Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

NM-1T/235/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Mesto nad Váhom, samosudcom JUDr. Ivanom Pavlovičom, v trestnej veci obžalovaná H. H., F.. XX.XX.XXXX R. Q.Í., Q. T. Q., trestne stíhaného na slobode pre prečin zanedbania povinnej výživ podľa , 2005 Z. z. dňa 14. februára 2023 na hlavnom pojednávaní v Novom Meste nad Váhom t a k t o

rozhodol:

Obžalovaná: H. H. L. P. I. D. Z. R. Á., F.. XX.XX.XXXX R. Q., Q. T. Q., na slobode,

j e v i n n á, ž e

ako matka mal. J. Č.L., F.. XX.XX.XXXX, R. F. E. F. R. a inde, kde sa zdržiavala, od 01.01.2014 až doposiaľ si riadne neplnila svoju vyživovaciu povinnosť vyplývajúcu jej z § 62 a nasl. Zákona o rodine a rozsudku Okresného súdu Trenčín č. k. - 10 zo dňa 02.12.2013, právoplatným dňa 28.12.2013, vykonateľným dňa 09.12.2013, v časti určenia výživného, podľa ktoré bola zaviazaná prispievať na výživné sumou 27,- Eur mesačne k rukám otca vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, neskôr upravenú rozsudkom Okresného súdu Trenčín č. k. -31 zo dňa 27.10.2013, právoplatným dňa 01.11.2014, vykonateľným dňa 01.11.2014, ktorým ju súd zaviazal prispievať na výživu maloletého J. Č.U. v sume 35,- Eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám otca Š. Č., následne Okresný súd Nové Mesto nad Váhom rozsudkom č. k. -137 zo dňa 08.11.2019, právoplatný a vykonateľný dňa 21.11.2019, nariadil ústavnú starostlivosť nad maloletým v zariadení Centrum pre deti a rodiny J. a určil obžalovanej povinnosť prispievať na výživu maloletého J. Č. výživným vo výške 30% zo sumy životného minima na neplnoleté, nezaopatrené dieťa vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred na účet Centra pre deti a rodiny J., neodkladným opatrením Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č. k. - 34 zo dňa 06.04.2020 bolo nariadené Centru pre deti a rodiny J. odovzdať maloletého do osobnej starostlivosti O.. I. U., určil obžalovanej povinnosť prispievať na výživu maloletého J. Č. výživným vo výške 30% zo sumy životného minima na neplnoleté alebo nezaopatrené dieťa vždy do 20. dňa v kalendárnom mesiaci vopred k rukám príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, pričom maloletý jej bol odovzdaný dňa 07.04.2020 a rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č. k. - 61 zo dňa 22.07.2020 bolo zrušené neodkladné opatrenie Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č. k. - 34 zo dňa 06.04.2020 a maloletý bol zverený do pestúnskej starostlivosti O.. I. U. a určil obžalovanej povinnosť prispievať na výživu maloletého J. Č.F. výživným vo výške 30% zo sumy životného minima na neplnoleté alebo nezaopatrené dieťa vždy do 20. dňa v kalendárnom mesiaci vopred k rukám príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorým je Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, túto riadne neplnila s výnimkou celkovej úhrady v sume 1.158,- Eur a 340,- Eur, hoci obvinená počas tohto obdobia pracovala v rôznych spoločnostiach, a to od 14.01.2014 do 31.01.2014 v spoločnosti Igor Kertézs - SHERWOOD, Šaľa, Jazerná 585/28, od 23.01.2014 do 29.01.2014 v spoločnosti RMCI spol. s.r.o. Bratislava, Jaskový rad 223, od 16.12.2015 do 26.01.2016 v spoločnosti AMBARELLA s.r.o., Nitra, Kláštorská 387/132, od 10.02.2016 do 12.04.2016 v spoločnosti G.T. s.r.o., Sládkovičovo, J. Dalloša 1352/35, za ktoré obdobie mala príjem v sume 86,77 Eur, pričom pracovný pomer bol rozviazaný dohodu,

od 14.04.2016 do 26.04.2016 v spoločnosti EUROTRADE - SR a.s., Galanta, Drevená 888, z ktoré obdobie mala príjem 163,33 Eur, od 29.04.2016 do 06.05.2016, za ktoré obdobie mala príjem, 84,88 Eur, od 12.05.2016 do 02.08.2016, za ktoré obdobie mala príjem 1.123,71 Eur, pričom pracovný pomer bol ukončený dohodou o skončení pracovného pomeru a od 22.08.2016 do 29.11.2016, za ktoré mala príjem 1.071,74 Eur,

