Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

66C/3/2023

Uznesenie

Okresný súd Bratislava III v spore žalobcu: Pivot Trade s.r.o., so sídlom Rybná 716/24, Staré Město, Praha 1, Česká republika, IČO: 054 036 18, zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. Ľubomír Urban, s.r.o., so sídlom J. M. Geromettu 146/1, Žilina, IČO: 52 761 096, proti žalovanému: S. H., nar. XX.XX.XXXX, trvalým pobytom U. XXXX/X, K., o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, takto

rozhodol:

Návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia z a m i e t a.

Žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia doručeným súdu dňa 16.01.2023 domáhal, aby súd vydal zabezpečovacie opatrenie podľa (ďalej len „“) zriadením záložného práva na nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalovaného, nachádzajúcich sa v katastrálnom území K., obec K., okres XXXXX: ktoré sú zapísané v katastri nehnuteľností na liste vlastníctva č. XXXX/XXX,:

- pozemok parcely registra „C“ katastra nehnuteľností parc. č.X/X, o výmere 397 m2, ostatná plocha;

- pozemok parcely registra „C“ katastra nehnuteľností parc. č. XXXX/XXX, o výmere XXX m2, zastavaná plocha a nádvorie;

- pozemok parcely registra „C“ katastra nehnuteľností parc. č. XXXX/XXX, o výmere XX m2, zastavaná plocha a nádvorie;

- stavby so súp. č. XXXX, popis stavby: rodinný dom, na pozemku parcely registra „C“ katastra nehnuteľností parc. č. XXXX/XXX;

- stavby bez súp. č., popis stavby: záhradný domček, na pozemku parcely registra „C“ katastra nehnuteľností parc. č. XXXX/XXX; to všetko o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/1 vzhľadom k celku (ďalej len „nehnuteľnosti“), v prospech žalobcu, na zabezpečenie pohľadávky z titulu nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 73.319,63 eura s príslušenstvom a aby zaviazal žalovaného na náhradu trov konania.

2.1. Návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia odôvodnil žalobca tým, že žalovaný si na základe získania autorizačných kódov k bankovému účtu spoločnosti empe consulting s.r.o., so sídlom Legionárska 3538/23, 831 04 Bratislava, IČO: 52 389 111, bez právneho dôvodu preposlal na svoj súkromný účet finančné prostriedky v celkovom objeme 73.319,63 eura. Žalobca nadobudol predmetnú pohľadávku na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 20.06.2022 od postupcu - spoločnosti empe consulting s.r.o. Oznámenie o postúpení pohľadávky bolo žalovanému zaslané dňa 12.07.2022. Žalobca zdôraznil, že žalovaný si je predmetnej pohľadávky vedomý a nijak ju čo do dôvodu alebo výšky nerozporoval, a to ani po prevzatí oznámenia o jej postúpení. Celková výška bezdôvodného obohatenia nie je medzi stranami sporná. Napriek snahe o mimosúdne riešenie uspokojenia nároku z bezdôvodného obohatenia zo strany pôvodného veriteľa ako aj žalobcu však žalovaný doposiaľ

