Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11CbZm-27-2013.pdf
PDF · 125.05 KB
Case nature
Area
Subarea
11CbZm/27/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Lenkou Müllerovou, PhD., v právnej veci navrhovateľa: CD Consulting s.r.o., IČO: 264 29 705, so sídlom Nagano Office Center, K červenému dvoru 3269/25a, 130 00 Praha 3, Česká republika, zastúpeného: Fridrich Paľko, s.r.o., IČO: 36 864 421, Grősslingova 4, 811 09 Bratislava, proti odporcovi: V. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX X. XXX, o zaplatenie 879,51 eur a ostatných postihových práv zo zmenky s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 368,52 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Návrh v časti o zaplatenie úroku vo výške 0,25 % denne počítaným zo sumy 439,34 Eur od 19.06.2010 do 12.07.2011, počítaným zo sumy 308,34 Eur od 13.07.2010 do 11.08.2010, počítaným zo sumy 177,34 Eur od 12.08.2010 do 12.09.2010, počítaným zo sumy 46,34 Eur od 13.09.2010 do 12.10.2010, o zaplatenie úroku vo výške 6 % ročne počítaným zo sumy 440,17 Eur od 18.06.2010 do 12.07.2010 a o zaplatenie odmeny vo výške 1,47 Eur z a m i e t a .
Odporca j e p o v i n n ý nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 23,09 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 64,14 Eur na účet právneho zástupcu navrhovateľa, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Návrhom podaným dňa 28.03.2013 žiadal navrhovateľ zaviazať odporcu na zaplatenie úroku vo výške 0,25 % denne počítaného: zo sumy 879,51 Eur od 31.12.2009 do 13.06.2010, počítaným zo sumy 439,34 Eur od 14.06.2010 do 12.07.2011, počítaným zo sumy 308,34 Eur od 13.07.2010 do 11.08.2010, počítaným zo sumy 177,34 Eur od 12.08.2010 do 12.09.2010, počítaným zo sumy 46,34 Eur od 13.09.2010 do 12.10.2010, spolu so zmenkovým úrokom 6 % ročne počítaným zo sumy 879,51 Eur od 31.12.2009 do 13.06.2010, počítaným zo sumy 308,34 Eur od 13.07.2010 do 11.08.2010, počítaným zo sumy 177,34 Eur od 12.08.2010 do 12.09.2010, počítaným zo sumy 46,34 Eur od 13.09.2010 do 12.10.2010 a na zaplatenie zmenkovej odmeny vo výške 2,93 Eur a na náhradu trov konania. Od požadovaných vyčíslených úrokov žiadal navrhovateľ odčítať sumu 851,47 eur, ktorú odporca už uhradil.
Navrhovateľ návrh podal na tlačive návrhu na uplatnenie pohľadávky podľa článku IV. ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len nariadenie). Navrhovateľ svoj odôvodnil tým, že je majiteľom vlastnej vistazmenky, ktorú nadobudol indosáciou. Zmenka bola vystavená odporcom dňa 30.03.2009 na zmenkovú sumu 879,51 Eur, pričom odporca sa zaviazal aj k úhrade zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne od 31.12.2009. Indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrenou doložkou "na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia". Ako platobné miesto bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa. Majiteľ zmenky (indosant) predložil zmenku k zaplateniu, pričom vystaviteľ uhradil postupnými
platbami celú zmenkovú sumu 879,51 Eur a na úroky zaplatil 5,69 eur. Keďže zmenková listina je opatrená doložkou bez protestu, indosant nenechal tieto skutočnosti zistiť verejnou listinou. Navrhovateľ tak žiada zaplatiť zmenkové úroky, ktoré do súčasnosti neboli uhradené, zmenkovú odmenu a náhradu trov konania.
Podľa článku 2 odseku 1 Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, osoby s bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto štátu.
Podľa článku 2 odseku 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, toto nariadenie sa uplatňuje v občianskych a obchodných veciach pri cezhraničných sporoch bez ohľadu na povahu súdu alebo tribunálu, v ktorých hodnota pohľadávky v čase doručenia tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky príslušnému súdu alebo tribunálu nepresahuje 2000 EUR bez akýchkoľvek úrokov, výdavkov a nákladov. Neuplatňuje sa najmä na daňové, colné ani správne veci ani na zodpovednosť štátu za konanie alebo nečinnosť pri výkone štátnej moci ("acta jure imperii").
Podľa článku 3 odseku 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, na účely tohto nariadenia je cezhraničným sporom taký spor, v ktorom má aspoň jedna zo strán bydlisko alebo obvyklý pobyt v členskom štáte inom ako v členskom štáte súdu alebo tribunálu konajúceho vo veci.
Primárne súd posudzoval otázku právomoci na konanie v predmetnej veci. Vzhľadom na skutočnosť, že ide o spor medzi zahraničnou právnickou osobou a slovenským štátnym občanom, teda osobami, ktoré majú svoje sídla (bydliska) v dvoch rôznych štátoch Európskej únie, súd stanovil svoju právomoc vo veci konať na základe práva Európskeho spoločenstva, a to článku 2 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu a článku 2 ods. 1 Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudku v občianskych a v obchodných veciach.
Podľa článku 4 odseku 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, navrhovateľ začne európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu vyplnením vzorového tlačiva A, ako je uvedené v prílohe I, a jeho podaním na príslušný súd alebo tribunál osobne, poštou alebo akýmkoľvek iným komunikačným prostriedkom, ako je fax alebo elektronická pošta, ktorý je prijateľný pre členský štát, v ktorom sa konanie začína. Tlačivo návrhu na uplatnenie pohľadávky obsahuje opis dôkazov, ktoré podporujú pohľadávku, a prípadne sa k nemu pripoja akékoľvek príslušné podporné dokumenty.
Podľa článku 5 odseku 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu je písomné. Súd alebo tribunál nariadi ústne pojednávanie, ak to považuje za potrebné alebo ak o to požiada niektorá zo strán. Súd alebo tribunál môže takúto žiadosť odmietnuť, ak sa domnieva, že vzhľadom na okolnosti prípadu ústne pojednávanie zjavne nie je potrebné pre spravodlivé vedenie konania. Dôvody odmietnutia sa uvedú písomne. Iba proti rozhodnutiu súdu alebo tribunálu o odmietnutí takejto žiadosti nemožno samostatne podať opravný prostriedok.
Podľa článku 5 odseku 2 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, po doručení správne vyplneného tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky súd alebo tribunál vyplní časť I vzorového tlačiva C na odpoveď, ako je uvedené v prílohe III.
Podľa článku 5 odseku 3 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007,ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, odporca odpovie do 30 dní po doručení tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky a tlačiva na odpoveď tak, že vyplní časť II vzorového tlačiva C na odpoveď, pričom v prípade potreby poskytne všetky príslušné podporné dokumenty, a zašle ho späť súdu alebo tribunálu, alebo akýmkoľvek iným vhodným spôsobom, pri ktorom nepoužije tlačivo na odpoveď.
Súd doručil odporcovi tlačivo C na odpoveď spolu s kópiu návrhu a zmenky podľa čl. 5 ods. 2 a 3 Nariadenia č.861/2007 ES podľa § 47 O.s.p. s účinkami doručenia dňa 24.10.2013, pričom v lehote 30 dní od uvedeného dňa a ani dodatočne na výzvu neodpovedal, nárok navrhovateľa žiadnym spôsobom nerozporoval.
Podľa článku 7 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, do 30 dní od doručenia odpovede odporcu alebo navrhovateľa v lehotách ustanovených v článku 5 ods. 3 alebo 6 súd alebo tribunál vydá rozsudok alebo: a) v rámci stanovenej lehoty, ktorá nesmie presiahnuť 30 dní, si vyžiada od strán ďalšie podrobnosti týkajúce sa pohľadávky; b) vykoná dôkazy v súlade s článkom 9 alebo vyk c) predvolá strany na pojednávanie, ktoré sa uskutoční do 30 dní od predvolania.
Podľa Článku 7 ods. 3 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, ak sa súdu alebo tribunálu nedoručí odpoveď dotknutej strany v lehote ustanovenej v článku 5 ods. 3 alebo 6, súd alebo tribunál vydá rozsudok o pohľadávke alebo protipohľadávke.
Podľa článku 12 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu - súd alebo tribunál nevyžaduje od strán, aby vykonali akékoľvek právne posúdenie pohľadávky.
Podľa článku 19 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu - pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie.
Súd ďalej konštatuje, že európske konanie vo veciach s nízkou hodnotu sporu je v zásade písomné a súd nariaďuje ústne pojednávanie len vtedy, ak to považuje za potrebné (pre účely preskúmania nároku, ak nie je určitý, alebo sú pochybnosti o oprávnenosti tohto nároku - jeho výšky), alebo ak o to požiada niektorá zo strán (napr. odporca v rámci svojej obrany proti žalovanej pohľadávke, ktorú vznesie na tlačive C v rámci odpovede, alebo v rámci akejkoľvek obrany proti návrhu, ktorá by bola doručená súdu). V tomto prípade žiaden z účastníkov o nariadenie ústneho pojednávania nepožiadal, resp. odporca žiadnu obranu nevzniesol a konajúci súd nariadenie ústneho pojednávania nepovažoval za potrebné, nakoľko navrhovateľ preukázal svoj navrhovaný nárok dostatočným spôsobom - zmenkou.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti , a to dostatočne preukázaný nárok navrhovateľa bez toho, že by odporca voči tomuto nároku uplatnil akékoľvek námietky alebo obranu , súd podľa článku VII. bod 3 nariadenia vo veci vydal rozsudok o uplatnenej pohľadávke, ktorý bol verejne vyhlásený dňa 15.08.2014. Termín vyhlásenia rozsudku bol súdom zverejnený na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu. Navrhovateľ, ani odporca sa verejného vyhlásenia rozsudku nezúčastnili.
Navrhovateľ do súdneho spisu predložil zmenku vystavenú v Žiline dňa 30.03.2009 na zmenkovú sumu 879,51 Eur. Podľa tejto zmenky sa odporca zaviazal za túto zmenku pri predložení na rad B. M..L..T.., zaplatiť sumu 879,51 Eur a zmenkový úrok 0,25 % denne od 31.12.2009. Zmenka je splatná: B., M..L..T.., B. XX, XXX XX Z. "bez protestu", "na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia". Vystaviteľ je na zmenke identifikovaný ako V. L.. Zmenka obsahuje adresu vystaviteľa a jeho rodné číslo. Na zmenke je podpis odporcu.
Súd na tento prípad (posúdenie požadovaného nároku navrhovateľa) aplikoval nasledovné zákonné ustanovenia.
Podľa čl. I. § 5 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. zmenkového a šekového zákona, vo zmenke zročnej na videnie alebo na určitý čas po videní môže vystaviteľ ustanoviť zúrokovanie zmenkovej sumy. V inej zmenke platí táto doložka za nenapísanú. Podľa ods. 2, úrokovú mieru treba udať vo zmenke; ak chýba tento údaj, platí úroková doložka za nenapísanú.
Podľa ods. 3, úrok sa počíta od dáta vystavenia zmenky, pokiaľ nie je určený deň iný.
Podľa čl. I. § 11 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. zmenkového a šekového zákona, každú zmenku, i keď nebola vystavená na rad, možno previesť indosamentom (rubopisom).
Podľa § 13 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. zmenkového a šekového zákona, indosament treba napísať na zmenku alebo na list s ňou spojený. Musí ho podpísať indosant (kto zmenku rubopisom prevádza).
Podľa § 14 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. zmenkového a šekového zákona, indosamentom sa prevádzajú všetky práva zo zmenky.
Podľa § 33 ods. 1 prvej časti zákona č. 191/1950 Zb. zmenkového a šekového zákona, zmenku možno vystaviť: na videnie, na určitý čas po videní, na určitý čas po dáte vystavenia, na určitý deň. Podľa odseku 2 tohto ustanovenia, zmenky s iným časom zročnosti alebo s postupnou zročnosťou, sú neplatné.
Podľa § 34 ods. 1 prvej časti zákona č. 191/1950 Zb. zmenkového a šekového zákona, zmenka na videnie je zročná pri predložení. Musí byť predložená na platenie do jedného roku od dáta vystavenia. Vystaviteľ môže túto lehotu skrátiť alebo určiť lehotu dlhšiu. Indosanti môžu tieto lehoty skrátiť. Podľa § 48 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. zmenkového a šekového zákona, majiteľ môže postihom žiadať: 1. zmenkovú sumu, pokiaľ nebola zmenka prijatá alebo zaplatená, s úrokmi, ak boli dojednané; 2. šesťpercentné úroky odo dňa zročnosti; 3. trovy protestu a podaných správ, ako aj ostatné trovy; 4. odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy alebo v menšej dohodnutej výške.
Podľa článku I § 75 Zákona č. 191/1950 Zb. zmenkového a šekového zákona, vlastná zmenka obsahuje: 1/ označenie, že ide o zmenku pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto listina spísaná, 2/ bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu, 3/ údaj zročnosti, 4/ údaj miesta, kde sa má platiť, 5/ meno toho komu, alebo na rad koho sa má platiť, 6/ dátum a miesto vystavenia zmenky, 7/ podpis vystaviteľa.
Podľa § 77 ods. 1 druhej časti zákona č. 191/1950 Zb. zmenkového a šekového zákona, pokiaľ to neodporuje povahe vlastnej zmenky, platia pre ňu ustanovenia dané pre cudziu zmenku o indosamente, zročnosti, platení, postihu pre neplatenie, platenie pre česť, odpisoch, zmenách, premlčaní, dňoch pracovného pokoja, počítaní lehôt a zákazu dní odkladu.
Podľa § 78 ods. 1 druhej časti zákona č. 191/1950 Zb. zmenkového a šekového zákona, vystaviteľ vlastnej zmenky je zaviazaný rovnako ako prijímateľ cudzej zmenky.
Podľa § 566 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb., veriteľ je povinný prijať aj čiastočné plnenie, ak to neodporuje dohode alebo povahe pohľadávky.
Podľa § 566 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb., pri čiastočnom plnení peňažného dlhu sa plnenie dlžníka započítava najprv na istinu a potom na úroky, ak dlžník neurčí inak.
Navrhovateľ uplatňuje voči odporcovi nárok na základe predloženej vlastnej zmenky. Zmenka bola vystavená odporcom v prospech subjektu označeného ako B., M..L..T.. a na rubovej strane zmenky je obsiahnutý text: namiesto nás na rad CD Consulting, s.r.o., K Červenému dvoru 3269/25a, 130 00 Praha, Česká republika, IČO: 26 429 705. Rubopis je podpísaný konateľom spoločnosti B., M..L..T.., V. J.. V zmysle ustanovenia §-u 14 ods. 1 Zákona zmenkového a šekového indosamentom boli prevedené všetky práva zo zmenky na spoločnosť CD Consulting, s.r.o., teda na navrhovateľa. Navrhovateľ je tak
v konaní aktívne vecne legitimovaným subjektom na uplatnenie nárokov vyplývajúcich z tejto zmenky voči odporcovi ako vystaviteľovi vlastnej zmenky.
Súd konštatuje, že pre zmenku ako cenný papier je charakteristický abstraktný a nesporný záväzok, ktorý je spojený s procesnou a formálnou prísnosťou. Abstraktnosť zmenkového záväzku sa prejavuje v rovine formálno-právnej a hmotno-právnej. Formálno-právna abstraktnosť zmenkového záväzku spočíva v jeho nezávislosti na kauzálnom záväzkovom vzťahu, to znamená, že majiteľ zmenky je oprávnený uplatňovať svoje práva zmenkového veriteľa súdnou cestou na základe platnej zmenky. Tým však nie sú vylúčené možnosti zmenkového dlžníka uplatňovať voči majiteľovi zmenky námietky, ktoré vyplývajú z príčinného kauzálneho vzťahu. Hmotno-právna abstraktnosť zmenkového záväzku sa prejavuje v tom, že dlžník nemôže voči zmenkovému veriteľovi uplatňovať také relatívne mimozmenkové námietky, ktoré majú svoj pôvod v inom vzťahu ako vo vzťahu zmenkového dlžníka a zmenkového veriteľa, ktorý sa domáha zaplatenia zmenky.
Vzhľadom na vyššie uvedené konštatovanie, súd skúmal zmenku ako cenný papier, a teda či predložená zmenka spĺňa náležitosti zákona zmenkového a šekového, a či je platnou zmenkou, pričom kauzálnym vzťahom, ktorý je podkladom vydania zmenky, sa súd nezaoberal, nakoľko tento nebol zo strany účastníka nijako namietaný ani rozporovaný. Súd na zvýraznenie vyššie uvedené opätovne uvádza, že kauza je skúmaná len v prípade námietok (obrany) účastníka (odporcu), pričom bez podnetu súd kauzu neskúma, námietky zo strany odporcu uplatnené neboli.
Čo sa týka samotnej zmenkovej listiny, v tomto prípade sa podľa ustanovenia §-u 33 ods. 1 Zákona zmenkového a šekového jedná o zmenku vystavenú na videnie, teda o tzv. vistazmenku. Táto skutočnosť vyplýva z textu zmenkového vyhlásenia odporcu, ktorý sa zaviazal zmenkovú sumu zaplatiť pri predložení. Takáto zmenka je podľa ustanovenia §-u 34 ods. 1 zročná pri predložení, pričom zároveň platí zákonná lehota, že zmenka musí byť na platenie predložená do jedného roku od dáta vystavenia, pokiaľ nie je vystaviteľom určená dlhšia lehota tak, ako to urobil odporca v tomto prípade. Zmenka teda obsahuje jednoznačný údaj o tom, že sa jedná o vistazmenku, ktorú oprávnený majiteľ zmenky môže predložiť na platenie do 4 rokov odo dňa jej vystavenia. Zmenka obsahuje všetky zákonom požadované náležitosti na platnú vlastnú zmenku, a to označenie v texte listiny, že sa jedná o zmenku, bezpodmienečný sľub vystaviteľa uvedenú peňažnú sumu zaplatiť, údaj miesta, kde sa má platiť, meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť a obsahuje tiež dátum a miesto vystavenia zmenky a podpis vystaviteľa. Z takto vystavenej zmenkovej listiny vznikol odporcovi záväzok voči majiteľovi zmenky zaplatiť zmenkovú sumu s príslušenstvom. Vistazmenka je pritom v zmysle citovaných zákonných ustanovení zmenkou, ktorá je splatná dňom jej predloženia. Navrhovateľ v návrhu na začatie konania požaduje 6 % úroky odo dňa 18.06.2010, z čoho možno jednoznačne vyvodiť ako deň splatnosti zmenky deň 18.06.2010, t.j. že v tento deň bola zmenka predložená odporcovi na platenie. Vzhľadom na to, že zmenka obsahuje doložku bez protestu, nie je navrhovateľ povinný túto skutočnosť overiť vo forme verejnej listiny, teda protestom. Možno tak konštatovať, že zmenka sa stala splatnou dňom predloženia 18.06.2010, ktorým dňom vznikla odporcovi povinnosť plniť zmenkové nároky.
