Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_31S-13-2020.pdf
PDF · 160.33 KB
Case nature
Area
Subarea
31S/13/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny Brniakovej a členov senátu JUDr. Zuzany Krivdovej a Mgr. Silvie Tisovej, v právnej veci žalobcu: FOOD FACTORING s.r.o., so sídlom Tatranská 295/15, 017 01 Považská Bystrica, IČO: 36 764 299, (právny nástupca HALINA, s.r.o., so sídlom Tatranská 298, 017 01 Považská Bystrica, IČO: 31 645 003), právne zastúpený Mgr. Stanislavou Tichou, advokátkou, so sídlom A. XXXX/XX, XXX XX T. F., proti žalovanému: Okresný úrad Žilina, odbor výstavby a bytovej politiky, so sídlom Vysokoškolákov 8556/33B, 010 08 Žilina, za účasti ďalšieho účastníka: Stredoslovenská distribučná, a.s., so sídlom Pri Rajčianke 2927/8, 010 47 Žilina, IČO: 36 442 151, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Číslo: OU-ZA- OVBP2-2019/043990/Kod zo dňa 11.11.2019, takto
rozhodol:
I. Krajský súd v Žiline rozhodnutie Okresného úradu Žilina, odbor výstavby a bytovej politiky Číslo: OU-ZA-OVBP2-2019/043990/Kod vydané dňa 11.11.2019 z r u š u j e a v e c v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.
II. Žalobca m á voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.
III. Ďalšiemu účastníkovi konania právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Prvostupňový správny orgán mesto Ružomberok, ako stavebný úrad príslušný podľa § 117 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „stavebný zákon“), vydal dňa 10.02.2017 pod Č. j. OSS-2183/2213/2017-TS1-ŠO kolaudačné rozhodnutie, ktorým podľa § 82 ods. 1, v súlade s § 81 ods. 4 stavebného zákona povolil užívanie stavby: „Ružomberok - Hrabovo - Zahustenie TS Fatrapark 3“, na pozemkoch v kat. území C., č. 853801, parc. č. KN-C 14504/10, 14522, 15476/2, 14504/79, 14504/80, 14504/81, 14504/82, 14504/83, 14504/16, 14487/3, 15406, druh stavby: inžinierska stavba, účel stavby: stavby energetických zariadení, členenie stavby: SO 12 - Prípojka VN, SO 13 - Vonkajšie silnoprúdové rozvody NN, PS 01 - Trafostanica TR 400 kVA, pričom pre užívanie stavby stavebný úrad určil podľa § 82 ods. 2 stavebného zákona podmienky: pri užívaní stavby trvale zabezpečovať záujmy ochrany životného prostredia, hygieny, zdravia, požiarnej bezpečnosti a bezpečnosti osôb a stavbu užívať na ten účel, na ktorý bola povoľovaná a kolaudovaná. Kolaudačné rozhodnutie bolo vydané na návrh ďalšieho účastníka konania zo dňa 21.12.2016 a stavebný úrad v ňom uvádza, že zmeny skutočného realizovania stavby oproti dokumentácii overenej v stavebnom konaní sú zakreslené v projektovej dokumentácii skutočného zrealizovania stavby - malá odchýlka na začiatku trasy SO 12 - Prípojka VN, kde pri jestvujúcej trafostanici je pôvodná trasa podľa overenej projektovej dokumentácie v stavebnom konaní odklonená cca 1,5 m z dôvodu jestvujúceho stĺpika v oplotení firmy HALINA, s.r.o. (právny predchodca žalobcu) KN-C 14487/15 a z dôvodu jestvujúceho objektu požičovne lyží na pozemku parc. č. KN-C 14487/17. Podľa názoru stavebného úradu s kolaudačným konaním sa môže spojiť konanie o zmene stavby (§ 68 stavebného zákona), pokiaľ sa skutočné realizovanie podstatne neodchyľuje od dokumentácie overenej stavebným úradom v stavebnom konaní. Stavebný úrad súhlasil so zmenami a spojil ich s kolaudačným konaním s tým, že nedorobky (terénne úpravy - dosyp po dosadnutí zásypov v jarnom období) sa odstránia - dokončia do 30.06.2017. Námietkam účastníka konania - spoločnosti HALINA, s.r.o., Považská Bystrica na ústnom pojednávaní konanom dňa 09.01.2017, ktorá zotrvala na nesúhlasom stanovisku ku kolaudačnému konaniu zo dňa 04.01.2017, stavebný úrad nevyhovel. Spoločnosť HALINA, s.r.o., Považská Bystrica namietala, že je výlučným vlastníkom pozemku KN-C 14487/3 o výmere 92 m2 zapísaného na LV č. XXXX, ako aj pozemku KN-C 14520 o výmere 1 701 m2 a pozemku KN-C 14487/15 o výmere 367 m2. Z dôvodu zásahu stavby do pozemku KN-C 14487/15 v jej vlastníctve podala na Okresnom súde Ružomberok dňa 04.11.2016 žalobu, ktorá je vedená pod sp. zn. 8Cb 96/2016, pričom žiadala kolaudačné konanie prerušiť do času rozhodnutia o žalobe. Stavebný úrad uviedol, že v kolaudačnom konaní neskúma zásahy stavby do vlastníckych práv, tieto boli predmetom stavebného konania, v rámci ktorých stavebník preukázal vlastnícke právo, resp. iné právo k pozemkom. Stavebný úrad zistil, že stavba sa uskutočnila podľa dokumentácie overenej stavebným úradom v územnom a stavebnom konaní, a keďže skutočné realizovanie sa podstatne neodchyľovalo od dokumentácie overenej stavebným úradom v územnom a stavebnom konaní, tieto zmeny (§ 68 stavebného zákona) spojil s kolaudačným konaním. Stavebný úrad tiež poukázal na ust. § 11 ods. 1 písm. f), g), ods. 8, ods. 12 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov a konštatoval, že z geometrického plánu č. 44847874-21/2016 zo dňa 28.11.2016 vyplýva, že stavba novej trafostanice je postavená na pozemku parc. č. KN-C 14504/250. Zmeny oproti dokumentácii stavby overenej v stavebnom konaní sú zakreslené v projektovej dokumentácii skutočného zrealizovania stavby. Podmienky určené v stavebnom povolení boli dodržané. 2. Upovedomením o oprave kolaudačného rozhodnutia č. j. OSS-2183/2213/2017-TS1-ŠO zo dňa 20.02.2017 stavebný úrad podľa § 47 ods. 6 zákona o č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) (ďalej len „Správny poriadok“) opravil vydané kolaudačné rozhodnutie č. OSS-2183/2213/2017-TS1-ŠO zo dňa 10.02.2017 tak, že na strane 1 a 3 kolaudačného rozhodnutia k pôvodným parcelám zo stavebného povolenia: na pozemku kat. územie: Ružomberok č. 853801, parc. č. KN-C 14504/10, 14522, 15476/2, 14504/79, 14504/80, 14504/81, 14504/82, 14504/83, 14504/16, 14487/3, 15406 doplnil ďalších 5 parciel, a to: KN-C 14487/11, 14487/4, 14487/15, 14487/17 a KN- E 4798. V kolaudačnom rozhodnutí na prvej a na tretej strane má byť teda uvedené správne: na pozemkoch, kat. územie: C., č. 853801, parc. č. KN-C 14504/10, 14522, 15476/2, 14504/79, 14504/80, 14504/81, 14504/82, 14504/83, 14504/16, 14487/3, 15406, 14487/11, 14487/4, 14487/15, 14487/17 a KN-E 4798. Stavebný úrad zároveň uviedol, že toto upovedomenie tvorí neoddeliteľnú súčasť rozhodnutia č. j. OSS-2183/2213/2017-TSl-ŠO zo dňa 10.02.2017 (ďalej len „kolaudačné rozhodnutie“).
