Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_14Er-43-2008.pdf
PDF · 106.67 KB
Case nature
Subarea
14Er/43/2008
Uznesenie
Okresný súd Nové Zámky vo veci exekúcie oprávneného: Řempo Vega, s.r.o., so sídlom: Skopalíkova 2354/47A, 767 01 Kroměříž, IČO: 25 384 686, zast.: Advokátska kancelária Gallo, s.r.o., Jilemnického 4012/30, 036 01 Martin, IČO: 36 715 352, proti povinnému: N. Y., L.. XX.XX. XXXX, J.: C. XXX, o vymoženie 1.971,87 eur s príslušenstvom a trov exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd námietky oprávneného proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie zamieta. II. Podnet oprávneného na podanie návrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov na Ústavnom súde Slovenskej republiky o ústavnosti zákona č. 233/2019 Z. z. zamieta.
odôvodnenie:
1.Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 20.12.2007 domáhal vykonania exekúcie voči povinnému na vymoženie sumy 1.971,87 eur s príslušenstvom a trov exekúcie. 2.Poverením tunajšieho súdu 5404-002683 zo dňa 24.01. 2008 bol poverený vykonaním exekúcie súdny exekútor Mgr. Juraj Gallo, Exekútorský úrad so sídlom Martin, Jilemnického 12, v súčasnosti je exekúcia vedená u jeho nástupcu Mgr. Milana Somíka, Exekútorský úrad so sídlom Martin, Československej armády 1 (ďalej len exekútor). 3.Súdny exekútor v predmetnej veci vydal dňa 18.03. 2020 upovedomenie o zastavení starej exekúcie v zmysle zákona č. 233/2019 Z.z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoUNEK“). 4.Následne boli súdnemu exekútorovi v zákonnej lehote doručené námietky oprávneného proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie, ktoré súdny exekútor predložil na rozhodnutie súdu. 5.Oprávnený podal proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie námietky (podaním zo dňa 23.4.2020 doplneným podaním zo dňa 06.05. 2020). Námietky odôvodnil oprávnený tým, že upovedomenie bolo vydané v rozpore so zákonom, pretože dňa 18.12.2019 bolo uhradených 15,- eur priamo na účet oprávneného, t. j. v exekučnom konaní bol dosiahnutý zákonom predpokladaný výťažok a nie je teda možné prebiehajúcu exekúciu zastaviť postupom podľa zákona č. 233/2019 Z. z. Oprávnený citoval ust. § 2 ods. 2 písm. f) zákona č. 233/2019 Z. z. s tým, že v zmysle tohto zákonného ustanovenia je podľa právneho názoru oprávneného irelevantné, či dosiahnutý výťažok bol pripísaná na účet exekútora alebo priamo na účet oprávneného. Ako ďalší dôvod oprávnený uviedol, že zákon č. 233/2019 Z. z. je protiústavný a dal exekučnému súdu podnet na začatie konania o súlade právnych predpisov pred Ústavným súdom SR (ďalej aj len „ústavný súd“ alebo „ÚS SR“) v zmysle § 74 a nasl. zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde SR a to konkrétne o súlade ustanovení zákona č. 233/2019 Z. z. s čl. 1 ods. 1, čl. 20 ods. 1 a 4, čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 3, čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej aj len „Dohovor“). Poukázal na nález pléna ÚS SR sp. zn. PL. ÚS 6/2016-61 zo dňa 30.1.2019 a uviedol, že nie je možné, aby bol odopretý prístup k súdnej ochrane časti veriteľom tak, že legitímne začaté súdne konania sa zastavujú bez ohľadu na to, či zanikol exekučný titul alebo sa stal hmotnoprávne neexekvovateľný; boli zastavené exekučné konanie na základe po začatí týchto exekučných konaní prijatej právnej normy, ktorej existenciu oprávnení v čase začatia
exekučných konaní nemohli predvídať (neprípustná retroaktivita právnych noriem); týka sa selektívne iba exekučných konaní začatých pred 1.4.2017 a naopak netýka sa selektívne určených oprávnených a veriteľov, kde ich majetkové práva (pohľadávky) sú bez akéhokoľvek legitímneho dôvodu nedotknuté zákonom; je porušené právo na zákonného sudcu - pri opätovnom návrhu môže rozhodovať iný sudca ako pôvodne rozhodoval; subjekt, ktorému sú retroaktívne obmedzené jeho práva (selektívne zákonom určený veriteľ), musí znášať náklady súvisiace s týmto obmedzením (náklady s opätovným iniciovaním exekučného konania a so zastavením pôvodne začatého a zákonom nútene ukončeného). Následne oprávnený podrobne rozviedol jednotlivé dôvody zjavného rozporu ustanovení zákona č. 233/2019 Z. z. s ústavou SR a Dohovorom. Z obsiahleho vyjadrenia dôvodov rozporu zákona č. 233/2019 Z. z. s ústavou a dohovorom vyplýva, že oprávnený predovšetkým namietol odopretý prístup k súdnej ochrane, neprípustnú retroaktivitu, diskrimináciu časti veriteľov a porušené právo na súdnu ochranu. Oprávnený uviedol, že časti veriteľom bol odopretý prístup k súdnej ochrane, pretože legitímne začaté súdne konania za účelom vymoženia pohľadávok sa zastavujú bez ohľadu na to, či zanikol exekučný titul alebo sa stal hmotnoprávne neexekvovateľný, títo veritelia sú nútení podať opätovný návrh a znášať náklady s ním spojené, sú tak nútení 2x podať návrh na vymoženie tej istej pohľadávky na súde bez zreteľného dôvodu pre takýto postup, okrem sťaženia procesu vymoženia svojej pohľadávky. V zmysle zákona č. 233/2019 Z. z. sú zastavené exekučné konania na základe po začatí týchto exekučných konaní prijatej právnej normy, ktorej existenciu oprávnení v časti začatia exekučných konaní nemohli nijako predvídať (neprípustná retroaktivita právnych noriem). Úprava sa týka selektívne iba exekučných konaní začatých pred 1.4.2017, neexistuje pritom legitímny dôvod na takýto typ zákonnej diskriminácie účastníkov súdnych konaní a veriteľov - oprávnených v exekučných konaniach začatých pred 1.4.2017, pričom neexistuje žiaden legitímny dôvod, prečo by oprávnený v konaní začatom po 1.4.2017 mal mať viac práv ako oprávnený v exekučnom konaní začatom po 1.4.2017. Nerovnosť v postavení veriteľov/ oprávnených je zjavná aj v tom, že sú uprednostňované pohľadávky štátu a EÚ, pohľadávky priznané špecifickým spôsobom - § 2 ods. 2 písm. c), d), e) zákona č. 233/2019 Z. z. Jednoznačne je porušené aj právo na zákonného sudcu, keďže povinnosť podať nový návrh na začatie konania (tzv. opätovný návrh) súčasne znamená, že v novom konaní môže rozhodovať iný sudca ako pôvodne rozhodoval v skôr začatom exekučnom konaní týkajúcom sa rovnakej pohľadávky. Napokon oprávnený poukázal na nútené obmedzenie vlastníckeho práva (práva domáhať sa uspokojenia priznaného nároku) selektívne vybraných oprávnených bez akejkoľvek zákonom predpokladanej primeranej náhrady (porušenie čl. 20 ods. 4 ústavy). Prílohou námietok je zoznam exekučných konaní s uvedením úhrady vo výške 15,- eur dňa 18.12.2019. 6.Súdny exekútor navrhol námietky ako nedôvodné zamietnuť. Uviedol, že z všeobecnej aplikačnej praxe exekučných súdov ako aj stanoviska MS SR zo dňa 20.12.2019 (ďalej aj len stanovisko MS SR), ktorým vysvetľuje podmienky aj dôvody zastavenia „starých exekúcií“ vyplýva, že vymožených 15 eur musí byť v dispozičnej sfére súdneho exekútora. „Dosiahnutým výťažkom v zmysle § 2 ods. 2 písm. f) ZoUNEK je potrebné rozumieť plnenie, ktoré bolo poskytnuté súdnemu exekútorovi na základe jeho úkonov bezprostredne smerujúcich k vymoženiu plnenia, t. j. to, čo vymohol súdny exekútor svojou exekučnou činnosťou podľa § 63 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017 