Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6To-106-2022.pdf
PDF · 83.76 KB
Case nature
Area
Subarea
6To/106/2022
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Dudíka a sudcov JUDr. Jána Slovinského a JUDr. Martina Baločka, na verejnom zasadnutí dňa 14.febuára 2023, v trestnej veci obžalovaného A. B. pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. a iné, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice – okolie zo dňa 20.6.2022 sp.zn. 5T/126/2017 takto
rozhodol:
Podľa § 319 Tr. por. zamieta odvolanie obžalovaného A. B..
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresného súdu bol obžalovaný A. B. uznaný vinným prečinom ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr.zák. a prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr.zák. na tom skutkovom základe, že
v katastri obce Sady nad Torysou, časť Zdoba, okres Košice - okolie, dňa 15.5.2017 v čase od 18:00 hod. do okolo 18:15 hod. pod lesom smerom na Košice fyzicky napadol C. C. tým spôsobom, že ho zozadu udrel päsťou dvakrát do hlavy v oblasti spánku a taktiež zozadu ho kopol do oblasti bedrovej kosti vpravo a hrudníkového stavca , pričom keď poškodený sa mu vytrhol z rúk a začal utekať, obvinený ho asi po 5 metroch dostihol, zhodil ho na zem a začal ho udierať do oblasti hlavy a kričal, že ho zabije a taktiež zabije aj jeho otca, že zdochne, spôsobiac fyzickým útokom poškodenému C. C. zlomeninu tŕňového výbežku 1. hrudníkového stavca, pomliaždenie čela vpravo, chrbta pravej ruky, pravého lakťa a drieku v oblasti lopaty bedrovej kosti vpravo s dobou liečenia a pracovnej neschopnosti do 3-4 týždňov maximálne do 6 týždňov.
Bol mu za to uložený podľa § 156 ods. 1 Tr. zák., § 36 písm. j/, § 37 písm. h/, § 38 ods. 2 Tr. zák., § 42 ods. 1 Tr. zák. s ú h r n n ý trest odňatia slobody v trvaní 12 (dvanásť) mesiacov.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a/, § 50 ods. 1 Tr. zák. mu súd výkon trestu podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 18 ( osemnásť ) mesiacov.
Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. zrušil výrok o treste rozsudku Okresného súdu Košice I sp. zn. 5T/1/2021 zo dňa 19.5.2021, ktorým mu bol podľa § 171 ods. 1 Tr.zák. uložený trest odňatia slobody v trvaní 3 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 12 mesiacov, ako aj ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. obžalovanému uložil povinnosť poškodenému C. C., nar. X.X.XXXX v B., bytom D. E. F. G. H. G. XXX, I. B. - okolie škodu v sume 547,20 eur ( päťstoštyridsaťsedem eur dvadsať centov)
Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. obžalovanému uložil povinnosť zaplatiť poškodenej spoločnosti Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. so sídlom v Bratislave - mestská časť Petržalka, IČO: 35 937 874 škodu v sume 791,55 eur (sedemstodeväťdesiatjeden eur päťdesiatpäť centov ).
Proti tomuto rozsudku podal odvolanie obžalovaný, ktoré aj písomne odôvodnil. V písomných dôvodoch odvolania uviedol, že podáva odvolanie proti výroku o vine, o treste ako aj náhrade škody. V odôvodnení rozsudku okrem iného prvostupňový súd uvádza, že jeho obrana je vyvrátená svedeckou výpoveďou poškodeného a svedka J. K., ktoré sú podľa názoru súdu objektivizované aj závermi znaleckého posudku z odboru zdravotníctva. Podľa názoru prvostupňového súdu je teda mechanizmus vzniku poranení poškodeného v zhode s výpoveďami poškodeného, svedkov J. K. ako aj J. K. a L. M..