3. Žalovaný o odvolaní žalobcu ako účastníka konania proti vyššie citovanému rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa rozhodol rozhodnutím č. OU-ZA-OVBP2-2017/029975/Kod zo dňa 30.06.2017 (ďalej len „prvé odvolacie rozhodnutie“), ktorým odvolanie žalobcu zamietol a kolaudačné rozhodnutie potvrdil. Žalovaný prvé odvolacie rozhodnutie okrem iného odôvodnil tým, že v predmetnej veci stavebný úrad na základe žiadosti právneho predchodcu ďalšieho účastníka konania - spoločnosti Arcadia Consulting s.r.o., Bratislava jej v stavebnom konaní povolil uskutočniť energetickú stavbu tak, že trasa jedného z jej objektov, a to objektu SO 12 - Prípojka VN bude prebiehať cez pozemok parc. č. 14487/3 KN-C podľa toho, ako bola jej trasa orientačne zakreslená vo výkrese situácie k projektovej dokumentácii. Vychádzajúc z princípu prezumpcie správnosti správneho aktu (stavebného povolenia) mesta Ružomberok, ktoré podľa obsahu jeho výrokovej časti uskutočnenie tohto stavebného objektu povolilo aj na pozemku parc. č. 14487/3 KN-C, vyvolalo tak v ňom zamýšľané právne dôsledky. Keďže ďalší účastník konania po uzatvorení dohody o prevode práv a povinností z tohto aktu mal za to, že sa stal jeho držiteľom a trasu môže viesť cez pozemok parc. č. 14487/3 KN-C tak, ako bola vo výkrese situácie aj vyznačená, nekonal v rozpore s týmto povolením. Žalovaný preto nemohol prisvedčiť tvrdeniu, že ďalší účastník konania ako stavebník neoprávnene zasiahol do vlastníckych práv spoločnosti HALINA, s.r.o., k pozemku parc. č. 14487/15 KN-C, ktorý táto nadobudla až po vydaní stavebného povolenia od mesta Ružomberok na základe kúpnej zmluvy. Žalovaný za nedôvodné považoval aj tvrdenie spoločnosti HALINA, s.r.o., podľa ktorého stavebník tento objekt realizoval v rozpore s vydaným stavebným povolením. Tento rozpor mal spočívať v tom, že skutočnou trasou jeho vedenia sa mal odkloniť od trasy odsúhlasenej stavebným povolením, a to v jednom mieste o 5,15 m a v ďalšom o 2,82 m. Ako dôkaz o svojom tvrdení spoločnosť HALINA, s.r.o. predložila Porealizačné zameranie stavby VN prípojky pre trafostanicu Hrabovo, ktorú vyhotovil autorizovaný geodet a kartograf K.. Y. Q., T.. vo februári 2017. Tento v geodetickej dokumentácii, a to vo výkrese Situácie s dátumom vyhotovenia 24.02.2017 odchýlenie meral ako vzdialenosť medzi projektovanou trasou VN vedenia a výkopovou rýhou pre jeho uloženie. Z označenia orientačne projektovanej trasy vedenia v tomto porealizačnom zameraní vyplýva, že geodet túto jej trasu nesprávne prevzal z výkresu situácie vyhotovenej v miere 1:1000, ktorá tvorila prílohu vydaného rozhodnutia č. SP2607/208/TA1-1-ŠO zo dňa 23.09.2008 o umiestnení stavby „Fatrapark 3 - Hrabovo, Ružomberok“, a nie z výkresu situácie vyhotovenej v miere 1:500, ktorá tvorila súčasť odsúhlasenej projektovej dokumentácie. Z porealizačného zamerania elektrického vedenia, ktoré dňa 03.08.2016 vyhotovil K.. R. V. a autorizačne overil autorizovaný geodet a kartograf K.. N. U. a ďalší účastník konania k návrhu na vydanie kolaudačného rozhodnutia aj pripojil vyplýva, že už zrealizovaná a dokončená trasa vedenia vedie cez pozemok parc. č. 14487/11 (jeho vyvedenie z existujúcej TF) vo vlastníctve ďalšieho účastníka konania, cez pozemky parc. č. 14387/4 a 14487/15 KN-C vo vlastníctve spoločnosti HALINA, s.r.o. a ďalej cez pozemok parc. č. 1448/17 KN-C, ktorý bol odčlenený z pôvodného pozemku parc. č. 14478/3 KN-C /parc. č. 4798 KN-E/ až na pozemok parc. č. 15406 KN-C (takmer kolmo na jej os) evidovaný ako pozemok pod cestnou stavbou. Porovnaním trasy vedenia energetického zariadenia „orientačne“ zakreslenej vo výkrese situácie, ktorá tvorí súčasť odsúhlasenej projektovej dokumentácie s trasou jej skutočného už zrealizovaného vedenia podľa predloženého porealizačného zamerania, žalovaný dospel k záveru, že táto je súladná s trasou jej projektového vedenia. Tvrdeniu spoločnosti HALINA, s.r.o., podľa ktorého trasa energetického vedenia nemohla prebiehať cez pozemok parc. č. 14487/15 KN-C, odporuje podľa žalovaného aj skutočnosť, že už vo výkrese situácie v mierke 1:500 bol tento jej priebeh orientačne, tzn. nie aj v podobe presne číselne označených odstupových vzdialeností od susediacich hraníc pozemkov alebo stavieb, vyznačený tak, že táto mala prebiehať súbežne s hranicou pozemku parc. č. 14486 KN-C, na ktorom podľa výpisu z LV č. XXXX spočíva stavba bez súpisného čísla a vo vzdialenosti cca 2,50 m od hranice tohto pozemku a stavby, a teda jednoznačne prebiehať cez pozemok parc. č. 14487/15 KN-C (pôvodne parc. č. 14487/3 KN-C). Žalovaný ďalej uviedol, že je povinnosťou stavebného úradu tak, ako mu to vyplýva z ust. § 81 ods. 1 stavebného zákona, skúmať najmä to, či sa stavba uskutočnila podľa dokumentácie overenej stavebným úradom v stavebnom konaní, či sa dodržali podmienky vydaného stavebného povolenia a územného rozhodnutia a či skutočná realizácia stavby alebo jej užívanie nebude ohrozovať verejné záujmy. Zistenie týchto skutočností nie je však závislé od účastníkov konania a ich vyjadrení. To znamená, že vlastník pozemku pod stavbou, ktorý nebol stavebníkom, ako účastník má právo v tomto konaní uplatňovať len tie námietky a pripomienky, ktoré súvisia s dodržaním zastavovacích podmienok na tomto jeho pozemku, a nie námietky a pripomienky, ktorými by mienil docieliť uloženie nových podmienok stavebníkovi, ktoré by prekračovali rámec už stanovený založeným stavebným povolením, čím by dochádzalo k neodôvodnenému zdržaniu začatia jej užívania. Pretože spoločnosť HALINA, s.r.o. v priebehu kolaudačného konania a ani v odvolacích námietkach skutočnosť nasvedčujúcu nedodržanie podmienok pre umiestnenie a uskutočnenie energetickej stavby na pozemku parc. č. 14487/15 KN- C (predtým pozemok parc. č. 14487/3 KN-C), resp. ich prekročenie dostatočne nepreukázala, neboli tak splnené zákonné dôvody na prerušenie kolaudačného konania a pre nevydanie kolaudačného rozhodnutia. Záverom žalovaný poukázal aj na nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL.ÚS 16/95, z ktorého okrem iného vyplýva, že oproti právu žalobcu na nerušený výkon jeho vlastníckeho práva k pozemku bolo tiež postavené právo stavebníka na riadny výkon jeho vlastníckeho práva, spočívajúci v užívaní stavby. Žalovaný nezistil dôvod odchýliť sa od logických argumentov a právnych záverov obsiahnutých v odôvodnení kolaudačného rozhodnutia. Hodnotenie podkladov návrhu zo strany stavebného úradu bolo po skutkovej a právnej stránke pre vydanie rozhodnutia dostatočné a správne zistené. Kolaudačné rozhodnutie podľa žalovaného spĺňa požiadavku zákonnosti, obsahuje všetky náležitosti, ktoré mu predpisuje zákon, je zrozumiteľné a záver v ňom vyslovený vychádzal zo správneho právneho posúdenia veci.
