Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_37Er-237-2010.pdf
PDF · 75.32 KB
Case nature
Subarea
37Er/237/2010
Uznesenie
Mestský súd Košice v exekučnej veci oprávneného: 1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom 9 Sarah Street, Greater Manchester, Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska, 2/ C. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX/X, XXX XX C. - E., proti povinnému: F. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom G., XXX XX G., o vymoženie uloženej povinnosti 152,16 eur ako dlžné výživné k 31.01.2010 pre obe maloleté oprávnené spolu a bežné výživné na mal. C. od 01.02.2010 mesačne do budúcna sumu vo výške 30% zo sumy určenej podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, ako aj bežné výživné na mal. A. od 01.02.2010 mesačne do budúcna sumu vo výške 30% zo sumy určenej podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine a o podnete súdneho exekútora na zastavenie exekúcie
rozhodol:
I. Exekúciu z a s t a v u j e .
II. Priznáva súdnemu exekútorovi JUDr. Márii Bílej, so sídlom Hlavná 115, Košice trovy exekúcie vo výške 36,55 eur.
III. Nariaďuje učtárni Mestského súdu Košice vyplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Márii Bílej, so sídlom Hlavná 115, Košice priznanú sumu 36,55 eur zo štátneho rozpočtu po doručení právoplatného uznesenia na bankový účet IBAN: E. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vedený v H. I., J., variabilný symbol: 339221.
IV. Mestský súd Košice nemá právo na náhradu trov exekúcie.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Košice I na návrh oprávneného 1/, 2/, podaný prostredníctvom zákonného zástupcu, na vykonanie exekúcie doručený pôvodnému súdnemu exekútorovi dňa 18.01.2010 a žiadosť pôvodného súdneho exekútora vydal poverenie na vykonanie exekúcie pre vymoženie uloženej povinnosti 152,16 eur ako dlžné výživné k 31.01.2010 pre obe maloleté oprávnené spolu a bežné výživné na mal. C. od 01.02.2010 mesačne do budúcna sumu vo výške 30% zo sumy určenej podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, ako aj bežné výživné na mal. A. od 01.02.2010 mesačne do budúcna sumu vo výške 30% zo sumy určenej podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine. Pôvodný súdny exekútor prevzal poverenie dňa 04.03.2010.
2. Súdny exekútor doručil súdu dňa 03.06.2024 podnet na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, pretože majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Súdny exekútor súdu oznámil, že pohľadávka je dlhodobo nevymožiteľná, v spise úhrady výživného neeviduje.
3. Podľa § 1 ods. 1 zák. č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoUNEK“), s účinnosťou od 1.1.2020, upravuje sa týmto zákonom postup ukončenia exekučných konaní začatých pred 1. aprílom 2017 a vedených podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
4. Podľa § 1 ods. 2 ZoUNEK, na účely tohto zákona sa starou exekúciou rozumie exekúcia začatá pred 1. aprílom 2017 a vedená podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
5. Podľa § 2 ods. 1 ZoUNEK, stará exekúcia sa týmto zákonom zastavuje, ak a) uplynula rozhodná doba a nejde o starú exekúciu podľa odseku 2, b) oprávnený alebo povinný zanikol bez právneho nástupcu alebo dedičské konanie po oprávnenom alebo povinnom bolo zastavené z dôvodu, že nezanechal žiadny majetok alebo zanechal len majetok nepatrnej hodnoty, c) zastavenie starej exekúcie navrhol oprávnený alebo d) dôvod na zastavenie starej exekúcie vyplýva z osobitného predpisu upravujúceho konkurzné konanie; na tento účel platí, že stará exekúcia sa zastavila vznikom dôvodu na jej zastavenie.
6. Podľa § 2 ods. 2 písm. a) ZoUNEK, stará exekúcia sa podľa odseku 1 písm. a) nezastavuje, ak ide o vymoženie pohľadávky na výživnom.
7. Vzhľadom na uvedené, súd konštatuje, že nakoľko v konaní ide o vymoženie pohľadávky na výživnom, k zastaveniu starej exekúcie zo zákona, napriek uplynutiu doby 5 rokov od doručenia poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi nedošlo, preto má súd právomoc rozhodnúť o podanom podnete exekútora na zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku.
8. Podľa § 243h ods. 1 veta prvá Exekučného poriadku v platnom znení, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
9. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017 (ďalej len „Exekučný poriadok“), exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
10. Súd preskúmal podnet súdneho exekútora, oboznámil sa s výsledkami lustrácií vykonaných súdnym exekútorom (zisťovanie majetku povinného prostredníctvom Sociálnej poisťovne, Dopravného inšpektorátu), ako aj stavu vymáhania pohľadávky.
11. Z výsledkov vykonaných šetrení majetku povinného mal súd za preukázané, že povinný nepoberá žiaden príjem, v posledných 5 rokoch nebol vedený v Sociálnej poisťovni, nie je vlastníkom motorového vozidla.
