Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23CoPr/4/2014

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v právnej veci navrhovateľky: K. A., nar. X.X.XXXX, bytom P., N. XXX/X, zastúpenej JUDr. Jurajom Jurovským, advokátom, so sídlom Piešťany, Vajanského 1955/58, proti odporkyni: VIALLE PLUS, s. r. o., so sídlom Levice, SNP 2130/56, IČO: 36 532 975, zastúpenej ADVISORY LAW OFFICE - Dr. Gajdoš, s. r. o., so sídlom Levice, SNP 2130/56, o zaplatenie 776,96 eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Trnava z 5. decembra 2013 č. k. -97, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvého stupňa r u š í a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa zamietol návrh a navrhovateľke uložil povinnosť zaplatiť odporkyni náhradu trov konania titulom trov jej právneho zastúpenia vo výške 0 eur.

Rozhodnutie vo veci samej odôvodnil ustanoveniami § 60 ods. 1 a 2, § 63 ods. 1 písm. b) a § 76 ods. 1 Zákonníka práce a tým, že pracovný pomer odporkyňa s navrhovateľkou neskončila dohodou podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce z dôvodu, že sa navrhovateľka stala pre odporkyňu nadbytočnou, vzhľadom na písomné rozhodnutie odporkyne alebo príslušného orgánu o zmene úloh odporkyne, jej technického vybavenia, o zníženie stavu zamestnancov s cieľom zvýšiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách, pretože navrhovateľka nepreukázala, že odporkyňa vydala takéto písomné rozhodnutie. Dospel k záveru, že pokiaľ navrhovateľka nedobrovoľne, alebo pod nátlakom uzatvorila takúto dohodu o skončení pracovného pomeru bez uvedenia dôvodu, mohla sa v zmysle § 77 Zákonníka práce domáhať na súde iba určenia neplatnosti takéhoto skončenia pracovného pomeru, preto dospel k záveru, že navrhovateľke nevznikol nárok na odstupné, podľa § 76 ods. 1 Zákonníka práce, pretože nepreukázala, že pracovný pomer bol s ňou ukončený dohodou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce. Výrok o trovách konania odôvodnil ustanovením § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a úspešnosťou odporkyne v konaní, nakoľko však právny zástupca trovy právneho zastúpenia nevyčíslil do troch pracovný dní od vyhlásenia rozhodnutia, súd odporkyni náhradu trov konania titulom trov právneho zastúpenia priznal vo výške 0 eur a aj odporkyni náhradu trov konania nepriznal, vzhľadom k tomu, že zo spisu nevyplýva, že by jej trovy konania vznikli, podľa § 151 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podala odvolanie navrhovateľka, ktorá navrhla jeho zmenu v zmysle § 220 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“) tak, aby súd uložil odporkyni zaplatiť jej 776,96 eur s 9,6 % úrokom z omeškania od 1.11.2011 do zaplatenia alebo aby podľa § 221 ods. 1 a 2 O. s. p. rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnila ustanovením § 205 ods. 2 písm. a) O. s. p. a tým, že súd prvého stupňa v zmysle § 221 ods. 1 písm. f) O. s. p. odňal navrhovateľke možnosť konať pred súdom a tým, že v zmysle § 221 ods. 1 písm. h) O. s. p. vec nesprávne právne posúdil a nedostatočne zistil skutkový stav, preto nevykonal navrhovateľkou navrhnuté dôkazy. Podľa odvolateľky, rozsudok súdu prvého stupňa