4. Upovedomením o oprave č. j.: OSS-6835-2/2017-TS1-ŠO zo dňa 12.09.2017, ktoré tvorí neoddeliteľnú súčasť kolaudačného rozhodnutia, stavebný úrad v kolaudačnom rozhodnutí vydanom na stavbu podľa návrhu: „Ružomberok - Hrabovo - Zahustenie TS Fatrapark 3“ zmenil názov stavby na:
„Fatrapark 3 - areálové silnoprúdové rozvody“, SO 12 - Prípojka VN, SO 13 - vonkajšie silnoprúdové rozvody NN, PS 01 - Trafostanica TR.
5. Právny predchodca žalobcu (spoločnosť HALINA, s.r.o.) podal dňa 30.08.2017 správnu žalobu, ktorou navrhol preskúmať zákonnosť prvého odvolacieho rozhodnutia žalovaného. Krajský súd v Žiline rozsudkom sp. zn. 30S/78/2017 zo dňa 18.09.2018 túto správnu žalobu zamietol. Na základe kasačnej sťažnosti žalobcu Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „NS SR“) rozhodnutím sp. zn. 3Sžk/1/2019 zo dňa 02.05.2019 zmenil rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 30S/78/2017 zo dňa 18.09.2018 a prvé odvolacie rozhodnutie žalovaného Číslo: OU-ZA-OVBP2-2017/029975/Kod zo dňa 30.06.2017 zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. V odôvodnení NS SR uviedol: „Najvyšší súd Slovenskej republiky v kasačnom konaní vychádzal zo skutkového stavu veci, ktorý je medzi účastníkmi konania známy. Preskúmaním veci kasačný súd zistil, že v kolaudačnom rozhodnutí č. j. OSS-2183/2213/2017-TS1-ŠO zo dňa 10.02.2017 vo výroku absentuje údaj, že ide o zlúčené konanie s konaním o zmene stavby podľa § 78 ods. 2 stavebného zákona. Súčasne absentuje výrok o zmene stavby. Kolaudačné rozhodnutie v závere obsahuje výrok, že pripomienkam resp. námietkam subjektu HALINA, s.r.o. Považská Bystrica stavebný úrad nevyhovuje bez odôvodnenia. V tejto časti je kolaudačné rozhodnutie nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Kasačný súd zistil z pripojeného nákresu vytýčenej a zameranej trasy elektrického vedenia Ing. R. V. - autorizovaným geodetom zo dňa 22.03.2017, že pôvodná trasa viedla stredom parcely KN-C č. 14487/17 kat. úz. C.. Podľa vyjadrenia žalovaného o zmene trasovania rozhodol stavebný dozor pred realizáciou stavby tak, že stavba obišla požičovňu lyží pána W. a posunula sa tak do parcely sťažovateľa KN-C 14487/15 kat. úz. C.. Túto situáciu hodnotí kasačný súd ako zásadnú. Zmena trasovania stavby musí byť totiž objektívne odôvodnená okolnosťami, ktoré neboli známe v čase jej plánovania a schválenia. To, že stavba VN bola pôvodne vytýčená ponad požičovňu lyží, umožňovalo vlastníkovi stavby požičovne lyží a dotknutým osobám podať námietky pred vydaním stavebného povolenia a mohlo dôjsť k uplatneniu ich práv. Kasačný súd túto zmenu považuje za podstatnú. Pokiaľ zmena stavby pred dokončením má zasiahnuť do vlastníckeho práva inej osoby oproti schválenému projektu, je nevyhnutné túto zmenu hodnotiť ako podstatnú, o ktorej prípustnosti musí byť aj rozhodnuté vo výroku rozhodnutia, ešte pred vydaním užívacieho povolenia. Zmenou trasovania, o ktorej nebolo explicitne rozhodnuté vo výroku, bol sťažovateľ nezákonne obmedzený na vlastníckom práve a došlo k zásahu do dobromyseľnosti, že vytýčená a schválená stavba VN je realizovaná v súlade s projektovou dokumentáciou. Dôsledkom zmeny trasovania podľa nákresu je, že bola uprednostnená ochrana vlastníckeho práva k objektu požičovne lyží, pričom zo spisu nie je zrejmé, či išlo o legálnu stavbu. Postup musí byť vždy objektívne odôvodnený. Kasačný súd konštatuje, že celá situácia je komplikovaná tým, že stavba je už zrealizovaná. Nemožno však uprednostniť faktický stav. Zriadenie vecného bremena zo zákona predpokladá dodržanie zákonného a ústavne konformného postupu pri zásahu do vlastníckeho práva dotknutého subjektu. Stavebný úrad o povolení zmeny stavby podľa § 68 stavebného zákona nerozhodol, ale rozhodol iba jedným výrokom, ktorým povolil užívanie stavby. Ide o podstatnú vadu stavebného konania. Bude povinnosťou žalovaného, po vrátení veci kasačným súdom opätovne vo veci rozhodnúť podľa § 68 stavebného zákona o povolení zmeny stavby. Je potrebné uviesť, že správna prax, kedy stavebný úrad o zmene stavby pred dokončením nerozhodne, ale iba zamietne námietky dotknutého účastníka nie je v súlade s § 81 ods. 4 v spojení s § 68 stavebného zákona. Do administratívneho spisu je nevyhnutné vyhotoviť fotodokumentáciu zmeny stavby.“
6. Následne opätovne o odvolaní právneho predchodcu žalobcu rozhodoval žalovaný, a to rozhodnutím Číslo: OU-ZA-OVBP2-2019/043990/Kod zo dňa 11.11.2019 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorý kolaudačné rozhodnutie potvrdil a odvolanie účastníka konania spoločnosti HALINA, s.r.o. zamietol, pričom v podstate zotrval na svojich záveroch vyplývajúcich z prvého odvolacieho rozhodnutia zo dňa 30.06.2017. Žalovaný podčiarkol, že z ustanovení vyhlášky č. 453/2000 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona (ďalej len vykonávacia vyhláška) vyplýva, že pri líniových stavbách, ktorými v zmysle § 139 ods. 3 písm. d) stavebného zákona sú aj podzemné a nadzemné vedenie rozvodu elektriny, sa v územnom rozhodnutí uvádza výlučne len opis prebiehajúcich hraníc územia t.j. opis vedenia trasy vedenia územím bez uvádzania parcelných čísel pozemkov. V stavebnom povolení sa parcelné čísla pozemkov, cez ktoré má byť jej trasa vedená a už aj uskutočnená, naopak už uvádzajú. Na rozdiel od pozemných stavieb definovaných v ust. § 43 ods. 2, § 43n a § 43c stavebného zákona pri líniových stavbách sa odstupy trasy vedenia od spoločných hraníc so susednými pozemkami alebo stavbami neurčujú (vylúčenie aplikácie ustanovenia § 6 vyhlášky č. 532/2000 Z. z.). Ďalej žalovaný poukázal na § 81 ods. 1 a ods. 4 stavebného zákona s tým, že stavebný úrad spojí s kolaudačným konaním konanie o zmene stavby, pokiaľ sa skutočné realizovanie podstatne neodchyľuje od dokumentácie overenej stavebným úradom v stavebnom konaní, pričom podľa jeho názoru o takýto prípad podstatnej odchýlky v prejednávanej veci jednoznačne nešlo. Podľa žalovaného za podstatnú odchýlku by bolo možné považovať taký odklon jej trasy, ktorá by viedla cez iný pozemok, než určený v stavebnom povolení, a táto skutočnosť by aj odôvodňovala kasačným súdom uložený postup stavebného úradu podľa § 68 stavebného zákona. Podľa názoru žalovaného energetický podnik viedol trasu VN prípojky v súlade s vydaným stavebným povolením, aj keď s miernym odklonom, ktorým z dôvodu prekážky (objekt požičovne lyží) túto obišiel, a teda touto uskutočnenou nepodstatnou zmenou nebolo zasiahnuté do práv žalobcu. Podľa žalovaného ani jeden zo záverov kasačného súdu nemá v projektovej dokumentácii odsúhlasenej stavebným úradom a v geodetickom zameraní oporu. K zmene spôsobu vedenia VN prípojky vyvolanej umiestnením objektu požičovne lyží na pozemku parc. č. 14487/17 KN-C oproti navrhovanému vedeniu jej trasy v situačnom výkrese a vo vytyčovacom pláne síce došlo, avšak táto zmena sa uskutočnila v rámci tohto pozemku odčleneného z pozemku parc. č. 14487/3 KN-C v označenom stavebnom povolení ako stavebný. Keďže oprávnený zo stavebného povolenia zmenu v spôsobe časti vedenia trasy VN prípojky na pozemku parc. č. 