Odporca bol povinný zaplatiť majiteľovi zmenky zmenkovú sumu 879,51 Eur, ktorú vystaviteľ uhradil v celosti postupnými platbami v celkovej výške 885,20 Eur .
Navrhovateľ ďalej žiadal, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie úroku vo výške 0,25 % denne počítaným: 879,51 Eur od 31.12.2009 do 13.06.2010, počítaným zo sumy 439,34 Eur od 14.06.2010 do 12.07.2011, počítaným zo sumy 308,34 Eur od 13.07.2010 do 11.08.2010, počítaným zo sumy 177,34 Eur od 12.08.2010 do 12.09.2010, počítaným zo sumy 46,34 Eur od 13.09.2010 do 12.10.2010, spolu so zmenkovým úrokom 6 % ročne počítaným zo sumy 879,51 Eur od 31.12.2009 do 13.06.2010, počítaným zo sumy 308,34 Eur od 13.07.2010 do 11.08.2010, počítaným zo sumy 177,34 Eur od 12.08.2010 do 12.09.2010, počítaným zo sumy 46,34 Eur od 13.09.2010 do 12.10.2010. Pri zmenke splatnej na videnie je podľa §-u 5 Zákona zmenkového a šekového možné ustanoviť úročenie zmenkovej sumy. Toto ustanovenie pritom vyžaduje, aby úroková miera bola uvedená priamo na zmenke. V tomto prípade je táto zákonom stanovená povinnosť dodržaná, keďže priamo zo zmenky vyplýva úroková miera 0,25 % denne. Z tohto ustanovenia ďalej vyplýva, že úrok sa počíta odo dňa vystavenia zmenky okrem prípadu, kedy je na zmenke určený iný deň. V tomto prípade je na zmenke určené, že tento úrok patrí od 31.12.2009. Možno preto konštatovať, že navrhovateľovi vzniklo právo na zaplatenie dohodnutého úroku 0,25 % denne zo zmenkovej sumy 879,51 eur od 31.12.2009.
Vzhľadom na vyššie uvedené navrhovateľovi vzniklo právo na zaplatenie zákonom stanoveného zmenkového úroku 6 % ročne zo sumy 879,51 Eur od 18.6.2010 do 12.07.2010, zo sumy 308,34 Eur od 13.07.2010 do 11.08.2010, zo sumy 177,34 Eur od 12.08.2010 do 12.09.2010, zo sumy 46,34 Eur od 13.09.2010 do 12.10.2010. Tento úrok patrí navrhovateľovi v zmysle ustanovenia §-u 48 Zákona zmenkového a šekového od splatnosti zmenky až do dňa zaplatenia. Súd preskúmal navrhovateľom uplatnený zákonný úrok, pričom zistil podľa skutkového zdôvodnenia žaloby, že dlžník uhradil časť zmenkovej sumy vo výške 440,17 Eur pred splatnosťou zmenky dňa 14.06.2010. Ďalej súd zistil, že navrhovateľ požadovaný zákonný úrok nesprávne matematicky vyčíslil na celkovú sumu 12,31 Eur, avšak za rozhodné obdobie zodpovedá tento úrok sume 6,13 Eur. Vychádzajúc zo skutočnosti, že v čase splatnosti zmenky bola nezaplatená istina vo výške 439,34 Eur, takejto sume po splatnosti zodpovedá úrok vo výške 4,47 Eur. Súd posúdil návrh za dôvodný v časti, kde navrhovateľ požaduje odmenu vo výške 1/3-ny percenta zmenkovej sumy, pričom súd priznal 1/300 neuhradenej zmenkovej sumy v deň splatnosti, t.j. sumu 1,46 Eur (439,34/300).
Navrhovateľ ďalej žiadal, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie úroku vo výške 0,25 % denne zo sumy 879,51 Eur od 31.12.2009 do 13.06.2010, počítaným zo sumy 439,34 Eur od 14.06.2010 do 12.07.2011, počítaným zo sumy 308,34 Eur od 13.07.2010 do 11.08.2010, počítaným zo sumy 177,34 Eur od 12.08.2010 do 12.09.2010, počítaným zo sumy 46,34 Eur od 13.09.2010 do 12.10.2010. Pri zmenke splatnej na videnie je podľa §-u 5 Zákona zmenkového a šekového možné ustanoviť úročenie zmenkovej sumy. Toto ustanovenie pritom vyžaduje, aby úroková miera bola uvedená priamo na zmenke. V tomto prípade je táto zákonom stanovená povinnosť dodržaná, keďže priamo zo zmenky vyplýva úroková miera 0,25 % denne. Z tohto ustanovenia ďalej vyplýva, že úrok sa počíta odo dňa vystavenia zmenky okrem prípadu, kedy je na zmenke určený iný deň. V tomto prípade je na zmenke určené, že tento úrok patrí od 31.12.2009. Možno preto konštatovať, že navrhovateľ dôvodne požaduje zaplatenie zmenkového úroku 0,25 % denne od 31.12.2009.
