Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_17C-155-2014.pdf
PDF · 91.98 KB
Case nature
Area
Subarea
17C/155/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Humennom sudkyňou JUDr. Valériou Černegovou v právnej veci navrhovateľa O. H., nar. X. X. XXXX, N., K. XXXX/XX, proti odporkyni J. H., nar. XX. X. XXXX, N., K. XXXX/X, zastúpenej opatrovníčkou S. H., nar. XX. XX. XXXX, N., K. XXXX/X o zrušenie vyživovacej povinnosti k dieťaťu takto
rozhodol:
Súd návrh zamieta.
Odporkyni náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 25. 6. 2014 sa navrhovateľ domáhal zrušenie vyživovacej povinnosti k odporkyni svojej dcére J. H. z dôvodu dovŕšenia plnoletosti. Podaný návrh odôvodnil tým, že manželstvo rodičov odporkyni bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu v E. v konaní č. k. XC/XXX/ XXXX dňa 25. 10. 2004, kedy mu bola určená vyživovacia povinnosť voči odporkyni vo výške 1.250,-- Sk mesačne. Odporkyňa dovŕšila plnoletosť dňa 17. 3. 2013, preto podal návrh o zrušenie vyživovacej povinnosti voči nej.
Odporkyňa sa k doručenému návrhu navrhovateľa o zrušenie vyživovacej povinnosti vyjadrila písomným podaním zo dňa 24. 7. 2014 cestou opatrovníčky - matky S. H.. V tomto písomnom vyjadrení opatrovníčka odporkyne poukázala a o svedčila aj rozhodnutím súdu na skutočnosť, že odporkyňa bola pozbavená spôsobilosti na právne úkony v konaní tunajšieho súdu sp. zn. XXPs/XX/XXXX, pričom uviedla, že odporkyňa nie je schopná sa sama živiť, preto vyživovacia povinnosť zo strany navrhovateľa stále trvá a to z dôvodov, ktoré osvedčila v konaní tunajšieho súdu vo veci sp. zn. XXPs/XX/XXXX. V tomto konaní bol vyhotovený znalecký posudok MUDr. M. K., z ktorého vyplýva stredne ťažká duševná zaostalosť odporkyne. Táto závažná psychická porucha nie je prechodného rázu, liečbou nie je ovplyvniteľná a robí ju odkázanou na pomoc inej osoby pri zaobstarávaní si základných potrieb. Opatrovníčka odporkyne preto žiadala, aby súd podaný návrh o zrušenie vyživovacej povinnosti zamietol a priznal právo na náhradu trov súdneho konania.
V konaní súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, oboznámil sa s výsledkami konania vo veci sp. zn. XC/XXX/XXXX, XXPs/XX/XXXX, XXC/XXX/XXXX, oboznámil sa s písomným vyjadrením opatrovníčky odporkyne a zistil tento skutkový stav:
Navrhovateľ v zhode s písomným návrhom sa domáhal zrušenia vyživovacej povinnosti voči odporkyni z dôvodu dovŕšenie plnoletosti odporkyne dňom 17. 3. 2013, ako aj z dôvodu, že ukončila štúdium na Strednej odbornej škole v E. dňa 30. 6. 2014.
Odporkyňa sa k návrhu vyjadrila cestou opatrovníčky ustanovenej odporkyni v osobe S. H., matky odporkyne v konaní tunajšieho súdu XXPs/XX/XXXX. Opatrovníčka odporkyne vo svojom písomnom vyjadrení poukázala na skutočnosť, že odporkyňa bola v citovanom konaní pozbavená spôsobilosti k právnym úkonom a za opatrovníčku jej súd ustanovil matku S. H.. V nadväznosti na citované konanie dala do pozornosti súdu výsledky konania a dokazovania v tejto veci, predovšetkým znalecký posudok znalca MUDr. M. K.J. č. 96/2013, z ktorého vyplýva, že odporkyňa trpí závažnou psychickou poruchou, ktorá nie je ovplyvniteľná liečbou, je odkázaná na pomoc inej osoby, v dôsledku čoho odporučil súdu úplne pozbaviť odporkyňu spôsobilosti právnym úkonom. Keďže zistená psychická porucha odporkyni nie je prechodného rázu, samotná skutočnosť, že odporkyňa nadobudla plnoletosť nie je dôvodom na zrušenie vyživovacej povinnosti. Z tohto dôvodu žiadala, aby súd návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti, ktorej sa domáha navrhovateľ zamietol a priznal náhradu trov konania odporkyni.
Zo spisového materiálu sp. zn. XC/XXX/XXXX tunajšieho súdu bolo preukázané, že manželstvo rodičov odporkyne S. H., rod. S. a O. H. bolo rozvedené dňa 25. 10. 2004. Rozsudok o rozvode manželstva nadobudol právoplatnosť dňa 18. 11. 2004. Na čas po rozvode boli maloleté deti O., nar. 17. 3. 1995 a mal. J., nar. XX. X. XXXX zverené do výchovy matky.