- od 06.08.2016 do 08.08.2016 pracovala v spoločnosti Fekollini s.r.o. , Sládkovičovo, Veľkouľanská 208, pracovný pomer bol ukončený v skúšobnej dobe na podnet zamestnanca, pričom vyživovaciu povinnosť žiadnej z týchto spoločností nenahlásila, ďalej od 14.09.2021 do 24.09.2021 pracovala v spoločnosti PURITY of LIFE s.r.o., od 01.10.2021 do 31.12.2021 v spoločnosti FLEXER s.r.o. do 15.11.2021 do 04.02.2022 v spoločnosti PURITY of LIFE s.r.o. a od 25.02.2022 do 13.05.2022 v spoločnosti ADECCO Slovakia s.r.o. ďalej jej bol vyplatený príspevok pri narodení dieťaťa v sume 829,86 Eur za obdobie od 01.03.2017 do 31.03.2017, pričom od 01.03.2017 poberá štátnu sociálnu dávku - prídavok na dieťa v sume 23,52 Eur mesačne, za obdobie od 17.07.2016 do 24.07.2016 jej bola vyplatená nemocenská dávka a za obdobie od 13.02.2017 do 30.04.2017 jej bola vyplatená nemocenská dávka - materská, a to celkovo 776,80 Eur, a v obdobiach, keď nebola zamestnaná nezaevidovala sa na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie a nebola poberateľom dávky v hmotnej núdzi, čím spôsobila dlh na výživnom najmenej v sume 868,14 Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice od 01.09.2020 do18.01.2023, v Centre pre deti a rodiny je dlžná na výživnom voči dieťaťu 95,16 Eur a poškodenému Š. Č. 337,- Eur,

t e d a

- najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplnila úmyselne zákonnú povinnosť vyživovať iného a spáchala uvedený čin závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas,

č í m s p á c h a l a

- prečin zanedbania povinnej výživy podľa , s poukazom na .

Za to sa

o d s u d z u j e

podľa s poukazom na , 38 ods. 2, ods. 3 na trest odňatia slobody vo výmere 15 /pätnásť/ mesiacov.

Podľa súd obvinenej podmienečne odkladá výkon trestu odňatia slobody.

Podľa súd obvinenej u r č u j e skúšobnú dobu v trvaní 36 /tridsaťšesť/ mesiacov.

Podľa súd ukladá obžalovanej, aby v skúšobnej dobe podľa svojich schopností uhradila dlžné výživné.

odôvodnenie:

Obžalovaná je trestne stíhaný pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa , s poukazom na na podklade obžaloby Okresnej prokuratúry Nové Mesto nad Váhom.

Súd vo veci vydal dňa 09.03.2018 trestný rozkaz, ktorým uznal obžalovanú za vinnú v zmysle podanej obžaloby a uložil jej trest. Trestný rozkaz prevzala pri zatknutí dňa 13.09.2019. Proti trestnému rozkazu podala obžalovaná v zákonnej lehote odpor dňa 17.09.2019.

Súd určil vo veci hlavné pojednávanie na viaceré termíny a dňa 14.02.2023 na hlavnom pojednávaní vec prejednal a rozhodol týmto rozsudkom. Obžalovaná pred začiatkom hlavného pojednávania zaslala

súdu dňa 13.02.2023 emailovú správu, ktorou žiadala odročiť hlavné pojednávanie z dôvodu, že je PN. K mailovej správe pripojila potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti zo dňa 13.02.2023. Z potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti vyplýva, že pracovná neschopnosť je vystavená 13.02.2023, s dg. M54.5, čo podľa MKCH je diagnóza iné dorzopatie.