V zásade zmenky pred splatnosťou úročiteľné nie sú s výnimkou vistazmeniek (zmeniek splatných na videnie). Ak by bol tento úrok dohodnutý u ostatných zmeniek , takáto doložka by bola považovaná za nenapísanú a nevyvolala by žiadne zmenkovoprávne účinky. V prípade zmeniek splatných v určitý deň, alebo určitý čas po vystavení zákon predpokladá, že prípadné úroky sú už súčasťou zmenkovej sumy, nakoľko veriteľ aj dlžník si mohli úroky určiť a vypočítať ku dňu splatnosti, ktorá im bola známa v čase vystavenia zmenky. Uvedená situácia však neplatí pri zmenkách splatných na videnie a určitý čas po videní, nakoľko budúca splatnosť nie je známa (stanovená) a je závislá od konania majiteľa zmenky.
Z uvedeného vyplýva, že predložená vista zmenka je úročiteľná dohodnutými úrokmi. Pokiaľ ide o dobu, po ktorú vzniká právo na zaplatenie dohodnutých úrokov, súd má za to, že tieto možno uplatňovať len do okamihu splatnosti zmenky, nakoľko po splatnosti zmenky je pôvodný zmenkový záväzok nahradený záväzkom postihovým vyplývajúcim z ust. § 48 Zákona zmenkového šekového, a teda od splatnosti zmenky je možné požadovať len zákonné úroky 6 %. Súčasné uplatnenie dohodnutého a zákonného úroku popri sebe bezdôvodne zvýhodňuje úročenie jedného typu zmeniek a tým ho nedôvodne preferuje oproti ostatným zmenkám, čo nemá oporu v zákone a je v rozpore s účelom sledovaným ust. § 5 Zákona zmenkového a šekového ( obdobne Zákon směnečný a šekový, komentář - Josef Kotásek, vydavateľstvo Wolters Kluwer, str.74-75, Karol Kizlink, Ján Spišiak, Zmenkové právo, Komentár, Heureka 2005, Radim Chalupa: Zákon směnečný a šekový: Komentář, I. díl (směnky), vyd. Praha : Linde 2006, str. 63, rozhodnutie Vrchního soudu v Olomouci , sp. zn. 4Cmo/214/2002 zo dňa 16.10.2003 ). Všetky nároky po splatnosti zmenky, ktoré má majiteľ zmenky pri postihu v prvom stupni vymedzuje ustanovenie § 48 Zákona zmenkového a šekového ako maximum práv a ich rozširovanie je neprípustné. Jedná sa o postihové právo, ktoré je potrebné odlíšiť úrokovania zmenky, ktoré zákon výnimočne pripúšťa len v prípade vistazmeniek vzhľadom na neistý okamih splatnosti zmenky, kedy dohodnutý úrok nemožno vopred zahrnúť do zmenkovej sumy.
Na základe vyššie uvedeného súd v časti požadovaných dohodnutých úrokov zo zmenky po splatnosti považuje nárok navrhovateľa za nedôvodný, a preto súd návrhu navrhovateľa v časti požadovaného úroku 0,25 % denne zo zmenkovej sumy vyhovel len čiastočne a priznal navrhovateľovi tento úrok od dohodnutého dátumu 31.12.2009 do dňa, kedy sa podľa návrhu podaného navrhovateľom zmenka stala splatnou, teda do dňa 18.06.2010. V ostatnej časti, kde navrhovateľ tento úrok požadoval aj za obdobie od 19.06.2010 až do zaplatenia, súd návrh ako nedôvodný zamietol. Oprávnený nárok ( pri zohľadnení
nesprávneho výpočtu požadovaného 6 % úroku) prestavuje 368,28 eur za úročené obdobie do dňa splatnosti zmenky.
Celková výška oprávneného nároku navrhovateľa bola určená sumou 374,21 eur (úroky 0,25 % denne za priznané obdobie vo výške 368,28 Eur, zmenková odmena vo výške 1,46 Eur, zákonné 6 % úroky vo výške 4,47 Eur), pri zohľadnení už odporcom zaplatenej sumy úrokov vo výške 5,69 Eur, teda predstavuje oprávnená pohľadávka navrhovateľa sumu 368,52 Eur.
