Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_17CoP-54-2014.pdf
PDF · 82.35 KB
Case nature
Area
Subarea
17CoP/54/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Emílie Zimovej a sudcov JUDr. Gabriely Janákovej a Mgr. ZuzanyH F.. Holúbkovej vo veci starostlivosti súdu o maloletého W. T., nar. XX.XX.XXXX, dieťa Q. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M.R.H. XXX/XX, E. F., zastúpenej Mgr. Julianou Sumkovou, advokátkou so sídlom v Novom Meste nad Váhom, Nám. Slobody 16 a otca A. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom, E. F., G.H. XXX/XX, zastúpeného JUDr. Petrom Slaninom, advokátom so sídlom v Trenčíne, Braneckého 14, Trenčín, o úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 3. apríla 2014, č.k. 4P/130/2012-272, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu v napadnutej časti výrokov III. a IV. p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd výrokom I. maloletého W. zveril do osobnej starostlivosti matky. Výrokom II. rozhodol, že právo maloletého W. zastupovať a spravovať jeho majetok majú obaja rodičia. Výrokom III. otca maloletého zaviazal povinnosťou prispievať na výživu maloletého W. sumou 80 Eur mesačne s účinnosťou od 29.05.2012 do 31.12.2012 a od 01.01.2013 sumou 120 Eur mesačne, ktoré výživné je povinný platiť vždy do 15. v mesiaci vopred k rukám matky. Výrokom IV. rozhodol o nedoplatku na zročnom výživnom za obdobie od 29.05.2012 do 31.03.2014, ktorý vyčíslil v sume 449,67 Eur, ktorú otca zaviazal splácať v pravidelných mesačných splátkach po 30 Eur spolu s bežným výživným k rukám matky s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Výrokom V. rozhodol, že styk otca s maloletým W. sa neurčuje. Výrokom VI. rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. V odôvodnení rozhodnutia okresný súd uviedol, že maloletý W. pochádza z manželstva rodičov, ktorí žili v spoločnej domácnosti do marca 2012, na okresnom súde je vedené konanie o rozvod manželstva účastníkov, ktoré doposiaľ nebolo právoplatne skončené. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že sú splnené podmienky § 36 Zákona o rodine pre úpravu práv a povinností rodičov, ktorí spolu nežijú. Dieťa zveril do osobnej starostlivosti matke, ktorá sa o dieťa riadne stará a v jej výchove neboli zistené žiadne nedostatky. Vyživovaciu povinnosť otca okresný súd určil v závislosti od príjmových a majetkových schopností rodičov, pričom uviedol, že matkou navrhované výživné vo výške 250 Eur sa súdu javilo ako neprimerané, vzhľadom k veku maloletého W. a jeho potrebám ako aj k príjmovým možnostiam otca maloletého. Vyživovaciu povinnosť otcovi určil diferencovane za obdobie od podania návrhu od 29.05.2012 do 31.12.2012 a od 01.01.2013 z dôvodu, že príjem otca sa od tohto obdobia výrazne zvýšil. Zároveň vyčíslil nedoplatok na výživnom, ktoré otcovi povolil splácať v splátkach za použitia ust. § 160 ods. 1 O.s.p. Vzhľadom k tomu, že účastníci zhodne uviedli, že v konaní nie je potrebné upravovať styk otca s maloletým, pretože táto otázka bude riešená v konaní o rozvod manželstva účastníkov, o styku otca s maloletým nerozhodol. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.
