Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Saz/4/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach, samosudkyňa JUDr. Marianna Hrabovecká, v právnej veci navrhovateľky: 1./ K. B., nar. XX.X.XXXX, v C. C., provincia F., B., afganskej štátnej príslušnosti, R. národnosti, P. vierovyznania - K. vetvy, vydatá, bez dokladu totožnosti, posledný trvalý pobyt v zahraničí v meste E., mestská časť E. D., mestská štvrť P. D., ulica B. Z., B., v mene svojom a ako zákonný zástupca v mene svojich maloletých detí: 2./ C. Z. Z., nar. XX.XX.XXXX, v E., P., 3./ C. Z. Z., nar. XX.X.XXXX, v E., P., 4./ B. Z. Z., nar. XX.X.XXXX, v E.B.M.Ž., P.H., všetci toho času s miestom pobytu S. R.C. X. H. N., Slovenská republika (ďalej len „SR"), právne zastúpená: Mgr. Jarmila Vargová, advokátka, Brečtanová 21, 831 01 Bratislava, proti odporcovi: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Migračný úrad, Pivonková ul. č. 6, 812 72 Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia ČAS: MU-14-21/PO-Ž-2014 zo dňa 11.4.2014, takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e napadnuté rozhodnutie odporcu ČAS: MU-14-21/PO-Ž-2014 zo dňa 11.4.2014 v časti o neudelení azylu.

Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Napadnutým rozhodnutím ČAS: MU-14-21/PO-Ž-2014 zo dňa 11.4.2014 odporca podľa ustanovenia o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) neudelil azyl navrhovateľke a súčasne podľa ustanovenia a poskytol jej doplnkovú ochranu na dobu 1 roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia.

Odporca v odôvodnení uviedol, že navrhovateľka spolu so svojimi maloletými deťmi bola v zmysle Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013 (ďalej len „Dublinské nariadenie“) vrátená z územia Rakúska z dôvodu, že na konanie o udelenie azylu je príslušná SR. Navrhovateľka podľa odôvodnenia napadnutého rozhodnutia odporcu prvýkrát požiadala aj v mene svojich detí o udelenie azylu na území SR dňa 31.8.2013 pred pracovníkmi oddelenia azylu PZ Humenné, z dôvodu obavy o svoj život a zdravie, lebo v domovskej krajine jej hrozí nebezpečenstvo. Po premiestnení do S. R. X. H. N. zo T. R. D., navrhovateľka dňa 07.10.2013 svojvoľne odišla s deťmi. Odporca z toho dôvodu zastavil konanie vedené pod ČAS: MU-406-14/PO-Ž-2013 podľa ustanovenia .

Odporca v napadnutom rozhodnutí uviedol, že s navrhovateľkou bol vykonaný pohovor za účelom zdôvodnenia jej súčasnej žiadosti o azyl. V rámci pohovoru navrhovateľka uviedla, že nebola členkou žiadnej politickej strany, hnutia, ani organizácie. Z E. v roku 2000 odišla spolu s celou rodinou do P., do mesta E., kde žili niekoľko rokov. Okrem zlej bezpečnostnej situácie v B., navrhovateľku k tomu viedli

aj zlé ekonomické podmienky na život. Ako dôvody žiadosti o udelenie azylu navrhovateľka uviedla aj to, že chceli zabezpečiť pre svoje deti lepšiu budúcnosť (dostatočnú zdravotnú starostlivosť a prístup k vzdelaniu), čo v P. nebolo možné. Okrem toho mal manžel navrhovateľky aj pozemkové spory so svojim bratrancom. Odporca uviedol, že navrhovateľka a jej manžel mali záujem pôvodne vycestovať do H. alebo Q.. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia odporca uviedol, že navrhovateľka cestovala na základe falošných dokladov letecky z mesta Z. do mesta C. a odtiaľ rôznymi cestovnými prostriedkami až kým ich nezadržala slovenská polícia.

Odporca v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že všetky skutočnosti uvedené navrhovateľkou boli počas konania objektívne vyhodnotené, komplexne posúdené a žiadosť individuálne preskúmavaná v súlade so spoločným stanoviskom Európskej únie o harmonizovanom prístupe k pojmu „utečenec“ zo dňa 4.3.1996. Z výpovede navrhovateľky odporca vyvodil, že navrhovateľka objektívne nečelila žiadnemu prenasledovaniu zo strany štátnych orgánov nakoľko nevyvíjala žiadnu činnosť, pre ktorú by jej hrozila perzekúcia. Odporca vylúčil prenasledovanie štátnymi orgánmi na základe toho, že navrhovateľka počas konania uviedla, že v krajine pôvodu nemala žiadne problémy s políciou, armádou, či inými oficiálnymi orgánmi v krajine pôvodu. Odporca vylúčil aj prenasledovanie politickými stranami, či hnutiami, pretože navrhovateľka nebola členom žiadnej politickej strany, hnutia, či organizácie. Odporca ďalej v napadnutom rozhodnutí uviedol, že údajné pozemkové spory manžela navrhovateľky s jeho bratrancom sa ju vôbec netýkali, veď v tom čase sa nachádzala v Iráne. Počas pohovoru navrhovateľka uviedla, že nikdy sa jej nič v B. nastalo a v prípade návratu do B. sa obáva o svoj život, ako aj o životy svojich detí kvôli pretrvávajúcim nepokojom.

Podľa odporcu obava, ako určitá pocitová kategória jedinca, sama o sebe nepostačuje pre udelenie azylu a v konaní sa musí preukázať, že obava je opodstatnená, a že ide o obavu z prenasledovania z dôvodov uvedených v . Odporca, vychádzajúc zo Ženevskej konvencie z roku 1951, mal za to, že navrhovateľka vycestovala spoločne s manželom a maloletými deťmi za vidinou lepšej budúcnosti a zabezpečenia lepších životných podmienok svojich detí.

K opusteniu B. navrhovateľkou výlučne z dôvodu nepriaznivej všeobecnej situácie odporca dodal, že táto sama o sebe nezakladá relevantný dôvod pre udelenie azylu, lebo sú tým dotknutí všetci obyvatelia tejto krajiny, a preto tento dôvod nie je možné považovať za prenasledovanie.

Odporca v napadnutom rozhodnutí mal za to, že navrhovateľke s rodinou bola v P. dlhodobo poskytovaná dostatočná starostlivosť ako aj forma ochrany, vzhľadom na skutočnosť, že žili v P. vyše desať rokov.

Z dostupných informácií odporca zistil, že v B. je dostatočný prístup k zdravotnej starostlivosti. Podľa odporcu sektor zdravotnej starostlivosti dosiahol značný pokrok v snahách o zníženie dojčenskej úmrtnosti a taktiež sa poskytuje asi 65 % populácie aspoň základný prístup k zdravotnej starostlivosti. Odporca menoval niekoľko (aj medzinárodných) nemocníc v krajine pôvodu navrhovateľky. Ako uviedol odporca, v E.C. má (okrem iných) sídlo aj E. lekárska univerzita, ktorá má oddelenia špecializujúce sa na srdcovo-cievne a pľúcne ochorenia. Dôvody navrhovateľky ohľadne zdravotnej starostlivosti jej detí odporca do určitej miery vyhodnotil ako účelové z dôvodu, že by nemohla mať vedomosť o zdravotných problémoch svojich detí, keby im nebola poskytovaná aspoň základná starostlivosť v P.. Ďalej odporca v napadnutom rozhodnutí uviedol, že navrhovateľka neprejavila záujem ani snahu liečenia svojich detí na území SR, práve naopak, po prvej žiadosti o azyl vycestovali do Q.. Na základe rozhodnutia lekára je v nevyhnutných prípadoch poskytovaná okrem neodkladnej zdravotnej starostlivosti aj osobitná zdravotná starostlivosť v azylových zariadeniach.

Za nedôveryhodné vyhodnotil odporca aj navrhovateľkou uvedené skutočnosti, že jej deti sa nemohli vzdelávať a preto z P. vycestovali, pretože navrhovateľka nezabezpečila a nevyužila výhody poskytované SR, spočívajúce v poskytovaní vzdelávania na základnej alebo strednej škole za rovnakých podmienok ako občanom SR. Sama navrhovateľka potvrdila účelovosť svojej žiadosti, keď počas pohovoru niekoľkokrát vyhlásila, že by o azyl nežiadala, keby nebola zadržaná policajnou hliadkou a

vrátená z Q., kde by bola najspokojnejšia. Podľa názoru odporcu navrhovateľka opustila P., ako aj B. výlučne z ekonomických dôvodov.

Odporca vzhľadom na to, že u navrhovateľky neboli splnené podmienky pre udelenie azylu, posúdil podmienky pre poskytnutie doplnkovej ochrany a z dôvodu, že nie je možné vylúčiť, že by nebol ohrozený jej život alebo nedotknuteľnosť jej osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu, poskytol navrhovateľke doplnkovú ochranu na dobu jedného roka odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Na záver odporca uviedol, že pred vydaním rozhodnutia po oboznámení s kompletným spisovým materiálom sa vyjadrila právna poradkyňa Obce Q., ktorá bola splnomocnená navrhovateľkou. V stanovisku uviedla, že navrhovateľka opustila krajinu pôvodu kvôli zlej bezpečnostnej situácii. V P. nemali prístup k zamestnaniu, ani k zdravotnej starostlivosti a vzdelaniu. Maloleté deti navrhovateľky majú vážne zdravotné problémy, pričom k ich psychickej a fyzickej pohode neprispieva ani neustále sa sťahovanie. Otázne je, či by im po návrate do krajiny pôvodu bola poskytnutá adekvátna zdravotná starostlivosť. Na toto stanovisko odporca v napadnutom rozhodnutí uviedol, že navrhovateľka ani raz neuviedla, že by nemala prístup k zamestnaniu, v žiadosti uviedla, že bola domácou. Podľa odporcu k psychickej a fyzickej nepohode deti vystavili samotní rodičia. V B. je dostupná základná zdravotná starostlivosť a poskytnutím doplnkovej ochrany na území SR deti budú mať zabezpečenú náležitú zdravotnú starostlivosť, prístup k vzdelaniu a rodičia prístup aj k zamestnaniu.

Proti tomuto rozhodnutiu do výroku o neudelení azylu podala navrhovateľka, prostredníctvom svojej splnomocnenej advokátky, včas opravný prostriedok, v ktorom uviedla že o udelenie azylu na území SR žiadala po druhýkrát. Po prvej žiadosti o azyl dňa 31.8.2013 navrhovateľka opustila azylové zariadenie a následne bolo konanie o udelenie azylu právoplatne zastavené dňa 19.11.2013.

Navrhovateľka svoj opravný prostriedok odôvodňovala tým, že zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci a rozhodnutie odporcu je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia. Navrhovateľka vo svojom opravnom prostriedku pred tým, ako pristúpila ku konkretizácii dôvodov opravného prostriedku, uviedla svoj stručný profil.

V opravnom prostriedku navrhovateľka po citovaní ustanovení , Správneho poriadku a operatívnej príručky UNHCR na posúdenie žiadostí o azyl žiadateľov pochádzajúcich z B., k nedostatočnému zisteniu skutkového stavu uviedla, že odporca sa nedostatočne zaoberal prípadom navrhovateľky a jej detí, a to z nasledovných dôvodov:

- absencia skúmania zdravotného stavu maloletých detí a postavenia žien,

- postavenie národnostných menšín,

- zváženie humanitného azylu.

Podľa navrhovateľky si odporca mal zaobstarať lekárske správy, ktoré by preukázali zdravotný stav detí a až na ich základe mal posudzovať úroveň zdravotnej starostlivosti v krajine pôvodu. Navrhovateľka uviedla, že výslovne o hrozbách prenasledovania z dôvodu, že je žena a príslušníčka menšinovej národnosti pred odporcom nehovorila, ale odporcovi by mali byť známe aj skutočnosti o násilí páchanom na ženách v krajine pôvodu. Namietala, že odporca sa nevenoval otázkam postavenia žien a maloletých detí a hrozbám, ktorým by v prípade návratu mohli byť vystavené. Poukázala pritom na správu UNHCR Eligibility Guidelines for Assesing the International Protection Needs of Asylum-Seekers from Afghanistan z 6.8.2013, dostupné na http://www.ecoi.net/file upload/90 1375862717 2013-08-06-unhcr- afghanistan-eligibility-guidelines.pdf, str.48 (ďalej len „správa UNHCR“).

Navrhovateľka v podanom opravnom prostriedku namietala, že sa odporca nezaoberal postavením národnostných menšín, a to aj napriek tomu, že v B. pretrváva silná etnická diverzifikácia s potláčaním

menšín. V tomto ohľade navrhovateľka poukázala na správu UNHCR, podľa ktorého je B. treťou najnebezpečnejšou krajinou na svete pre etnické menšiny, najmä z dôvodu cielených útokov voči jednotlivcom z dôvodu etnicity alebo náboženstva. Index odkazuje na menšiny príslušníkov národnosti D., S., R., V., R. B. C. (správa UNHCR str. 66 a 70). Vzhľadom na to by mala byť poskytnutá medzinárodná ochrana na základe ich národnosti alebo etnického pôvodu. Z tohto dôvodu podľa navrhovateľky mal odporca postupovať v súlade s týmto odporúčaním.

Inú vadu konania, ktorá mohla mať za následok nezákonné rozhodnutie vo veci, navrhovateľka videla v nezaoberaní sa prípadným humanitným azylom, pre udelenie ktorého boli dôvody navrhovateľkou počas konania tvrdené. Tento nedostatok v odôvodnení rozhodnutia odporcu navrhovateľka vyvodzovala aj zo záveru Najvyššieho súdu SR, vyslovenom v rozhodnutí sp. zn. zo dňa 23.1.2007.

Navrhovateľka na záver žiadala, aby jej opravný prostriedok a opravný prostriedok jej manžela bol posudzovaný spoločne a navrhol zrušiť napadnuté rozhodnutie a vrátiť vec na ďalšie konanie.

Odporca svojim podaním zo dňa 30.06.2014 sa písomne vyjadril k opravnému prostriedku navrhovateľky. Vo svojom vyjadrení odporca po stručnom opísaní skutkového stavu uviedol, že po podaní opravného prostriedku opätovne preskúmal žiadosť navrhovateľky o udelenie azylu a dospel k názoru, že odporca rozhodol vecne správne, pričom vychádzal hlavne z výpovede navrhovateľky, z objektívne zistených skutočností, ako aj z predchádzajúceho azylového konania. K otázke udelenia azylu z humanitných dôvodov odporca uviedol, že žiadateľka o azyl nemá právny nárok na udelenie azylu a či odporca udelí alebo neudelí azyl z uvedeného dôvodu závisí iba od správneho uváženia. Odporca navrhol rozhodnutie v celom rozsahu potvrdiť.

Krajský súd v Košiciach rozhodol vec na základe súhlasu účastníkov konania bez pojednávania podľa ustanovenia v platnom znení (ďalej len ) ako vecne a miestne príslušný súd ( , , o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky v platnom znení) a za použitia ustanovenia dospel k názoru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné potvrdiť ako vecne správne.

Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia ( ).

V zmysle ustanovenia ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, žiadateľovi, ktorý

a) má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo

b) je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd.

Azyl predstavuje medzinárodnoprávnu ochranu osôb, ktoré majú v krajine svojho pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôžu alebo nechcú vrátiť do tohto štátu.

