Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_49Er-1427-2009.pdf
PDF · 79.11 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-49Er/1427/2009
Uznesenie
Okresný súd Košice II v právnej veci vykonania exekúcie v prospech oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s., IČO: 35 776 005, Cintorínska 21, Bratislava proti povinnému: KA Šport, s. r. o., Trieda SNP 55, Košice, IČO: 36 208 931 pre vymoženie 252,16 eur s prísl. a trov exekúcie v konaní vedenom pred súdnym exekútorom JUDr. Ing. Karolom Mihalom, Moyzesova 34, Košice, takto
rozhodol:
I. Exekúciu z a s t a v u j e.
II. Oprávneného z a v ä z u j e uhradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Ing. Karolovi Mihalovi, Moyzesova 34, Košice trovy exekúcie vo výške 48,11 eur, a to do 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zo dňa 27. 05. 2009 a poverenia k vykonaniu exekúcie č. 5803 074272 vydaného Okresným súdom Košice II dňa 12. 06. 2009, bol exekúciou poverený súdny exekútor JUDr. Ing. Karol Mihal.
Dňa 16. 08. 2013 doručil súdny exekútor súdu podnet na zastavenie exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1, písm. h) zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“).
Podľa výpisu z Obchodného registra bol povinný dňa 05. 02. 2013 ex offo vymazaný z obchodného registra na základe uznesenia Okresného súdu Košice I č. k. 29Cbr 31CbR/57/2011-29 zo dňa 27.9.2012, podľa § 68 ods. 6 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, a to bez likvidácie podľa ustanovenia § 68 ods. 3 písm. c) Obchodného zákonníka.
Podľa ust. § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
Pri posudzovaní dôvodov zastavenia exekúcie súd vychádzal z toho, že zastavenie exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku prichádza do úvahy vtedy, ak nie je daný iný dôvod na zastavenie exekúcie uvedený v § 57 Exekučného poriadku a jej pokračovanie by sa priečilo zásadám exekučného konania. Podmienkou však je, že takýto dôvod vznikol po vydaní exekučného titulu a bolo rozhodnutím súdu vyslovené, že exekúcia je neprípustná.
Podľa ust. § 68 ods. 2 Obchodného zákonníka zániku spoločnosti predchádza jej zrušenie s likvidáciou alebo bez likvidácie, ak jej imanie prechádza na právneho nástupcu. Likvidácia sa takisto nevyžaduje, ak spoločnosť nemá žiaden majetok alebo ak sa zamietol návrh na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku, alebo ak bol konkurz zrušený z dôvodu, že majetok úpadcu nestačí na úhradu výdavkov a odmenu správcu konkurznej podstaty, alebo bolo konkurzné konanie zastavené pre nedostatok majetku, alebo ak bol konkurz zrušený pre nedostatok majetku, alebo ak po ukončení konkurzného konania nezostane spoločnosti žiaden majetok.
Podľa § 68 ods. 3 písm. c) Obchodného zákonníka spoločnosť sa zrušuje odo dňa uvedeného v rozhodnutí súdu o zrušení spoločnosti, inak odo dňa, keď toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť.
Podľa ust. § 68 ods. 6 Obchodného zákonníka súd na návrh štátneho orgánu, na návrh osoby, ktorá osvedčí právny záujem, alebo aj z vlastného podnetu rozhodne o zrušení spoločnosti, ak a) sa v príslušnom kalendárnom roku nekonalo valné zhromaždenie alebo ak v čase dlhšom ako tri mesiace neboli ustanovené orgány spoločnosti, b) spoločnosť stratí oprávnenie na podnikanie, c) zaniknú predpoklady ustanovené zákonom na vznik spoločnosti, d) spoločnosť poruší povinnosť vytvoriť alebo doplniť rezervný fond podľa tohto zákona, e) spoločnosť porušuje povinnosť podľa § 56 ods. 4, f) spoločnosť nesplnila povinnosť uložiť do zbierky listín individuálnu účtovnú závierku za najmenej dve účtovné obdobia nasledujúce po sebe, g) spoločnosť nespĺňa podmienky podľa § 2 ods. 3.
Dňa 16. 08. 2013 doručil súdny exekútor podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu výmazu povinného z obchodného registra.
Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení možno konštatovať, že pokiaľ bola povinná spoločnosť zrušená bez likvidácie rozhodnutím súdu, jej majetok nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie. Preto súd dospel k záveru, že v danom prípade sú naplnené podmienky pre zastavenie exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku.
Podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Zastavenie exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, vyjadruje zámer zákonodarcu, podľa ktorého účelom exekúcie nie je len úhrada jej trov, ale uspokojenie pohľadávky oprávneného. V prípade zastavenia exekúcie pre nedostatok majetku je nevyhnutné uvažovať o celom majetku povinného, a nie iba o časti, ktorá sa v konkrétnom prípade exekvuje, a ukáže sa, že výťažok z nej nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Vzhľadom na uvedené rozhodol súd tak, že exekúciu podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku zastavil.
Podľa ust. § 196 zák. č. 233/1995 Z. z. za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.
Podľa ust. § 200 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z. trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Podľa ust. § 200 ods. 5 zák. č. 233/1995 Z. z ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
O trovách exekúcie rozhodol súd podľa ust. § 203 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z.z., v zmysle ktorého, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich
oprávnený a preto súd uložil oprávnenému povinnosť nahradiť poverenému súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 48,11 eur.
Trovy exekúcie boli súdnym exekútorom špecifikované nasledovne:
1/ odmena exekútora § 14 vyhl. č. 288/1995 Z. z.
V zmysle § 14 ods. 1.....................................................................................................33,19 eur
2/ náhrada hotových výdavkov § 22 Vyhl.
-poštovné poplatky...........................................................................................................6,90 eur
20% DPH.......................................................................................................................8,02 eur
Spolu s DPH.................................................................................................................48,11 eur
Podľa ust. § 14 ods. 1 vyhlášky ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.
Podľa ust. § 22 ods. 1 vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
Podľa ust. § 25 vyhlášky v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.
Preskúmaním návrhu exekútora na priznanie trov exekúcie súd zistil, že uplatňované vyššie uvedené položky sú vyúčtované podľa vyhlášky a boli vynaložené účelne.
Podľa ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.
Na základe uvedeného súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, a teda uložil oprávnenému povinnosť nahradiť poverenému súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 48,11 eur.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II.
Podľa ust. § 374 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „O. s. p.“) proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202 O. s. p.), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.
Podľa ust. § 205 ods. 1 O. s .p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa ust. § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O. s. p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ust. § 42 ods. 3 O. s. p., pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.