v príslušnej starej exekúcii. Presnejšie povedané, dosiahnutým výťažkom je to, čo by podliehalo pravidlám rozdeľovania podľa § 46 ods. 4 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017. Domnievame sa, že plnenia, ktoré boli poskytnuté povinným alebo tretími osobami, ktoré za zaplatenie dlhu zodpovedajú (ručiteľ, príp. záložný dlžník), mimo exekučného konania (napr. priamo oprávnenému), prípadne plnenia neidentifikované, na tieto účely za dosiahnutý výťažok považovať nemožno. Naopak, je potrebné inak nahliadať na plnenie v tzv. depozite, ktoré nebolo poskytnuté len z dôvodu procesného nedostatku, napr. z dôvodu nemožnosti doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. Keďže stará exekúcia sa zastavuje zo zákona, tak oprávnený (resp. exekútor) si nepomôže tým, že „snáď omylom“ pošle exekútorovi 15 eur. Netreba zabúdať, že plnenie dlhu (záväzku), je právom (a povinnosťou) dlžníka samotného resp. osoby, ktorá bola na to dlžníkom splnomocnená alebo má oprávnenie plniť dlh z dôvodu svojho postavenia (ručiteľ, záložný dlžník a pod.). Ak plnil dlh niekto, kto na plnenie dlhu nie je oprávnený, dlh nezanikne a keďže stará exekúcia sa zastaví zo zákona, bude zastavená a to napriek tomu, že súdny exekútor nevydal včas upovedomenie o zastavení starej exekúcie. Súd môže jednak aj bez návrhu určiť, že došlo k zastaveniu starej exekúcie (§ 8 ods. 2) alebo použiť všeobecnú subsidiaritu Exekučného poriadku podľa § 10 ods. 1.“ Oprávnený oznámil prijatie plnenia v každom exekučnom konaní dňa 18.2.2019, viď príloha k námietkam. Podľa oznámenia oprávneného, plnenie bolo uhradené priamo na účet oprávneného a teda v zmysle stanoviska MS SR, takéto plnenie za dosiahnutý výťažok považovať nemožno. Fakt, že oprávnený napáda protiústavnosť prijatého zákona č. 233/2019 Z. z. nemá vplyv na samotné zastavenie exekúcie ani na jeho povinnosť náhrady vyčíslených trov exekúcie.
7.Podľa § 233a zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov postup ukončenia exekučných konaní začatých pred 1. aprílom 2017 a vedených podľa predpisov účinných do 31. marca 2017 upravuje osobitný zákon.
8. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) ZoUNEK, stará exekúcia sa týmto zákonom zastavuje, ak uplynula rozhodná doba a nejde o starú exekúciu podľa odseku 2. 9. Podľa § 2 ods. 2 ZoUNEK, stará exekúcia sa podľa odseku 1 písm. a) nezastavuje, ak ide o a) vymoženie pohľadávky na výživnom, b) uspokojenie práva na nepeňažné plnenie, vrátane uspokojenia práva na peňažné plnenie, ak sú vymáhané v tom istom exekučnom konaní, c) vymoženie pohľadávky vzniknutej pri realizácii spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie financovaných z fondov Európskej únie podľa osobitného predpisu, d) vymoženie plnenia priznaného rozhodnutím inštitúcie, orgánu, úradu a agentúry Európskej únie, e) vymoženie plnenia priznaného rozhodnutím správneho orgánu vo veci porušenia pravidiel hospodárskej súťaže podľa osobitného predpisu, f) starú exekúciu, v ktorej bol v posledných 18 mesiacoch predo dňom, keď sa má stará exekúcia podľa tohto zákona zastaviť, dosiahnutý výťažok spolu aspoň vo výške 15 eur, g) starú exekúciu, v ktorej je povinným ten, koho majetkové pomery ako dlžníka nemožno usporiadať podľa osobitného predpisu upravujúceho konkurzné konanie.
10. Podľa § 3 ods. 1 ZoUNEK, rozhodnou dobou je doba piatich rokov Rozhodná doba plynie odo dňa doručenia prvotného poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi (ďalej len „exekútor“), ak§ 4 neustanovuje inak; na zmenu exekútora sa neprihliada.
