Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3T/11/2014

Rozhodnutie

Okresný súd Košice I., na hlavnom pojednávaní konanom dňa 13.8.2014 predsedníčka senátu JUDr. Margaréta Hlaváčková a členovia senátu Kristína Lechnerová a Dušan Kandra v trestnej veci proti obžalovanej G. U., nar. X.X.XXXX v R. pre pokračovací zločin úverového podvodu spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20 k § 222 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Tr. zákona a iné takto

rozhodol:

Obžalovaná:

G. U. - nar. X.X.XXXX v R., trvale bytom O. Q. T. č. XXX, t. č. T. č. XXX, U., A. N., zamestnaná P. F., a.s., A. N.

uznáva sa vinnou, že

1/ dňa 8.11.2005 v X. v úmysle získať finančný prospech a s vedomím, že nebude uhrádzať úver uzatvorila spolu s manželom H. U. s T. a. s. J. Q. U. zmluvu o poskytnutí úveru č. I. vo výške 500 000,- Sk, kde predložila fiktívne potvrdenie o príjme, ktoré jej vystavila Z. M., po prevzatí finančných prostriedkov tieto odovzdala Z. M. úver ďalej nesplácala, čím takto spôsobila spol. T. a. s. vo výške 500 000,- Sk (16 596,96 Eur),

2/ dňa 13.2.2006 v R. v úmysle získať finančný prospech a s vedomím, že nie je schopná úver splácať uzatvorila s W. U. a. s. U. zmluvu o spotrebnom úvere č. XXXXXX na sumu 150 000, -Sk, kde predložila fiktívne potvrdenie o príjme, ktoré jej vystavila Z. M. s nepravdivou výškou čistého príjmu, peňažné prostriedky odovzdala obvinenej M., úver ďalej nesplácala, čím takto spoločným konaním spôsobili W. U. a. s. škodu vo výške 150 000,- Sk (4 979,09 Eur),

3/ dňa 23.2.2006 v R. v úmysle získať finančný prospech a s vedomím, že nie je schopná úver splácať uzatvorila so spoločnosťou R. s. r. o., N. XX/A, U. zmluvu o úvere č. XXXXXXX na sumu 20 000,- Sk, kde sa zaviazala sumu vrátiť zvýšenú o príslušný príplatok v 5 - tich mesačných splátkach po 6000,- Sk, pričom ku zmluve predložila fiktívne potvrdenie o príjme, ktoré jej vystavila Z. M. s nepravdivou výškou čistého príjmu, finančné prostriedky odovzdala obvinenej M., úver ďalej nesplácala, čím takto spoločným konaním uviedli spoločnosť R., s. r. o. do omylu a spôsobili jej škodu vo výške 30 000,- Sk (995,82 Eur),

4/ dňa 28.2.2006 v R. v úmysle získať finančný prospech a s vedomím, že nie je schopná úver splácať uzatvorila so spoločnosťou X. W. R. a. s., Y. E. X, U. zmluvu o pôžičke č. XXXXXXXXXX vo výške 20 000,- Sk, kde ku zmluve predložila fiktívne potvrdenie o príjme, ktoré jej vystavila Z. M. s nepravdivou výškou čistého príjmu, finančné prostriedky odovzdala obvinenej M., úver ďalej nesplácala, čím takto spoločným konaním uviedli spoločnosť X. W. R. a. s. do omylu a spôsobili jej škodu vo výške 20 000,- Sk (663,88 Eur),

5/ v presne nezistenom čase v mesiaci apríl roku 2006 v úmysle získať finančný prospech a s vedomím, že nie je schopná prostriedky vrátiť, v R. si obvinená požičala od nebohého H. D. sumu 10 000,- Sk v hotovosti, ktorú si H. D. pre tento účel požičal od spoločnosti R. A. s.r.o. X., J. č. X na základe zmluvy

z 12.4.2006 č. XXXXXXXXX, pričom tento záväzok mala podľa dohody splácať obvinená, ktorý však nesplácala, čím takto H. D. uviedla do omylu a spôsobila mu tak škodu vo výške 10 000,- Sk (331,94 Eur),

6/ dňa 17.5.2006 v R. na S. č. XX v úmysle získať finančný prospech a s vedomím, že nie je schopná prostriedky vrátiť, v byte O. D. si od tejto a jej nebohého manžela H. D. požičala sumu 10 000,- Sk s tým, že sa túto zaviazala splácať mesačne po 1 500,- Sk, pričom pôžičku nesplácala, čím im takto spôsobila škodu vo výške 10 000,- Sk (331,94 Eur),

7/ dňa 3.7.2006 v R. na ul. A.. G. č. XX úmysle získať finančný prospech a s vedomím, že nie je schopná prostriedky vrátiť, si požičala od J. F. sumu 10 000,- Sk v hotovosti, ktorú si táto pre tento účel požičala od spoločnosti R. A. s.r.o. X. na základe zmluvy z 3.7.2006 č. XXXXXXXXX, kde podľa dohody tento záväzok mala plniť obvinená, tento však nesplácala, čím takto J. F. uviedla do omylu a spôsobila jej tak škodu vo výške 10 000,- Sk (331,94 Eur).

teda

v bode 1 - 4 spoločným konaním s Z. M. vylákala od iného úver tým, že ho uviedla do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie úveru a spôsobila mu tak na cudzom majetku väčšiu škodu,

v bode 5 - 7 vylákala od iného úver tým, že ho uviedla do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie úveru a spôsobila mu tak na cudzom majetku malú škodu

tým spáchala

v bode 1 - 4 spolu s Z. M. pokračovací zločin úverového podvodu formou spolupáchateľstva podľa § 20 k § 222 ods. 1, ods. 3 písm. a) Tr. zákona,

v bode 5 - 7 pokračovací prečin podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr. zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e

Podľa § 222 ods. 3, § 41 ods. 1, § 38 ods. 3, § 36 písm. j) Tr. zákona na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 (troch) rokov.

Podľa § 51 ods. 1 Tr. zákona z dôvodov uvedených v § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. výkon uloženého trestu podmienečne odkladá s probačným dohľadom.

Podľa § 51 ods. 2 Tr. zákona stanovuje skúšobnú dobu v trvaní 5 (päť) rokov.

Podľa § 51 ods. 2, ods. 3 písm. c) Tr. zákona ukladá obmedzenie spočívajúce v zákaze stretávania sa s osobami, ktoré majú na páchateľa negatívny vplyv, alebo ktoré boli jeho spolupáchateľmi alebo účastníkmi na trestnom čine.

Podľa súd poškodené strany:

- W. U. a.s., T. X, R. XX, XXX XX U., IČO: XX XXX XXX

- Spoločnosť R. s.r.o., ul. N. XX/A, XXX XX U., IČO: XX XXX XXX

- Spoločnosť X. W. R. a.s., Y. E. X, XXX XX U., IČO: XX XXX XXX

- J. F., nar. XX.X.XXXX, ul. J. Q. č. XXXX/XX, XXX XX R.

- O. D., nar. X.X.XXXX, S. XX, XXX XX. R.

- P. X. Y. s.r.o., R. X, XXX XX. U., IČO: XX XXX XXX v zastúpení Mgr. Tomáš Kušnír, Advokátska kancelária, Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava,

- E. A., a.s., X. XX, XXX XX U., IČO: XX XXX XXX,

- R. A., s.r.o., ul. J. Q. XX, XXX XX U., IČO: XX XXX XXX s nárokom na náhradu škody odkazuje na občiansko-súdne konanie.

odôvodnenie:

Súd vykonal dokazovanie výsluchom svedkov, poškodených a prečítaním listinných dôkazov.

Obžalovaná G. U. na hlavnom pojednávaní využila svoje zákonné oprávnenie a odmietla vypovedať. Z prečítanej výpovede z prípravného konania vyplýva, že menovaná sa v plnom rozsahu priznala ku všetkým skutkom, ktoré sú jej kladené za vinu a následne odmietla vypovedať. Zo spáchania žalovaných skutkov je usvedčovaná výpoveďou spoluobžalovanej Z. M., ktorá na hlavnom pojednávaní uviedla, že s obžalovanou sa stretla na úrade práce, kde po zistení, že je bez zamestnania, ponúkla jej prácu, pretože jej manžel v tom čase mal často zdravotné problémy. V čase keď s ňou uzatvárala pracovnú zmluvu, dohodli sa, že na prevádzke sa bude zdržiavať od 10tej do 18tej hodiny za plat 18 000 Sk mesačne. Tento pracovný pomer trval od 8.9.2005 do 31.10.2006. V januári v roku 2006 vybrala G. U. úver a následne zobrala ďalšie. Ďalej Z. M. vypovedala, že potvrdenia o príjme k týmto úverom predovšetkým v bode 1, 2 a 3 obžaloby jej sama vystavila, pričom ju upozornila, že úver musí pravidelne splácať. Podľa jej názoru výška splátky zodpovedala finančným možnostiam a schopnostiam U.. V krátkom čase po vybratí úveru začali problémy s tým, že menovaná sa nenachádzala na prevádzke s odôvodnením, že sú nízke tržby, a že nemajú zákazníkov. Keď ju bola skontrolovať osobne, viackrát zistila, že na dverách prevádzky je oznam: „z technických príčin, zatvorené“. Spoluobžalovaná U. na jej opakované otázky uviedla, že je práceneschopná a následne zistila, že v podstate tento stav už trval dlhšiu dobu a preto ju upozornila, že nemôže sociálnej poisťovni deklarovať taký vysoký príjem nielen z dôvodu jej práceneschopnosti, ale aj z dôvodu minimálnych respektíve žiadnych tržieb. Z uvedeného dôvodu s ňou 31.10.2006 rozviazala pracovný pomer. Spoluobžalovaná Z. M. vo svojej výpovedi priznala, že čiastočným dôvodom uzatváraných úverových zmlúv zo strany U. bolo aj to, že sa takouto formou t. j. investovaním peňazí získaných z úverov, chcela spolupodieľať na podnikaní. Z prvej úverovej zmluvy poskytla spoluobžalovaná 250 000 Sk, z druhej 70 000 Sk a z tretej 10 000 Sk. Všetky tieto finančné prostriedky v podstate slúžili na podnikanie, ktoré však nikdy nebolo ziskové. Nepriaznivej finančnej situácii prispelo aj to, že jej (M.) manžel mal vážne zdravotné problémy (musela ho opatrovať) a tiež aj to, že spoluobžalovaná si často brala zálohu vo výške cca 5 000 Sk. K poškodeným pani F. a pánovi D. M. uviedla, že sa jednalo o zamestnancov čistiarne, ktorá sa nachádzala vedľa ich prevádzky. S oboma menovanými mala obžalovaná U. dobré vzťahy, na základe ktorých došlo k spomínaným pôžičkám. Pri konfrontácii s tým, že zo sociálnej poisťovne za žalované obdobie boli deklarované o polovičku nižšie príjmy ako ich uvádzala spoluobžalovaná M., menovaná potvrdila túto skutočnosť, avšak neskôr výšky príjmov U. opravila, čo však podľa zistení súdu sa nezakladalo na pravde. Poškodená J. F. na hlavnom pojednávaní vypovedala zhodne ako v prípravnom konaní a uviedla, že s obžalovanou sa pozná od júna roku 2006, kedy sa dozvedela aj o finančných problémoch obžalovanej a o nezhodách medzi ňou a jej bývalým manželom. O týchto problémoch rozprávala aj pánovi D. a nakoľko na nich oboch stále naliehala, že je v núdzi, súhlasili s tým, že si vo svojom mene požičajú peniaze od spoločnosti R. A., s.r.o. X. obaja po 10 000 Sk, ktorý záväzok bude v podstate platiť obžalovaná U.. Takto dňa 3.7.2006 si od obžalovaná U. požičala uvedenú sumu, ktorú jej nikdy nevrátila. Neskôr sa dozvedela, že si asi mesiac a pol predtým požičala aj od O. D., manželky H. D. takú istú sumu 10 000 Sk.

