Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_13CoE-185-2022.pdf
PDF · 79.17 KB
Case nature
Area
Subarea
13CoE/185/2022
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Natálie Štrkolcovej a z členov senátu JUDr. Rastislava Pellu a JUDr. Slávky Maruščákovej v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa, so sídlom ul. 29. augusta 8, 813 63 Bratislava, pobočka Košice, Festivalové námestie 1, IČO: 30 807 484, proti povinnému: A. A., nar. XX.X.XXXX, B. X, XXX XX C., vedenej na Exekútorskom úrade Košice, súdnym exekútorom JUDr. Jánom Sokolom, Jantárova 30, 040 01 Košice, pod sp. zn. EX 2105/2013, o vymoženie 337,98 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Košice II zo dňa 05.04.2019, č. k. 48Er/2925/2013-19, takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie.
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Súd prvej inštancie napadnutým uznesením exekúciu zastavil (výrok I.) a oprávneného zaviazal uhradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Jánovi Sokolovi, Exekútorský úrad Košice, so sídlom Jantárova 30, 040 01 Košice, trovy exekúcie vo výške 51,71 Eur, a to do 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia (výrok II.).
V odôvodnení uviedol, že na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie a exekučného titulu, ktorým je rozhodnutie oprávneného č. XXX-XXXXXXXXXX-GCXX/XX zo dňa 19.11.2012, poveril súd prvej inštancie vykonaním exekúcie v predmetnej veci súdneho exekútora poverením č. 5803 146809 zo dňa 18.09.2013. Dňa 08.11.2018 bol súdu prvej inštancie doručený podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h/ zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) s odôvodnením, že u povinného boli vykonané lustrácie majetku, ktoré preukazujú, že povinný nevlastní žiaden exekúciou postihnuteľný majetok. Zároveň si súdny exekútor uplatnil trovy exekúcie. Súd po preskúmaní návrhu súdneho exekútora na zastavenie exekúcie a po preskúmaní pripojených listín zistil, že súdny exekútor zisťoval majetkové pomery povinného súčinnosťou s bankami, prostredníctvom Katastrálneho portálu, lustráciou motorových vozidiel a prostredníctvom lustrácie v Sociálnej poisťovni. Z vykonaných lustrácií majetku povinného vyplýva, že povinný nevlastní majetok, z ktorého by pohľadávka vymáhaná v tomto konaní a trovy exekúcie mohli byť uspokojené. Vzhľadom na uvedené, súd prvej inštancie exekúciu zastavil podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h/ zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení do 31.03.2017, v zmysle ktorého exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Súdnemu exekútorovi priznal trovy exekúcie vo výške 51,71 eur, na náhradu ktorých zaviazal oprávneného podľa ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, pretože ak dôjde k zastaveniu exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a žiadal napadnuté uznesenie zrušiť a pokračovať v exekúcii vymáhaním jeho pohľadávky s príslušenstvom.
Oprávnený nesúhlasil so zastavením exekúcie pre nemajetnosť povinného. Poukázal na to, že povinný je od 17.01.2018 zamestnaný na trvalý pracovný pomer. Zdôraznil, že povinný vlastní nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX D. XXX v k. ú. E. F..
Súdny exekútor vo vyjadrení zo dňa 14.06.2022 k vyjadreniu oprávneného uviedol, že sa plne stotožňuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie.
Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ktorý dňom svojej účinnosti v zmysle § 473 CSP zrušil zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov. V zmysle § 470 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
Krajský súd v Košiciach príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP), vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 378 - § 384 CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) a napadnuté uznesenie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.
Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie oprávneným namietanej nemajetnosti povinného, ako dôvodu pre zastavenie exekúcie.
Podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
V citovanom ustanovení § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku je zakotvený princíp ochrany povinného, spočívajúci v povinnosti súdu zastaviť exekúciu, ak priebeh výkonu rozhodnutia ukazuje, že výťažok, ktorý možno v exekúcii dosiahnuť, nepostačí ani na úhradu trov exekúcie. Tento princíp je v zjavnom rozpore s právom oprávneného na vymoženie pohľadávky, ktorá mu bola priznaná právoplatným a vykonateľným exekučným titulom, preto je k jeho využitiu potrebné pristupovať s náležitou opatrnosťou. Je pritom vecou súdneho exekútora preskúmať v exekučnom konaní majetkové pomery povinného, tieto vyhodnotiť a na základe takto zisteného skutkového stavu podať podnet na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného. Konštatovanie nemajetnosti povinného v exekučnom konaní musí byť vždy založené na objektívnych zisteniach a relevantných dôkazoch.
Ako vyplýva z obsahu exekučného spisu sp. zn. EX 2105/2013 a z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie, súdny exekútor po vydaní upovedomenia o začatí exekúcie vykonal šetrenie majetkových pomerov povinného, a to prostredníctvom Sociálnej poisťovne, dopravného inšpektorátu, súčinnosťou s katastrom nehnuteľností a bankami. Vykonaním týchto úkonov zistil, že povinný nie je poberateľom žiadnej dávky zo Sociálnej poisťovne a nemá žiadne finančné prostriedky na účtoch v bankách. Povinný bol vlastníkom motorového vozidla zn. C. A. s dátumom evidencie v roku XXXX, avšak na tomto motorovom vozidle bolo zriadených ďalších 14 exekútorských blokácií. Rovnako súdny exekútor zistil, že povinný je vlastníkom nehnuteľností ale vzhľadom na výšku podielu povinného na týchto nehnuteľnostiach a ďalších exekútorských blokácií nepovažoval výkon exekúcie ich predajom za účelný.
Povinný je vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX D. XXX v k. ú. E. F.. Odvolací súd z výpisu z týchto listov vlastníctva zistil, že na všetkých označených nehnuteľnostiach sú zriadené exekučné záložné práva v prospech iných súdnych exekútorov.
V zmysle ust. § 64 Exekučného poriadku, spôsob vykonania exekúcie určí súdny exekútor tak, aby bol primeraný vymáhanej povinnosti a aby hodnota zabezpečeného majetku povinného zodpovedala hodnote vymáhanej povinnosti. Spôsob vykonania exekúcie teda určuje súdny exekútor, nejde však o ničím neobmedzenú voľnosť výberu, pretože obmedzenia sú dané s ohľadom na ochranu povinného pred tým, aby exekúcia nebola nariadená vo väčšom rozsahu, než je potrebný k uspokojeniu oprávneného a aby išlo o vhodný spôsob vzhľadom k výške vymáhanej pohľadávky. Obmedzenie je teda dané predovšetkým pomermi povinného.
Pri nehnuteľnostiach vo vlastníctve povinného, t. j. zapísaných na LV č. XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX D. XXX v k. ú. E. F., kde podiel povinného predstavuje 1/12, 1/60/, 1/24 a 170/205632 k celku, je nepochybné, že aj pri výkone exekúcie spôsobom predaja týchto nehnuteľností podľa ust. § 134 a nasl. Exekučného poriadku, by náklady exekúcie prevýšili výšku vymáhanej pohľadávky.
Iný exekúciou postihnuteľný majetok povinného nebol v konaní zistený. Z predložených dôkazov je zrejmé, že povinný v čase rozhodovania súdu prvej inštancie nevlastnil majetok, ktorý by bolo možné postihnúť exekúciou a tým uspokojiť pohľadávku oprávneného a právo súdneho exekútora na náhradu trov exekúcie.
Súd prvej inštancie preto rozhodol správne, ak predmetnú exekúciu zastavil podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku, teda z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Zo všetkých uvedených dôvodov preto odvolací súd napadnuté uzneseniu súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil podľa ust. § 387 ods. 1 CSP.
O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP tak, že účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože oprávnený nebol v konaní úspešný a povinnému preukázateľné trovy odvolacieho konania nevznikli.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak: sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak: napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je: dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).