11.Podľa § 3 ods. 2 ZoUNEK, ak v rozhodnej dobe nedošlo k vymoženiu celého vymáhaného nároku, platí, že sa nezistil majetok, ktorý by stačil aspoň na úhradu trov starej exekúcie.
12.Podľa § 5 ods. 1 ZoUNEK, ak sa stará exekúcia zastavila, exekútor vyhotoví upovedomenie o zastavení starej exekúcie, ktorého vzor zverejní Slovenská komora exekútorov po dohode s Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) na svojom webovom sídle v strojovo čitateľnom elektronickom formáte.
13.Podľa § 6 ods. 1 ZoUNEK trovy starej exekúcie exekútora pozostávajú z trov exekútora, ktoré si pred zastavením starej exekúcie z prijatého alebo vymoženého plnenia oprávnene ponechal, a paušálnych trov vo výške 35 eur; ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa výška paušálnych trov o daň z pridanej hodnoty, ktorú je exekútor povinný platiť podľa osobitného predpisu. Na úhradu iných trov starej exekúcie, ako trov uvedených v prvej vete, nemá exekútor nárok.
14.Podľa § 6 ods. 2 ZoUNEK paušálne trovy znáša oprávnený. Exekútor vyzve oprávneného na zaplatenie paušálnych trov v upovedomení o zastavení starej exekúcie, ak exekútor paušálne trovy uplatňuje.
15. Podľa § 6 ods. 3 ZoUNEK, upovedomenie o zastavení starej exekúcie s výzvou na úhradu paušálnych trov, na základe ktorej neboli paušálne trovy uhradené do 60 dní od ukončenia exekučného konania, je exekučným titulom. Potvrdenie o vykonateľnosti sa nevyžaduje.
16. Podľa § 6 ods. 4 ZoUNEK exekútor nemá nárok na náhradu paušálnych trov, ak a) oprávnenému zaslal upovedomenie o zastavení exekúcie po uplynutí lehoty podľa § 5 ods. 3 alebo b) ide o starú exekúciu, ktorá nebola zapísaná v centrálnom registri exekúcií.
17. Podľa § 7 ods. 1 ZoUNEK, proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie, ktoré bolo vydané v rozpore s týmto zákonom, môže oprávnený podať do 30 dní od jeho doručenia u exekútora námietky. Námietky proti paušálnym trovám nie sú prípustné.
18. Podľa § 7 ods. 3 ZoUNEK, súd dôvodným námietkam vyhovie tak, že uznesením upovedomenie o zastavení starej exekúcie zruší. Oneskorené alebo neprípustné námietky súd uznesením odmietne. Nedôvodné námietky súd uznesením zamietne. Rozhodnutie o námietkach súd doručí oprávnenému a exekútorovi.
19. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 30. marca 2017, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
20. Podľa § 162 ods. 1 písm. b) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, súd konanie preruší, ak pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov, v tom prípade podá Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh na začatie konania. 21. Podľa § 162 ods. 2 a 3 Civilného sporového poriadku súd konanie preruší aj bez návrhu; v takom prípade pred vydaním uznesenia o prerušení konania upovedomí strany a dá im možnosť vyjadriť sa k dôvodom prerušenia konania. O zamietnutí návrhu na prerušenie konania súd rozhodne spolu s rozhodnutím vo veci samej.
22. Podľa čl. 144 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ak sa súd domnieva, že iný všeobecne záväzný právny predpis, jeho časť alebo jeho jednotlivé ustanovenie, ktoré sa týka prejednávanej veci, odporuje ústave, ústavnému zákonu, medzinárodnej zmluve podľa čl. 7 ods. 5 alebo zákonu, konanie preruší a podá návrh na začatie konania na základe čl.125 ods.1 . Právny názor ústavného súdu obsiahnutý v rozhodnutí je pre súd záväzný.