predmetný záväzok neuhradil riadne a včas, dostal sa v zmysle v znení neskorších predpisov do omeškania a žalobcovi tak vznikol nárok aj na úrok z omeškania. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný je dlhodobo nekontaktný a z verejne dostupných registrov vyplývajú informácie o jeho platobnej neschopnosti a speňažovaní jeho majetku, nadobudol žalobca dôvodnú obavu, že prípadná exekúcia na majetok žalovaného je ohrozená. 2.2. Z údajov uvedených na liste vlastníctva č. X. pre kat. územie K. vyplýva, že žalovaný je výlučným vlastníkom nehnuteľností a tieto nehnuteľnosti tvoriace jediný speňažiteľný majetok žalovaného sú zaťažené tromi záložnými právami, pričom záložný veriteľ v prvom rade už oznámil výkon záložného práva (vyznačená poznámka: Oznámenie o začatí výkonu záložného práva v prospech XXXX/XXX.Q. na pozemok p.č. XXXX/XXX a na záhradný domček bez s.č. na pozemku p.čXXX/XX).2. L.). Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXXX tiež vyplýva, že záložné právo v treťom rade bolo zriadené po vzniku a splatnosti pohľadávky žalobcu, a je teda zrejmé, že žalovaný naďalej vedome zaťažuje svoj nehnuteľný majetok s potenciálom zvýhodniť iných veriteľov na úkor žalobcu. V neposlednom rade z výpisu z Centrálneho registra exekúcií vyplýva, že voči žalovanému bolo dňa 27.05.2022 začaté exekučné konanie ohľadom nároku oprávneného - UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s., IČO: 64 948 242, o celkovej sume istiny 221,49 eura, z čoho je zrejmé, že žalovaný má zásadný problém uhrádzať aj drobné záväzky voči ostatným veriteľom. Vzhľadom na skutočnosť, že od žalovaného nie je možno prostredníctvom exekúcie ani za takmer 8 mesiacov vymôcť dlh v neporovnateľne nižšej sume ako je pohľadávka žalobcu, je zrejmé, že vymožiteľnosť pohľadávky žalobcu je reálne ohrozená. 2.3. Všeobecná hodnota nehnuteľností bola určená znaleckým posudkom č. XX.XX.XXXX, zo dňa 01.11.2021, vypracovaným znalcom JUDr. P.. Z. Q., v celkovej sume 451.000 eur. V rámci výkonu záložného práva záložným veriteľom v prvom rade bola dňa 16.09.2022 neúspešne vykonaná opakovaná dražba nehnuteľností, pričom minimálne podanie predstavovalo sumu 412.000 eur. Z priebehu dražby je zrejmé, že pohľadávka prvého zabezpečeného veriteľa je v sume 240.000 eur plus príslušenstvo, pohľadávka druhého veriteľa je v sume 100.000 eur plus príslušenstvo. Náklady a odmena dražobníka je predpokladaná v sume 33.000 eur bez DPH. Nakoľko minimálne podanie v opakovanom kole dražby bolo znížené na sumu 412.000 eur, ak by sa nehnuteľnosti za uvedenú cenu vydražili, vymožená suma by tak nepokryla ani polovicu pohľadávky, ktorej zabezpečenie žalobca týmto návrhom požaduje. Vzhľadom na uvedené je zrejmé, že zriadením záložného práva v prospech žalobcu nemôže vzniknúť neprimeraná ujma na základných právach žalovaného ako dlžníka. Zároveň má za to, že požiadavka na zabezpečenie žalobcovej pohľadávky voči žalovanému je vzhľadom na hodnotu nehnuteľností a výšku ostatných zabezpečených pohľadávok primeraná, nakoľko z najväčšou pravdepodobnosťou nesmeruje ani k úplnému uspokojeniu pohľadávky žalobcu. 2.4. Vzhľadom na vyššie uvedené je podľa žalobcu zrejmé, že nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného tvoria jeho jediný likvidný majetok, a teda ich prípadným scudzením alebo ďalším zaťažením nebude exekúcia ohrozená, ale priamo znemožnená. Za vyššie popísaného stavu sú osvedčené všetky základné skutočnosti, potrebné pre záver o pravdepodobnosti nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy žalobcovi spojenej s ďalším scudzením a sú podľa žalobcu dostatočným dôvodom na to, aby bola pohľadávka žalobcu zabezpečená zabezpečovacím opatrením.