14487/17 KN-C, vlastníkom ktorého je mesto Ružomberok, úmyselne a ani účelovo nevyvolal, nakoľko túto uskutočnil na pozemku parc. č. 14487/3 KN-C označenom v stavebnom povolení ako stavebný, a nie na pozemku parc. č. 14487/15 KN-C tak ako to účelovo produkoval právny predchodca žalobcu, jeho tvrdeniu o zásahoch do tohto jeho pozemku nemohol žalovaný opätovne prisvedčiť. Zmena v právnom stave nastala až po vydaní stavebného povolenia a po vzniku tak zákonného vecného bremena nemohla žiadnym spôsobom už ovplyvniť týmto stavebným povolením založené zákonné právo energetického podniku viesť trasu stavebného objektu aj cez pozemky parc. č. 14487/15 a č. 14487/4 KN-C vo vlastníctve žalobcu. Žalovaný dospel k záveru, že mierna odchýlka, ktorá nastala v spôsobe vedenia VN prípojky cez novovytvorený pozemok v súčasnosti evidovaný ako parc. č. 14487/17 KN-C druhovo evidovaný v katastri nehnuteľní ako cestný pozemok vo vlastníctve mesta Ružomberok, na ktorom p. W. pravdepodobne bez právneho titulu umiestnil objekt požičovne lyží, čím vytvoril prekážku pre projektované riešenie jej vedenia cez tento pozemok, nie je jednoznačne takou zásadnou zmenou, ktorá by si vyžadovala osobitné stavebné konanie o tejto zmene a rozhodnutie podľa ust. § 68 a nasl. stavebného zákona. Takýto postup by navyše podľa žalovaného odporoval aj ust. § 88 ods. 1 písm. b) v spojení s ust. § 88a ods. 1 stavebného zákona, pretože podľa ust. § 68 v spojení s ust. § 139b ods. 4 stavebného zákona sa totiž povoľuje len taká zmena oproti stavebnému povoleniu alebo plánovacej dokumentácii, ktorá sa ešte nevykonala. Preto žalovaný nepristúpil k postupu podľa § 59 ods. 3 Správneho poriadku a nezrušil kolaudačné rozhodnutie ani nevrátil vec prvostupňovému správnemu orgánu s pokynom na prerušenie kolaudačného konania a na začatie stavebného konania o dodatočnom povolení uskutočnenej zmeny. Žalovaný podotkol, že z odôvodnenia rozsudku kasačného súdu nevedel ani zistiť, aká konkrétna zásadná zmena stavby oproti vydanému stavebnému povoleniu a podmienkam v ňom uvedených alebo oproti situačnému výkresu z hľadiska určeného rozsahu stavebných pozemkov v nich určených pre vedenie trasy VN prípojky, berúc pri tom do úvahy právny stav v čase vydania stavebného povolenia a vylúčenie aplikácie § 6 vyhlášky č. 532/2000 Z.z., by mala byť predmetom samostatného stavebného konania. Žalovaný mal za to, že neboli splnené zákonné dôvody na prerušenie kolaudačného konania a na začatie konania podľa § 88 ods. 1 písm. b) v spojení s ustanovením § 88a ods. 1 a v spojení s § 137 stavebného zákona, resp. splnené zákonné podmienky pre nevydanie kolaudačného rozhodnutia podľa § 81b stavebného zákona.
7. Správnou žalobou zo dňa 09.01.2019 právny predchodca žalobcu spoločnosť HALINA, s.r.o. („ďalej len žalobca“) žiadal preskúmať zákonnosť a zrušiť napadnuté rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Správnu žalobu odôvodnil nasledovnými žalobnými bodmi: 1/ Podľa územného rozhodnutia mesta Ružomberok č. k. OSS-694/285/2012-TA1-1-ŠO zo dňa 19.01.2012, právoplatného dňa 04.06.2012, mesto Ružomberok rozhodlo o zmene územného rozhodnutia o umiestnení stavby FATRAPARK III na pozemkoch KN-C parc. č. 14504/10, 14504/79, 14504/80, 14504/81, 14504/82, 14504/83, 14522, 15476/2, pričom pozemky okrem cestnej komunikácie sú vedené ako lesné pozemky. Na základe stavebného povolenia vydaného pod č. k.
OSS-4216/1179/2014-TX1ŠO dňa 19.06.2014, právoplatného dňa 01.07.2014, mesto Ružomberok povolilo žiadateľovi Arcadia Consulting s.r.o., Bratislava realizovať stavbu „FATRAPARK III - areálové silnoprúdové rozvody SO 12 - prípojka VN, SO 13 - vonkajšie silnoprúdové rozvody NN, SO 14 - osvetlenie, PS 01 - trafostanica TR“ (ďalej len stavba) v zastavanom území mesta Ružomberok na pozemkoch parcelách KN-C č. 14504/10, 14522, 15476/2, 14504/79, 14504/80, 14504/81, 14504/82, 14504/83, 14504/16, 14487/3, 15406 v k. ú. C.. Podľa § 11 ods. 1 písm. f), písm. g) zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike, držiteľ povolenia alebo ním poverená osoba môže v nevyhnutnom rozsahu a vo verejnom záujme zriaďovať na cudzích pozemkoch mimo zastavaného územia obce elektrické vedenie a elektroenergetické zariadenie prenosovej sústavy a distribučnej sústavy, plynovody a plynárenské zariadenia prepravnej siete, distribučnej siete, zásobníka a zariadení určených na ich ochranu, zabránenie ich porúch alebo havárií, alebo na zmiernenie dôsledkov porúch alebo havárií na ochranu života, zdravia a majetku osôb. Keďže z rozhodnutia mesta Ružomberok vyplýva, že stavba sa bude realizovať v zastavanom území obce Ružomberok, je podľa žalobcu potom vylúčená aplikácia ustanovenia § 11 ods. 1 písm. f) zákona o energetike, pretože predmetné ustanovenie sa vzťahuje len na prípady, keď sa cudzí pozemok nachádza mimo zastavaného územia obce. 2/ Žalovaný sa zároveň podľa žalobcu nemôže odvolávať na ustanovenie podľa § 11 ods. 1 písm. f) zákona o energetike, pretože v danom prípade nejde o verejný záujem, ale o súkromný záujem spoločnosti Arcadia Consulting s.r.o., ktorá má v danej lokalite záujem realizovať areál rekreácie FATRAPARK III, ako areál pre 59 rekreačných domov za účelom vykonávania vlastnej podnikateľskej činnosti. V predmetnej veci ide o pripojenie rekreačných objektov súkromnej spoločnosti za účelom dosahovania vlastného zisku. Z uvedeného dôvodu nemôže ísť podľa žalobcu o verejný záujem. O verejný záujem by mohlo ísť vtedy, ak by išlo o výstavbu nemocnice alebo sociálneho zariadenia, ktoré by skutočne slúžilo širokej verejnosti. V danom prípade nejde o nevyhnutný zásah ani o verejný záujem, ale o súkromný záujem podnikateľských subjektov, ktorých vlastnícke právo nemôže byť nadradené vlastníckym právam iného vlastníka nehnuteľností. Zásah žalovaného považoval žalobca za protiústavný, v rozpore s Ústavou SR a medzinárodnými zmluvami. Tvrdil, že v danom prípade podmienka verejného záujmu nebola splnená. Pokiaľ ide o základné právo vlastniť majetok, musí podľa žalobcu dôjsť k posúdeniu, že verejný záujem prevažuje nad záujmom na nerušenom výkone vlastníckeho práva, pričom tento verejný záujem musí byť jednoznačne objektívne určiteľný. Ani z dokumentácie mesta Ružomberok nie je zrejmé, že výstavba VN rozvodov je realizovaná vo verejnom záujme, hoci verejnoprospešná stavba musí byť zaradená v územnom pláne mesta do kategórie verejnoprospešných stavieb. 3/ Žalobca trval na tom, že zo stavebného povolenia jednoznačne vyplýva, že plánované vedenie VN rozvodov nemá trasu cez parc. KN-C č. 14487/15 vo vlastníctve žalobcu, ale vedie poza objekt požičovne lyží, ktorý je vo vlastníctve p. W., pričom pozemok pod požičovňou parc. KN-C č. 14487/17 je vo vlastníctve mesta Ružomberok. Žalobca zdôraznil, že trasa vedenia VN mala byť vedená cez parc. KNC č. 14487/3 v pôvodnej výmere 1713 m2, mimo časti, ktorá bola odčlenená ako parc. KNC č. 14487/15. Mesto Ružomberok svojim uznesením schválilo len zámer na zriadenie vecného bremena na uloženie vedenia VN do parc. KNC č. 14487/3, tento zámer sa však nevzťahoval na parc. KNC č. 14487/15, ktorú mesto odpredalo žalobcovi. Podľa žalobcu, pokiaľ by sa uvažovalo o uložení vedenia VN rozvodov na parc. KNC č. 14487/15, mestské zastupiteľstvo by takýto prevod neschválilo. Žalobca zotrval na tom, že mesto Ružomberok previedlo pozemok KN-C parc. č. 14487/15 a 14487/4 do vlastníctva žalobcu bez tiarch, pretože z grafickej súčasti stavebného povolenia jednoznačne vyplýva, že plánované vedenie VN prípojky nemá trasu cez predmetné parcely. Samotné porealizačné zameranie nie je dôkazom o tom, aká mala byť trasa vedenia stavby podľa stavebného povolenia, ale je to dôkaz o podstatnom odklone od trasy schválenej v stavebnom povolení. 