23. ZoUNEK upravuje dôvody, spôsob a podmienky ukončenia exekučných konaní, ktoré sa začali pred 1.4.2017 (starých exekúcií), ako aj možnosť oprávneného podať za zákonom stanovených podmienok opätovný návrh na vykonanie exekúcie (§ 9). Povinnosťou súdneho exekútora podľa ZoUNEK je vydať upovedomenie o zastavení každej starej exekúcie, v ktorej sú splnené zákonom stanovené podmienky zastavenia starej exekúcie, t. j. v ktorej došlo k zastaveniu exekúcie zo zákona a následne toto upovedomenie zaslať v zákonom stanovených lehotách oprávnenému - § 5 ods. 1, 3 ZoUNEK. Stará exekúcia sa podľa ZoUNEK zastavuje zo zákona, ak vznikne niektorý z dôvodov jej zastavenia taxatívne vymedzených v § 2 ods. 1 ZoUNEK a v prípade zastavenia exekúcie uplynutím rozhodnej doby podľa § 2 ods. 1 písm. a) ZoUNEK, ak vo veci nie je daná niektorá z výnimiek zastavenia podľa § 2 ods. 2 ZoUNEK (absolútne výnimky) alebo podľa § 4 ZoUNEK (relatívne výnimky). Náležitosti upovedomenia vyplývajú z § 5 ods. 2 ZoUNEK. Pre prípad vydania upovedomenia o zastavení starej exekúcie v rozpore so zákonom poskytuje ZoUNEK oprávnenému opravný prostriedok vo forme námietok (§ 7 ods. 1 prvá veta ZoUNEK). Upovedomením v rozpore so zákonom je také upovedomenie, ktoré bolo vydané napr. predčasne, alebo napriek tomu, že neboli splnené zákonné predpoklady pre zastavenie starej exekúcie podľa ZoUNEK. Zastavením exekúcie ex lege podľa ZoUNEK vzniká exekútorovi voči oprávnenému nárok na paušálne trovy. Podľa § 6 ods. 1 ZoUNEK sú paušálne trovy vo výške 35,- eur s tým, že ak je súdny exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšujú sa o DPH. Paušálne trovy znáša podľa § 6 ods. 2 prvá veta ZoUENK oprávnený. Ak si exekútor voči oprávnenému uplatňuje paušálne trovy, musí upovedomenie o zastavení starej exekúcie obsahovať aj výzvu oprávnenému na úhradu paušálnych trov v zákonom stanovenej lehote 60 dní od ukončenia exekučného konania (§ 5 ods. 2 písm. g/ ZoUNEK). Ak paušálne trovy oprávnený v ustanovenej lehote nezaplatí, má exekútor možnosť si ich voči nemu vymáhať, pričom upovedomenie o zastavení starej exekúcie s výzvou na úhradu paušálnych trov predstavuje v tomto prípade špecifický exekučný titul na vymoženie paušálnych trov (§ 6 ods. 3 ZoUNEK). V ust. § 6 ods. 4 upravuje ZoUNEK podmienky, za ktorých súdny exekútor nemá nárok na náhradu paušálnych trov, splnenie týchto podmienok exekučný súd neskúma v rámci rozhodovania o námietkach proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie, pretože námietky proti paušálnym trovám nie sú podľa § 7 ods. 1 druhá veta ZoUNEK prípustné. 27. Súd preskúmal predložené upovedomenie o zastavení starej exekúcie, námietky proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie a tiež obsah ostatného spisového materiálu a dospel k záveru, že námietky boli podané oprávnenou osobou (oprávneným) v zákonnej lehote. Exekučné konanie v tejto veci sa začalo pred 1.4.2017, preto je vo veci nadobudnutím účinnosti ZoUNEK (1.1.2020) potrebné postupovať podľa tohto zákona (§ 233a EP, § 1 ZoUNEK), pričom exeúcia je tzv. starou exekúciou. Súdny exekútor vydal podľa § 5 ods. 1 ZoUNEK upovedomenie o zastavení starej exekúcie uplynutím rozhodnej doby podľa § 2 ods. 1 písm. a) ZoUNEK, proti ktorému podal oprávnený námietky. Zo súdneho spisu vyplýva, že v tejto veci už ku dňu nadobudnutia účinnosti ZoUNEK uplynula rozhodná doba piatich rokov od doručenia prvotného poverenia súdnemu exekútorovi. Súčasne nebolo preukázané, že ide o exekúciu, ktorá sa podľa § 2 ods. 2 ZoUNEK nezastavuje a neboli zistené ani dôvody, v dôsledku ktorých by rozhodná doba neuplynula, ale sa predĺžila (§ 4 ZoUNEK). Takéto dôvody oprávnený v námietkach ani nenamietal.
