Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Rozsudok_8C-3-2014.pdf
PDF · 72.43 KB
Case nature
Area
Subarea
8C/3/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Námestovo samosudcom Mgr. Martinom Štubniakom v právnej veci navrhovateľky: J. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. č. XXX, proti odporcovi: N. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. nad U., D. cesta č. XXX/XX, v konaní o úpravu výživného voči manželke, takto
rozhodol:
I. Súd návrh navrhovateľky z a m i e t a .
II. Odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 13.01.2014 navrhovateľka žiadala od odporcu výživné vo výške 1 Euro mesačne počnúc od 01.01.2014. Uviedla, že s odporcom uzavrela manželstvo dňa 28.06.2008, z ktorého pochádzajú dve maloleté deti, pričom požiadala o rozvod. S odporcom, ktorý sa odsťahoval ku svojej matke do A. nežije v spoločnej domácnosti 4 mesiace. Je nezamestnaná, evidovaná na úrade práce a stará sa o ďalšie dve maloleté deti pochádzajúce z jej prvého manželstva. Býva s deťmi v dome u svojej matky a poberá iba rodinné prídavky na štyri deti. Požiadala o dávku v hmotnej núdzi, ale pretože je vydatá musí mať určené manželské výživné od manžela. Tento si vyživovaciu povinnosť voči nej dobrovoľne neplní.
Odporca sa k veci písomne nevyjadril, na pojednávanie sa napriek doručeniu predvolania nedostavil. Súd preto s použitím ust. § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) prejednal vec v jeho neprítomnosti.
Na základe vykonaného dokazovania sobášnym listom účastníkov a správou úradu práce súd zistil nasledovné:
Účastníci konania sú manželmi, manželstvo uzavreli dňa 28.06.2008 v U.. Nežijú v spoločnej domácnosti, navrhovateľka býva v U. a odporca v A. nad U..
Navrhovateľka je od 16.04.2013 vedená ako uchádzačka o zamestnanie na úrade práce, dávku v hmotnej núdzi nepoberá.
Na pojednávaní navrhovateľka doplnila, že návrh na určenie manželského výživného si podala z dôvodu, že chcela žiadať o dávku v hmotnej núdzi po tom, čo manžel odišiel zo spoločnej domácnosti a bez
tohto návrhu by to nešlo. V súčasnosti už nemá nárok na dávku v hmotnej núdzi, lebo na dve staršie deti z prvého manželstva jej bol priznaný sirotský dôchodok. Na dve spoločné deti jej poslal odporca naposledy 100,- Eur v apríli. Jej samotnej od začiatku roka 2014 neprispel nijakým spôsobom. Manžel je živnostník, pracuje na stavbe, no nevie kde.
Podľa § 71 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v platnom znení, manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť.
Podľa § 75 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v platnom znení, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Zákon o rodine v § 71 ods. 1 vyžaduje, aby životná úroveň medzi manželmi bola v zásade rovnaká. Nemožno ju mechanicky stotožňovať s rovnosťou príjmových pomerov manželov ale je potrebné zohľadniť aj celkové majetkové a osobné predpoklady manželov, ich schopnosti a možnosti tak ako to ukladá § 75 ods. 1 zákona o rodine.
Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že odporca dobrovoľne neplní svoju vyživovaciu povinnosť voči navrhovateľke. Nebolo ale preukázané, že v životnej úrovni účastníkov konania je disproporcia teda, že životná úroveň odporcu je vyššia než navrhovateľky čo je základným predpokladom preto, aby súd upravil vyživovaciu povinnosť odporcu voči navrhovateľke tak, aby ich životná úroveň bola v podstate rovnaká. Ani sama navrhovateľka netvrdila, že jej životná úroveň je nižšia než životná úroveň odporcu. Pokiaľ potom jediným dôvodom podania tohto návrhu zo strany navrhovateľky bola potreba v podstate iba formálne rozhodnúť o výživnom medzi manželmi na účely rozhodnutia o dávkach v hmotnej núdzi, súd vzhľadom na nesplnenie hmotnoprávnych podmienok uvedených v ust. § 71 ods. 1 zákona o rodine jej návrh zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a odporcovi ako účastníkovi v konaní úspešnému náhradu trov konania nepriznal, keďže mu žiadne nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, písomne vo vyhotovení trojmo na tunajší súd.
V odvolaní musí byť uvedené, kto ho robí, ktorému súdu je určené, ktorej veci sa týka, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup okresného súdu považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť), uviesť dátum a podpis. Odvolanie treba predložiť v troch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
d) súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam na základe vykonaných dôkazov,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a - sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p., odvolateľ bez svojej viny nemohol predložiť alebo označiť dôkazy do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.