Proti rozsudku, jeho výrokom II. a III. podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletého prostredníctvom právneho zástupcu, ktorý žiadal, aby odvolací súd v napadnutej časti rozsudok prvostupňového súdu zmenil tak, že ho zaviaže prispievať na výživu maloletého W. sumou 70 Eur mesačne s účinnosťou od 29.05.2012 do 31.12.2012 a od 01.01.2013 sumou 90 Eur s tým, že titulom uhrádzania výživného na základe predbežného opatrenia nedoplatok na výživnom za obdobie od 29.05.2012 do 31.03.2012 nevznikol, eventuálne, aby odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu v napadnutej časti zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Súdu prvého stupňa vytýkal, že v rozpore s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení svojho rozhodnutia neuviedol, aké boli odôvodnené potreby maloletého v období od 29.05.2012 do súčasnosti a akou mierou sa fiktívne na pokrytí potrieb maloletého mala v tomto období podieľať matka. Uviedol svoje mesačné výdavky s tým, že tieto prevyšujú jeho príjmy, pričom súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia ani s touto otázkou nevysporiadal. Taktiež nevzal do úvahy zamestnanosť navrhovateľky od 01.09.2012, keď táto od uvedeného obdobia mala navyše svoj príjem vyšší o výživné na manželku a tým jej nutné výdavky na bývanie a stravovanie boli nižšie. Na základe toho mal za to, že súd vo veci mal v zmysle jeho vyjadrenia na pojednávaní rozhodnúť tak, že výživné by nepresahovalo čiastky uvedené v doteraz zo strany súdu vydaných predbežných opatreniach, kedy by nedoplatok na výživnom nevznikol. V dôsledku nevysporiadania sa zo strany prvostupňového súdu s vyššie uvedenými skutočnosťami mal za to, že mu postupom prvostupňového súdu bola odňatá možnosť konať pred súdom.
Matka a kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca písomne nevyjadrili.
Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. a zistil, že rozsudok okresného súdu je potrebné v napadnutej časti podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdiť. Vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého nie je potrebné nariaďovať pojednávanie odvolacieho súdu. Výroky I., II., V. a VI. rozsudku, ktoré neboli napadnuté odvolaním, odvolací súd nepreskúmal, pretože tieto nadobudli právoplatnosť (§ 206 O.s.p.).
Podľa ust. § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti.
Okresný súd rozsudkom zveril maloletého do osobnej starostlivosti matky, keďže bolo v konaní preukázané, že rodičia maloletého nežijú spolu v spoločnej domácnosti. V tejto časti odvolaním rozhodnutie okresného súdu nebolo napadnuté, a preto nadobudlo právoplatnosť. Sporným zostalo určenie výšky výživného pre maloletého, pretože otec sa s jeho výškou, určenou okresným súdom v odvolaní nestotožnil.
Pokiaľ ide o výživné na maloletého, vec treba posúdiť podľa ust. § 62 ods. 1 až 5 Zákona o rodine, podľa ktorého plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Súd pri určení vyživovacej povinnosti zohľadňuje vyššie vymedzené kritériá u každého z rodičov dieťaťa, vychádza z jeho reálnych pomerov, najmä príjmov, bez ohľadu na to, či ich rodič dosiahol zvýšeným úsilím. Dieťa má právo participovať na životnej úrovni rodiča a rodičia majú povinnosť vynaložiť všetko úsilie na zabezpečenie prostriedkov pre výživu svojich detí. Vyživovacia povinnosť k deťom je elementárnou povinnosťou rodičov, ktorú určuje zákon a jej rozsah musí zodpovedať v zákone uvedeným kritériám, inak by rozhodnutie súdu bolo nezákonné.
V nesporovom konaní odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil okresný súd, dokazovanie v potrebnom rozsahu opakuje len vtedy, ak má za to, že okresný súd na základe zistených dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam (ust. § 213 ods. 3 O.s.p.), prípadne môže dokazovanie doplniť za podmienky, že okresný súd vykonal neúplné dokazovanie. V danej veci bolo
zistené, že okresný súd riadne a dostatočne preveril skutkový stav veci, preto nebol dôvod na opakovanie už vykonaného dokazovania, ani na jeho doplnenie podľa ust. § 213 ods. 4, 5 O.s.p.
Preskúmaním napadnutého rozhodnutia a konania mu predchádzajúceho, oboznámením sa s obsahom spisu, ako aj s podrobným rozborom všetkých rozhodujúcich otázok, ktoré boli v odvolaní vznesené, odvolací súd riadiac sa zásadami obsiahnutými v ust. § 62 ods. 1 až 4 Zákona o rodine sa stotožnil s výškou výživného určenou okresným súdom.