24.Oprávnený namietol, že ide o exekúciu, ktorá sa uplynutím rozhodnej doby nezastavila, pretože v posledných 18 mesiacoch predo dňom, keď sa mala zastaviť, bol dosiahnutý výťažok aspoň vo výške 15,- eur. Podľa ZoUNEK je jedným z dôvodov zastavenia starej exekúcie zo zákona uplynutie rozhodnej doby, t. j. doby piatich rokov od doručenia prvotného poverenia súdnemu exekútorovi. Súčasne zákon upravuje prípady (výnimky), kedy sa stará exekúcia nezastavuje, aj keď uplynula rozhodná doba. Jedným z týchto prípadov, je existencia výťažku vo výške aspoň 15,- eur v období posledných 18 mesiacov predo dňom, kedy by sa stará exekúcia uplynutím rozhodnej doby mala zastaviť. V prípade uplynutia rozhodnej doby pred nadobudnutím účinnosti ZoUNEK je touto dobou obdobie od 1.7.2018 do 31.12.2019. ZoUNEK bližšie neuvádza, čo sa rozumie pod výťažkom v exekúcii. Podľa Ministerstva spravodlivosti, na ktorý poukázal aj súdny exekútor, sa výťažkom rozumie plnenie, ktoré bolo poskytnuté súdnemu exekútorovi na základe jeho úkonov bezprostredne smerujúcich k vymoženiu plnenia, t. j. to, čo vymohol súdny exekútor v príslušnej starej exekúcii svojou činnosťou podľa § 63 ods. 1 Exekučného poriadku. Súd má zato, že pod pojmom výťažok treba rozumieť plnenie, ktoré bolo poskytnuté súdnemu exekútorovi, prípadne oprávnenému, a to na základe úkonov exekučnej činnosti súdneho exekútora bezprostredne smerujúcich k vymoženiu plnenia a zároveň vymožené od povinného, t. j. to, čo bolo od povinného vymožené v dôsledku exekučnej činnosti súdneho exekútora podľa Exekučného poriadku.
25. Oprávnený tvrdil, že dňa 18.12.2019 bola na jeho účet pripísaná suma 15,- eur. Ako potvrdenie vykonania tejto platby predložil oprávnený zoznam exekučných konaní s uvedením úhrady v sume 15,- eur v mesiaci december. V tomto zozname je uvedených viac ako 500 exekučných konaní konkretizovaných spisovou značkou, pod ktorou sú vedené u súdneho exekútora, označením povinného a výškou istiny. Pri každom exekučnom konaní v tomto zozname je uvedená došlá platba 15,- eur a dátum došlej platby 18.12.2019. Takýto zoznam predložený oprávneným však súd za dostatočný dôkaz o vykonanej platbe (v tom ktorom exekučnom konaní) nepovažuje, pretože zoznam vyhotovený oprávneným, v žiadnom prípade nepreukazuje, že platba bola vykonaná, teda, že bola na účet oprávneného pripísaná a že ju uhradil povinný. Iný dôkaz preukazujúci vykonanie tvrdenej platby oprávnený ani na výzvu nepredložil, pričom samotná skutočnosť, že by vo viac ako 500 exekučných konaniach bola vykonaná rôznymi povinnými úhrada v ten istý deň a v rovnakej výške sa súdu zdá viac ako nepravdepodobná, prakticky nereálna. Preukázanie prijatia platby od povinného zaťažuje oprávneného, ktorého povinnosťou bolo ním tvrdenú úhradu riadne a bezpochybne preukázať. Oprávnený však žiadnym hodnoverným spôsobom nepreukázal, že vo veci došlo dosiahnutiu výťažku, pričom z vyjadrenia súdneho exekútora a aj zo samotného upovedomenia vyplýva, že k dosiahnutiu výťažku nedošlo, a to v rozhodnom období a dokonca v priebehu celej exekúcie (čo tiež spochybňuje, že niekoľko dní predtým, ako by malo dôjsť k zastaveniu starej exekúcie uplynutím rozhodnej doby bola uhradená práve suma 15,- eur, ktorá je podmienkou výnimky zo zastavenia starej exekúcie) 26. Vzhľadom k uvedenému súd námietky oprávneného proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie ako nedôvodné zamietol (§ 7 ods. 3 tretia veta ZoUNEK). Oprávnený v námietkach neuviedol a nepreukázal žiadne dôvody, ktoré by spôsobili, že upovedomenie bolo vydané v rozpore so zákonom a exekúcia nebola zo zákona zastavená.
