práve na čiastkové plnenie plynie premlčacia doba pre každé čiastkové plnenie samostatne. Ak sa pre nesplnenie niektorého čiastkového záväzku stane splatný celý záväzok, plynie premlčacia doba od doby splatnosti nesplneného záväzku. Podľa ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky. Právny predchodca navrhovateľa s odporcom uzavrel zmluvu, v ktorej bolo uvedené, že sa uzaviera ako zmluva o úvere podľa . Okrem tohto právneho posúdenia právneho úkonu medzi účastníkmi, ktorým súd zásadne viazaný nie je, je z tohto dojednania účastníkov zrejmá ich vôľa podriadiť svoj právny vzťah podľa pod ustanovenia . Súd uvedené dojednanie o voľbe na právny vzťah účastníkov posúdil ako platné, keďže nebolo v rozpore so žiadnym ustanovením zákona, či skôr deklarovalo právny stav, podľa ktorého treba vzťah účastníkov posúdiť ako absolútny obchod. Zo zmluvy uzavretej medzi účastníkmi bolo zrejmé, že voľou právneho predchodcu navrhovateľa bolo poskytnúť za odplatu peňažné prostriedky odporcovi, pričom vôľou odporcu bolo takto poskytnuté peňažné prostriedky prijať a zaplatiť za ne dohodnutú odplatu vo forme úroku. Preto je zrejmé, že dojednania účastníkov obsahovali všetky nevyhnutné prvky zmluvy o úvere, podľa ktorej sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Preto v prípade účastníkov bola nepochybne uzavretá zmluva o úvere podľa . Bolo vylúčené posúdenie zmluvy medzi účastníkmi ako zmluvy o pôžičke podľa , keďže peňažné prostriedky boli právnym predchodcom navrhovateľa odporcovi poskytnuté na základe predchádzajúcej predzmluvnej žiadosti so zrejmou vôľou oboch zmluvných strán, ktorá spočívala v tom, že za poskytnutie peňazí sa zaplatí úrok. Zmluva medzi účastníkmi konania mala zrejmý konsenzuálny a nie reálny charakter, ako tomu je v prípade uzavretia zmluvy o pôžičke. Inak povedané, zmluvný vzťah medzi účastníkmi nebol založený tým, že navrhovateľ reálne odovzdal peniaze, ale tým, že sa stretla vôľa účastníkov uzavrieť zmluvu za určitých podmienok. Posúdenie zmluvy ako zmluvy o úvere, na ktorú sa vzťahuje vyplýva aj z nepochybného úmyslu zákonodarcu posudzovať zmluvy týkajúce sa úverových vzťahov podľa , ktorý v a o spotrebiteľských úveroch, pričom spotrebiteľský úver nemožno považovať za samostatný zmluvný typ, čo vyplýva z o spotrebiteľských úveroch, podľa ktorého spotrebiteľským úverom sa rozumie dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme. Z toho ustanovenia je zrejmé, že zákon o spotrebiteľských úveroch nekonštituuje vo svojich ustanoveniach osobitný zmluvný typ spotrebiteľského úveru, ale vytvára právny rámec pre všetky zmluvné typy, či už podľa Občianskeho alebo , ktorých podstatou je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov v akejkoľvek právnej forme. Pod právnou formou podľa o spotrebiteľských úveroch možno rozumieť len niektorý, či už v zákone výslovne upravený zmluvný typ alebo medzi účastníkmi nepomenovanou zmluvou vytvorený vzťah, ktorého podstatou je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov. Z obsahu zmluvy uzavretej medzi účastníkmi je zrejmé, že sa netýka podnikateľskej činnosti odporcu. Preto sa na zmluvu použijú okrem ustanovení aj ustanovenia § - 54 o spotrebiteľských zmluvách. Okrem toho bolo nevyhnutné vyporiadať sa s otázkou, či medzi navrhovateľom a odporcom ide o občianskoprávny a nie obchodnoprávny vzťah, a z toho dôvodu treba posudzovať prípadné premlčanie nároku a uznanie záväzku podľa ustanovení Občianskeho a nie . Je zrejmé, že právny predchodca navrhovateľa a odporca pri uzavretí zmluvy vychádzali z toho, že si na svoj vzťah, hoci to pre absolútny obchodnoprávny charakter zmluvy o úvere ani urobiť nemuseli, zvolili . Ako jediný dôvod toho, že by sa dojednanie o voľbe malo posudzovať ako neplatné, prichádza do úvahy to, že ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa . S takýmto právnym názorom nemožno súhlasiť, keďže osobitné ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách dojednanie na určitý právny vzťah výslovne nevylučujú, pričom samotný konštruuje výslovne spotrebiteľské vzťahy, a to nielen zmluvu o úvere, ale napr. aj zmluvy o bežnom a vkladovom účte, resp. vzťahy z cestovného šeku, ako absolútne obchody. To, že i spotrebiteľskú zmluvu možno uzavrieť aj podľa , je zrejmé z nedávno novelizovaného znenia , podľa ktorého ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky stanovenej podľa predpisov občianskeho práva. V tomto ustanovení zákonodarca jednoznačne akceptuje vznik spotrebiteľských vzťahov i v rámci . Nielen preto vôbec neobstoja názory o údajnej nevýhodnosti pre spotrebiteľa, ktoré vychádzajú z eklektívneho a izolovaného porovnávania niektorých právnych inštitútov v ich úprave podľa Občianskeho a . Nepochybne je niekedy pre spotrebiteľa ako dlžníka nevýhodný (napr. na prvý pohľad, no nie v každom prípade, v určení premlčacej doby štyroch rokov, na rozdiel od trojročnej premlčacej doby podľa ), no inokedy je pre dlžníka spotrebiteľa výhodnejšia aplikácia namiesto (napr. pri určení dĺžky premlčacej doby po uznaní záväzku, keď určuje premlčaciu dobu v trvaní štyroch rokov a v trvaní desiatich rokov). Vo vzťahu k navrhovateľom uplatnenému návrhu nebola čiastočne dôvodná námietka premlčania odporcu a vedľajšieho účastníka na strane odporcu, ktorá vychádzala z nesprávneho právneho posúdenia otázky dĺžky premlčacej doby podľa , keďže na vzťah účastníkov sa vzťahuje premlčacia doba podľa . Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že navrhovateľom poskytnuté peňažné prostriedky mal odporca vrátiť spolu s úrokom v mesačných splátkach vo výške 999,- Sk mesačne, splatných vždy do 20. dňa mesiaca, a to pri splatnosti prvej splátky dňa 20.11.2005 a poslednej dňa 20.9.2010. Z tohto skutkového zistenia je zrejmé, že k začatiu plynutia premlčacej doby dochádzalo podľa samostatne vo vzťahu ku každej zo splátok úveru. Preto už odo dňa splatnosti každej splátky samostatne mohol právny predchodca navrhovateľa alebo navrhovateľ podľa uplatniť dlh z každej splátky proti odporcovi na súde, a preto vždy 20. deň mesiaca začala plynúť štvorročná premlčacia doba podľa , ktorá uplynula vždy do štyroch rokov odo dňa splatnosti splátok. Navrhovateľ podal návrh na súde až dňa 4.2.2013, teda po uplynutí štvorročnej premlčacej doby ku všetkým splátkam, ktorých splatnosť nastala do 4.2.2009. Preto súd na námietku premlčania zamietol návrh sčasti všetkých plnení (vrátene úrokov z omeškania z týchto plnení), ktorých splatnosť nastala pred 4.2.2009. Po 4.2.2009 sa stali splatnými len splátky dlhu vo výške pôvodne dohodnutých 999,- Sk, teda 33,16 eur za obdobie mesiacov február 2009 až september 2010, teda za obdobie 20 mesiacov, čo je spolu 663,20 eur. Preto súd návrhu vyhovel sčasti o zaplatenie 663,20 eur a v prevyšujúcej časti návrh zamietol. Súd navrhovateľovi priznal z dôvodne uplatnených 20 splátok úveru, úrok