V prejednávanej veci bolo preukázané, že maloletý pochádza z manželského vzťahu rodičov a žije v spoločnej domácnosti s matkou. Matka maloletého bola v čase podania návrhu nezamestnaná, bez nároku na podporu v nezamestnanosti. Od 01.05.2012 poberala dávku v hmotnej núdzi vo výške 208,30 Eur, ktorá jej bola od 01.06.2012 znížená na sumu 138,30 Eur z dôvodu, že otcovi bolo predbežným opatrením zo dňa 05.06.2012 uložené platiť výživné na maloletého W. v sume 70 Eur mesačne. Matka je od 01.09.2012 zamestnaná ako učiteľka na Q.L. v G.. V mesiacoch 10, 11, 12/2012 dosahovala priemerný mesačný čistý príjem vo výške 386 Eur, v mesiacoch 1, 2/2013 vo výške 418,90 Eur a v období od marca 2013 do februára 2014 bol jej priemerný mesačný čistý zárobok vo výške 470,39 Eur. Otec maloletého za obdobie od októbra 2011 do septembra 2012 dosahoval priemerný mesačný čistý zárobok vo výške 578,75 Eur a podľa zistení prvostupňového súdu v roku 2012 vykonával aj živnosť. V roku 2013 sa jeho zárobok zvýšil, jeho priemerný mesačný čistý zárobok za rok 2013 predstavoval sumu 888,75 Eur. Súd prvého stupňa zistil z predložených listinných dôkazov, že za obdobie 1, 2/2014 dosahoval príjem vo výške 827,15 Eur.
Pri takto zistených pomeroch rodičov odvolací súd považuje určenie výživného na maloletého za obdobie od podania návrhu do konca decembra 2012 v sume 80 Eur a od 01.01.2013, kedy otec dosahoval oveľa vyšší príjem, v sume 120 Eur mesačne, za primerané určenie výživného pre maloletého. Pokiaľ otec namieta, že súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia presne neodôvodnil, aké sú potreby maloletého, k tomuto je potrebné uviesť, že náklady na oblečenie a stravu maloletého dieťaťa sú značne vysoké, okrem toho matka vyčíslila len výdavky spojené so škôlkou v sume 40 Eur mesačne. Vzhľadom na vek maloletého je zrejmé, že dieťa v blízkom období nastúpi do základnej školy, kedy sa jeho náklady na jeho výživu podstatne zvýšia v súvislosti so školskou dochádzkou. Treba pritom poukázať na to, že matka maloletého dosahuje priemerný čistý mesačný zárobok pomerne nízky - v sume 470,39 Eur, pričom zárobok otca je takmer dvojnásobný. Pokiaľ otec poukazuje na to, že zo svojho príjmu je zaviazaný platiť aj výživné na manželku, z vykonaného dokazovania vyplýva, že účastníci sú v rozvodovom konaní, takže jeho vyživovacia povinnosť k manželke právoplatnosťou rozvodového rozsudku skončí. Pokiaľ otec poukazuje na svoje výdavky, a to najmä výdavky na splátky hypotekárneho úveru v sume 142 Eur mesačne a splátky pôžičiek v sume 99,55 Eur a 113,50 Eur, tu treba poukázať na ust. § 62 ods. 5 Zákona o rodine, podľa ktorého má výživné prednosť pred inými výdavkami rodičov, pretože prvoradou povinnosťou rodiča je predovšetkým platiť výživné na svoje maloleté dieťa a až potom ostatné výdavky.
Vzhľadom na uvedené mal odvolací súd za to, že súd prvého stupňa o určení vyživovacej povinnosti otca k maloletému W. rozhodol správne a správne vyčíslil aj nedoplatok otca na výživnom za rozhodné obdobie. Pokiaľ sa jedná o námietku otca uvedenú v odvolaní, že rozhodnutie súdu prvého stupňa neobsahovalo náležitosti vyžadované ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p. pre riadne odôvodnenie rozhodnutia, čím mu bola odňatá možnosť konať pred súdom v dôsledku nenáležitého odôvodnenia rozhodnutia, odvolací súd ani túto námietku otca nepovažoval za dôvodnú. Preskúmaním zistil, že súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí uviedol jasne, ktoré dôkazy vo veci vykonal, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov pri svojom rozhodnutí vychádzal, aj akými úvahami sa pri hodnotení týchto dôkazov riadil, teda jeho rozhodnutie obsahuje náležitosti vyžadované ust. § 157 ods. 2 O.s.p.
Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu v napadnutej časti potvrdil.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .