Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_4Er-1229-2012.pdf
PDF · 76.69 KB
No categories available
4Er/1229/2012
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekúcie oprávneného Lukáša Badínskeho, nar. 17. 12. 1987, bytom Spojová 3, 974 01 Banská Bystrica, štátny občan SR, proti povinnému D. N., M.. XX. XX. XXXX, Q. A.. P. XX, XXX XX Q. Q., štátny občan SR, na vymoženie pohľadávky vo výške 368,72 eura s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Petrom Kohútom, Exekútorský úrad Banská Bystrica, so sídlom Mičinská cesta 35, 974 01 Banská Bystrica, pod spis. zn. EX 112/12, o námietkach povinného proti exekúcii, o námietkach povinného proti trovám exekúcie, takto
rozhodol:
Súd námietky povinného proti exekúcii z a m i e t a .
Súd námietky povinného proti trovám exekúcie z a m i e t a .
odôvodnenie:
Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému na vymoženie pohľadávky vo výške 368,72 eura s príslušenstvom a to na základe vykonateľného rozhodnutia - trestného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 5T 84/2011 zo dňa 17. 10. 2011.
Poverením č. 5601 082697 * zo dňa 02. 05. 2012 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Petra Kohúta, Exekútorský úrad Banská Bystrica, so sídlom Mičinská cesta 35, 974 01 Banská Bystrica, ktorý ju vedie pod spis. zn. EX 112/12.
Dňa 29. 04. 2014 súdny exekútor v súlade s ustanovením § 50 ods. 2 Exekučného poriadku postúpil tunajšiemu súdu na rozhodnutie námietky povinného proti exekúcii a proti trovám exekúcie. Povinný vo svojom podaní uviedol, že podáva námietky proti exekúcii, nakoľko výška pohľadávky voči jeho osobe zo strany oprávneného nie je adekvátna. Z hľadiska reálnej výšky škody, ktorá mu bola na jeho vozidle spôsobená, je výška pohľadávky nadhodnotená. Povinný ďalej uviedol, že podáva taktiež námietky proti trovám exekúcie vzhľadom k jeho finančnej a sociálnej situácii, nakoľko nevlastní žiadny majetok, nie je zamestnaný a jeho súčasný príjem nepresahuje výšku životného minima. Povinný je toho názoru, že výška trov je vzhľadom k jeho situácii neúmerná.
Podľa § 38 ods. 2 zákona 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len "Exekučný poriadok") oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa tohto zákona, ak povinný nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie.
Podľa § 50 ods. 1 Exekučného poriadku povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky
musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustil od vykonania exekúcie (§ 46), o námietkach netreba rozhodnúť.
Súd z predložených listinných dôkazov a to fotokópie doručenky preukazujúcej doručenie upovedomenia o začatí exekúcie povinnému dňa 04. 04. 2014 a fotokópie obálky, v ktorej boli súdnemu exekútorovi doručené námietky povinného (podané na pošte dňa 17. 04. 2014), zistil, že námietky proti exekúcii podal povinný v zákonnej 14-dňovej lehote.
Námietky sú procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorých účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od vykonania exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Konanie o námietkach povinného proti exekúcii je zároveň sporom o začatie exekúcie, kde exekučný súd na základe námietky povinného rozhoduje o otázke, či sa exekúcia začala oprávnene. Súd námietkam vyhovie a exekúciu následne zastaví, ak v priebehu exekúcie zistí neprípustnosť exekúcie, ktorá nastala v dôsledku zákonom predvídaných hmotno-právnych aj procesno-právnych skutočností. Dôvody zastavenia exekúcie sú vymedzené v ustanoveniach § 57 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku.
Súd je pri skúmaní námietok viazaný ustanovením § 50 Exekučného poriadku, ktoré oprávňuje súd skúmať len skutočnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku podľa hmotnoprávnych noriem po vzniku exekučného titulu alebo bránia jeho vymáhateľnosti alebo inak spôsobujú neprípustnosť exekúcie. Rovnako je možné namietať aj skutočnosť, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule.