z omeškania v navrhovateľom uplatnenej sadzbe 8 % ročne do 26.10.2010 a v sadzbe 9 % od 27.10.2010, keďže takto uplatnená sadzba bola v súlade s , a to vždy pri každej splátke od 21. dňa mesiaca do zaplatenia. Z týchto dôvodne uplatnených splátok súd navrhovateľovi nepriznal a zamietol nedôvodne uplatnený úrok v sadzbe 17,30 % ročne, keďže zo zistených skutočností spočívajúcich v dojednaniach v zmluve o úvere nemožno dospieť k záveru, že z nezaplatených splátok úveru navrhovateľovi vznikol nárok na zaplatenie iného plnenia (teda aj úroku), ako úroku z omeškania. Článok II bol 3. zmluvy obsahuje ustanovenie o pripisovaní úroku a poplatkov k istine, zmluva však neobsahuje ustanovenie, z ktorého by bolo možné vyvodiť to, že takáto istina je predmetom úročenia dohodnutým úrokom, pričom článok III bod 4. zmluvy uvádza len úrok z omeškania ako následok omeškania a článok IV bod 1. zmluvy stanovuje, že predmetom úročenia úrokom je len úver, teda nie istina vytváraná kapitalizovaním nezaplatených splátok. Vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu vznikli trovy konania jeho právnym zastúpením vo výške 648,37 eur určené podľa č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), a to (i) tarifná odmena za úkon právnej služby - príprava a prevzatie zastúpenia podľa vo výške 111, eur a náhrada podľa vo výške 7, eur; (ii) tarifná odmena za úkon právnej služby písomné podanie vo veci samej - vyjadrenie k návrhu podľa vo výške 111, eur a náhrada podľa vo výške 7, eur; (iii) tarifná odmena za úkon právnej služby vyjadrenie k odvolanie o procesnej otázke podľa vo výške 55, eur a náhrada podľa vo výške 7, eur (iv) tarifná odmena za úkon účasť na pojednávaní dňa 4.8.2014 podľa vo výške 111, eur a náhrada podľa vo výške 8, eur, náhrada za stratu času podľa za osem začatých polhodín strávených cestou motorovým vozidlom z Lučenca do Prievidze a späť vo výške 8 x 13,01 eur, čo je 104,08 eur, náhrada za cestu motorovým vozidlom z Lučenca do Prievidze a späť vo výške 65,76 eur (náhrada za použitie motorového vozidla: 0,183 eur x 240 km = 43,92 eur a náhrada za pohonné hmoty pri priemernej spotrebe benzínu 6,5 l x 240km/100km x priemerná cena benzínu vo výške 1,40 eur = 21,84 eur), k čomu treba pripočítať daň z pridanej hodnoty z 289,09 eur, čo je 57,82 eur. Podľa ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. Vedľajší účastník bol úspešný sčasti o zaplatenie 2.139,51 eur, čo je 76,34 % predmetu konania a neúspešný sčasti o zaplatenie 663,20 eur, čo je 23,66 % predmetu konania. Preto má vedľajší účastník právo na náhradu 52,68 % svojich trov, čo je 341,56 eur. Navrhovateľ je povinný náhradu trov konania zaplatiť advokátovi vedľajšieho účastníka podľa . O uplatnenej náhrade trov konania odporcu súd rozhodol tak, že odporcovi náhradu trov konania spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia nepriznal, a to z toho dôvodu, že odporca bol zastúpený rovnakým advokátom ako vedľajší účastník na jeho strane, pričom tento advokát odporcu len zopakoval už advokátom vedľajšieho účastníka v konaní urobené námietky. Takáto právne zastúpenie súd považoval za neúčelné a preto odporcovi náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Prievidza do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne v dvoch vyhotoveniach. Podľa v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach () uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.