Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5Co-247-2013.pdf
PDF · 72.21 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/247/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Borisa Minksa a členov senátu JUDr. Vladimíra Pribulu a JUDr. Renáty Pátrovičovej, v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpený: Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, proti žalovanému: Slovenská republika, v jej mene: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, Bratislava, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 25C/90/2013-36 zo dňa 11. júna 2013, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e. Žalovanému nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa rozsudkom zo dňa 11. 06. 2013 č. k. 25C/90/2013-36 zamietol návrh žalobcu ohľadne ním uplatnenej náhrady majetkovej škody v sume 1.041,55 eura a nemajetkovej ujmy v sume 208,31 eura, pričom vec právne posúdil podľa § 9 ods. 1, 2 zák. č. 514/2003 Z. z., v znení účinnom do 31. 12. 2012, ako aj v znení účinnom po 01. 01. 2013, § 4 ods.1 písm. a/, § 16 ods. 1, 2, § 17 ods. 1 až 3, § 19 ods. 1, 3 zák. č. 514/2003 Z. z., § 41 ods. 1, 2 a § 44 ods. 1, 2 zák. č. 233/1995 Z. z. Návrh považoval prvostupňový súd za nedôvodný v celom rozsahu, pretože uznesenie o zamietnutí žiadosti o vydanie poverenia k vykonaniu exekúcie bolo vydané za 5 dní od doručenia návrhu na exekučný súd. Tvrdenie žalobcu, že exekučný súd rozhodol po 111 dňoch je preto v tomto smere zavádzajúce, nepravdivé a nasvedčuje tomu, že žalobca nemá o veci prehľad. Exekučné konanie v danej veci je právoplatne skončené, pričom nevznikol žiaden stav právnej neistoty na strane žalobcu. Žalobca vôbec nešpecifikoval výšku ním uplatnenej škody a ani nepreukázal, že mu vôbec nemajetková ujma vznikla. Exekučný súd vydal svoje zamietavé rozhodnutie v lehote 15 dní, o ktorej žalobca v návrhu tvrdil, že táto lehota nebola dodržaná. Exekučný súd ako taký nie je oprávnený rozhodovať o prieťahoch v konaní. O trovách prvostupňového konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 OSP s tým, že ich náhradu žalovanému napriek jeho úspechu v konaní nepriznal, pretože mu žiadne trovy nevznikli, resp. ich nešpecifikoval. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca, žiadajúc, aby odvolací súd rozsudok OS Nitra č. k. 25C/90/2013-36 zo dňa 11. 06. 2013 zrušil a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie. Súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav. V merite veci bolo rozhodnuté na základe inšpirácie novou právnou úpravou obsiahnutou v ust. § 9 ods. 2 zák. č. 514/203 Z. z., pričom de iure a de facto došlo k aplikácii princípu priamej retroaktivity, čo je neprípustné. Nedôvodnosť uplatneného nároku nie je možné odôvodniť nedôveryhodnosťou údajov. Súd vôbec nezdôvodnil svoje stanovisko v tom smere, prečo účastníkom exekučného konania nemal vzniknúť stav právnej neistoty. Zákonodarca v danom prípade vytvoril legitímnu sféru tolerancie trvania právnej neistoty určenú zákonnej lehoty. Pred súdom prvého stupňa žalobca uviedol, že zadal vypracovanie znaleckého posudku, pričom ak súd rozhodol v merite veci bez
tohto posudku, rozhodol na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu. Zodpovednosť štátu za prieťahy v konaní vzniká aj v tých prípadoch, ak súdy náležite konajú vo veci, avšak dĺžku konania ovplyvňujú „mimoriadne faktory“, napr. rozsah nevybavenej súdnej agendy. Ako žalobca vôbec nechápe, ako môže mať na výsledok konania dopad to, že súd vyjadrí presvedčenie o rozpore exekučného titulu zo zákona. V tomto smere ide o prejav nesústredenej činnosti súdu, kedy súd vyhodnocoval aj také skutočnosti, ktoré s predmetom konania nesúvisia. Žalovaný sa k podanému odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal odvolaním napadnutý prvostupňový rozsudok procesným postupom podľa § 212 ods. 1 a § 214 ods. 2 OSP, dospejúc pritom k záveru, že podané odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Podľa § 219 ods. 1 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa § 219 ods. 2 OSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Podľa § 154 ods. 1 OSP pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Súd prvého stupňa pri rozhodovaní o podanom návrhu žalobcu na zaplatenie ním uplatnenej náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy v intenciách ust. § 120 ods. 1, 3 a 4 OSP zistil vo veci skutkový stav, ktorý pri dodržaní zásady hodnotenia dôkazov podľa § 132 OSP, t. j. jednotlivo ako aj v ich vzájomnej súvislosti aj následne správne posúdil podľa príslušných ustanovení hmotnoprávnych predpisov. Vzhľadom k uvedenému odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil, pričom v ďalšom odkazuje na obsah a rozsah odôvodnenia prvostupňového rozsudku, s ktorým sa stotožňuje (§ 219 ods. 2 OSP). Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd poznamenáva, že v danom prípade nemohlo dôjsť k žiadnemu nesprávnemu úradnému postupu zo strany exekučného súdu, pretože tento zamietol žiadosť súdneho exekútora na vydanie poverenia k exekúcii v lehote piatich dní odo dňa nápadu tejto žiadosti na exekučný súd. Vzhľadom k uvedenému nebolo možné vôbec žalobcovi priznať ním uplatnenú výšku majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, pričom obidve tieto kategórie z hľadiska dôvodov požadovania vyčíslených súm žalobca vôbec nezdôvodnil. Odvolací súd zároveň uvádza, že nebola preukázaná ani existencia príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Súdy, ktorú sú začlenené do systému všeobecného súdnictva nemôžu rozhodovať o prieťahoch v konaní. Pri viazanosti odvolacieho súdu rozsahom a dôvodmi podaného odvolania žalobcu (§ 212 ods. 1 OSP) je potrebné uviesť, že odvolací súd predmetné odvolanie žalobcu nepovažoval za dôvodné v tej časti, v ktorej sa namieta postup súdu, ktorým malo dôjsť k odňatiu možnosti žalobcovi konať pred súdom, pretože takýto dôvod v odvolaní špecifikovaný nebol a odvolací súd ho ani nezistil. Takisto ani nevykonanie dôkazov v intenciách podaného návrhu žalobcu nezakladá postup odňatia možnosti účastníkovi (žalobcovi) konať pred súdom. Tvrdenie žalobcu ohľadne nesprávnej citácie obsah ust. § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z., prezentované v podanom odvolaní je nesprávne, pretože prvostupňový súd odcitoval znenie tohto ustanovenia účinné do 31. 12. 2012 ako aj po 01. 01. 2013. Vzhľadom k tomu, že exekučný súd nepochybil pri rozhodovaní o vydaní poverenia k vykonaniu exekúcie (uvedené nekonštatoval žiaden nadriadený súd) následne nie je možné konštatovať existenciu nesprávneho úradného postupu, na základne ktorého žalobca požaduje ním uplatnené finančné nároky. S poukazom na tieto dôvody, odvolací súd podanom odvolaní žalobcu ako o nedôvodnom rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 OSP s tým, že úspešnému žalovanému v tomto konaní ich náhradu nepriznal, pretože mu žiadne odvolacie trovy nevznikli. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.