Právo na azyl navyše nemožno považovať za právo nárokové; ani , Listina základných práv a slobôd, ani medzinárodné zmluvy o ľudských právach, ktorými je Slovenská republika viazaná, nezaručujú, že právo azylu musí byť žiadateľovi poskytnuté.

Dôvodom neudelenia azylu navrhovateľke bolo nesplnenie relevantných podmienok pre udelenie azylu v zmysle . Navrhovateľka žiadosť o udelenie azylu zdôvodnila v Dotazníku žiadateľa o udelenie azylu zo dňa 21.01.2014 štyrmi skutočnosťami: vojenským nepokojom v krajine pôvodu (zlá bezpečnostná situácia), zdravotnými problémami a vzdelávaním svojich detí, osobnými problémami jej manžela s jeho bratrancom a zlou ekonomickou situáciou, ktorým odporca venoval náležitú pozornosť a vykonal dokazovanie okrem výsluchu navrhovateľky aj obsahom správ o krajine pôvodu (č.l. 56-59 a 65-67 administratívneho spisu), ktorých podstatnú časť v rozhodnutí s uvedením zdrojov aj uviedol. Krajský súd pri posudzovaní rozhodnutia odporcu poukazuje na skutočnosť, že odporca správne vyhodnotil výpoveď navrhovateľky vo všetkých dôvodoch jeho odchodu z krajiny pôvodu.

K výroku o neudelení azylu navrhovateľke krajský súd zdôrazňuje, že predpokladom udelenia azylu podľa je existencia opodstatnených obáv z prenasledovania z dôvodov uvedených v tomto zákonnom ustanovení. Podľa názoru súdu k naplneniu a preukázaniu konania, ktoré definuje ako prenasledovanie (), okrem všeobecných predpokladov (objektívna situácia) musí pristúpiť aj individuálne konanie subjektov, smerujúce voči konkrétnej osobe

- navrhovateľke. V prejednávanej veci však faktor prenasledovania alebo jej hrozby nebol naplnený. Žiaden štátny orgán nevykonal voči navrhovateľke žiadne kroky administratívneho, trestného, či iného postihu. Iba za predpokladu naplnenia týchto predpokladov môže dôjsť k splneniu ďalšej podmienky udelenia azylu, teda opodstatnenosti prezentovaných obáv, čo v danom individuálnom prípade nebolo preukázané. Odporca sa vo svojom rozhodnutí podrobne zaoberal dôvodmi žiadosti navrhovateľky o udelenie azylu. Tieto skutočnosti potom vyhodnotil z hľadiska kritérií uvedených v a Ženevského dohovoru o právnom postavení utečencov z roku 1951. Z uvedených dôvodov po právnej stránke neboli splnené predpoklady udelenia azylu navrhovateľke v zmysle .

Podľa krajského súdu záver odporcu o tom, že navrhovateľka nesplnila podmienky pre udelenie azylu v zmysle je vecne správny vzhľadom na záver odporcu o tom, že v danom prípade sa zjavne jedná o žiadateľku o azyl, ktorá objektívne nečelila žiadnemu prenasledovaniu zo strany štátnych orgánov. Obdobne navrhovateľka nečelila ani takému konaniu zo strany neštátnych pôvodcov. Tomu nasvedčuje aj samotné tvrdenie navrhovateľky, ktoré prezentovala v správnom konaní, že od roku 2000 sa zdržiavala s celou svojou rodinou v Iráne, kde rovnako ako v krajine pôvodu nemala žiadne problémy. Tým sa aj sama ochránila pred prípadnou hrozbou bratranca jej manžela a medzi prezentovaným dôvodom odchodu navrhovateľky z krajiny pôvodu a podaním žiadosti o azyl uplynulo časové obdobie, ktoré nie je zanedbateľné.