Poukazuje na to, že napádaný rozsudok nie je riadne odôvodnený, v súlade s právom na riadne odôvodnenie rozhodnutia garantovaným tak Trestným poriadkom, Ústavou SR a viacerými medzinárodnými dohovormi. Konajúci súd zmenil časť skutkovej vety a to tak, že ju doplnil nasledovne: (...) obžalovaný poškodeného zozadu kopol do oblasti bedrovej kosti vpravo „ a hrudníkového stavca" (...). O uvedenom doplnení skutkovej vety však nie je v odôvodnení rozsudku žiadna zmienka a navyše táto zmena skutkovej vety nie je ani žiadnym relevantným spôsobom odôvodnená. Z odôvodnenia rozsudku jasne nevyplýva, či najzávažnejšie poranenie poškodeného, a teda zlomenina tŕňového výbežku v oblasti prvého hrudníkového stavca, malo vzniknúť práve uvedeným kopnutím alebo priamym úderom, či iným spôsobom. Z uvedeného dôvodu považuje obžalovaný rozsudok konajúceho súdu za nepreskúmateľný.
V tejto súvislosti dáva do pozornosti, že vykonané dokazovanie v priebehu hlavných pojednávaní nebolo smerované k zisteniu, ktoré by odôvodňovalo zmenu skutkového priebehu deja. V samotnom odôvodnení rozsudku sa uvádza, že poškodený v prípravnom konaní ako aj na hlavnom pojednávaní (pozn. hlavné pojednávanie zo dňa 05.11.2018) potvrdil, že pri potýčke s C. K. ho zozadu napadol tak, že ho udrel dvakrát do oblasti tváre medzi lícom a uchom zozadu a následne keď sa dal na útek ho podkopol, pričom spadol na chrbát, kedy zacítil bolesť a na zemi ho ešte trikrát udrel do oblasti hlavy. Z výpovede poškodeného preto nevyplýva, že by ho kopol a už v žiadnom prípade práve do oblasti hrudníkového stavca. Svedkovia C. K., J. K. a L. M. taktiež nevypovedali, že by poškodeného kopol do oblasti hrudníkového stavca, a za týmto účelom, im nebola položená ani žiadna doplňujúca otázka.
K výpovedi svedka J. K. uviedol, že aj napriek záväznému pokynu odvolacieho súdu, ktorý v uznesení, sp. zn. 6To/38/2021 z 25.11.2021 zaviazal prvostupňový súd, aby v záujme náležitého zistenia skutkového stavu veci opätovne vypočul svedka J. K., konajúci súd tento pokyn Krajského súdu v Košiciach nerešpektoval, opätovný výsluch svedka nevykonal, ale len prečítal zápisnicu o skoršej výpovedi svedka z hlavného pojednávania. Svedok J. K. bol na hlavné pojednávanie riadne predvolaný a svoju neúčasť ospravedlnil, avšak aj napriek tejto skutočnosti je názoru, že výpoveď tohto svedka má podstatný vplyv na závery vykonaného dokazovania. O tom, že poškodeného kopol, vypovedal totižto len svedok J. K., ale ešte v štádiu prípravného konania, ako to vyplýva aj z uznesenia Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 6To/38/2021 zo dňa 25.11.2021. V priebehu hlavného pojednávania dňa 07.01.2019 však svedok J. K. nevypovedal, že by poškodeného kopol, dokonca potvrdil, že „ostal v aute, bolo to asi 20-30 m od nich (...). " V priebehu celej výpovede na hlavnom pojednávaní, však svedok neuviedol, že by poškodeného kopol, čo i len raz. Tento rozpor vo výpovedi svedka J. K. však nebol v priebehu celého trestného konania nijak odstránený, konajúci súd sa s ním nevysporiadal ani v odôvodnení rozsudku, pričom je to jeden z hlavných argumentov, prečo bol uznaný za vinného.
Pre úplnosť dodáva, že v skôr vydanom rozsudku prvostupňového súdu, sp. zn. 5T/126/2017 z 07.06.2021 súd konštatoval, že „tvrdenie poškodeného, že ho pri potýčke s K. zozadu udrel päsťou do hlavy a líca svedkovia pred súdom nepotvrdili, okrem J. K., ktorý incident videl iba z auta vo vzdialenosti asi 30 metrov, preto súd jeho výpoveď vyhodnotil ako neobjektívnu. " Prvotne teda konajúci súd výpoveď svedka J. K. vyhodnotil ako neobjektívnu z dôvodu, že svedok videl celý incident len z auta z veľkej vzdialenosti, ale v súčasnosti, z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že táto výpoveď je jedna z kľúčových pre posúdenie viny. Uvedené závery sú v rozpore so zásadou riadneho zistenia skutkového stavu veci. Na záver v tejto súvislosti dodáva, že z odôvodnenia rozsudku je možné predpokladať, že konajúci súd bral do úvahy len výpoveď svedka J. K. z prípravného konania, ale v žiadnom prípade sa nevyporiadal s jeho výpoveďou na hlavnom pojednávaní dňa 07.01.2019.