Obžalovaná, hoc poučená podľa v predvolaní na hlavné pojednávanie, ktoré prevzala dňa 03.01.2023, súdu nepredložila písomné vyjadrenie ošetrujúceho lekára o svojom zdravotnom stave, z ktorého by vyplývalo, že jej zdravotný stav je taký, že sa bez ohrozenia života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu alebo z dôvodu nebezpečenstva rozšírenia nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby sa nemôže zúčastniť hlavného pojednávania. Potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti takéto písomné vyjadrenie ošetrujúceho lekára nenahrádza a ani nie je lekárskym potvrdením o zdravotnom stave obžalovanej v zmysle . Obžalovaná bola riadne poučená, že má predložiť spolu s ospravedlnením aj lekársku správu o svojom zdravotnom stave od ošetrujúceho lekára, túto nepredložila, predložila len potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti, z ktorej nie je možné zistiť, či jej zdravotný stav je tak zhoršený, že sa nemôže dostaviť na súd. Z uvedených dôvodov súd ospravedlnenie obžalovanej neakceptoval.

Obžalovanej bol trestný rozkaz doručený spolu s obžalobou dňa 13.09.2019, predvolanie na hlavné pojednávanie prevzal dňa 03.01.2023, uznesenie o vznesení obvinenia jej bolo doručené, mala možnosť sa vyjadriť k obvineniu - ako obvinená bola vypočutá v prípravnom konaní, bola upovedomená o možnosti preštudovať spis po skončení skráteného vyšetrovania, v čase vykonania hlavného pojednávania nebola vo výkone väzby a ani vo výkone trestu odňatia slobody a súčasne ide o trestný čin, pri ktorom je horná hranica trestu odňatia slobody 5 rokov. Hlavé pojednávanie dňa 14.02.2023 súd vykonal v neprítomnosti obžalovanej za splnenia podmienok uvedených v .

Na hlavnom pojednávaní súd prečítal dňa 21.01.2020 výpoveď obžalovanej z prípravného konania zo dňa 21.09.2017 z podľa , vypočul obžalovanú dňa 19.05.2020 a 19.04.2022, vypočul poškodeného dňa 21.01.2020, 19.05.2020, 30.06.2020, 19.04.2022, 06.12.2022 a 14.02.2023, a oboznámil listinné dôkazy vzťahujúce sa predmetnú vec a osobu obžalovanej najmä: uznesenie Okresného súdu Trenčín sp. zn. , rodný list J. Č., doklady o úhradách výživného z prípravného konania, rozsudok Okresného súdu Trenčín sp. zn. , správy Sociálnej poisťovne, pobočka Trenčín, na obžalovanú a poškodenú správy zamestnávateľov obžalovanej JIT Plastic, s.r.o. Manz Slovakia, s.r.o., JT s.r.o., Eurotrade, s.r.o., a.s., Shervood Šaľa, Pecoliny, s.r.o., správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín, potvrdenia o poberaní prídavku na dieťa, register priestupkov a centrálna evidencia správnych deliktov a priestupkov, odpisy z registra trestov obžalovanej, spisy Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom sp. zn. a , uznesenie Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom sp. zn. zo dňa 06.04.2020 a 22.07.2020, správy Centra pre deti a rodiny Sereď o stave plnenia vyživovacej povinnosti obžalovanej voči synovi počas ústavnej starostlivosti, rozsudok Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom sp. zn. zo dňa 08.011.2019, ktorým bola nariadená ústavná starostlivosť nad maloletým v Centre pre deti a rodiny Sereď, správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, poštové poukazy o úhradách výživného obžalovanou - podacie lístky zo dňa 11.02.2022 a 14.04.2022.

* * * * *

Z vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že obžalovaná si zákonnú vyživovacou povinnosť vyplývajúcu mu zo zákona o rodine voči synovi mal. Sebastiánovi v období od 01.01.2014 až doposiaľ, t.j. do 14.02.2023, kedy bol vyhlásený rozsudok súdu prvého stupňa ( ), riadne, t. j. v súdom určenej výške, a včas, k rukám poškodeného Š. Č.É., následne Centru pre deti a rodinu Sereď a napokon oprávneného Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice včas a riadne neplní a to napriek tomu, že táto povinnosť jej vyplýva z Zákona o rodine a bola jej deklarovaná a určená právoplatnými a vykonateľnými rozsudkami súdov Slovenskej republiky. Obžalovaná napriek poučeniu zo strany súdu podľa o zániku trestnosti trestného činu zanedbania povinnej výživy podľa nezaplatila dlžné výživné horeuvedeným oprávneným subjektom v určenej výške.