3.1. Podľa zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 3.2. Podľa ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie. 3.3. Podľa pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 3.4. Podľa veta prvá súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. 3.5. Podľa pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 3.6. Podľa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

4. Súd sa v konaní oboznámil s návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia ako aj s listinnými dôkazmi, ktoré na osvedčenie svojho návrhu žalobca predložil, a to listom vlastníctva č. XXXXX pre katastrálne územie K., oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 20.06.2022, oznámením o opakovanej dražbe č. XX.XX.XXXX, výpisom z účtu spoločnosti empe consulting s.r.o. za obdobie 06.04.2021 - 28.02.2022, zmluvou o postúpení pohľadávok uzavretou medzi empe consulting s.r.o. a žalobcom zo dňa 20.06.2022, znaleckým posudkom č. XXXX/XXXX, indikatívnou informáciou z Centrálneho registra exekúcií týkajúce sa žalovaného ku dňu 14.07.2022 a 16.01.2023, podacími lístkami a ostatným obsahom spisu a zistil nasledovný skutkový stav: 4.1. Z listu vlastníctva č. XXXXX pre katastrálne územie Z.vyplýva, že žalovaný je výlučným vlastníkom predmetných nehnuteľností a na liste vlastníctva sú zapísané v časti ťarchy: záložné právo v prospech Z. Q. podľa zmluvy č. V-XXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, záložné právo v prospech Q.podľa zmluvy č. XX.XX.XXXXzo dňa 18.10.2021 a záložné právo v prospech D. podľa zmluvy č.XXXX/XXXX zo dňa 05.04.2022. 4.2. Zo zmluvy o postúpení pohľadávky uzavretej dňa 20.06.2022 vyplýva, že spoločnosť empe consulting s.r.o. ako postupca postúpil žalobcovi ako postupníkovi pohľadávku voči dlžníkovi (žalovanému) z titulu vydania bezdôvodného obohatenia za obdobie od 06.04.2021 do 28.02.2022 v celkovej výške 73.319,63 eura. Postúpenie pohľadávky bolo žalovanému oznámené listom zo dňa 20.06.2022. 4.3. Z výpisu z účtu spoločnosti empre consulting s.r.o. vyplýva, že v období od 09.04.2021 do 31.01.2022 bolo vykonaných viacero debetných transakcií vykonaných v prospech účtu K 4.4. Zo znaleckého posudku č. XXXX/XXXX vypracovaného znalcom A.. P.. Z. Q. vyplýva, že ku dňu 10.11.2021 bola stanovená všeobecná hodnota nehnuteľností vo výlučnom vlastníctve žalovaného na sumu 451.000 eur. 4.5. Z oznámenia o opakovanej dobrovoľnej dražbe č. 3/2022 zo dňa 22.08.2022 vyplýva, že dňa 16.09.2022 sa malo konať druhé kolo dražby nehnuteľností žalovaného. Všeobecná hodnota nehnuteľností bola určená v sume 458.000 eur podľa znaleckého posudku č. 129/2022 zo dňa 24.06.2022 vypracovaného znalkyňou Ing. F. Z., najnižšie podanie bolo v sume 412.200 eur. Táto opakovaná dražba bola zmarená (Oznámenie o zmarení/neplatnosti dobrovoľnej dražby podľa § 21 zákona č. XXX/XXXX Z.z bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 193/2022 dňa 07.10.2022). 4.6. Z informácie z centrálneho registra exekúcií vyplýva, že voči žalovanému ako povinnému je na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. XXEk/XXXX/XXXX, XXXEX/XXX/XXXX vedená exekúcia na peňažnú pohľadávku vo výške 221,49 eura s príslušenstvom oprávneného UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s. Poverenie bolo vydané dňa 27.05.2022 a ku dňu 16.01.2023 nebola pohľadávka vymožená.