Dáva do pozornosti, že rozsudok trpí vadou nepreskúmateľnosti aj z dôvodu, že sa konajúci súd žiadnym spôsobom nevyporiadal s výpoveďou svedka K., ktorý bol vypočutý na hlavnom pojednávaní dňa 07.06.2021, a ktorého výpoveď mala veľký vplyv na priebeh dokazovania, čoho dôkazom je aj tá skutočnosť, že Krajský súd v Košiciach vo svojom skôr vydanom uznesení, sp. zn. 6To/53/2020 zo dňa 01.12.2020 zrušil rozsudok prvostupňového súdu práve v dôsledku chýbajúcej výpovede svedka K.. V odôvodnení rozsudku však o tejto výpovedi svedka K. nie je žiadny záznam a preto nie je zrejmé, prečo konajúci súd túto výpoveďou pri zistení skutkového stavu nevzal do úvahy.
V tejto súvislosti dáva do pozornosti, že svedok K. pritom vypovedal zhodne ako svedkovia K., Eged a on a teda tým spôsobom, že udrel poškodeného „dvakrát po hlave", z dôvodu aby zastavil pretrvávajúci útok poškodeného na svedka K.. Žiadny z týchto svedkov a ani obžalovaný netvrdili, že by poškodeného kopol alebo, že by ho udrel do oblasti hrudníkového stavca. V prospech preto svedčia tri výpovede svedkov, pričom odlišne vypovedal len poškodený a kamarát poškodeného, svedok K..
Dáva do pozornosti aj závery znaleckého posudku MUDr. Petra Labaja. Samotný znalec totiž na hlavnom pojednávaní uviedol, že „prvý výbežok hrudníkového stavca sa nachádza na zadnej strane chrbta zhruba vo výške ramien, pričom smeruje dozadu, každý si ho môže nahmatať rukou." Z výpovedí všetkých svedkov, vrátane jeho výpovede a poškodeného zhodne vyplýva, údery smeroval len na oblasť hlavy poškodeného, a nie na oblasť chrbta. Svedok M. uviedol, že dal poškodenému „dvakrát po hlave", svedok K. uviedol, že „mu dal dve po hlave", poškodený K. uviedol, že „obžalovaný dvakrát udrel poškodeného do hlavy", pričom ukázal na oblasť čela a temena. Zhodne pritom vypovedal od začiatku trestného konania, opakovane uviedol, že poškodeného dvakrát udrel do temena hlavy výlučne z dôvodu, aby zastavil jeho stále neprestávajúci útok na svedka K.. Z uvedeného je zrejmé, že nemohol poškodeného udrieť do oblasti tŕňového výbežku prvého hrudníkového stavca.
Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že poškodený sám spadol na zem, bez toho, aby tento pád úmyselne zavinil. Z výpovede znalca na hlavnom pojednávaní zase jasne vyplýva: „ ak by menovaný spadol smerom na chrbát, na nerovný terén kde by vyčnieval kameň alebo iný predmet, mohlo by aj týmto spôsobom dôjsť k predmetnému zraneniu (pozn. k zlomenine tŕňového výbežku prvého hrudníkového stavca). " Keďže sa daný incident odohral na nerovnom teréne, na ktorom sa mohli nachádzať rôzne nerovnosti či kamene, mohlo dôjsť k tomuto najzávažnejšiemu zraneniu poškodeného práve z dôvodu jeho pádu na nerovný terén, čím absentuje príčinná súvislosť medzi vzniknutým zranením poškodeného a jeho konaním. Navyše v danom prípade nemôže hovoriť ani o úmyselnom zavinení, ktoré je nevyhnutné na jeho uznanie za vinného za spáchanie trestného činu, za ktorého spáchanie bol odsúdený.
Z uvedených dôvodov, nakoľko rozsudok súdu prvého stupňa trpí vadami navrhuje, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, alternatívne, aby v súlade so zásadou „in dubio pro reo" ho spod obžaloby oslobodil.
Krajský súd na podklade takto podaného odvolania podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.