Obžalovaná sa vyjadrila v zápisnici o výsluchu obvineného dňa 19.09.2017, kde uviedla, že si svoju vyživovaciu povinnosť uvedomuje, výživné platila ako jej to dovoľovali jej finančné možnosti. Zamestnávateľom nikdy nenahlasovala, že má vyživovaciu povinnosť. Peniaze, ktoré zarobila jej stačili

len na to, aby si zabezpečila bývanie a stravu. So synom sa nestretáva, lebo jej to otec syna nedovoľuje, neumožňuje jej ani telefonovať s ním. V novembri 20116 dala výpoveď, lebo bola tehotná a do februára 2017 bola na rizikovom tehotenstve a v súčasnosti je na materskej dovolenke. Dňa 19.05.2020 uviedla, že si je vedomá zanedbania výživy na syna, nakoľko je v zlej finančnej situácii, nemá ako to zaplatiť. Cíti sa byť vinná. Nevie aká je výška dlhu. Od určenia výživného v roku 2014 si výživné platila, ale nie tak ako mala. V roku 2017 poberala rodičovský príspevok a rodinné prídavky 320,- Eur na obe deti. Medzitým sa jej narodili dve deti v roku 2017 a 2018. Žije so svokrom, otec jej detí je vo výkone trestu. Syn J. bol v starostlivosti otca asi rok po tom čoho prepustili z výkonu trestu. V súčasnosti je syn v P. a pred tým bol v detskom domove v J., kde poslala alimenty len raz asi 20,- Eur. Úradu práce neplatila výživné odkedy je syn v P.. Nevie, ktorému úradu má platiť. Bývalý partner jej povedal, že má platiť do P.. Maloletý syn je u pani U. v P. a dvakrát s ním volala. Dňa 19.04.2022 odmietla vypovedať pred súdom.

Obžalovaná po výpovedi poškodeného uviedla, že mu uhradila sumu 340,- Eur. Súd obžalovanú informoval, že od podania obžaloby do konca augusta 2018 dlhuje poškodenému na výživnom sumu 315,- Eur, Centru pre detí a rodiny sumu 95,16,- Eur.

Spáchanie skutku je preukázané výpoveďami poškodeného Š. Č. zo dňa 21.01.2020, 19.05.2020, 30.06.2020, 19.04.2022 a dňa 06.12.2022.

Z jeho výpovedí vyplynulo, že s obžalovanou boli ako druh a družka. Dňa 26.04.2012 sa im zo vzťahu narodil syn J.. Asi tri mesiace po narodení syna musel poškodený nastúpiť do výkonu trestu za neuhradené alimenty. Po odpykaní trestu sa vrátil k rodičom a následne požiadal Úrad práce sociálnych vecí a rodiny Q., aby mu bol malý zverený do starostlivosti. Býval v C. asi dva roky, kde sa staral o syna a pracoval v Tesco skladoch. Po dvoch rokoch si našiel priateľku z F. E. F. R.. Syna mal pri sebe asi 4 roky. Do Detského domova v J. bol umiestnený po tom, čo úrad práce, sociálnych vecí a rodiny podal návrh z dôvodu, že zanedbáva starostlivosť o maloletého. Syn bol asi mesiac u obžalovanej, ktorá uviedla po mesiaci, že maloletého nezvláda. Výživné malo byť platené v sume 27,- Eur. Výživné platila nepravidelne. Keď podával trestné oznámenie, dlh na výživnom bol 340,- Eur. V súčasnosti výživné neplatí. Z prečítanej časti výpovede poškodeného z prípravného konania zo dňa 22.09.2017 (z dôvodu, že si nepamätal začiatok neplnenia vyživovacej povinnosti a výšku dlhu) vyplynulo, že obžalovaná neplatí výživné od 01.01.2014 a ku dňu 22.09.2017 mu dlžila na výživnom sumu 302,- Eur. Od podania obžaloby 29.11.2017 nedostal žiadne výživné. Z jeho výpovedí vyplynulo, obžalovaná ho kontaktovala asi dvakrát a dlžnú sumu výživného nedostal. Zo sumy 337,- Eur uvedenej v obžalobe neuhradila mu obžalovaná nič a odvtedy mu nezaplatila žiadne výživné. Maloletý je v detskom domove v J. od 25.10.2019. V domácnosti matky maloletý zotrval asi mesiac a potom dala návrh na umiestnenie do detského domova. Poškodený uhradil detskému domovu svoje podlžnosti na výživnom na syna. Podľa papierov, ktoré dostal, by mal byť zatiaľ byť v J., ale mal by sa zveriť jednej pani do P. do jej osobnej starostlivosti. Výživné by mal platiť Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny P.. Ale nevie, či uznesenie je právoplatné. Vo výpovedi 30.06.2020 uviedol, že nedošlo k úhrade dlžného výživného. Poškodený uviedol dňa 19.04.2022 pred súdom, že obžalovaná mu neuhradila sumu 340,- Eur ani po podaní obžaloby. Obžalovaná po výpovedi poškodeného uviedla, že uhradila v dvoch platbách 340,- Eur, a to vo výške 40,- Eur zo dňa 11.02.2022 a 300,- Eur zo dňa 14.04.2022, o čom doložila aj poštové poukazy o ich úhrade. Dňa 06.12.2022 poškodený potvrdil, že sumu 340,- Eur uhradila, ale sumu 315,- Eur neuhradila.