Svedkyňa O. D. ako v prípravnom konaní tak aj na hlavnom pojednávaní potvrdila skutočnosti uvádzané svedkyňou J. F. a uviedla, že dňa 17.5.2006 si v ich domácnosti za prítomnosti jej manžela H. D. obžalovaná G. U. z dôvodu finančnej tiesne požičala sumu 10 000 Sk, ktorú sa zaviazala splácať po 1 500 Sk mesačne, pričom žiadnu splátku neuhradila. O tom, že jej manžel H. D. si dňa 12.4.2006 od spoločnosti R. A. požičal sumu 10 000 Sk a túto odovzdal obžalovanej G. U. s tým, že pôžičku namiesto neho bude splácať obžalovaná, sa dozvedela až po smrti svojho manžela z viacerých urgencií a upomienok uvedenej spoločnosti. Svedkyňa J.. G. F. a svedok Z.. S. sa pri svojich výpovediach bližšie vyjadrili k okolnostiam uzatvorenia hypopôžičky, na základe ktorej bol obžalovanej U. s jej vtedajším manželom H. U. poskytnutý úver vo výške 500 000 Sk. Svedok Z.. S. tiež potvrdil, že pri jednaní podmienok úveru aktívne jednala aj spoluobžalovaná Z. M.. Uvedený úver nebol zo strany obžalovanej a jej manžela splácaný, tento bol vyplatený až svedkyňou G. F., čo menovaná potvrdila vo svojej výpovedi. Z výpovede poškodeného J.. J. Z. splnomocneného zástupcu T., a.s., J. Q. vyplýva, že suma 500 000 Sk ako dlh z úveru č. I. bol uhradený v sume 489 762,29 Sk dňa 4.7.2007 z účtu patriaceho J.. G. F.. Z výsluchu svedkyne Z. Y. splnomocnenej zástupkyne spoločnosti X. W. R., a.s. , Y. E. X je zrejmé, že obžalovaná dňa 28.2.2006 uzatvorila s ich spoločnosťou zmluvu o pôžičke na sumu 20 000 Sk, pričom predložila fiktívne potvrdenia o príjme, ktoré jej vystavila Z. M.. Vyššie uvedenú sumu obžalovaná nevrátila.

Svedkyňa poškodená G. U. na hlavnom pojednávaní uviedla, že v ich spoločnosti R. A. si pán H. D. na základe zmluvy č. XXXXXXXXX dňa 12.4.2006 požičal sumu 10 000 Sk, pričom evidujú dlh vo výške 458,41 Eur. Svedkyňa M. R. splnomocnená zástupkyňa poškodenej strany E.l A., G., U. uviedla, že obžalovaná G. U. uzatvorila dňa 13.2.2006 zmluvu o spotrebnom úvere č. 345661 na sumu 150 000 Sk, kde predložila fiktívne potvrdenie o príjme, ktoré jej vystavila Z. M. s nepravdivou výškou čistého príjmu, pričom tieto peňažné prostriedky obžalovaná nevrátila. Z výpovede svedka A. T. splnomocneného zástupcu poškodenej spoločnosti R., s.r.o. vyplýva, že obžalovaná G. U. uzatvorila s ich spoločnosťou dňa 20.2.2006 zmluvu na sumu 20 000 Sk, ku ktorej uviedla nepravdivé údaje o svojom príjme, pričom z tejto sumy uhradila iba 400 Sk, čím im spolu s poplatkami spôsobila škodu vo výške 30 000 Sk. Súd ďalej vykonal dokazovanie prečítaním listinných dôkazov. Z potvrdenia zamestnávateľa o príjme vystaveného dňa 14.10.2005 opatreného pečiatkou a podpisom spoluobžalovanej Z. M. vyplýva, že čistý mesačný príjem obžalovanej G. U. činí 17 379 Sk. Žiadosti o poskytnutie úveru od W. U., G. zo dňa 6.2.2006 obžalovaná U. za pomoci Z. M. deklarovala čistý mesačný príjem vo výške 16 161 Sk. Takýto príjem je uvedený aj v potvrdení o výške príjmu zo závislej činnosti zo dňa 1.6.2006 verifikovaného pečiatkou a podpisom spoluobžalovanej Z. M.. Z pracovnej zmluvy vystavenej Z. M. vyplýva, že obžalovaná G. U. má hrubú zmluvu bez odmien 20 000 Sk. V spise sa taktiež nachádzajú fiktívne výplatné pásky opatrené pečiatkou a podpisom M.. V žiadosti o úver od spoločnosti R. Y. z 23.2.2006 a 13.10.2005 je zrejmé, že obžalovaná G. U. deklarovala čistý mesačný príjem vo výške 13 000 Sk a výdavky 5 000 Sk mesačne. K žiadosti o úver obžalovaná U. uviedla, že jej zamestnávateľ Z. M., Q. Y. XX, jej mesačne vypláca 13 250 Sk v čistom. V zmluve o pôžičke so spoločnosťou X. W., G.. z 28.2.2006 vyplýva, že obžalovaná má čistý mesačný príjem 17 000 Sk a výdaje vo výške 7 000 Sk. Z potvrdení na č. l. 226 a 227 vyšetrovacieho spisu je zrejmé, že obžalovaná G. U. si od H. D. a od F. požičala sumu vo výške 10 000 Sk (jednotlivo). Prípisom zo dňa 18.1.2007 spoločnosti R. A., Y. obžalovaná G. U. požiadala o zmenu dlžnej sumy evidovanej na H. D. s tým, že dlh prešiel na ňu, pričom sa zaviazala tento uhradiť. Taktiež z listov adresovaných spoločnosti R. A., Y. na čl. 258 a 261 je zrejmé, že obžalovaná G. U. žiada o zníženie splátok z dôvodu práceneschopnosti, respektívne nevyplatenia mzdy, pričom sa jedná o splátky na mená H. D., H. U. st, H. U. ml., J. F. a H. R.. Zo zmluvy o pôžičke z 3.7.2006 na čl. 262 vyplýva, že spoločnosť R. A., Y. poskytla J. F. viacúčelový úver v čiastke 10 000 Sk a tieto prostriedky boli odovzdané G. U. Súd ďalej oboznámil listinné dôkazy zaslané Sociálnou poisťovňou, z ktorých vyplýva, že obžalovaná G. U. bola práceneschopná od 25.4.2006 do 31.10.2006, pričom poberala nemocenské dávky za mesiac 04/2006 - 300 Sk, 05/2006 - 4 455 Sk, 06/2006 - 4 950 Sk, 07/2006 - 825 Sk. Obžalovaná G. U. na základe vyjadrenia Sociálnej poisťovne u zamestnávateľa Z. M. mala od 8.9.2005 nasledujúce príjmy: 09.2005

- príjem 9 900 Sk - odvod zamestnávateľa - 2 000 Sk - odvod zamestnanca - 931 Sk 10.2005

- príjem 9 000 Sk - odvod zamestnávateľa - 1 818 Sk - odvod zamestnanca - 846 Sk 11.2005

- príjem 9 900 Sk - odvod zamestnávateľa - 2 000 Sk - odvod zamestnanca - 931 Sk 12.2005

- príjem 9 900 Sk - odvod zamestnávateľa - 2 000 Sk - odvod zamestnanca - 931 Sk 01.2006

- príjem 9 394 Sk - odvod zamestnávateľa - 1 898 Sk - odvod zamestnanca - 884 Sk 02.2006

- príjem 6 916 Sk - odvod zamestnávateľa - 1 398 Sk - odvod zamestnanca - 651 Sk 03.2006

- príjem 6 806 Sk - odvod zamestnávateľa - 1 374 Sk - odvod zamestnanca - 639 Sk 04.2006

- príjem 4 131 Sk - odvod zamestnávateľa - 834 Sk - odvod zamestnanca - 388 Sk

Zo správy ÚPSVaR R. zo dňa 27.5.2007 je zrejmé, že G. U. bola evidovaná ako uchádzač o zamestnanie na uvedenom úrade od 10.10.2006 do 2.4.2007, pričom nevykonávala žiadnu aktivačnú činnosť. Bola vyradená na základe predloženej pracovnej zmluvy od 3.4.2007. Z uvedeného úradu taktiež vyplýva, že menovaná od 1.12.2006 do 28.2.2007 poberala dávku v hmotnej núdzi vo výške 2 810 Sk a náhradné výživné vo výške 5 448 Sk.

Podľa orgány činné v trestnom konaní hodnotia dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení okolnosti prípade jednotlivo a v ich súhrnne nezávisle od toho či ich obstarali orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

Podľa pri rozhodovaní na hlavnom pojednávaní ako aj na verejnom zasadnutí smie súd prihliadať len na tie dôkazy, ktoré boli pri tomto konaní vykonané.

Po takto vykonanom dokazovaní v rozsahu v potrebnom pre náležité zistenie skutkového stavu a v rozsahu nevyhnutnom na meritórne rozhodnutie a vyhodnotením dôkazov podľa svojho vnútorného presvedčenia založenom na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivou a v ich súhrnne sa súd stotožnil s názorom prokurátora, že obžalovaná G. U. sa konaním popísanom vo výrokovej časti tohto rozsudku dopustila v bode 1 - 4 pokračovacieho zločinu úverového podvodu formou spolupáchateľstva podľa k , Tr. a bode 5 - 7 rozsudku pokračovacieho prečinu podvodu podľa Tr. po objektívnej stránke.

Po stránke subjektívnej obžalovaná konala vo forme nepriameho úmyslu podľa § 15 písm. b) Tr. zákona tzn. vedela, že svojím konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť a pre prípad, že ich spôsobí, bola s tým uzrozumená.

Obžalovaná G. U. vo svojej výpovedi sa priznala zo spáchania skutkov, ktoré sa jej kladú za vinu a ako to vyplýva z listinných dôkazov zabezpečených v rámci prípravného konania čiastočne avšak len v minimálnej miere prejavila snahu spôsobenú škodu nahradiť. V rámci hlavného pojednávania využila svoje právo a odmietla vypovedať, pričom sa k niektorým dôkazom vyjadrovala. Z týchto vyjadrení súd nevedel vyvodiť jednoznačný záver vo vzťahu k vine respektíve nevine obžalovanej.

V takomto prípade ako je posudzovaný aj napriek formálnemu priznaniu sa obžalovanej musí súd vyvodiť záver o podvodnom úmysle páchateľa z okolnosti jeho konania. V konkrétnom prípade vykonaným dokazovaním bolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že všetky potvrdenia o príjme respektíve výplatné pásky vystavované spoluobžalovanou Z. M. a predkladané obžalovanou G. U. sú falošné. Uvedené vyplýva jednak z výpovede spoluobžalovanej Z. M. a jednak z písomných oznámení sociálnej poisťovne. Vedomosť o fiktívnosti týchto dokladov mala aj obžalovaná U., ktorá bola s tým uzrozumená a ako pravé ich predkladala bankám a rôznym finančným inštitúciám.

Pracovníci jednotlivých bánk respektíve finančných organizácií v podstate zhodne uviedli, že pravosť z dokladov pri uzatváraní úverov respektíve zmlúv o pôžičkách neskúmali. Táto bola skúmaná až následne, kedy obžalovaná prestala splácať úver, pôžičky respektíve ani s tým nezačala. Zároveň všetci zhodne uviedli, že pokiaľ by vedeli o nepriaznivej finančnej situácii obžalovanej, tak by jej žiadne peniaze neposkytli. Táto nepriaznivá finančná situácia u obžalovanej vyvrcholila v mesiaci apríl 2006, kedy už obžalovaná bola práceneschopná a aj napriek uvedenému si požičala od, toho času už nebohého, H. D., o mesiac neskôr od jeho manželky O. D., a následne začiatkom mesiaca júla od J. F. po 10 000 Sk, pričom vedomá si toho, že už sama vo svojom mene si od žiadnej z nebankovej inštitúcie nemôže požičať peniaze, tak D. ako aj F. naviedla, aby si tieto peniaze požičali oni, čo aj urobili.

Obžalovaná G. U. si musela byť vedomá v čase podpisovania zmlúv o úvere respektíve v čase uzatvárania pôžičiek, že vzhľadom na svoju finančnú situáciu nebude vedieť tieto splatiť a bola s tým uzrozumená. Tu je potrebné poukázať na všeobecný ničím nekonkretizovaný predmet podnikania, ktorý ako v prípravnom tak aj na hlavnom pojednávaní nebol ani obžalovanou Boriszovou ani obžalovanou M. presne zadefinovaný. Konštrukcia trestnoprávnej zodpovednosti obžalovanej po objektívnej stránke je založená na uvedení bankových respektíve nebankových subjektov do omylu predložením fiktívnych potvrdení o príjme a tiež s vedomím, že uzavreté zmluvy o úvere a pôžičke nedokáže plniť, ktorým konaním spôsobila poškodeným subjektom v bode 1 až 4 väčšiu škodu spoločne s Z. M. a v bode 5 až 7 samostatne malú škodu.

Obžalovaná je z miesta trvalého pobytu hodnotená všeobecne, zo záznamu z registra trestov je zrejmé, že doposiaľ nebola súdne trestaná a taktiež nebola ani priestupkovo postihnutá. Podľa § 23 ods. 1 r. zák. účelom trestu je chrániť spoločnosť pre páchateľmi trestných činov, zabrániť odsúdenému v ďalšom páchaní trestnej činnosti a vychovať ho k tomu, aby viedol riadny život a tým výchovne pôsobiť aj na ostatných členov spoločnosti.

Podľa § 31 ods. 1 Tr. zák. pri určení druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne na stupeň nebezpečnosti trestného činu pre spoločnosť (§ 3 ods. 4), na možnosť nápravy a pomery páchateľa. Ak súd prijme záruku za nápravu páchateľa, vezme do úvahy tiež výchovný vplyv toho, kto záruku ponúkol a uloží trest so zreteľom na túto okolnosť. Pri rozhodovaní druhu a pri výmere trestu súd vychádzal z účelu trestu a zo zásah jeho ukladania. Prihliadol pri tom na význam záujmov, ktorý obžalovaný svojim konaním porušili a v neposlednom rade aj na to, v akom úmysle spáchali trestný čin.

Pri úvahe o treste sa súd riadil vyššie uvedenými ustanoveniami a úvahami a dospel k záveru, že vzhľadom na všetky okolnosti prípadu predovšetkým pomery páchateľa aj na jej osobu, ktorá nebola súdne trestaná, spôsob vykonania činu ako aj následok s jeho konania vyplývajúci, že účel trestu stanovený zákon bude splnený uložením podmienečného trestu odňatia slobody na dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby vo výmere 3 rokov za súčasného uloženia probačného dohľadu a stanovenia skúšobnej doby v trvaní troch rokov spolu s uložením obmedzenia spočívajúcej v zákaze stretávania sa so spolupáchateľom na uvedenom trestnom čine (Z. M.).

Pri rozhodovaní o nárokoch na náhradu škody súd vychádzal z nasledovných zistení:

Vzhľadom k tomu, že pre rozhodnutie o povinnosti na náhradu škody vo vzťahu k poškodeným spoločnostiam, resp. poškodeným fyzickým osobám by bolo potrebné vykonať ďalšie dokazovanie, ktoré presahuje potreby trestného konania a podstatne by ho predĺžilo, súd odkázal poškodené strany s nárokom na náhradu škody na občiansko-súdne konanie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.