Napadnutý rozsudok je výsledkom konania, v ktorom sa postupovalo podľa Trestného poriadku, a v ktorom nedošlo k žiadnym chybám, ktoré by mohli mať vplyv na objasnenie skutkového stavu veci.
Zákonom predpísaným spôsobom a v súlade s ustanovením § 2 ods.10 Tr. por. vykonal okresný súd všetky dostupné dôkazy potrebné pre poznanie skutkových okolnosti nevyhnutných pre zákonu zodpovedajúce rozhodnutie o obžalobe, vrátane obhajobných tvrdení obžalovaného.
Okresný súd dôkazy vyhodnotil v súlade s ustanovením § 2 ods.12 Tr. por. jednotlivo, vo vzájomných súvislostiach, ako aj v celom ich súhrne, logickým a predpísaným spôsobom .
V odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s ustanovením § 168 Tr. por. dostatočne vyložil, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov a dôsledne sa zaoberal aj obhajobou obžalovaného A. B..
Krajský súd si v celom rozsahu osvojil správne a zákonné odôvodnenie napadnutého rozsudku, nemal žiadne pochybnosti o závere okresného súdu, že obžalovaný sa dopustil konania tak, ako je uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozsudku.
Okresný súd správne vychádzal z vykonaného dokazovania, a to z výpovedí obžalovaného A. B., poškodeného C. C., svedkov J. K., L. M., J. K., J. L., C. K., znaleckého posudku z odboru zdravotníctva a farmácia, odvetvie súdne lekárstvo a z výpovede znalca MUDr. Petra Labaja, lekárske správy z Kliniky úrazovej chirurgie zo dňa 15.5.2017, ako aj ostatných listinných dôkazov, ktoré tvoria súčasť spisových materiálov.
Pokiaľ ide o obranu obžalovaného krajský súd uvádza, že túto považuje vzhľadom na vykonané dokazovanie, v zmysle ktorého bola obžalovaná usvedčená zo žalovaného skutku vyššie uvedenými dôkazmi, za vyvrátenú. Krajský súd si v plnej miere osvojil názor okresného súdu, že obrana obžalovaného je účelová v snahe vyhnúť sa trestnému stíhaniu, resp. trestu.
Za danej dôkaznej situácie sa preto krajský súd stotožnil so záverom okresného súdu, ak obhajobe obžalovaného neuveril, keďže vykonanými dôkazmi bola jeho vina preukázaná.
Prvostupňový súd v skutkovej vete výroku svojho rozsudku ohraničil a konkretizoval trestný skutok, ktorý je vyjadrením zisteného skutkového stavu.
V súlade so zákonom tento skutkový stav okresný súd aj správne posúdil, keď konanie obžalovaného právne kvalifikoval ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 tr. zák. a prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák., keďže obžalovaný inému úmyselne ublížil na zdraví a dopustil sa fyzicky na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadol iného.
Rovnako aj pri rozhodovaní o treste obžalovaného okresný súd náležitým spôsobom prihliadol ku všetkým okolnostiam, ktoré mali vplyv na určenie jeho druhu a výmery.
Súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 12 mesiacov s podmienečným odkladom v trvaní 18 mesiacov za súčasného zrušenia výroku o treste z rozsudku Okresného súdu Košice I sp.zn. 5T/1/2021 zo dňa 19.5.2021, ktorým mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 3 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 12 mesiacov aj podľa krajského súdu zodpovedá všetkým zákonným kritériám pri ukladaní trestu uvedeným v § 42 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. a § 34 ods. 1 Tr. zák. a § 34 ods. 4 Tr. zák.
Obdobne aj krajský súd hodnotiac osobu obžalovaného dospel k záveru, že účel trestu sledovaný zákonom bude u neho splnený u neho iba takým druhom a výmerou trestu, aký mu bol uložený súdom prvého stupňa, a to tak z hľadiska individuálnej ako aj generálnej prevencie.
Uloženie trestu okresný súd aj vecne a zákonne odôvodnil.
Nezistiac žiadne pochybenie okresného súdu si krajský súd závery vyjadrené v napadnutom rozsudku osvojil v celom rozsahu, v podrobnostiach na ne poukazuje, a preto odvolanie obžalovaného A. B. ako nedôvodné podľa § 319 Tr. por. zamietol.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.