5.1. Súd úvodom k charakteru zabezpečovacieho opatrenia uvádza, že zabezpečovacie opatrenie rovnako ako neodkladné opatrenie slúži k zabezpečeniu ochrany porušených alebo ohrozených práv strán sporu a je namieste ho použiť tam, kde sa vyžaduje okamžitý zásah súdu. Účelom zabezpečovacieho opatrenia v zmysle je zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená, pričom podmienkou pre vydanie zabezpečovacieho opatrenia je opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ako aj opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich obavu, že exekúcia bude ohrozená. Súd nemôže mať závažnejšie pochybnosti o samotnom nároku žalobcu. Hoci pred vydaním zabezpečovacieho opatrenia nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia, je potrebné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Zároveň musí byť osvedčené, že existuje obava z ohrozenia exekúcie, ktorej účelom je nútené uspokojenie veriteľa. Zabezpečovacím opatrením súd zriaďuje na návrh záložné právo na veciach, právach alebo iných majetkových hodnotách dlžníka, pričom záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení a vzniká až zápisom do príslušného registra. 5.2. V konaní o nariadenie zabezpečovacieho resp. neodkladného opatrenia sa v zásade nevykonáva dokazovanie, ale súd o ňom rozhoduje spravidla bez nariadenia pojednávania a bez výsluchu a vyjadrenia strán (porov. ). Z charakteru zabezpečovacieho opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie, čo pre krátkosť času zvyčajne ani nie je dobre možné. Povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť (resp. pre účely nariadenia zabezpečovacieho osvedčovacia povinnosť) aj v tomto type konania zaťažuje navrhovateľa ( ), čo znamená, že navrhovateľ je procesne povinný tvrdiť a osvedčiť, že sú

splnené všetky zákonné predpoklady pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, inak nemôže byť úspešný a jeho návrh bude súdom zamietnutý. 5.3. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje iba najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho resp. neodkladného opatrenia, pričom pri ich zisťovaní neprihliada a ani nemusí prihliadať na všetky procesné formality, ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní. Výsledkom takéhoto postupu je, že osvedčované skutočnosti sa súdu, so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, javia ako nanajvýš (vysoko) pravdepodobné (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 M L. X/XXXX). Pri zabezpečovacom a neodkladnom opatrení prevláda požiadavka rýchlosti konania pred požiadavkou úplného preukázania oprávnenosti a dôvodnosti uplatneného nároku. Z hľadiska skutkového stavu je preto nevyhnutný taký stupeň spoľahlivého osvedčenia (spravdepodobnenia) základných skutkových okolností tvrdených v návrhu, pri ktorom možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti. 5.4. Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je teda posilnenie postavenia veriteľa, a to zriadením záložného práva na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie jeho pohľadávky, ktorá by mohla byť neskôr judikovaná alebo už bola judikovaná, s cieľom, aby sa zamedzilo alebo zredukovalo možné nebezpečenstvo uspokojenia pohľadávky veriteľa. Prostredníctvom nariadenia zabezpečovacieho opatrenia získa veriteľ postavenie záložného veriteľa a bude môcť pristúpiť k výkonu záložného práva na uspokojenie judikovanej pohľadávky v exekučnom konaní v súlade s aj napriek existencii skoršieho záložného práva. Zmyslom nariadenia zabezpečovacieho opatrenia je teda zabezpečiť reálnu vykonateľnosť súdneho rozhodnutia zriadením záložného práva. 5.5. Netreba však opomínať, že zabezpečovacie opatrenie možno zriadiť len v rozsahu potrebnom na naplnenie jeho účelu, a preto ho nemožno zriadiť v rozsahu, ktorý by obmedzoval žalovaného vo výkone jeho práv nad nevyhnutnú mieru, teda v rozsahu, v akom nemožno uložené obmedzenie od povinnej osoby spravodlivo požadovať. Zriadené zabezpečovacie opatrenie musí spĺňať požiadavku primeranosti, teda medzi zásahom do majetkových pomerov dlžníka a pohľadávkou na zabezpečenie ktorej súd zriaďuje zabezpečovacie opatrenie, nesmie vzniknúť zjavný nepomer.