4/ Energetický podnik sa v kasačnom konaní vyjadril, že VN kábel uložil na pozemku žalobcu z dôvodu, že plánovanú trasu vedenia nie je možné realizovať pre objektívne terénne podmienky, pričom ide o minimálny odklon z pôvodnej trasy vedenia. Tvrdenie energetického podniku (ďalší účastník konania - pozn. správneho súdu), podľa ktorého, ak by realizoval VN vedenie v striktne plánovanej trase, musel by pravdepodobne pristúpiť k demontovaniu oplotenia žalobcu, je podľa žalobcu iba v rovine domnienky a v konaní nebolo hodnoverne preukázané. Preto, aj keby bolo možné zhotovenie stavby považovať za verejný záujem, nie je možné podľa názoru žalobcu takúto domnienku považovať za objektívny dôvod pre odklon z pôvodnej trasy tak, aby došlo k neoprávnenému zásahu do dispozičnej sféry vlastníka pozemku. 5/ Žalobca mal tiež za to, že žalovaný nerešpektuje právny názor vyslovený v rozhodnutí NS SR, podľa ktorého pokiaľ zmena stavby pred dokončením má zasiahnuť do vlastníckeho práva inej osoby oproti schválenému projektu, je nevyhnutné túto zmenu hodnotiť ako podstatnú, o ktorej prípustnosti musí byť aj rozhodnuté vo výroku rozhodnutia, ešte pred vydaním užívacieho povolenia. Žalobca ďalej namietal, že žalovaný zároveň nesplnil povinnosť uloženú NS SR, a teda rozhodnúť o zmene stavby podľa § 68 stavebného zákona. Záverom žalobca uviedol, že považuje napadnuté rozhodnutie žalovaného za vecne nesprávne a nezákonné z dôvodu, že rozhodnutie žalovaného vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, bezdôvodne prehliada grafickú časť stavebného povolenia, nerešpektuje právny názor NS SR, hoci je jeho právnym názorom viazaný, a je v rozpore s rozhodnutím NS SR sp. zn. 3Sžk/1/2019. Rozhodnutie žalovaného podľa žalobcu zvýhodňuje monopolného dodávateľa elektrickej energie, ktorému sa snaží za každých okolností poskytnúť právnu ochranu. Podľa žalobcu je vylúčené, aby bol stavebník zvýhodňovaný na úkor vlastníka nehnuteľnosti. Vykonanie stavby stavebníkom v prospech súkromnej právnickej osoby na jej podnikateľské účely nie je dané žiadnym verejným záujmom.
8. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 19.02.2020. Podľa názoru žalovaného, podľa ktorého v odôvodnení napadnutého rozhodnutia neospravedlňoval miernu odchýlku od trasy zákonom o energetike. Zopakoval, že porovnaním trasy vedenia energetického zariadenia orientačne zakreslenej vo výkrese situácie, ktorá tvorí súčasť odsúhlasenej plánovacej dokumentácie, s trasou jej skutočného už zrealizovaného vedenia podľa ďalším účastníkom konania predloženého porealizačného zamerania premietnutého aj do katastrálnej mapy dospel k záveru, že táto je súladná s trasou jej projektovaného vedenia cez pozemok parc. č. 14487/3 KN-C označený v stavebnom povolení a v katastrálnej mape /právny stav/. Nakoľko orientačná trasa VN prípojky bola v situačnom výkrese navrhnutá jej vedením cez pozemok parc.č.14487/3 KN-C /pôvodne parc.č.4798 KN-E/ tak, ako bol tento ako stavebný v stavebnom povolení aj riadne označený, skutočnosť, že na základe žiadosti žalobcu geometrickým plánom došlo viac ako rok po vydaní stavebného povolenia k jeho rozdeleniu a k odčleneniu pozemkov parc. č.14487/7 a 14487/15 C KN, cez ktoré mala v zmysle tohto situačného výkresu nepochybne byt' jej trasa vedená, nemožno túto právnu zmenu v súvislosti s dodržaním podmienok vydaného stavebného povolenia brať potom do úvahy a posudzovať ako zásadnú zmenu a vedenie trasy cez tieto pozemky za nepovolene zasahujúce do práv žalobcu k pozemku parc. č. 14487/15 KN-C. Tvrdenie žalobcu, že VN prípojka nemala viesť cez pozemok parc. č.14487/15 KN-C, a to aj napriek jeho vedomosti, že tento bol geometrickým plánom po vydaní stavebného povolenia odčlenený z pozemku parc. č.14487/3 KN-C označeného v stavebnom povolení ako stavebný a po viac ako roku od jeho vydania žalobcovi odpredaný, považuje žalovaný za účelové. Za účelové tvrdenie žalovaný považuje aj tvrdenie žalobcu, že mesto Ružomberok svojim uznesením schválilo len zámer na zriadenie vecného bremena na uloženie vedenia VN do parc. č.14487/3 KN-C a že tento zámer sa nevzťahoval na parc. č. 14487/15 KN-C, ktorú mesto odpredalo žalobcovi s tvrdením, že pokiaľ by sa uvažovalo o uložení vedenia VN rozvodov na parc. č.14487/15 KN-C, mestské zastupiteľstvo by takýto prevod neschválilo Podľa žalovaného aplikácia ustanovenia § 11 ods. 1 písm. f) zákona o energetike je preto prípustná, nakoľko pozemky označené vo výrokovej časti stavebného povolenia sa jednoznačne podľa právneho stavu evidovaného katastrálnym úradom nachádzajú mimo zastavané územie obce. Žalovaný má za to, že trasa VN vedenia mala viesť cez pozemok parc. č.14487/3 KN-C - podľa súčasného právneho stavu cez pozemky parc. č. 14487/7 a l5 KN-C a cez tieto pozemky je jej trasa skutočne aj vedená a vecné bremeno k nim aj zriadené, nakoľko k zmene v právnom stave, ktorá spočíval v odpredaji pozemku parc. č. 14487/15 KN-C do vlastníctva žalobcu, došlo až po vydaní stavebného povolenia. Takúto právnu zmenu nemožno podľa žalovaného potom subsumovať pod zmeny definované v ust. § 68 stavebného zákona tak, ako to v odôvodnení svojho rozsudku vyhodnotil NS SR. Zo strany žalovaného nejde teda o nerešpektovanie názoru súdu, ide len o odlišné vyhodnotenie podkladov v súvislosti so zmenami v právnom stave, ktoré nastali až po vydaní stavebného povolenia. Žalovaný sa rovnako nemohol stotožniť s odôvodnením NS SR, že v prípade VN prípojky ide o vzdušné vedenie, ktoré malo byt' vedené ponad objekt požičovne lyží. V prípade VN prípojky ide o vedenie v zemi, ktoré by muselo byt' vedené popod objekt požičovne lyží. Ani v tomto prípade nemožno túto odlišnú technickú klasifikáciu vedenia považovať za nerešpektovanie názoru súdu. Nakoľko trasa vedenia VN prípojky bola zrealizovaná v súlade s podmienkami vydaného stavebného povolenia jej vedením aj cez pozemok parc. č. 14487/15 KN-C vo vlastníctve žalobcu a v súlade s jej orientačným vedením vyznačeným v situačnom výkrese, pretože žalobca v žalobe okrem svojich ničím nepodložených tvrdení, že dokončená verejnoprospešná stavba protizákonne zasahuje do jeho vlastníckych práv k tomuto pozemku, neprodukoval žiadne vecné dôvody, pre ktoré mal žalovaný v rámci nového odvolacieho konania rozhodnúť inak ako vo svojom prvom odvolacom rozhodnutí, žalovaný navrhol žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietnuť a rozhodnutie žalovaného potvrdiť.