Vyživovacia povinnosť bola obžalovanej deklarovaná a určená rozsudkom Okresného súdu Trenčín č. k. -10 zo dňa 02.12.2013, právoplatným dňa 28.12.2013, vykonateľným dňa 09.12.2013, v časti určenia výživného, podľa ktorého bola zaviazaná prispievať na výživné sumou 27,- Eur mesačne k rukám otca Š. Č. vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, ktorá bola neskôr upravenú rozsudkom Okresného súdu Trenčín č. k. -31 zo dňa 27.10.2013, právoplatným dňa 01.11.2014, vykonateľným dňa 01.11.2014, ktorým ju súd zaviazal prispievať na výživu v sume 35,- Eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám otca Š. Č.. Následne Okresný súd Nové Mesto nad Váhom rozsudkom č. k. -137 zo dňa 08.11.2019, právoplatný a vykonateľný dňa 21.11.2019, nariadil ústavnú starostlivosť nad maloletým v zariadení Centrum pre deti a rodiny J. a určil obžalovanej povinnosť prispievať na výživu maloletého J. Č. výživným vo výške 30% zo sumy životného minima na neplnoleté, nezaopatrené dieťa vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred na účet Centra pre deti a rodiny J.. Neodkladným opatrením Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č. k. -34 zo dňa 06.04.2020 bolo nariadené Centru pre deti a rodiny J. odovzdať maloletého do osobnej starostlivosti O.. I. U., určil obžalovanej povinnosť prispievať na výživu maloletého J. Č. výživným vo výške 30%

zo sumy životného minima na neplnoleté alebo nezaopatrené dieťa vždy do 20. dňa v kalendárnom mesiaci vopred k rukám príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, pričom maloletý jej bol odovzdaný dňa 07.04.2020 a rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č. k. -61 zo dňa 22.07.2020 bolo zrušené neodkladné opatrenie Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č. k. -34 zo dňa 06.04.2020 a maloletý bol zverený do pestúnskej starostlivosti O.. I. U. a určil obžalovanej povinnosť prispievať na výživu maloletého J. Č. výživným vo výške 30% zo sumy životného minima na neplnoleté alebo nezaopatrené dieťa vždy do 20. dňa v kalendárnom mesiaci vopred k rukám príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorým je Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny P.. Určenú vyživovaciu povinnosť riadne neplnila s výnimkou celkovej úhrady v sume 1 158,- Eur v prípravnom konaní a 340,- Eur, ktoré uhradil v konaní pred súdom, hoci obvinená počas tohto obdobia pracovala v rôznych spoločnostiach, a to od 14.01.2014 do 31.01.2014 v spoločnosti Igor Kertézs - SHERWOOD, Šaľa, od 23.01.2014 do 29.01.2014 v spoločnosti RMCI spol. s.r.o. Bratislava, od 16.12.2015 do 26.01.2016 v spoločnosti AMBARELLA s.r.o., Nitra, od 10.02.2016 do 12.04.2016 v spoločnosti G.T. s.r.o., Sládkovičovo, od 14.04.2016 do 26.04.2016 v spoločnosti EUROTRADE - SR a.s., Galanta, od 29.04.2016 do 06.05.2016, od 12.05.2016 do 02.08.2016, od 22.08.2016 do 29.11.2016, od 06.08.2016 do 08.08.2016 pracovala v spoločnosti Fekollini s.r.o. , Sládkovičovo, od 14.09.2021 do 24.09.2021 pracovala v spoločnosti PURITY of LIFE s.r.o., od 01.10.2021 do 31.12.2021 v spoločnosti FLEXER s.r.o. od 15.11.2021 do 04.02.2022 v spoločnosti PURITY of LIFE s.r.o. a od 25.02.2022 do 13.05.2022 v spoločnosti ADECCO Slovakia s.r.o.