6.1. Súd s poukazom na vyššie popísané podmienky pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia pristúpil najprv k skúmaniu, či je na účely vydania zabezpečovacieho opatrenia osvedčený právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným a najmä či je osvedčená pohľadávka, ktorej zabezpečenia sa žalobca domáha. V tejto súvislosti súd uvádza, že žalobca sa zabezpečovacím opatrením domáha zabezpečenia pohľadávky, ktorá mala vzniknúť bezdôvodným obohatením žalovaného na úkor spoločnosti empe consulting, s.r.o., keď si žalovaný mal na svoj súkromný účet bez právneho dôvodu poslať finančné prostriedky v sume 73.319,63 eura a žalobca túto pohľadávku nadobudol na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 20.06.2022. Žalobca podal návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia pred začatím konania vo veci samej a v konaní ani netvrdil, že by si pohľadávku vo výške 73.319,63 eura titulom bezdôvodného obohatenia uplatnil súdnou cestou. V tomto smere možno teda uzavrieť, že nejde o pohľadávku judikovanú a v súčasnosti ani neprebieha konanie týkajúce sa zaplatenia tejto pohľadávky. 6.2. Vzhľadom na skutočnosť, že nariadenie zabezpečovacieho opatrenia žalobca žiada na základe pohľadávky, ktorá nie je judikovaná a len potenciálne môže byť v budúcnosti judikovaná, má súd za to, že vzhľadom na tak závažný zásah do majetku žalovaného zriadením záložného práva, je potrebné podrobiť skúmaniu náležité osvedčenie existencie pohľadávky. 6.3. Podľa názoru súdu je nutné si so zreteľom na charakter pohľadávky uvedomiť, že bezdôvodné obohatenie predstavuje mimozmluvný záväzok dlžníka (a teda nejde o pohľadávku zmluvnú s jasne špecifikovanými zmluvnými stranami), ktorý mal podľa tvrdenia žalobcu vzniknúť preposlaním finančných prostriedkov spoločnosti empe consulting, s.r.o. na účet žalovaného, a to bez právneho dôvodu. Žalobca však na osvedčenie existencie pohľadávok predložil len zmluvu o postúpení, ktorá sama o sebe nepotvrdzuje existenciu pohľadávky (ide len o zmenu v osobe veriteľa nie o zmenu charakteru pohľadávky) a taktiež prehľadom platieb (debetných transakcií) na účte spoločnosti empe consulting s tým, že žalobca uviedol, že ide o prehľad platieb na súkromný účet žalovaného. Z uvedeného prehľadu však nemožno vyvodiť, že ide o účet žalovaného, keďže na výpise sa nachádza len číslo účtu (bez označenia prijímateľa). Len na základe týchto žalobcom tvrdených skutočností a predložených listín nemožno vykonané transakcie stotožniť s osobou žalovaného a nemožno ani uzavrieť, že by malo ísť o transakcie vykonané bez právneho dôvodu, a tak podľa názoru súdu nie je na účely vydania zabezpečovacieho opatrenia osvedčené, že to bol práve žalovaný, ktorý sa na účet spoločnosti empe consulting, s.r.o. bezdôvodne obohatil (navyše súdu nie je zrejmé ani to, na základe akej skutočnosti mohol žalovaný disponovať finančnými prostriedkami na účte spoločnosti

empe consulting s.r.o.). Pokiaľ žalobca tvrdil, že výška pohľadávky nie je sporná, lebo ju pri oznámení o postúpení pohľadávky nerozporoval, súd sa takýmto výkladom žalobcu nestotožnil, keďže práve existencia pohľadávky (vrátane toho, či ju žalovaný poprie) sa zisťuje a preukazuje v súdnom konaní o zaplatenie tejto pohľadávky. 6.4. Aj keď si súd uvedomuje, že existencia práva, ktorému má byť poskytnutá ochrana (v tomto prípade dočasného charakteru), nemusí byť preukázaná do takej miery, že existencia práva, resp. jeho výšky bola nevyvrátiteľne preukázaná predloženými dôkazmi alebo bolo už o jeho existencii záväzne a zásadne nezmeniteľne rozhodnuté právoplatným rozhodnutím súdu príslušného na prejednanie a rozhodnutie veci samej, pre vyhovenie návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je potrebné osvedčenie najvyššej pravdepodobnosti existencie nároku žalobcu, bez dôvodných pochybností o pravdivosti skutkových tvrdení žalobcu, čo podľa názoru súdu v konaní nie je. 6.5. Súd má za to, že žalobca v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neosvedčil, že jeho peňažný nárok voči žalovanému existuje (vznikol a trvá) a je dôvodný. Bez osvedčenia dôvodnosti a trvania peňažného nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a vo vzťahu ku ktorému môže byť ohrozená exekúcia, nemôžu byť splnené podmienky pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Súd preto uzavrel, že žalobca dostatočným spôsobom neosvedčil existenciu svojho práva vyplývajúceho z mimozmluvného záväzku žalovaného.