12. Exekučné konanie sa začalo ešte v roku 2010 a je vedené bez vymoženia pohľadávky od povinného po dobu viac ako 14 rokov.
13. Vzhľadom na uvedené má preto súd za to, že pohľadávka oprávneného je dlhodobo (viac ako 14 rokov trvania exekučného konania) nevymožiteľná pre nemajetnosť povinného, pretože povinný dlhodobo nevlastní žiaden majetok, nemá žiaden príjem podliehajúci exekúcii a zároveň nie je pravdepodobné, že dôjde k zmene týchto majetkových pomerov povinného a ďalším výkonom exekúcie by dochádzalo len k neúmernému a neúčelnému navyšovaniu trov exekúcie.
14. Súd preto vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, a preto exekúciu zastavil.
15. K doručovaniu podnetu súdneho exekútora na vyjadrenie oprávnenému súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu č. k. I. ÚS 217/2021 zo dňa 25.05.2021, v ktorom vyslovil, že samotné doručenie podnetu na zastavenie exekúcie pre zistenú nemajetnosť povinného ako procesný úkon súdneho exekútora žiadnym spôsobom neovplyvňuje procesné oprávnenia oprávneného a netvorí tak materiálny obsah jeho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. V tomto ohľade treba zdôrazniť, že predmetný procesný úkon súdneho exekútora (podnet na zastavenie exekúcie) žiadnym spôsobom neovplyvňuje procesné oprávnenia oprávneného, pričom jeho účinok spočíva v tom, že príslušný exekučný súd je povinný sa ním náležite zaoberať a následne aj na základe vlastných zistení vyvodiť relevantné dôsledky. Ústavný súd v tejto spojitosti upriamuje pozornosť na skutočnosť, že oprávnený sa môže proti rozhodnutiu exekučného súdu o zastavení
exekúcie účinne brániť podaním odvolania a v tejto procesnej obrane mu žiadnym spôsobom nebráni, že mu nebol doručený sporný procesný úkon súdneho exekútora. Z týchto podstatných dôvodov vyplýva, že (ne)doručenie podnetu súdneho exekútora na zastavenie exekúcie nemôže tvoriť v okolnostiach prípadu materiálny obsah základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a tiež práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
16. Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
17. Podľa § 203 ods. 1, 2 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. Ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.
18. Súdny exekútor si uplatnil trovy exekúcie v sume 52,49 eur. Súd po preskúmaní vyčíslenia trov exekúcie priznal poverenému exekútorovi trovy podľa vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom od 01.05.2008 do 31.03.2017 takto:
19. Odmena podľa § 14 ods. 2, § 15 ods. 1:
- získanie poverenia na vykonanie exekúcie 1x 3,32 eur
- doručenie príkazu na začatie exekúcie 2x 3,32 eur
- doručenie upovedomenia o začatí exekúcie 1x 3,32 eur
- zisťovanie bydliska povinného (REGOB) 1x 3,32 eur
- zisťovanie platiteľa mzdy povinného (Soc. poisť.) 1x 3,32 eur
- ďalšie zisťovanie majetku povinného 2x 3,32 eur (ODI, KDI) ––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––- Spolu: 26,56 eur (8x 3,32 eur)
20. Súd nepriznal exekútorovi odmenu podľa § 14 ods. 1 písm. a) a § 14 ods. 2 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom do 30.04.2008 za uplatnené úkony: prevzatie veci, založenie spisu, spracovanie dožiadaní orgánom, spracovanie predloženia spisu súdu, spracovanie vrátenia poverenia, po zastavení, ukončenie a archivácia spisu, pretože návrh na vykonanie exekúcie bol podaný na exekútorskom úrade dňa 18.01.2010 a v tento deň aj začalo exekučné konanie, súdny exekútor pri vyčíslení odmeny nemal postupovať podľa vyhl. č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom do 30.04.2008, ale podľa vyhl. č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom od 01.05.2008 do 31.03.2017.
21. Hotové výdavky podľa § 22:
- poštovné 3,90 eur
22. Trovy exekúcie spolu bez DPH..................................30,46 eur DPH (20% z trov exekúcie)............................................6,09 eur Trovy exekúcie spolu s DPH......................................36,55 eur
23. Súd na základe uvedeného priznal poverenému exekútorovi trovy exekúcie spolu vo výške 36,55 eur. Vzhľadom k tomu, že exekúcia bola zastavená z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie a išlo o vymáhanie pohľadávky na výživnom súd v zmysle § 203 ods. 2 Exekučného poriadku zaviazal na úhradu trov exekúcie Mestský súd Košice a zároveň rozhodol, že súd nemá právo na náhradu trov exekúcie.
Poučenie:
Proti výroku I. je prípustné odvolanie do 15 dní od doručenia na Mestský súd Košice (§ 58 ods. 5 Exekučného poriadku).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Proti výroku II., III., IV. nie je prípustné odvolanie.