je nepreskúmateľným v zmysle § 157 ods. 2 O. s. p. v rozpore s čl. 46 ods. 1 ústavy Slovenskej republiky a článku 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Nesprávne právne posúdenie videla v tom, že súd prvého stupňa nezohľadnil, že v rovnakom čase odporkyňa skončila pracovný pomer dohodou okrem navrhovateľky aj s ďalšími siedmimi zamestnankyňami, za rovnakých okolností a s rovnakým dňom skončenia pracovného pomeru. V tejto súvislosti namietala, že súd prvého stupňa nevykonal ňou navrhnuté dokazovanie výsluchom svedkýň S.V. a A. D., nevysporiadal sa s protichodnosťou výpovedí svedkýň J. H. a O. F.. Paradoxným považovala, že súd prvého stupňa čiastočne aplikujúc § 118 ods. 2 O. s. p. priznal rozpornosť ohľadom skutočného dôvodu skončenia pracovného pomeru, ktorým boli organizačné zmeny vykonané odporkyňou, ale na druhej strane vyhlásil dokazovanie za skončené. V rozpore s § 157 ods. 2 O. s. p. súd prvého stupňa neuviedol, prečo nevykonal navrhovateľkou navrhované dokazovanie. Odvolateľka namietala tiež, že súd prvého stupňa v rozpore s § 132 O. s. p. nevzal do úvahy listinný dôkaz - písomné potvrdenie zmluvného partnera odporkyne - spoločnosti JAVYS, a. s. z 5.4.2012 zn. , z ktorého vyplýva, že od 1.10.2011 sa znížili plochy na upratovanie u tohto zmluvného partnera odporkyne o 30 %, že táto skutočnosť bola ním oznámená odporkyni vopred 31.8.2011 zápisom do „denníka služieb“ na pracovisku v Jaslovských Bohuniciach. Nevyrovnal sa ani s tvrdením odporkyne o tom, že pracovný pomer s navrhovateľkou skončila na základe iniciatívy navrhovateľky, ktorá mala prisľúbené výhodnejšie zamestnanie. Navrhovateľka pritom bola od skončenia pracovného pomeru od 1.10.2011 do vzniku nároku na starobný dôchodok 7.6.2012 evidovaná uchádzačkou o zamestnanie. Podľa odvolateľky, bolo povinnosťou zamestnávateľa odporkyne uviesť do dohody o skončení pracovného pomeru dôvod skončenia pracovného pomeru bez toho, aby uvedené žiadala zamestnankyňa - navrhovateľka.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa, výroku o trovách konania, podala odvolanie odporkyňa, ktorá navrhla jeho zmenu tak, aby súd navrhovateľke uložil povinnosť zaplatiť jej náhradu trov konania vo výške 779,06 eur s DPH. Odvolanie odôvodnila tým, že súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnemu skutkovému zisteniu, nakoľko 9.12.2013 trovy právneho zastúpenia vyčíslila v podaní, ktoré zaslala súdu obyčajnou poštovou zásielkou prostredníctvom pošty v Leviciach, čím si splnila povinnosť v zmysle § 151 ods. 1 O. s. p..

Navrhovateľka vo vyjadrení k odvolaniu odporkyne proti rozsudku, výroku o trovách konania, ktorá navrhla rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o trovách konania potvrdiť, nakoľko odporkyňa nepreukázala, že v zmysle § 151 ods. 1 O. s. p. si trovy konania vyčíslila.

Odporkyňa vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky navrhla rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej z dôvodu vecnej správnosti potvrdiť. Uviedla, že súd prvého stupňa správne dospel k záveru, že medzi navrhovateľkou a odporkyňou nebola uzavretá dohoda o skončení pracovného pomeru dohodou z organizačných dôvodov, preto navrhovateľke nepatrí nárok na odstupné. Uplatnila si náhradu trov prvostupňového i odvolacieho konania vo výške 850,44 eur.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba (§ 201 a § 204 O. s. p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 201 a § 202 O. s. p.), po zistení, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O. s. p.), preskúmal napadnutý rozsudok v súlade s ustanovením § 212 ods. 1 O. s. p. bez pojednávania, pretože nešlo o žiaden zo zákonom ustanovených prípadov potreby prejednania veci na pojednávaní (§ 212 ods. 1 a § 214 ods. 2 O. s. p.) a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.

Predmetom konania je zaplatenie 776,96 eur s 9,5 % úrokom z omeškania od 1.11.2011 do zaplatenia titulom odstupného.

Navrhovateľka si návrhom, doručeným súdu 8.11.2012, uplatnila zaplatenie 776,96 eur s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne od 1.11.2011 do zaplatenia a náhradu trov konania. Uviedla, že bola zamestnaná u odporkyne v pracovnom pomere nepretržite od 1.5. 2007, s miestom výkonu práce Jaslovské Bohunice do 30.9.2011, na základe pracovnej zmluvy z 30.4.2007, v znení jej dodatkov, najskôr v pracovnom pomere na dobu určitú od 1.5.2007 do 31.7.2008 a na základe pracovnej zmluvy z 28.7.2008 v znení jej dodatkov od 1.8.2008 na dobu neurčitú a vykonávala prácu v pracovnej pozícii čistička. Uviedla, že 6.9. 2011 uskutočnila odporkyňa na svojom pracovisku v Jaslovských Bohuniciach poradu so zamestnancami, vrátane nej, ktorej obsahom bolo prerokovanie nutnosti