9. Na vyjadrenie žalovaného reagoval žalobca replikou zo dňa 14.03.2020. Podľa názoru žalobcu viazanosť správneho orgánu právnym názorom súdu sa vzťahuje nielen na právne posúdenie predmetu správneho konania aplikovaním konkrétnych právnych predpisov, ale aj na posúdenie postupu správneho orgánu vo veci a dostatočnosti alebo objektivity jeho skutkových zistení. K uvedenému podotkol, že NS SR v tejto súvislosti už niekoľkokrát judikoval, že pri kasačnom rozhodnutí neexistuje priestor na právny dialóg alebo úvahy o tom, či je záväzný právny názor správny, fundovaný alebo úplný. Žalobca nesúhlasil s tvrdením žalovaného, podľa ktorého pozemok žalobcu parcela KN-C č. 1448/17 sa podľa listu vlastníctva nachádza mimo zastavaného územia obce a v rozhodnutí stavebného úradu, kde je uvedené, že sa stavba bude realizovať v zastavanom území obce, ide len o chybu v písaní, a teda len o zrejmú nesprávnosť v zmysle § 47 ods. 6 Správneho poriadku. Mal za to, že príslušnosť pozemku k zastavanému územiu obce uvedená na LV nie je záväzná, pretože vo vzťahu k umiestneniu pozemku je rozhodujúci územný plán obce, z ktorého stavebný úrad vychádzal pri vydaní stavebného povolenia. Správnosti údaja o umiestnení pozemku nasvedčuje aj skutočnosť, že kataster zapísal kúpnu zmluvu o prevode novozameranej parcely KN-C č. 1448/17, ktorú by v prípade obchádzania zákona o zákaze drobenia pôdy (a teda, ak by sa parcela nachádzala mimo zastavaného územia obce) ani nezapísal. Preto aplikáciu ustanovenia § 11 ods. písm. f) zákona o energetike považoval žalobca za neprípustnú. Za nesprávny prípadne až formalistický výklad práva zo strany žalovaného žalobca považoval tvrdenie žalovaného v odôvodnení napadnutého rozhodnutia (str. 10), podľa ktorého v prípade líniovej energetickej stavby sa len overuje, či trasa jej vedenia sa uskutočnila a je vedená cez pozemky označené v stavebnom povolení. Podľa názoru žalobcu zákon v rámci kolaudačného konania jednoznačne stanovuje, že stavebný úrad skúma, či sa stavba uskutočnila podľa dokumentácie overenej stavebným úradom. Pokiaľ by sa v kolaudačnom konaní mal stavebný úrad obmedziť len na označenie pozemkov, potom by stavebník mohol vykonať zmenu trasovania na ktoromkoľvek mieste označeného pozemku, čo však nemožno akceptovať vzhľadom na zákonnú ochranu vlastníckeho práva. Žalobca zotrval na tom, že pri realizácii stavby došlo k podstatnej zmene stavby tak, ako to konštatoval aj NS SR, a preto súčasťou rozhodnutia žalovaného malo byť aj rozhodnutie o zmene stavby.
10. Na repliku žalobcu reagoval žalovaný duplikou zo dňa 07.04.2020, v rámci ktorej zotrval na svojej dovtedajšej argumentácii. Uviedol, že pokyn kasačného súdu na vyhotovenie fotodokumentácie zmeny stavby považuje za vylúčený a nevykonateľný berúc do úvahy skutočnosť, že ide o podzemné vedenie VN prípojky, ktoré je už zahrnuté zeminou. Ďalej poukázal na § 6 ods. 1 písm. b) a § 7 písm. b) a § 70 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností s tým, že názor žalobcu, podľa ktorého príslušnosť pozemku k zastavanému územiu obce uvedená na liste vlastníctva nie je záväzná, je nesprávny.
11. Na dupliku žalovaného reagoval žalobca vyjadrením zo dňa 12.06.2020, v rámci ktorého zotrval na svojej argumentácii, pričom uviedol, že územným plánom mesta Ružomberok bolo preukázané, že dotknutý pozemok sa nachádza v lokalite určenej na výstavbu rekreačných objektov, a teda nejde o pozemok mimo zastavaného územia obce. To vyplýva tak z územného rozhodnutia mesta Ružomberok, podľa ktorého sa stavba bude realizovať v zastavanom území obce, ako aj z územno-plánovacej informácie mesta Ružomberok zo dňa 02.06.2020, podľa ktorej rekreačná oblasť Hrabovo, kde sa nachádzajú dotknuté pozemky žalobcu, sú zaradené do zastavaného územia mesta. Na základe uvedeného je teda vylúčené, že by pri vyhotovení územného rozhodnutia došlo len k zrejmej chybe v písaní.
12. Ďalší účastník konania sa k veci vyjadril podaním zo dňa 27.10.2022 tak, že stavba „1838 - Ružomberok - Hrabovo - Zah. TS Fatrapark 3” je postavená a prevádzkovaná v súlade s platnými právnymi predpismi a s technickým návrhom a projektovou dokumentáciou schválenou príslušným stavebným úradom. Predmetná stavba VN vedenia je prevádzkovaná ako vyhradené elektroenergetické zariadenie, nevykazuje žiadne poruchy. VN vedenie je súčasťou distribučnej sústavy, ktorá je prevádzkovaná vo verejnom záujme. Pri realizácii stavby sa postupovalo tak, aby v čo najmenšej miere zasiahla vlastnícke práva. Odklon približne 1 m bol realizovaný aj s ohľadom na existujúce oplotenie vo vlastníctve žalobcu. Ak by sa odklon nevykonal, muselo by sa pristúpiť k demontáži oplotenia žalobcu, čo podľa názoru ďalšieho účastníka konania predstavuje väčší zásah do vlastníckych práv žalobcu.
Ďalší účastník konania má preukázaný vzťah k dotknutým nehnuteľnostiam formou vecných bremien. Za zásah do vlastníckych práv žalobcu ponúkol žalobcovi a aj stále ponúka finančnú náhradu za minimálne obmedzenie vlastníckeho práva. Konanie žalobcu považoval za účelové a vo vzťahu k nemu za šikanózne.
13. Na vyjadrenie ďalšieho účastníka konania žalobca ani žalovaný nereagovali.
14. Správny súd rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania za splnenia podmienok podľa § 107 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) a pri skonštatovaní absencie existencie dôvodu nariadenia pojednávania podľa § 107 ods. 1 písm. a) až e) SSP, za splnenia podmienok podľa § 137 ods. 4 SSP. Na termíne určenom na deň 15.02.2023 správny súd verejne vo veci vyhlásil rozsudok.
15. Krajský súd v Žiline, ako správny súd, po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného podľa § 177 a nasl. SSP v rozsahu danom žalobnými dôvodmi žalobcu (§ 134 ods. 1 a § 183 SSP) dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, a preto napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie podľa § 191 ods. 4 veta prvá SSP, a to z nasledovných dôvodov:
16. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
Podľa § 191 ods. 1 SSP, správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak a) bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b) ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený, c) vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, d) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, e) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, f) skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, g) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.
Podľa § 191 ods. 4 veta prvá SSP, ak správny súd zrušuje rozhodnutie alebo opatrenie, podľa okolností môže aj bez návrhu súčasne vysloviť, že vec sa vracia na ďalšie konanie žalovanému, prípadne orgánu verejnej správy podľa odseku 3.
Podľa § 191 ods. 6 veta prvá SSP, právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný.
Podľa § 469 SSP, ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia a k vráteniu veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, krajský súd aj orgán verejnej správy sú viazaní právnym názorom kasačného súdu.
Podľa § 68 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len stavebný zákon), v znení účinnom ku dňu 19.11.2019 (právoplatnosť napadnutého rozhodnutia) stavebný úrad môže v odôvodnených prípadoch na žiadosť stavebníka povoliť zmenu stavby ešte pred jej dokončením.
Podľa § 68 ods. 2 stavebného zákona v rozsahu, v akom sa zmena dotýka práv, právom chránených záujmov alebo povinností účastníkov stavebného konania, ako aj záujmov chránených dotknutými orgánmi, prerokuje stavebný úrad žiadosť a vydá rozhodnutie, ktorým buď zmenu stavby povolí, pričom rozhodne aj o prípadných námietkach účastníkov a určí podľa potreby ďalšie záväzné podmienky, alebo žiadosť zamietne. Na konanie o zmene sa primerane vzťahujú ustanovenia o stavebnom konaní.
Podľa § 70 stavebného zákona, stavebné povolenie a rozhodnutie o predĺžení jeho platnosti sú záväzné aj pre právnych nástupcov konania.
Podľa § 76 ods. 1 stavebného zákona, dokončenú stavbu, prípadne jej časť spôsobilú na samostatné užívanie alebo tú časť stavby, na ktorej sa vykonala zmena alebo udržiavacie práce, pokiaľ tieto stavby vyžadovali stavebné povolenie, možno užívať len na základe kolaudačného rozhodnutia.
Podľa § 78 ods. 2 stavebného zákona, ak stavebný úrad zlúči s kolaudačným konaním konanie o zmene stavby pred dokončením, sú účastníkmi konania aj tí účastníci stavebného konania, ktorých by sa zmena mohla dotýkať.
Podľa § 79 ods. 1 stavebného zákona, kolaudačné konanie sa začína na návrh stavebníka.
Podľa § 81 ods. 1 stavebného zákona, v kolaudačnom konaní stavebný úrad najmä skúma, či sa stavba uskutočnila podľa dokumentácie overenej stavebným úradom v stavebnom konaní a či sa dodržali zastavovacie podmienky určené územným plánom zóny alebo podmienky určené v územnom rozhodnutí a v stavebnom povolení. Ďalej skúma, či skutočné realizovanie stavby alebo jej užívanie nebude ohrozovať verejný záujem, predovšetkým z hľadiska ochrany života a zdravia osôb, životného prostredia, bezpečnosti práce a technických zariadení.
Podľa § 81 ods. 4 stavebného zákona, s kolaudačným konaním sa môže spojiť konanie o zmene stavby (§ 68), pokiaľ sa skutočné realizovanie podstatne neodchyľuje od dokumentácie overenej stavebným úradom v stavebnom konaní.
Podľa § 82 ods. 1 stavebného zákona, kolaudačným rozhodnutím sa povoľuje užívanie stavby na určený účel, a ak je to potrebné, určia sa podmienky užívania stavby.
Podľa § 82 ods. 2 stavebného zákona, v kolaudačnom rozhodnutí môže stavebný úrad určiť podmienky vyplývajúce zo všeobecných technických požiadaviek na výstavbu, odstránenie drobných nedostatkov skutočného realizovania stavby zistených pri kolaudačnom konaní a určiť primeranú lehotu na ich odstránenie. Môže tak urobiť iba v prípade, že ide o nedostatky, ktoré neohrozujú zdravie a bezpečnosť osôb a nebránia vo svojom súhrne riadnemu a nerušenému užívaniu stavby na určený účel; inak kolaudačné rozhodnutie nevydá.
Podľa § 140 stavebného zákona, ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.
17. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva priebeh administratívneho konania tak, ako je opísaný v odsekoch 1. až 6. odôvodnenia tohto rozsudku .
18. Predmetom prieskumu zákonnosti v prejednávanej veci je kolaudačné rozhodnutie. Účelom kolaudačného konania je zistiť, či dokončená stavba alebo stavebné práce sa vykonali podľa podmienok určených v územnom pláne zóny a ak územný plán zóny nie je schválený, tak v územnom rozhodnutí. Zároveň sa zisťuje súlad stavby so stavebným povolením a projektovou dokumentáciou overenou v stavebnom konaní. Povinnosťou stavebného úradu v kolaudačnom konaní je skúmať, či stavba nebude mať negatívny vplyv na životné prostredie, na život a zdravie osôb, bezpečnosť práce a technických zariadení. Stavebný úrad je povinný postupovať v kolaudačnom konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi, je povinný chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. Pokiaľ ide o nepodstatné zmeny vykonané v priebehu výstavby, tieto možno povoliť zjednodušene tak, že s kolaudačným konaním sa zlúči konanie o zmene stavby podľa § 68 stavebného zákona. Tak tomu bolo aj v danom prípade, keď v zmysle § 81 ods. 4 stavebného zákona stavebný úrad spojil s kolaudačným konaním aj konanie o zmene stavby pred dokončením, majúc za to, že vykonaná zmena v spôsobe vedenia VN prípojky v dôsledku nutnosti obídenia objektu požičovne lyží oproti navrhovanému vedeniu jej trasy v situačnom výkrese a vo vytyčovacom pláne na pozemku parc. č. 14487/17 C-KN na pozemok parc. č. 14487/15 C-KN je nepodstatná.
19. V nadväznosti na uvedené správny súd dáva do pozornosti, že o danej otázke v prejednávanej veci už bolo rozhodnuté, a to jednoznačne vysloveným záverom vyplývajúcim z vyššie citovaného rozhodnutia NS SR sp. zn. 3Sžk/1/2019 zo dňa 02.05.2019, podľa ktorého takto vykonaná zmena je tak podstatnou/zásadnou, že vyžaduje rozhodnutie o povolení zmeny stavby ešte pred jej dokončením v zmysle ustanovenia § 68 ods. 1 stavebného zákona. Kasačný súd zdôraznil, že zmenou trasovania sa zasiahlo do vlastníckeho práva inej osoby - právneho predchodcu žalobcu oproti schválenému projektu, tento bol nezákonne obmedzený na vlastníckom práve a došlo k zásahu do jeho dobromyseľnosti, že vytýčená a schválená stavba VN je realizovaná v súlade s projektovou dokumentáciou.
20. Z obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalovaný so závermi vyjadrenými v rozhodnutí kasačného súdu nesúhlasil a ani sa nimi neriadil, dokonca tieto podrobil vlastnému hodnoteniu, podľa ktorého neobstoja a nemajú oporu v obsahu administratívneho spisu. Na tomto mieste odôvodnenia považuje správny súd za dôležité zdôrazniť, že po vrátení veci kasačným súdom na ďalšie konanie (jeho rozhodnutím sp. zn. 3Sžk/1/2019 zo dňa 02.05.2019) nedošlo v administratívnom konaní k žiadnej zmene skutkového stavu oproti skutkovému stavu, z ktorého kasačný súd vychádzal pri svojom rozhodnutí. Taktiež nedošlo ani ku zmene právnej úpravy.
21. S poukazom na § 469 SSP správny súd uvádza, že správny orgán, ktorého rozhodnutie bolo zrušené a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie, je povinný riadiť sa právnym názorom vysloveným kasačným súdom v zrušujúcom rozhodnutí. Právny názor je potrebné vnímať ako názor na aplikáciu práva hmotného i procesného na rovnaký skutkový stav. Určením záväznosti právneho názoru kasačného súdu chce zákon zabrániť tomu, aby sa orgán verejnej správy (resp. i správny súd) nedopustili rovnakého právneho omylu ako pôvodne, pretože inak by sa čisto pri kasačnom princípe teoreticky nikdy nemuselo dospieť k správnemu konečnému riešeniu. Týmto spôsobom sa zároveň napĺňa úloha kasačného súdu ako súdu prieskumného. Viazanosť právnym názorom kasačného súdu je zároveň realizáciou ústavného princípu práva na súdnu ochranu a spravodlivý proces, ktorého je integrálnou súčasťou. Nerešpektovanie právneho názoru kasačného súdu vyjadreného v zrušujúcom rozhodnutí je preto porušením tak § 469 SSP, ako aj základného práva účastníka konania na súdnu a inú právnu ochranu. Takýto postup je tiež narušením princípu právnej istoty.
22. Viazanosť rozhodnutím kasačného súdu nie je bezvýhradná, t. j. správny súd/správny orgán sa môžu odchýliť od právneho názoru kasačného súdu, pokiaľ došlo po zrušení veci v správnom súdnom konaní či v administratívnom konaní k zmene skutkových okolností, ktoré sú odlišné od pôvodných výsledkov dokazovania. Ak dôjde v ďalšom konaní k zmene skutkového základu, z ktorého vychádzal kasačný súd, nemôže sa záväznosť jeho právneho názoru uplatniť. V tejto súvislosti správny súd dáva do pozornosti závery podľa rozsudku NS SR sp. zn. 2Cdo 104/01, podľa ktorých: „Ak majú byť súdy nižšieho stupňa viazané právnym názorom dovolacieho súdu, musí dovolací súd v odôvodnení svojho zrušujúceho rozhodnutia náležite uviesť, z akého právneho názoru pri posudzovaní danej veci vychádza. Súdy nižšieho stupňa sú totiž viazané len takým právnym názorom, ktorý bol skutočným základom zrušujúceho rozsudku dovolacieho súdu. Právny názor dovolacieho súdu vyslovený v jeho zrušujúcom rozsudku vychádza z určitého skutkového základu. Tento skutkový základ sa však môže v konaní nasledujúcom po zrušení napadnutého rozhodnutia dovolacím súdom zmeniť, napríklad po doplnení dokazovania. Výsledky nového dokazovania však môžu zmeniť skutkový stav natoľko, že bude vylúčená aplikácia právneho názoru dovolacieho súdu na tento nový skutkový stav. V takom prípade súdy nižšieho stupňa nie sú viazané právnym názorom dovolacieho súdu vysloveným v jeho zrušujúcom rozhodnutí, a teda nemusia tento právny názor rešpektovať.“ Tieto závery sú plne aplikovateľné aj na prejednávanú vec. Zároveň je potrebné uviesť, že pri novom rozhodovaní nemôže dôjsť k nerešpektovaniu názoru kasačného súdu, a to ani za situácie, že by bola judikatúra kasačného súdu v posudzovaných otázkach nejednotná.
23. Viazanosť právnym názorom správneho súdu môže teda byť prelomená, avšak len v dôsledku nových skutkových zistení, prípadne v dôsledku zmeny právnej úpravy. To však nebol prípad prejednávanej veci. Za stavu, keď žalovaný pri svojom rozhodovaní nerešpektoval dôsledne vyslovený právny názor kasačného súdu, správny súd dáva za pravdu žalobcovi a jeho námietku o nesprávnom právnom posúdení a nedostatočnom rešpektovaní záväzného právneho názoru kasačného súdu považuje za dôvodnú. Vzhľadom k tomu správny súd napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, v ktorom bude viazaný vyslovenými právnymi názormi kasačného súdu. Povinnosťou žalovaného bude rozhodnúť o odvolaní žalobcu opätovne, a to v intenciách citovaných právnych názorov kasačného súdu v predmetnom rozhodnutí. V tejto súvislosti dáva správny súd žalovanému do pozornosti ustanovenie § 80 ods. 1 písm. c) SSP, podľa ktorého nerešpektovanie právneho názoru správneho súdu vysloveného v zrušujúcom rozsudku je dôvodom pre uloženie pokuty až do výšky 2.000 Eur, a to aj opakovane.
24. Pre úplnosť správny súd dodáva, že vzhľadom na dôvody, pre ktoré zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného, nebol dôvod vecne vyhodnocovať námietky obsiahnuté v ostatných bodoch správnej žalobe.
25. Ohľadne návrhu žalobcu na vykonanie dôkazov, ktorý bol obsiahnutý v replike zo dňa 14.03.2020, správny súd zdôrazňuje, že pri svojom rozhodnutí vychádza zo skutkového stavu, ktorý je zistený orgánom verejnej správy s poukazom na úpravu podľa § 119 SSP, § 120 a 134 SSP v spojení so skutočnosťou, že správny súd nie je súdom skutkovým. Na základe už vyššie uvedených dôvodov, pre ktoré došlo k zrušeniu napadnutého rozhodnutia, správny súd preto vzhliadol ako irelevantný návrh na vykonanie obhliadky na mieste samom. Čo sa týka spisu správneho súdu sp. zn. 30S/78/2017, tento je pripojený k spisovému materiálu v prejednávanej veci a správny súd bol s ním pri rozhodnutí v tejto veci oboznámený. Správny súd vo väzbe na uvedené zdôrazňuje, že postupoval podľa § 124 ods. 3 SSP, podľa ktorého: Ak sa pojednávanie nenariaďuje, správny súd vykoná dokazovanie oboznámením sa dôkazmi, ktoré sa nachádzajú v súdnom spise.
26. O náhrade trov konania žalobcu rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP, v zmysle ktorého správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. 27. O trovách konania ďalšieho účastníka konania rozhodol správny súd podľa § 169 SSP, podľa ktorého ďalší účastník, osoba zúčastnená na konaní a zainteresovaná verejnosť pri zúčastnení sa na konaní podľa § 42 ods. 1 písm. d) majú voči účastníkovi konania, ktorý nebol v konaní úspešný, právo na náhradu iba tých trov, ktoré im vznikli v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú im správny súd uložil. Z dôvodov hodných osobitného zreteľa im môže správny súd na návrh priznať právo na náhradu ďalších trov konania.
28. Nakoľko ďalší účastník má voči v konaní neúspešnému účastníkovi konania právo na náhradu iba tých trov, ktoré mu vznikli v súvislosti s plnením povinnosti uloženej správnym súdom, čo v posudzovanom prípade nebolo naplnené. Rovnako tak neboli pre priznanie náhrady ďalších trov konania na návrh zistené žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa.
29. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v lehote 1 mesiac od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.