27. Oprávnený podal aj podnet na začatie konania o súlade právnych predpisov pred ústavným súdom. Právomoc všeobecných súdov vyvolať pred ústavným súdom konanie o súlade právneho poriadku nie je absolútna a vzniká iba ak sú splnené dve podmienky, a to v prípade, ak sa nesúlad všeobecne záväzného právneho predpisu nižšej ako ústavnej sily s ústavou spája s „prejednávanou vecou“, a preto sa očakáva jeho priamy účinok na rozhodnutie v konkrétnom spore, a v prípade, ak „sa súd domnieva”, že medzi pod ústavným všeobecne záväzným právnym predpisom a ústavou je nesúlad. Podľa právneho názoru ústavného súdu, všeobecný súd splní podmienku čl. 144 ods. 2 ústavy, t. j. „domnieva sa“ iba vtedy, ak je presvedčený o nesúlade prameňa práva s ústavou, resp. ústavným zákonom, medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 5 alebo zákonom. Ako vyplýva z vyššie uvedeného, exekučný súd preruší exekučné konanie, ak súd (nie účastník konania) pred rozhodnutím vo veci dospeje k záveru, že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s ústavou, so zákonom alebo s medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. PL. ÚS 20/06 z 18. októbra 2006: „Podľa čl. 144 ods. 2 ústavy ak sa súd domnieva, že iný všeobecne záväzný právny predpis, jeho časť alebo jednotlivé ustanovenie, ktoré sa týka prejednávanej veci, odporuje ústave, ústavnému zákonu, medzinárodnej zmluve podľa čl. 7 ods. 5 alebo zákonu, konanie preruší a podá návrh na začatie konania na základe čl. 125 ods. 1. Na túto formuláciu ústavy nadväzuje ustanovenie § 37 ods. 1 zákona o ústavnom súde, podľa ktorého, ak osoby uvedené v ustanovení § 18 ods. 1 písm. a) až e) dospejú k
názoru, že právny predpis nižšej právnej sily nie je v súlade s právnym predpisom vyššej právnej sily (...), môžu podať ústavnému súdu návrh na začatie konania. Navrhovateľ vo svojom návrhu výslovne uviedol, že „Aj keď sa okresný súd nestotožňuje s právnymi závermi žalobcu, urobil tak z opatrnosti...“, čo znamená, že v danom prípade nie je splnená zákonná náležitosť návrhu na začatie konania, pretože samotný okresný súd síce podal návrh na začatie konania, ale podľa jeho vlastnej formulácie nie je presvedčený o nesúlade namietaných ustanovení zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov s uvádzanými článkami ústavy, listiny a dohovoru, ale návrh na začatie konania podal len z dôvodu opatrnosti s prihliadnutím na zásadu hospodárnosti konania a rozhodovaciu prax odvolacieho súdu.“
28. ZoUNEK upravuje dôvody zastavenia exekúcií, ktoré definuje, rovnako ako podmienky, za ktorých sa tieto exekúcie zastavujú. Podmienky a dôvody zastavenia exekúcií upravuje aj Exekučný poriadok, ktorý bol mnohokrát novelizovaný a postupne boli dopĺňané, resp. menené dôvody zastavenia exekúcií až do dnešnej podoby, pričom dôvody zastavenia exekúcií vyplývali a vyplývajú aj z iných zákonov a exekúcie sa zastavujú nielen rozhodnutím súdu, ale aj zo zákona (§ 57 ods. 2 EP, § 48 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii). Skutočnosť, že v ZoUNEK boli stanovené dôvody, za splnenia ktorých sa konkrétne exekúcie zastavujú zo zákona, nie rozhodnutím súdu, a taktiež ani pre ďalšie dôvody uvádzaných oprávneným, nepovažuje exekučný súd ZoUNEK za rozporný s Ústavou SR, zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná. Zastavením starej exekúcie nezaniká pohľadávka, staré