Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5Er-490-2011.pdf
PDF · 79.62 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-5Er/490/2011
Uznesenie
Okresný súd Kežmarok v exekučnej veci oprávneného: J. H., J.. XX.XX.XXXX, G. Z. XXXX/X, XXX XX H. - Z. proti povinnému: J.. O. H., J.. XX.XX.XXXX, L.. XX.XX.XXXX, J. G. E. XXX/XX, XXX XX E., o vymoženie dlžného výživného vo výške 1.369,25 eur, bežného výživného vo výške 18,26 eur mesačne od 01.05.2003 a trov exekúcie, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Ing. Karolom Mihalom, Exekútorský úrad so sídlom Moyzesova 34, 040 01 Košice, pod spisovou značkou EX 232/2006 PK/Rb, t a k t o
rozhodol:
I. Exekúcia vedená súdnym exekútorom JUDr. Ing. Karolom Mihalom pod sp. zn. EX 232/2006 PK/Rb sa z a s t a v u j e.
II. Súdnemu exekútorovi sa náhrada trov exekúcie n e p r i z n á v a.
III. Oprávnenej sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Oprávnená podala dňa 28.02.2006 na exekútorskom úrade JUDr. Ing. Karola Mihala, so sídlom v Košiciach, Moyzesova 34, návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému pre vymoženie pohľadávky vo vyššie uvedenej výške, keďže povinný si dobrovoľne neplnil vyživovaciu povinnosť uloženú mu rozhodnutím súdu, a to právoplatným a vykonateľným rozsudkom Okresného súdu Košice - vidiek, č. k.: 10C/704/1991 - 33 zo dňa 19.05.1992, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 06.07.1992.
2. Podaním zo dňa 31.05.2011 doručeným tunajšiemu súdu dňa 03.06.2011 požiadal súdny exekútor JUDr. Ing. Karol Mihal súd o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie.
3. Dňa 07.06.2011 súd vydal vyššie uvedenému súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie č. 5703 031099, ktorým v plnom rozsahu vyhovel jeho žiadosti.
4. Poverený súdny exekútor doručil súdu dňa 22.05.2012 podnet na zastavenie exekúcie (nie návrh, keďže v tejto časti konania nie je účastníkom konania, a teda nie je ani oprávnený podávať návrh na zastavenie exekúcie), a to z dôvodu, že v návrhu označený povinný zomrel dňa 01.05.2009.
5. Podľa § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.
6. Keďže uvedené exekučné konanie bolo začaté pred 1. aprílom 2017 je potrebné dokončiť ho podľa predpisov účinných do 31.03.2017.
7. Podľa § 57 ods. 1 písm. f) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení účinnom do 31.03.2017 (ďalej len „EP“) súd exekúciu zastaví, ak po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané.
8. Podľa § 57 ods. 2 EP exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
9. Podľa § 58 ods. 1 EP exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
10. Podľa § 37 ods. 1 EP účastníkmi konania sú oprávnený a povinný; iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor.
11. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
12. Podľa § 161 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,CSP“) ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").
13. Podľa § 161 ods. 2 CSP ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
14. Podľa § 61 CSP procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.
15. Podľa § 63 ods. 1 CSP ak strana zomrie počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončí, súd posúdi podľa povahy sporu, či má konanie zastaviť, alebo či v ňom môže pokračovať.
16. Podľa § 7 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,OZ“) spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením a zaniká smrťou.
17. Súd mal lustráciou v Registri obyvateľov Slovenskej republiky ako aj nahliadnutím do súdneho registra ,,D“ tunajšieho súdu za preukázané, že povinný dňa 01.05.2009 zomrel, čím stratil spôsobilosť byť účastníkom exekučného konania. Vzhľadom na to, že po sebe nezanechal žiaden majetok, dedičské konanie bolo zastavené uznesením Okresného súdu Kežmarok, č. k.: 3D/111/2009 - 10, D not 152/2009 zo dňa 15.06.2009, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 29.06.2009, pre nemajetnosť poručiteľa.
18. Základným procesným predpokladom pre výkon exekúcie je spôsobilosť účastníkov konania na práva a povinnosti. Vzhľadom k tomu, že povinný zomrel, je zrejmé, že nemá ďalej spôsobilosť byť účastníkom v exekučnom konaní, tak ako to predpokladajú ustanovenia CSP. Povinnosti vyplývajúce z exekučného vzťahu smrťou povinného nezanikajú, ale prechádzajú na jeho dedičov, ktorí sa okamihom smrti poručiteľa (povinného) stávajú subjektom jeho práv a povinností, pričom veritelia poručiteľa môžu od dedičov povinného žiadať uspokojenie svojich pohľadávok do výšky hodnoty nadobudnutého dedičstva. Tie práva, ktoré sa viažu výlučne na osobu dlžníka, prípadne veriteľa, však smrťou jedného z nich zanikajú. Týmto právom, resp. povinnosťou je aj vyživovacia povinnosť, ktorá zaniká smrťou oprávnenej osoby resp. smrťou osoby povinnej poskytovať výživné.