Povinný vo svojom podaní namietal, že výška vymáhanej pohľadávky je neadekvátna vo vzťahu k reálnej škode, ktorá bola oprávnenému spôsobená. Súd konštatuje, že v danej exekúcii je vymáhaná pohľadávka, na úhradu ktorej bol povinný zaviazaný právoplatným a vykonateľným rozhodnutím, ktoré je v predmetnej exekúcii exekučným titulom. K tvrdeniu povinného je potrebné uviesť, že tieto skutočnosti nie sú pre prebiehajúce exekučné konanie relevantné, nakoľko exekučný súd už neskúma (ani nie je oprávnený skúmať) vecnú správnosť exekučného titulu. Skúma len tie náležitosti, ktoré sú rozhodujúce pre povolenie exekúcie. Skutočnosti uvádzané povinným sa týkajú obdobia pred vydaním exekučného titulu. Súd zároveň dodáva, že námietky proti exekúcii nemajú slúžiť ako opravný prostriedok proti rozhodnutiu, ktoré je v predmetnej exekúcii exekučným titulom. Skutočnosti namietané povinným mal možnosť uplatniť v rámci opravného prostriedku proti exekučnému titulu.
Po oboznámení sa s podaním povinného súd v predmetnej veci dospel k záveru, že námietky povinného vznesené proti exekúcii nie sú dôvodné. Na základe vyššie uvedeného má súd za to, že v danom prípade sú splnené obidva procesné predpoklady, oprávňujúce na podanie návrhu na vykonanie exekúcie, t.j. vykonateľné rozhodnutie (exekučný titul), ako aj tá skutočnosť, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie. Oprávnený tak podal návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému dôvodne.
Povinný vo svojom podaní podal zároveň aj námietky proti trovám exekúcie.
Podľa § 243b ods. 1 Exekučného poriadku exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.
Súd mal preukázané, že predmetné exekučné konanie v súlade s ust. § 36 ods. 2 Exekučného poriadku začalo dňom 11. 04. 2012, kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie proti povinnému.
Podľa § 201 ods. 2 Exekučného poriadku /v znení účinnom do 31. 10. 2013/ účastník konania môže vzniesť u exekútora do troch dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti trovám exekúcie. O námietkach rozhoduje súd (§ 45). Proti rozhodnutiu súdu o námietkach proti trovám exekúcie nie je prípustné odvolanie.
Podľa § 251 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len "OSP") na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu (Exekučný poriadok) sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.
Podľa § 57 ods. 1 OSP do plynutia lehoty sa nezapočítava deň, keď došlo k skutočnosti určujúcej začiatok lehoty.
Podľa § 57 ods. 2 OSP lehoty určené podľa týždňov, mesiacov alebo rokov končia sa uplynutím toho dňa, ktorý sa svojím označením zhoduje s dňom, keď došlo k skutočnosti určujúcej začiatok lehoty, a ak ho v mesiaci niet, posledným dňom mesiaca. Ak koniec lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.
Podľa § 57 ods. 3 OSP lehota je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť.
Podľa § 36 ods. 5 Exekučného poriadku ak osobitný zákon neustanovuje inak, exekučné konanie nemožno prerušiť, nemožno odpustiť zmeškanie lehôt a po skončení exekučného konania nemožno podať návrh na obnovu exekučného konania.
Ako vyplýva z vyššie citovaného ustanovenia § 201 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 10. 2013, lehota na podanie námietok proti trovám exekúcie je 3 dni a začína plynúť odo dňa nasledujúceho po doručení upovedomenia o začatí exekúcie povinnému. Uvedená lehota je lehotou procesnou, čo znamená, že na jej zachovanie stačí, ak sa námietky podajú na pošte, prípadne na inom orgáne, ktorý je povinný ich doručiť, v posledný deň lehoty. Na zachovanie tejto lehoty je potrebné, aby sa námietky podali u povereného súdneho exekútora. Z fotokópie doručenky predloženej súdnym exekútorom vyplýva, že upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnému doručené do vlastných rúk dňa 04. 04. 2014, čo potvrdil povinný vlastnoručným podpisom na doručenke.
Vzhľadom na vyššie uvedenú skutočnosť súd konštatuje, že posledný deň, v ktorom mohol povinný podať námietky proti trovám exekúcie pri zachovaní zákonom stanovenej 3-dňovej lehoty bol 07. 04. 2014. Z predložených listinných dôkazov, a to fotokópie obálky, v ktorej boli súdnemu exekútorovi doručené námietky povinného, však vyplýva, že námietky povinného proti trovám boli podané na poštovú prepravu dňa 17. 04. 2014, t.j. stalo sa tak po zákonom stanovenej lehote.
Nakoľko v exekučnom konaní je odpustenie zmeškania lehoty vylúčené, súd námietky povinného proti trovám exekúcie zamietol bez toho, aby sa bližšie zaoberal ich obsahom.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné podať odvolanie do 15 dní od doručenia uznesenia na Okresný súd Banská Bystrica písomne v troch vyhotoveniach. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca. (§ 374 ods. 4 OSP).
V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.
Odvolanie podľa § 205 ods. 2 OSP možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú podľa § 205a OSP pri odvolaní proti uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.