Vo vzťahu k výške uplatneného úroku podľa § 5 Zákona zmenkového a šekového, táto nie je zákonom obmedzená a pre jej posudzovanie podľa kritérií dobrých mravov a poctivého obchodného styku v prejednávanej veci nebol daný priestor, nakoľko účastníkmi neboli v konaní tvrdené žiadne kauzálne súvislosti vystavenia zmenky , ktoré by takéto posúdenie súdom umožňovali.
O trovách konania súd rozhodol podľa článku 16 nariadenia, v zmysle ktorého trovy konania znáša strana, ktorá nemala v konaní úspech. V tomto prípade tak navrhovateľ, ako aj odporca mali v konaní úspech čiastočný. Navrhovateľ pôvodne domáhal zaplatenia úrokov vo výške 438,93 Eur (vrátane zmenkovej odmeny) po odpočítaní zaplatených úrokov, z toho úroku 0,25 % denne vo výške 435,41 Eur a 6 %-ného úroku vo výške 6,28 Eur a tiež zaplatenie zmenkovej odmeny vo výške 2,93 Eur. Konajúci súd vychádzal pri stanovení úspechu strán zo sumy uplatnenej pohľadávky navrhovateľom vyčíslenej, t.j. 438,93 Eur (viď vyššie) a celkovej sumy priznanej pohľadávky, ktorá pozostáva z dohodnutého úroku vyčísleného sumou 368,28 Eur, zákonného úroku 4,47 Eur a zmenkovej odmeny 1,46 Eur - 5,69 Eur zaplatené úroky, spolu suma vo výške 368,52 Eur. Úspech navrhovateľa vo veci z celkového predmetu konania, vyčísleného ku dňu vyhlásenia rozsudku sumou 368,52 Eur z celkovo uplatnenej pohľadávky 438,93 Eur, predstavuje 83,96 % a úspech odporcu 16,04 %, čistý úspech navrhovateľa predstavuje 67,92 % predmetu konania.
Súd preskúmal navrhovateľom uplatnené a špecifikované trovy konania, pričom navrhovateľovi priznal náhradu trov konania nasledovne: 1. 67,92 % (čistý úspech )z náhrady zaplateného súdneho poplatku vo výške 34,- Eur, t.j. sumu 23,09 Eur. 2. 67,92 % z náhrady trov právneho zastúpenia vo výške 94,44 Eur za úkony právnej služby, t.j. sumu 64,14 Eur. a) príprava a prevzatie zastúpenia na základe plnomocenstva podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhl. č. 655/2004 Z.z. sumu 31,54 Eur + 20 % DPH a režijný paušál podľa § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. v sume 7,81 Eur + 20 % DPH, t.j. suma spolu 47,22 Eur. b) písomné podanie na súd podľa § 14 ods. 1 písm. b) vyhl. č. 655/2004 Z.z. sumu 31,54 Eur + 20 % DPH a režijný paušál podľa § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. v sume 7,81 Eur + 20 % DPH, t.j. suma spolu 47,22 Eur.
Súd pri stanovení hodnoty úkonu právnej služby vychádzal z hodnoty predmetu sporu podľa uplatnených úrokov (odmeny) v čase podania návrhu, na základe čoho súd určil základnú hodnotu tarifnej odmeny v sume 31,54 Eur za úkon právnej služby.
V zmysle § 149 ods. 1 O.s.p. zaviazal súd odporcu nahradiť trovy konania navrhovateľovi vo výške 23,09 Eur titulom náhrady zaplateného súdneho poplatku a trovy právneho zastúpenia v celkovej výške 64,14 eur na účet právneho zástupcu navrhovateľa tak, ako vyplýva z výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia, prostredníctvom Okresného súdu v Žiline ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní je potrebné uviesť: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované. Ďalej je potrebné označiť rozhodnutie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom vidí odvolateľ nesprávnosť rozhodnutia alebo postupu súdu a čoho sa domáha. Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden
rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Odvolanie proti rozsudku, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak osoba povinná podľa tohto rozhodnutia dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže osoba oprávnená z rozhodnutia podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.
Odvolanie nemôže podať účastník, ktorý sa práva na podanie odvolania výslovne vzdal.
Podľa článku 15 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, rozsudok je vykonateľný bez ohľadu na akýkoľvek možný opravný prostriedok. Nevyžaduje sa zloženie záruky.