19. V danom exekučnom konaní išlo o splnenie vyživovacej povinnosti povinného voči oprávnenej. Nakoľko povinný zomrel, jeho vyživovacia povinnosť voči oprávnenej okamihom jeho smrti zanikla. Predmetné exekučné konanie by nebolo možné viesť ani voči prípadným právnym nástupcom povinného (ak by aj nejakých mal), nakoľko právo na výživné ani vyživovacia povinnosť na dedičov neprechádza. Vzhľadom na uvedené preto súd exekučné konanie v zmysle § 57 ods. 2 písm. f) v spojení s ust. § 161 ods. 1, ods. 2 CSP zastavil (výrok I.)
20. Podľa § 200 ods. 5 EP ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
21. Podľa § 200 ods. 1 EP trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Povinný má nárok na náhradu trov, ktoré mu vznikli v súvislosti so vznesenými námietkami proti exekúcii, ak sa námietkam vyhovelo (§ 50).
22. Podľa § 197 ods. 1 EP náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
23. Podľa § 203 ods. 2 EP ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.
24. Podľa § 243j EP, ak sa exekúcia zastavila, môže súd rozhodnúť, že exekútor nemá nárok na náhradu trov exekúcie, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, a to najmä ak exekútor pri výkone exekúcie nepostupoval v súlade so zákonom alebo ak nepredložil súdu vec na zastavenie podľa § 57 ods. 4 v znení účinnom do 31. marca 2017.
25. Súdny exekútor si uplatnil trovy exekúcie v celkovej výške 57,65 eur.
26. V uvedenom prípade došlo k zastaveniu exekúcie z dôvodu, že úmrtím povinného zaniklo právo priznané exekučným titulom. Za daného stavu je tak nutné konštatovať, že povinnému, ktorý stratil procesnú subjektivitu, povinnosť nahradiť trovy exekúcie nemožno uložiť. Na druhej strane nemožno touto povinnosťou v zmysle § 203 ods. 1 EP zaviazať ani oprávnenú, pretože táto žiadnym spôsobom procesne nezavinila zastavenie exekúcie. V uvedenom tak súd vzhliadol dôvody osobitného zreteľa, pre ktoré s poukazom na § 243j Exekučného poriadku náhradu trov súdnemu exekútorovi nepriznal (výrok II.).
27. Súd dáva do pozornosti uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky III. ÚS 351/07-11, v ktorom sa okrem iného uvádza: „navyše ústavný súd konštatuje, že samotná skutočnosť, že v konečnom dôsledku môže nastať stav, kedy nebudú uspokojené všetky nároky exekútora pri výkone exekúcie, nemusí viesť k protiústavným dôsledkom. Toto riziko, ktoré exekútor nesie, je odôvodnené a do značnej miery kompenzované jeho v podstatne monopolným postavením pri výkone exekúcie. Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva (Van der Mussele proti Belgicku, rozsudok z 23. Novembra 1983, séria A č. 70), v ktorom bolo zdôraznené, že riziko s výkonom určitej profesie (v citovanom prípade advokáta), kam spadá aj riziko neuhradenia odmeny za odvedenú prácu, je na druhej strane vyvážené výhodami súvisiacimi s výkonom tejto profesie".
28. O trovách účastníkov konania rozhodol súd analogicky podľa Civilného sporového poriadku.
29. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
30. Pri rozhodovaní o trovách konania vychádzal súd z procesnej zodpovednosti účastníka za zastavenie konania. Z obsahu spisu je zrejmé, že k zastaveniu konania došlo v dôsledku úmrtia povinného. Z uvedeného vyplýva, že exekúcia bola začatá dôvodne a oprávnená zastavenie exekúcie nezavinila, keďže pod zavinením oprávneného treba rozumieť také porušenie procesných predpisov z jeho strany, ktoré má za následok buď nedôvodný vznik trov exekúcie alebo také konanie, ktoré by spôsobovalo zastavenie exekúcie (čo nie je tento prípad). Má sa za to, že oprávnená procesne nezavinila zastavenie exekúcie, preto má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Keďže povinného niet, teda niet osoby, ktorá by ich mala uhradiť, a oprávnená si žiadne trovy neuplatnila a z obsahu spisu nevyplýva, že by jej v priebehu konania nejaké trovy konania vznikli, súd jej ich náhradu nepriznal (výrok III.)
Poučenie:
Proti I. a III. výroku tohto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Prešove prostredníctvom Okresného súdu Kežmarok, písomne, dvojmo. (§ 58 ods. 5 Exekučného
poriadku účinného do 31.03.2017, § 357 písm. m) CSP v spojení § 9a ods. 1 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017)
Proti II. výroku tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné. (§ 9a ods. 1 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017 v spojení s § 355 ods. 2 CSP a contrario)
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.