7.1. Aj keď už vyššie uvedené závery dostatočne odôvodňujú zamietnutie návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, súd považuje za vhodné vyjadriť sa k podmienke ohrozenia exekúcie, keďže žalobca musí v návrhu osvedčiť obavu z budúceho zmarenia exekúcie. Po preskúmaní návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a priložených listín súd dospel k záveru, že žalobca postačujúcim spôsobom neosvedčil ani existenciu obavy z budúceho zmarenia exekúcie. 7.2. Osvedčenie obavy z exekúcie je nosnou požiadavkou pre vyhovenie návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia ako procesného prostriedku slúžiaceho na zabezpečenie efektívnosti základného konania, pričom táto obava musí byť reálna a musí hroziť bezprostredne. Žalobca zabezpečovacieho opatrenia musí tvrdiť a osvedčiť objektívny (nie len subjektívny či zdanlivý) stav ohrozenia vyvolaný právnymi alebo faktickými úkonmi potenciálneho povinného, v dôsledku ktorých dochádza k zásadným kvalitatívnym alebo kvantitatívnym zmenám jeho majetkovej podstaty vyvolávajúcimi odôvodnenú obavu, že exekúcia bude ohrozená, sťažená alebo úplne znemožnená. Žalobca mal poskytnúť dôkazy, ktoré v konkrétnom spore jednoznačne osvedčia potrebu neodkladnej úpravy pomerov práve medzi žalobcom a žalovanou v dôsledku hrozby zmarenia exekúcie, keďže je to práve navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia (žalobca), ktorý je procesne povinný tvrdiť a osvedčiť splnenie zákonných predpokladov pre jeho nariadenie. 7.3. Súd sa preto zaoberal otázkou, či v správaní žalovaného bolo možné konštatovať prinajmenšom snahu o vykonanie úkonov, ktorými by mohlo dôjsť k ohrozeniu uspokojenia pohľadávky žalobcu po právoplatnom skončení konania vo veci samej. Žalobca však tvrdenia o hrozbe zmarenia exekúcie neodvíjal primárne od konania žalovaného smerujúceho k ohrozeniu následného uspokojenia pohľadávky (teda akékoľvek právne alebo faktické úkony žalovaného), ale nevyhnutnosť nariadenia zabezpečovacieho opatrenia na majetku žalovaného odvodzoval od konania záložného veriteľa žalovaného, ktorý oznámil výkon záložného práva (poznámka o oznámení o začatí záložného práva - XXXX) a zo skutočnosti, že na nehnuteľnostiach žalovaného sú zapísané tri záložné práva (dve zapísané už v roku 2021 a jedno v roku 2022), z čoho žalobca vyvodil, že žalovaný vedome zaťažuje nehnuteľnosti. Táto argumentácia žalobcu však podľa názoru súdu nemôže byť dostatočným podkladom pre vydanie zabezpečovacieho opatrenia. Ako súd uviedol vyššie existenciu pohľadávky nepovažuje za osvedčenú a tiež nie je osvedčená ani jej splatnosť (ktorá pri bezdôvodnom obohatení nastáva v zmysle prvý deň po tom, čo dlžníka o plnenie veriteľ požiadal), a tak nemožno uzavrieť, že by záložné práva boli žalovaným zriadené pred splatnosťou pohľadávky, ako to žalobca tvrdil a teda že žalovaný úmyselne zaťažuje nehnuteľnosť s úmyslom zvýhodniť iných veriteľov. 7.4. K tvrdeniu žalobcu o ohrození exekúcie z dôvodu výkonu opakovanej dobrovoľnej dražby č. 3/2022 (navrhovateľ dražby Mgr. Z. Q.) súd uvádza, že opakovaná dobrovoľná dražba bola zmarená, ako to vyplýva z oznámenia o zmarení/neplatnosti dobrovoľnej dražby podľa Z.z bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 193/2022 dňa 07.10.2022, teda na základe tejto dražby nedošlo a ani nemôže dôjsť k predaju nehnuteľností (v prípade novej dobrovoľnej dražby by musel byť zároveň zachovaný celý postup podľa ). Z uvedeného je preto zrejmé, že nie je aktuálna obava z ohrozenia exekúcie speňažovaním majetku žalovaného, a tak je argumentácia žalobcu týkajúca sa dražby irelevantná. Rovnako podľa názoru súdu nemožno ohrozenie exekúcie vyvodiť z toho, že na žalovaného je vedená jedna exekúcia s istinou 221,49 eura, ktorá doposiaľ nebola vymožená, a to

vzhľadom na dátum začatia konania a vydanie poverenia dňa 27.05.2022 a nemožnosť zistiť štádium exekučného konania (či bolo vydané upovedomenie o začatí exekúcie, exekučný príkaz, atď.) a jeho priebeh (či existujú skutočnosti brániace vymoženiu tejto konkrétnej pohľadávky). 7.5. Taktiež nemožno opodstatnenosť nariadenia zabezpečovacieho opatrenia odvodzovať od neochoty žalovaného dobrovoľne uhradiť tvrdenú pohľadávku vo výške 73.319,63 eura žalobcovi. Skutočnosť, že žalovaný nereagoval na oznámenie o postúpení pohľadávky a sumu vo výške 73.319,63 eura titulom bezdôvodného obohatenie nezaplatil, je dôvodom na podanie žaloby vo veci samej žalobcom, súd však nevidí jej relevanciu vo vzťahu k opodstatnenosti nariadenia navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia. 7.6. Podľa názoru súdu žalobca predloženými listinnými dôkazmi neosvedčil, že obava z ohrozenia exekúcie je bezprostredná a trvajúca, že žalovaný vykonáva úkony smerujúce k ohrozeniu budúcej exekúcie, pričom súd zdôrazňuje, že je nutné osvedčiť reálne ohrozenie budúcej exekúcie a nie len predpoklad. Súd preto uzatvára, že tvrdenia žalobcu týkajúce sa reálnosti ohrozenia exekúcie vo vzťahu k žalovanému nemožno považovať na účely návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia za náležite osvedčené. 7.7. Súd dodáva, že žalobca súdu neosvedčil ani to, že by žalovaný okrem uvedeného nehnuteľného majetku nedisponoval už žiadnym iným majetkom (iným hnuteľným alebo nehnuteľným, prípadne inými majetkovými právami), ktorých hodnota by na uspokojenie jeho pohľadávky nepostačovala a to za situácie, kedy zároveň tvrdil, že pohľadávka žalobcu spočíva v tom, že si žalovaný zo spoločnosti empe consulting s.r.o. prevádzal v roku 2021 značné finančné prostriedky na svoj súkromný účet. 7.8. Vzhľadom na uvedené má súd za to, že zo strany žalobcu nie je náležite osvedčená reálna a najmä bezprostredná existencia obavy z ohrozenia budúcej exekúcie (ak mu bude pohľadávka, ktorej zabezpečenia sa domáha právoplatne priznaná, čo sa doposiaľ vzhľadom na nepodanie žaloby ani predpokladať nedá).

8.1. Súd sa tiež zaoberal požiadavkou primeranosti navrhnutého zabezpečovacieho opatrenia, keďže súd musí v konkrétnom prípade zvážiť, či zásah do práv žalovaného je primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu jej práv a právom chránených záujmov (zásada tzv. primeranosti zásahu), a teda požiadavka primeranosti zásahov musí byť zohľadnená aj vo vzťahu k majetku, na ktorý sa má vzťahovať zabezpečovacie opatrenie a pohľadávke, na zabezpečenie ktorej by sa malo zabezpečovacie opatrenie zriadiť. 8.2. Žalobca žiadal zriadiť záložné právo na nehnuteľnostiach žalovaného, ktorých hodnota podľa znaleckého posudku predloženého žalobcom predstavuje 451.000 eur (resp. 458.000 eur ako to vyplýva z oznámenia o dobrovoľnej dražbe), a to na zabezpečenie peňažnej pohľadávky v sume 73.319,63 eura. V tomto prípade súd dospel k záveru, že zriadením zabezpečovacieho práva na nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalovaného predstavuje neproporcionálny zásah do jeho majetkovej sféry. Súd je toho názoru, že výška zabezpečovanej pohľadávky má aspoň približne zodpovedať hodnote zabezpečovaných nehnuteľností. So zriadením záložného práva totiž nie je spojená iba funkcia zabezpečovacia, ktorá má „motivovať“ žalovaného k splneniu si svojich splatných záväzkov voči žalobcovi, ale i funkcia uhradzovacia. V prípade, že by na základe právoplatného rozhodnutia súdu o vydanie bezdôvodného obohatenia malo dôjsť k výkonu záložného práva, súd nevidí dôvod, pre ktorý by bolo nevyhnutné, aby výkonu zabezpečovacieho práva mali podliehať nehnuteľnosti v sume vysoko presahujúcej výšku uplatňovanej pohľadávky. Súd tak uzavrel, že nemá za osvedčenú ani ďalšiu z obligatórnych podmienok pre nariadenie požadovaného zabezpečovacieho opatrenia, a to jeho primeranosť. 8.3. Súd nevyhodnotil ako dôvodnú argumentáciu žalobcu, že na nehnuteľnosti viaznu ďalšie záložné práva, keďže výška týchto pohľadávok nebola v konaní osvedčená predloženými listinami. Tvrdenia žalobcu o výške pohľadávok zabezpečených záložnými právami zo žalobcom predložených listín (najmä z oznámenia o dobrovoľnej dražbe) nevyplývali a tieto neboli osvedčené. 8.4. Súd pri rozhodovaní rešpektoval aj vlastnícke právo žalovaného, ako jeho oprávnenie svoj majetok držať, užívať a disponovať ním na základe vlastnej úvahy a rozhodovania, ktoré síce môže byť dočasne obmedzené nariadením neodkladného, príp. zabezpečovacieho opatrenia avšak iba v nevyhnutnej miere. Požadované zriadenie záložného práva k zálohu je nesporne výrazným zásahom do vlastníckeho práva podliehajúcim ústavným a zákonným limitom. Súd má za to, že žalobca pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nepreukázal dostatočné dôvody.

9. Vzhľadom na vyššie uvedené, s dôrazom na skutočnosť, že žalobca neosvedčil splnenie zákonných podmienok na vydanie zabezpečovacieho opatrenia v navrhnutom rozsahu, a to existenciu

pohľadávky, reálnu obavu z ohrozenia exekúcie a jeho primeranosť, súd návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol.

10. Súd o nároku na náhradu trov konania o návrhu žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia rozhodol tak, že žalovanému ako úspešnej strane (návrh bol zamietnutý) podľa v zmysle zásady procesnej ekonómie uvedenej v tento nárok nepriznal, keďže mu žiadne trovy konania ani nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava III. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.