prepúšťania zamestnancov z dôvodu zníženia výmery podlahovej plochy priestorov u zmluvného partnera odporkyne - Jadrová a vyraďovacia spoločnosť, a. s., ktorému odporkyňa poskytuje čistiace a upratovacie služby a v nadväznosti s tým, bola viacerým zamestnancom, ako aj navrhovateľke, predložená Dohoda z 8.9.2011 o skončení pracovného pomeru k 30.9.2011, pričom túto dohodu navrhovateľka aj ďalší dotknutí zamestnanci uzatvorili s odporkyňou za neobvyklých okolností, t. j. na základe vyhrážok pod psychický nátlakom a s prejavom vôle, ktorý bol tak čiastočne neslobodný. Dohodu za rovnakých okolností uzatvorili s odporkyňou aj ďalší siedmi zamestnanci. Uviedla, že skutočnosť o znížení výmery upratovaných plôch u zmluvného partnera odporkyne k 1.10.2011 potvrdil aj zmluvný partner - Jadrová a vyraďovacia spoločnosť, a. s. listom z 5.4.2012, z ktorého jednoznačne vyplýva časová a vecná súvislosť medzi znížením upratovaných plôch a znížením stavu zamestnancov odporkyne na pracovisku v Jaslovských Bohuniciach a na základe uvedeného, nakoľko u navrhovateľky šlo jednoznačne o skončenie pracovného pomeru z dôvodov podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, tieto dôvody odporkyňa účelovo do Dohody neuviedla a v tejto súvislosti ignorovala jednoznačné nároky navrhovateľky na zaplatenie odstupného v zmysle ustanovenia § 76 ods. 1 Zákonníka práce v zákonnej výške násobku jej priemerného mesačného zárobku a počtu mesiacov, počas ktorých by trvala jej výpovedná doba u odporkyne a to vo výške dvojnásobku jej priemerného mesačného zárobku, t. j. 2 x po 388,48 eur vo výške 776,96 eur. Odporkyňu vyzvala na zaplatenie tohto odstupného listom z 10.4.2012, doručeným odporkyni 12.4.2012, na ktorú však odporkyňa nereagovala, preto je v omeškaní so splnením peňažného dlhu, uplatňuje aj úrok z omeškania podľa nariadenia č. 87/1995 Z. z. od 1.11.2011 do zaplatenia.

Odporkyňa uviedla, že navrhovateľka mala uzavretú pracovnú zmluvu z 28.7. 2008, na základe ktorej vznikol jej pracovný pomer a vykonávala prácu v obore čistička a zmluvné strany pracovno- právneho vzťahu, založeného predmetnou pracovnou zmluvou, uzatvorili 8.9.2011 v zmysle § 60 Zákonníka práce Dohodu o skončení pracovného pomeru, k 30.9.2011, bez uvedenia dôvodu, nakoľko navrhovateľka nežiadala uvedenie dôvodu, pričom návrh na uzavretie dohody o skončení pracovného pomeru vyšiel zo strany navrhovateľky, z dôvodu výhodnejšej ponuky práce u tretieho subjektu za lepších pracovných podmienok a odporkyňa až na základe takejto požiadavky navrhovateľky a zvážení potreby ďalšieho zamestnávania navrhovateľky vypracovala Dohodu o skončení pracovného pomeru k 30.9.2011, ku ktorému došlo na základe vzájomnej dohody zmluvných strán a nie z organizačných dôvodov a nie je pravdou tvrdenie navrhovateľky, že 6.9.2011 sa uskutočnila porada so zamestnancami v Jaslovských Bohuniciach, ktorej účastníčkou bola aj navrhovateľka a uviedla, že k podpisovaniu Dohody došlo za prítomnosti zodpovedných zamestnancov odporkyne, ktorí predložili navrhovateľke na podpis predmetnú Dohodu o skončení pracovného pomeru, ktorá si ju prečítala a následne podpísala bez akýchkoľvek výhrad a uviedla, že navrhovateľka nehovorí pravdu, že odporkyňa používala vyhrážanie a preto uzatvorila Dohodu pod psychickým nátlakom a s prejavom vôle, ktorý bol čiastočne neslobodný, pretože navrhovateľka nenapadla v zákonom stanovenej lehote platnosť a obsah tejto Dohody a preto tento právny úkon je účinný a rozviazanie pracovného pomeru bez uvedenia dôvodu je nemenné. Navrhla návrh zamietnuť a uplatnila si náhradu trov konania.

Svedkyňa J. H. (nie súdom prvého stupňa uvedená S.V. - č. l. 91) uviedla, že v septembri 2011 bola schôdza, nevie už presný dátum, na ktorej bola vedúca, F. a okolo 100 pracovníkov, ktorí boli oboznámení s tým, že sa skracuje výmera plochy, ktorá sa mala čistiť, že blok 801 sa uzaviera a že bude odporkyňa prepúšťať zamestnancov, alebo že budú niektorí presunutí na V2 z V1 a po tejto schôdzi zavolala ju F. do kancelárie telefonicky, kde jej bola predložená dohoda o skončení pracovného pomeru, bol tam uvedený aj nejaký paragraf, ale ona sa v tom nevyzná a keď sa pýtala čo to je, bolo jej povedané, že je to, o čom hovorila, že sa bude znižovať stav pracovníkov z dôvodu zníženia výmery plochy na upratovanie a keď si chcela nechať lehotu na rozmyslenie, tak jej bolo povedané, že keď to nepodpíše, na druhý deň môže dostať kárne, preto túto dohodu podpísala.

Svedkyňa O. F. uviedla, že pracovný pomer u odporkyne ukončila 31.12.2012, pretože dostala výpoveď. Presne si nepamätá, pretože od skončenia pracovného pomeru dohodou prešla už dlhšia doba, robila vtedy vedúcu strediska a boli jej predložené predmetné dohody odporkyňou a mala ich dať podpísať jednotlivým pracovníkom, ktorých sa tieto dohody týkali. Mala malú kanceláriu, takže volala týchto pracovníkov po jednom a títo dohody podpísali. Títo pracovníci nechceli vedieť dôvod skončenia pracovného pomeru, keby to požadovali alebo by nechceli dohodu podpísať, prišiel by majiteľ a tento by im to vysvetlil. Žiadna porada nebola zvolaná a nevie o tom, či bolo vydané rozhodnutie o znížení stavu pracovníkov.

Z listu z 5.4.2012, adresovaného Q. D. spoločnosťou Jadrová a vyraďovacia spoločnosť, a. s. vyplýva, že táto spoločnosť oznámila, že spoločnosť VIALLE PLUS, s. r. o., vykonávala pre nich v roku 2011 služby upratovania a čistenia na základe zmluvy o dielo, kde boli stanovené výmery upratovaných plôch a periodicita ich upratovania a boli v nej uvedené kritériá plnenia zmluvy z hľadiska vykonávania služieb, zadávania a preberania prác a iné, táto spoločnosť však nebola viazaná nahlasovať počty zamestnancov pre výkon požadovaných služieb a v roku 2011 došlo k zásadnému zníženiu výmery upratovacích plôch a to najmä z dôvodu prechodu elektrárne V1 z prevádzkovanej na elektráreň vyraďovanú a ďalším významným faktorom bola snaha ich spoločnosti znižovať náklady na prevádzku všeobecne, takže uvedené skutočnosti sa prejavili na znížení rozsahu a periodicite upratovaných priestorov a zníženie požadovanej plochy pre upratovanie vykonali v súlade s platnou zmluvou a samozrejme dostatočne vopred (cca 2 mesiace), túto skutočnosť konzultovali a oznámili dodávateľovi zápisom do denníka služieb z 31.8.2011 a zmena rozsahu bola týmto zápisom požadovaná od 1.10.2011 a znamenala cca 30 % zníženie požadovaných služieb.

Podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov, ak sa zamestnanec stane nadbytočný vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia alebo o znížení stavu zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách.

Podľa § 77 Zákonníka práce neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

Podľa § 60 ods. 1 Zákonníka práce, ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na skončení pracovného pomeru, pracovný pomer sa skončí dohodnutým dňom.

Podľa § 60 ods. 2 Zákonníka práce dohodu o skončení pracovného pomeru zamestnávateľ a zamestnanec uzatvárajú písomne. V dohode musia byť uvedené dôvody skončenia pracovného pomeru, ak to zamestnanec požaduje alebo ak sa pracovný pomer skončil dohodou z dôvodov organizačných zmien.

Podľa § 76 ods. 1 Zákonníka práce zamestnávateľ poskytne zamestnancovi odstupné, ak sa pracovný pomer skončí dohodou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) alebo písmene b) alebo z dôvodu, že zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu. Zamestnancovi podľa prvej vety patrí odstupné najmenej v sume, ktorá je násobkom jeho priemerného mesačného zárobku a počtu mesiacov, počas ktorých by trvala výpovedná doba podľa § 62.

Súd prvého stupňa dospel k záveru, že pracovný pomer odporkyňa neskončila dohodou s navrhovateľkou podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, t. j. z dôvodu, že sa navrhovateľka stala pre odporkyňu nadbytočnou, vzhľadom na absenciu písomného rozhodnutia odporkyne alebo príslušného orgánu o zmene úloh odporkyne, jej technického vybavenia, o znížení stavu zamestnancov s cieľom zvýšiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách, pretože navrhovateľka nepreukázala, že odporkyňa vydala takéto písomné rozhodnutie. Vyslovil, že pokiaľ navrhovateľka nedobrovoľne, alebo pod nátlakom uzatvorila takúto dohodu o skončení pracovného pomeru bez uvedenia dôvodu, mohla sa v zmysle § 77 Zákonníka práce domáhať na súde iba určenia neplatnosti takéhoto skončenia pracovného pomeru, preto navrhovateľke nevznikol nárok na odstupné podľa § 76 ods. 1 Zákonníka práce, pretože nepreukázala, že pracovný pomer bol s ňou ukončený dohodou, z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce.

Nepochybným je, že navrhovateľke vznikol nárok na odstupné len v prípade, že k skončeniu pracovného pomeru dohodou prišlo z dôvodu organizačných zmien odporkyne, pričom tento dôvod skončenia pracovného pomeru nemusel byť explicitne uvedený v dohode.

Z uvedeného vyplýva, že súd prvého stupňa dospel k záveru, že rozhodnutie o zmene úloh, jej technického vybavenia, o znížení stavu zamestnancov s cieľom zvýšiť efektívnosť práce alebo o iných

organizačných zmenách musí mať písomnú formu pod sankciou neplatnosti. Uvedený záver je však mylným.

Z hľadiska právnej povahy rozhodnutia o organizačnej zmene, toto rozhodnutie v zmysle judikatúry, nemá povahu právneho úkonu, z čoho vyplýva právny dôsledok spočívajúci v tom, že účastník pracovného pomeru nemôže na súde žiadať rozhodnúť napr. o jeho neplatnosti. Pokiaľ ide o formu rozhodnutia o organizačnej zmene, vyžaduje písomnú formu rozhodnutia, jej nedodržanie však nepostihuje neplatnosťou.

Keďže súd prvého stupňa nesprávne interpretoval správnu právnu normu, nevykonal ďalšie navrhované dokazovanie na zistenie skutkového stavu veci, resp. aj vykonané dokazovanie skutkovo nevyhodnotil, zaťažil konanie vadou spočívajúcou v tom, že nesprávne vec právne posúdil tým, že správne nepoužil ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav. Okrem uvedeného, nezdôvodnil nevykonanie navrhovateľkou navrhnutého dokazovania svedeckými výpoveďami, čím zaťažil konanie vadou majúcou podstatu v odňatí možnosti účastníkom konať pred súdom. Nevysporiadal sa ani s listinným dôkazom - listom z 5.4.2012 spoločnosti Jadrová a vyraďovacia spoločnosť, a. s., ktorý by mohol poprípade svedčiť o organizačných zmenách odporkyne v rozhodnom čase, t. j. v čase bezprostredne predchádzajúcom skončeniu pracovného pomeru s navrhovateľkou, resp. aj s ňou tvrdenými ďalšími siedmymi zamestnancami - ktorých výsluch navrhovateľka navrhla. Nevyhodnotením ním vykonaného dokazovania odňal účastníkom možnosť konať pred súdom.

Odňatím možnosti konať pred súdom je taký vadný postup súdu, ktorým odníma účastníkom oprávnenia priznané mu procesným predpisom, napr. právo na riadne odôvodnenia rozhodnutia v zmysle § 157 ods. 2 O. s. p. zahŕňajúce aj právo na zdôvodnenie nevykonania účastníkom navrhnutého dokazovania a právo na vyhodnotenie vykonaného dokazovania.

Podľa § 221 ods. 1 písm. f) a h) O. s. p. súd rozhodnutie zruší, len ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom a súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, prerušiť konanie, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do právomoci ktorého vec patrí.

Odvolací súd nemal inú možnosť len v zmysle § 221 ods. 1 písm. f) a h) O. s. p. rozsudok súdu prvého stupňa z dôvodu odňatia možnosti účastníkom konať pred súdom a z dôvodu nesprávnej aplikácie správnej normy a tým nevykonania dostatočným spôsobom dokazovania súdom prvého stupňa zrušiť a vec mu v zmysle odseku 2 citovaného ustanovenia vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, v ktorom v zmysle § 224 ods. 3 O s. p. rozhodne aj o trovách tohto odvolacieho konania.

Po vrátení veci súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu v zmysle § 226 O. s. p. posúdi vec z hľadiska existencie dôvodu skončenia pracovného pomeru dohodou z dôvodu organizačných zmien, ktoré rozhodnutie o organizačných zmenách nemusí mať písomnú formu, opätovne vo veci vykoná dokazovanie, ktoré aj v odôvodnení rozhodnutia vyhodnotí.

Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trnave pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.