exekúcie sa nezastavujú spätne, ale najskôr dňom účinnosti ZoUNEK, zastavenie starej exekúcie nie je prekážkou rozhodnutej veci, oprávnený má stále možnosť podať nový návrh na vykonanie exekúcie a ak súd na základe opätovného návrhu vydá poverenie na vykonanie exekúcie, účinky úkonov smerujúcich k zabezpečeniu majetku podliehajúcemu starej exekúcii ostávajú zachované a oprávnený má nárok aj na náhradu súdneho poplatku za nový návrh. V prípade podania opätovného návrhu dôjde aj k zjednoteniu vymáhania pohľadávok v exekučných konaniach začatých podľa Exekučného poriadku účinného do 1.4.2017 a od 1.4.2017. Podmienky a lehoty na podanie nového návrhu sú rovnaké pre všetkých oprávnených, ktorí sa návrh rozhodnú podať. Pokiaľ ide o paušálne trovy, aj keď proti nim nie sú prípustné námietky, aj doposiaľ podľa predchádzajúcej právnej úpravy, teda v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie, existovala pre oprávnených hrozba znášania trov exekúcie, v prípade jej zastavenia, dokonca vo výške skutočných trov, pričom vyhláškou bola stanovená aj minimálna odmena exekútora, ktorý mal okrem toho nárok na ďalšie náhrady, vrátane zvýšenia odmeny a náhrad o daň z pridanej hodnoty (ak je exekútor jej platiteľom). Z uvedených hľadísk nie je podľa názoru súdu ZoUNEK retroaktívnym, nenarúša právnu istotu oprávneného a taktiež neporušuje jeho právo vlastniť majetok a ani právo na súdnu ochranu.
29. Súd poukazuje aj na aktuálnu rozhodovaciu prax ústavného súdu v súvislosti so ZoUNEK, a to Tlačovú správu z neverejného zasadnutia II. senátu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. S2/12/2020 publikovanú dňa 1.6.2020, z obsahu ktorej vyplýva, že ústavný súd sa opakovane zaoberal ústavnými sťažnosťami podanými v súvislosti s ustanoveniami zákona č. 233/2019 Z. z., pričom rozhodol opakovane totožným spôsobom, a síce tak, že ústavné sťažnosti odmietol ako zjavne neopodstatnené. Hoci v týchto prípadoch nešlo o konania o súladnosti zákona s ústavou, ale o konania o individuálnych ústavných sťažnostiach, tieto rozhodnutia dávajú náhľad na to, akým spôsobom ústavný súd nahliada na zákon č. 233/2019 Z. z. Napr. v rozhodnutí sp. zn. II. ÚS 234/2020 ústavný súd konštatoval, že sťažnosť sťažovateľky v časti, ktorou namietala porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 36 ods. 1 listiny a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej aj len „dohovor“) napadnutými upovedomeniami o zastavení starej exekúcie v časti výziev na úhradu paušálnych trov starých exekúcií je zjavne neopodstatnená. Rovnako konštatoval zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti sťažovateľky v súvislosti s námietkou porušenia základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1, čl. 11 ods. 1 listiny a analogického práva na ochranu vlastníctva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k dohovoru.
30. Exekučný súd nie je presvedčený o nesúlade namietaného právneho predpisu (ZoUNEK) s ústavou, listinou a dodatkovým protokolom k dohovoru, preto má za to, že nie je splnená podmienka pre podanie návrhu na začatie konania pred ústavným súdom podľa čl. 125 ods. 1 v spojení s čl. 130 ods. 1 písm. d) ústavy, a preto podnet oprávneného na podanie návrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov na ústavnom súde o ústavnosti ZoUNEK zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.