Zo správ sociálnej poisťovne a úradu práce sociálnych vecí a rodiny vyplýva, že obžalovanej bol vyplatený príspevok pri narodení dieťaťa v sume 829,86 Eur za obdobie od 01.03.2017 do 31.03.2017, pričom od 01.03.2017 poberá štátnu sociálnu dávku - prídavok na dieťa v sume 23,52 Eur mesačne, za obdobie od 17.07.2016 do 24.07.2016 jej bola vyplatená nemocenská dávka a za obdobie od 13.02.2017 do 30.04.2017 jej bola vyplatená nemocenská dávka - materská, a to celkovo 776,80 Eur, a v obdobiach, keď nebola zamestnaná nezaevidovala sa na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie a nebola poberateľom dávky v hmotnej núdzi.

Správou Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice je preukázané, že od 01.09.2020 do 18.01.2023 spôsobila dlh na výživnom najmenej v sume 868,14. Správami Centra pre deti a rodiny je preukázaný dlh obžalovanej voči centru na maloletého syna vo výške 95,16 Eur a výpoveďou poškodeného Š. Č. 337,- Eur.

Obžalovaná na svoju obranu v podstate neuviedla žiadne skutočnosti, ktoré by ju po subjektívnej alebo objektívnej stránke zbavovali trestnoprávnej zodpovednosti za spáchaný skutok. Nedostatok finančných prostriedkov nie je okolnosť, ktorá by vylučovala protiprávnosť činu alebo okolnosť v zmysle materiálneho kolektívu uvedeného v . Vzhľadom na vykonané úhrady v prípravnom konania ako aj pred súdom, súd odročil viackrát hlavné pojednávanie, aby umožnil obžalovanej využiť ustanovenie o účinnej ľútosti podľa . Keďže obžalovaná sa vyhýbala účasti na hlavných pojednávaniach predkladaním potvrdení o dočasnej PN, súd vyhodnotil jej postoj ako nezáujem využiť ustanovenie o účinnej ľútosti. Výšku vyživovacej povinnosti, ktorá bola určená obžalovanej vyššie citovanými rozhodnutiami civilného súdov, sú minimálna výšky výživného a preto ich považuje za primerané s prihliadnutím na vek dieťaťa, zodpovedajúcu odôvodneným potrebám maloletého, ale reflektuje i zárobkové možnosti a schopnosti obžalovanej. Obžalovaná zamestnávateľom neoznamovala svoju vyživovaciu povinnosť. Vyživovaciu povinnosť má obžalovaná voči všetkým svojim deťom, pričom v prípade maloletého sa obmedzila len na plnenie vyživovacej povinnosti v peniazoch a to len v zákonnej minimálnej miere. Súd podotýka, že narodením dieťaťa berie každý rodič na seba povinnosť a zodpovednosť za jeho výživu, ktorá ho sprevádza po celý jeho život a niekedy až do jeho smrti. Preto je nevyhnutné, aby sa choval tak, aby svoje záväzky a povinnosti dokázal vždy a za všetkých okolností splniť. Vyživovaciu povinnosť k maloletému synovi majú obaja rodičia, ktorá im nezanikla. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že obžalovaná neposkytuje synovi žiadnu starostlivosť, nepodieľa sa na jeho výchove. Vyživovacia povinnosť na maloleté deti má prednosť pred inými vedľajšími výdavkami (na cigarety, na alkohol, na mobilné telefóny a pod). Povinnosť vyživovať iného nespočíva len v poskytovaní peňažného plnenia, ale aj v povinnosti zaopatrovať a vyživovať oprávnenú osobu v naturálnej forme - teda poskytovať dieťaťu stravu, oblečenie, bývanie, starostlivosť o zdravie a čistotu a pod, avšak z výpovede obžalovanej, poškodeného a správ CDR Sereď vyplýva, že to tak u obžalovanej nie je. Neplnenie vyživovacej povinnosti tak trvá od 01.01.2014 do vyhlásenia tohto rozsudku.