Skutočnosti uvádzané navrhovateľkou v priebehu celého azylového konania sa krajskému súdu javia z hľadiska bezprostredného ohrozenia navrhovateľky v prípade zotrvania v krajine pôvodu ako neopodstatnené a nasvedčujú iným pohnútkam navrhovateľky než tým, ktoré sú ako dôvody pre udelenie azylu uvedené v Ženevskom dohovore a a potvrdzujú záver, že v prípade navrhovateľky nie sú splnené podmienky pre udelenie azylu podľa alebo .

V prípade navrhovateľky nebola preukázaná opodstatnenosť obáv z prenasledovania z rasových, národnostných, náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine tak, ako to vyplýva zo Ženevského dohovoru z roku 1951 o postavení utečencov a zo .

Navrhovateľka vo svojej výpovedi pred odporcom neuviedla ani skutočnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť záver, že by z dôvodu R. národnosti zažívala nejaké problémy v krajine pôvodu. Z toho dôvodu sa krajský súd s námietkami navrhovateľky, týkajúcimi sa postavenia národnostných menšín, nestotožňuje.

Krajský súd sa podrobne zaoberal všetkými námietkami navrhovateľky uplatnenými v opravnom prostriedku a postup odporcu považuje v celom rozsahu za správny, v súlade so , keď v zmysle ustanovení odporca navrhovateľke azyl neudelil.

K odvolacej námietke, že odporca mal vziať do úvahy aj prítomnosť humanitných dôvodov, vyplývajúcich zo žiadosti navrhovateľky, krajský súd udáva, že rozhodnutie udeliť či neudeliť azyl z humanitných dôvodov podľa je vecou správneho uváženia správneho orgánu a vo vzťahu k výsledku tohto rozhodnutia nie je prieskum súdu možný. Pokiaľ teda odporca nezistil žiadnu subjektívnu okolnosť, ktorá by zakladala sama o sebe dôvod pre udelenie azylu z humanitných dôvodov a z toho dôvodu úvahu k takejto okolnosti ani nerozviedol, nepochybil (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 23.01.2007). Napriek tomu odporca venoval náležitú pozornosť skúmaniu podmienok poskytovania špecializovanej zdravotnej starostlivosti pre deti navrhovateľky v krajine pôvodu a za tým účelom si zaobstaral aj potrebné podklady (č.l. 65-66 administratívneho spisu odporcu). Rovnako sa zaoberal aj stavom prístupu ku vzdelaniu (č.l. 65-66 administratívneho spisu odporcu) a postavením žien v krajine pôvodu (č.l. 58 administratívneho spisu odporcu).

Krajský súd preto nepovažoval námietky opravného prostriedku navrhovateľky ohľadne nedostatočného zistenia skutkového stavu a postihnutia rozhodnutia inou vadou, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia, za dôvodné. Námietky navrhovateľky nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia odporcu.

Krajský súd považuje za zrejmé, z akých argumentov odporca pri svojom rozhodovaní vychádzal, pričom došiel k záveru, že ten rozsiahle dokazovanie vykonal a vyhodnotil riadnym spôsobom. Riadne zistil skutkový stav veci a z tohto podkladu neskôr vychádzal pri svojom rozhodnutí o neexistencii dôvodov pre udelenie azylu v zmysle ustanovení a , podľa ustanovenia .

Odporca sa podrobne zaoberal všetkými skutočnosťami, k ich vyhodnoteniu nemožno mať žiadne výhrady, a preto bolo potrebné rozhodnutie odporcu v časti výroku o neudelení azylu ako vecne správne potvrdiť podľa .

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia § 250k ods. 1 O. s .p. v spojení s ustanovením § 250l ods. 2 O. s .p.. Navrhovateľka a jej splnomocnená zástupkyňa boli v konaní neúspešné a nemali preto právo na náhradu trov konania. Odporcovi náhrada trov konania nepatrí, preto súd účastníkom náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, vo dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v ,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Proti zrušujúcemu výroku tohto rozsudku odvolanie nie je prípustné ( ).