Podľa článku 18 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, odporca je oprávnený požiadať o preskúmanie rozsudku vydaného v európskom konaní vo veciach s nízkou hodnotou sporu príslušný súd alebo tribunál členského štátu, v ktorom bol rozsudok vydaný, ak: a) i) tlačivo návrhu na uplatnenie pohľadávky alebo predvolanie na ústne pojednávanie bolo doručené spôsobom bez potvrdenia o doručení do vlastných rúk, ako stanovuje článok 14 nariadenia (ES) č. 805/2004, a ii) doručenie sa bez zavinenia na jeho strane neuskutočnilo v dostatočnom predstihu, aby si mohol pripraviť obhajobu, alebo b) odporcovi zabránila vo vznesení námietky voči pohľadávke vyššia moc alebo výnimočné okolnosti bez zavinenia na jeho strane za predpokladu, že koná bez zbytočného odkladu.
Podľa článku 18 ods. 2 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, ak súd alebo tribunál zamietne preskúmanie na základe toho, že sa neuplatňuje žiaden z dôvodov uvedených v odseku 1, rozsudok zostáva v platnosti. Ak súd alebo tribunál rozhodne, že preskúmanie je odôvodnené jedným z dôvodov ustanovených v odseku 1, rozsudok vydaný v európskom konaní vo veciach s nízkou hodnotou sporu je neplatný.
Podľa článku 21 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia tejto kapitoly, sa vykonávacie konanie riadi právom členského štátu výkonu. Rozsudok vydaný v európskom konaní vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa vykonáva za tých istých podmienok ako rozsudok vydaný v členskom štáte výkonu.
Podľa článku 21 ods. 2 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, strana, ktorá požaduje výkon, predloží: a) kópiu rozsudku, ktorá spĺňa potrebné podmienky potrebné na preukázanie jeho pravosti, a b) kópiu tlačiva uvedeného v článku 20 ods. 2 a v prípade potreby jeho preklad do úradného jazyka členského štátu výkonu alebo ak je v tomto členskom štáte niekoľko úradných jazykov, do úradného jazyka alebo jedného z úradných jazykov konania súdu alebo tribunálu v mieste, v ktorom sa o výkon žiada, v súlade s právom tohto členského štátu, alebo do iného jazyka, ktorý členský štát výkonu uviedol ako prijateľný. Každý členský štát môže uviesť iný úradný jazyk alebo úradné jazyky inštitúcií Európskej únie ako vlastný, ktorý môže akceptovať v konaní vo veciach s nízkou hodnotou sporu. Obsah tlačiva D prekladá osoba, ktorá je kvalifikovaná na prekladanie v jednom z členských štátov.
Podľa článku 21 ods. 3 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, od strany, ktorá požaduje výkon rozsudku vydaného v európskom konaní s nízkou hodnotou sporu v inom členskom štáte, sa nevyžaduje, aby mala: a) oprávneného zástupcu alebo b) poštovú adresu v členskom štáte výkonu inú, ako je adresa súdneho exekútora príslušného na výkon rozsudku.
Podľa článku 21 ods. 4 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, od strany, ktorá v jednom členskom štáte žiada o výkon rozsudku vydaného v európskom konaní vo veciach s nízkou hodnotou sporu v inom členskom štáte, sa nevyžaduje žiadna záruka, kaucia ani vklad akéhokoľvek druhu z dôvodu, že je cudzím štátnym príslušníkom alebo že nemá bydlisko alebo pobyt v členskom štáte výkonu.
Podľa článku 22 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, výkon sa na návrh odporcu príslušným súdom alebo tribunálom v členskom štáte výkonu zamietne, ak je rozsudok vydaný v európskom konaní vo veciach s nízkou hodnotou sporu nezlučiteľný s predošlým rozsudkom vydaným v ktoromkoľvek členskom štáte alebo v tretej krajine za predpokladu, že: a) sa predošlý rozsudok týkal toho istého predmetu sporu medzi tými istými stranami; b) bol predošlý rozsudok vydaný v členskom štáte výkonu alebo spĺňa podmienky potrebné na jeho uznanie v členskom štáte výkonu a c) nezlučiteľnosť nebola a nemohla byť vznesená ako námietka v konaní súdu alebo tribunálu v členskom štáte, ktorý vydal rozsudok v európskom konaní s nízkou hodnotou sporu.
Podľa článku 22 ods. 2 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, v členskom štáte výkonu sa za žiadnych okolností nesmie skúmať vecná stránka rozsudku vydaného v európskom konaní s nízkou hodnotou sporu.
Podľa článku 23 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, ak jedna strana napadla rozsudok vydaný v európskom konaní vo veciach s nízkou hodnotou sporu alebo ak je takéto napadnutie stále možné, alebo ak strana podala návrh na preskúmanie v zmysle článku 18, príslušný súd alebo tribunál, alebo iný orgán v členskom štáte výkonu môže na návrh strany, proti ktorej sa výkon žiada: a) obmedziť vykonávacie konanie na ochranné opatrenia; b) podmieniť výkon poskytnutím takej záruky, akú stanoví, alebo c) za výnimočných okolností vykonávacie konanie prerušiť.