S poukazom na vyššie vykonané dôkazy, po ich dôkladnom vyhodnotení, a to jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti, a s poukazom na vyššie uvedené úvahy, ktorými sa súd spravoval pri ich hodnotení, je skutkový stav veci preukázaný tak ako je popísaný vo výrokovej časti tohto rozsudku. Súd upravil skutkovú vetu v súlade s vykonaným dokazovaním, keď doplnil nové okolnosti, ktoré vyšli najavo vykonaným dokazovaním (nariadená ústavná starostlivosť maloletého v CDR J., zverenie do osobnej starostlivosti maloletého O.. I. U.Q. a výšky dlžného výživného). Uvedeným doplnením je však totožnosť skutku zachovaná. Súd nezistil žiadne okolnosti, ktoré by jej trestnoprávnu zodpovednosť vylučovali alebo zmierňovali.

Vykonané dôkazy spolu korešpondujú, dopĺňajú sa a súd nezistil medzi nimi zásadné rozpory, pričom vykonané dôkazy vytvárajú spolu ucelenú reťaz dôkazov, na základe ktorých súd mohol vysloviť logický záver o vine obžalovaného. Súd po právnej stránke kvalifikoval konanie obžalovaného ako prečin zanedbania povinnej výživy podľa , , pretože obžalovaná najmenej tri mesiace v období dvoch rokov si neplnila svoju zákonnú povinnosť vyživovať iného - vlastné dieťa, pričom včas a riadne neplní zákonom stanovenú vyživovaciu povinnosť po dobu viac ako 9 rokov, čím naplnila kvalifikačný znak po dlhší čas.

Pokiaľ ide o subjektívnu stránku - zavinenie, bolo konanie obžalovanej posúdené podľa ako trestný čin spáchaný úmyselne, keď obžalovaná chcela spôsobom uvedeným v porušiť záujem chránený týmto zákonom. Závažnosť konania obžalovanej pritom spočíva v tom, že obžalovaný porušil záujem spoločnosti na riadnom plnení si vyživovacej povinnosti rodiča voči svojim maloletým deťom.

Pri výmere trestu súd prihliadol na stupeň závažnosti spáchaného trestného činu, mieru zavinenia, pohnútku, osobu páchateľa, na okolnosti, za ktorých došlo k spáchaniu trestného činu, ale aj na účel trestu a na možnosti nápravy páchateľa. Súd na strane obžalovanej zistil jednu poľahčujúcu okolnosť vedenie riadneho života, keďže nemá žiadne záznamy v registri priestupkov a žiadne odsúdenie, na ktoré by bolo nutné prihliadať, keďže odsúdenie Okresným súdom Trenčín sp. zn. má osvedčené a hľadí sa na ňu, akoby nebola odsúdená. Obžalovaná uviedla pred súdom, že sa cíti vinná, ale svoj čin neoľutovala (aspoň formálne). Súd ukladal obžalovanej trest odňatia slobody vo výmere 15 mesiacov zohľadňujúc dobu trvania neplnenia vyživovacej povinnosti. Berúc do úvahy čiastočné uhradenie výživného a okolnosť, že obžalovaná má ďalšie dve deti, o ktoré sa stará, dospel súd k záveru, že obžalovanej je možné podmienečne odložiť trest odňatia slobody na skúšobnú dobu 36 mesiacov za súčasného uloženia povinnosti podľa schopností uhradiť dlžné výživné.

Súd považuje za potrebné obžalovanej ozrejmiť podstatu inštitútu podmienečného odsúdenia, ktorého podstatou je, že kladie dôraz v prvom rade na resocializačnú povahu trestnoprávnych noriem, ktorého základnou myšlienkou je, že súd vynesie odsudzujúci rozsudok alebo trestný rozkaz a uloží trest odňatia slobody, ale výkon tohto trestu odloží páchateľovi trestného činu pod tou podmienkou, že v priebehu určenej skúšobnej doby sa bude riadne správať a bude plniť povinnosti uložené súdom. To znamená, že odsúdený bude v priebehu skúšobnej doby dodržiavať právny poriadok, základné normy občianskej spoločnosti a nebude sa dopúšťať trestných činov, priestupkov a iných deliktov a v neposlednom rade bude plniť súdom uložené povinnosti a obmedzenia. Sledovaním správania obžalovanej v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, sledovaním plnenia uložených podmienok je možné pôsobiť na jej správanie tak, aby sa ďalšej trestnej činnosti nedopustila. Skúšobná doba začne plynúť prvým dňom po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Právny dôsledkom porušenia podmienky je, že ak sa obžalovaná v priebehu skúšobnej doby dopustí akejkoľvek úmyselnej trestnej činnosti, za ktorú bude právoplatne odsúdená, alebo i v prípade spáchania akýchkoľvek priestupkov (t. j. aj dopravných), ale aj v prípade, že obžalovaná nebude v skúšobnej dobe plniť súdom uložené príkazy, obmedzenia a povinnosti, zakladajú takéto skutočnosti zákonný dôvod na premenu uloženého podmienečného trestu odňatia slobody na nepodmienečný. V prípade, ak bude obžalovaná viesť v skúšobnej dobe riadny život a vyhovie všetkým uloženým podmienkam, súd vysloví, že sa osvedčila; ináč rozhodne, a to prípadne už v priebehu skúšobnej doby, že si trest vykoná. Súd považuje za potrebné obžalovaného poučiť, že ak spácha v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia ďalší úmyselný trestný čin, tak v prípade uznania viny, v zmysle , nebude možné za trestný čin spáchaný v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia podmienečne odložiť

výkon trestu odňatia slobody a reálne jej môže hroziť, v prípade uznania viny, i nepodmienečný trest odňatia slobody.

Takto uložený trest považuje súd vzhľadom na osobu páchateľa, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší život a prostredie, na okolnosti prípadu, jeho trestnú minulosť, za zodpovedajúci zásadám ukladania trestov v zmysle ustanovení a nasl. , ktorých účelom je zabezpečenie ochrany spoločnosti pred páchateľmi trestných činov, vytvorenie podmienok na nápravu páchateľa a na jeho výchovu k tomu, aby v budúcnosti viedol riadny život. Súčasne je súd toho názoru, že druh a výmera trestu dostatočne vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Uložený trest považuje súd vzhľadom na osobu páchateľa, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje a na okolnosti prípadu, za dôvodný a primeraný, zodpovedajúci zásadám ukladania trestov v zmysle ustanovenia , ktorých účelom je zabezpečenie nielen ochrany spoločnosti pred páchateľmi trestných činov, ale aj vytvorenie podmienok na nápravu páchateľa a na jeho výchovu k tomu, aby v budúcnosti viedol riadny život.

Vzhľadom na vykonanú čiastočnú úhradu výživného považuje súd za potrebné opätovne upozorniť obžalovaného na ustanovenie o účinnej ľútosti podľa , o ktorej bol v priebehu trestného konania niekoľkokrát poučovaný.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom na Krajský súd v Trenčíne. Právo podať odvolanie neprináleží tomu, kto sa tohto práva už výslovne vzdal. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.

Odvolanie môže podať prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku /, / a to v neprospech i v prospech obžalovaného /, /.

Odvolanie môže podať obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka / /. Odvolanie môžu podať v prospech obžalovaného okrem obžalovaného a prokurátora i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa týka obžalovaného). Prokurátor môže tak urobiť i proti vôli obžalovaného / /.

Odvolanie môžu podať zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môže i proti vôli obžalovaného za neho v jeho prospech odvolanie podať aj jeho zákonný zástupca alebo jeho obhajca / /.

Odvolanie môže podať štátny orgán starostlivosti o deti a mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa týka mladistvého obžalovaného, a t len v jeho prospech, a to aj proti jeho vôli / /.

Odvolanie môže podať poškodený, ktorý si uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody / /, a to v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu / /.

Odvolanie môže podať zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci / /. Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.