V konaní Okresného súdu v E. sp. zn. XXPs/XX/XXXX súd dňa 20. 1. 2014 rozhodol o pozbavení spôsobilosti k právnym úkonom odporkyne a ustanovil za opatrovníčku odporkyni matku S. H.. V tomto konaní mal súd za preukázané, že znaleckým dokazovaním znalec MUDr. M. K., psychiater zistil duševnú zaostalosť odporkyne stredného stupňa - imbecilitu, v zdravotnej dokumentácii odporkyne zistil aj navrubenú schyzofréniu a preto odporučil odporkyňu úplne pozbaviť spôsobilosti k právnym úkonom. Z predmetného konania bolo preukázané, že odporkyňa poberá invalidný dôchodok vo výške 187,60 eur mesačne od 1. 1. 2014.
V konaní XXC/XXX/XXXX Okresného súdu v E. prebieha konanie o návrhu navrhovateľa voči druhej dcére O. H. o zrušenie vyživovacej povinnosti.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine; plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
(2) Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
(3) Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
(4) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
(5) Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
(6) Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.
V prejednávanej veci sa navrhovateľ domáhal zrušenia vyživovacej povinnosti v dôsledku dovŕšenia plnoletosti odporkyne. Iné dôvody, pre ktoré je potrebné zrušiť vyživovaciu povinnosť voči odporkyni navrhovateľ neuviedol. Navrhovateľ tvrdil, že so svojou dcérou sa nestretáva, pretože matka - opatrovníčka mu neumožňuje kontaktovať sa s ňou. V konaní mal súd nesporne preukázané, že odporkyňa ako jedna z dcér dvojičiek, voči ktorej sa navrhovateľ domáha zrušenia vyživovacej povinnosti bola v dôsledku rozvodu manželstva rodičov zverená do výchovy a osobnej starostlivosti matky - opatrovníčky, ktorá sa o ňu nepretržite stará. Zdravotný stav odporkyne bol posudzovaný v konaní XXPs/XX/XXXX tunajšieho súdu, v ktorom súd vyhovel návrhu na pozbavenie spôsobilosti k právnym úkonom odporkyne. Súd vykonaným dokazovaním - znalcom MUDr. M. K. psychiatrom v tejto veci mal preukázané, že odporkyňa trpí duševnou zaostalosťou stredného stupňa - imbecilitou a navrubenou schysofréniou. Z tohto dôvodu potom súd pozbavil odporkyňu spôsobilosti na právne úkony a zároveň ustanovil za opatrovníčku odporkyni jej matku S. H.. V čase konania a rozhodovania vo veci XXPs/XX/ XXXX bolo preukázané, že odporkyňa od 1. 1. 2014 poberá invalidný dôchodok vo výške 187,60 eur mesačne. O odporkyňu a jej sestru dvojičku O. sa nepretržite stará ich matka, zároveň opatrovníčka S. H.. Samotná skutočnosť, v dôsledku ktorej sa zrušenia vyživovacej povinnosti domáhal navrhovateľ, t. j. dovŕšenie plnoletosti bez ďalšieho posudzovania schopností a možností nie je a nemôže byť dôvodom pre zrušenie vyživovacej povinnosti voči odporkyni. V prípade odporkyne vzhľadom na vyššie uvedené závery znalca MUDr. M. K. v konaní XXPs/XX/XXXX mal súd za nesporne preukázané, že odporkyňa trpí stredne ťažkou duševnou zaostalosťou, nejde o prechodnú zaostalosť, túto nie je možné upraviť liečbou, teda je a bude odkázaná na pomoc inej osoby. Vyživovacia povinnosť, na ktorú majú deti právo, sa vzťahuje zásadne na oboch rodičov.
Teleológia § 85 ods. 1 Zákona o rodine (na Slovensku § 62 ods. 1 Zákona o rodine) je zásadne postavená na myšlienke človeka plne zodpovedného za svoj osud. Od okamihu nadobudnutia schopnosti samé sa živiť má dieťa svoje príjmové pomery objektívne vo svojich rukách, je „strojcom svojho šťastia“. Záleží spravidla len na ňom (na jeho usilovnosti a i.), v akých majetkových pomeroch bude žiť, pokiaľ v tomto ohľade nebude aktívne, negatívne dôsledky si ponesie samé. Zmyslom a účelom teda je, že pokiaľ je dieťa už objektívne schopní si samé svoje potreby uspokojovať, bolo by nespravodlivé pričítať jeho eventuálnu pasivitu v tejto sfére na ťarchu jeho rodičov v tom zmysle, že by rodičia boli povinní naďalej svoje dieťa živiť.
Objektívne nemožnosť dieťaťa živiť sa samostatne z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia vedúceho až k pozbaveniu spôsobilosti na právne úkony, nemôže byť pričítaná na ťarchu tohto dieťaťa v tom zmysle, že by po priznaní sociálnych dávok už nemalo mať právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov (a že by nemalo mať právo na výživné zo strany rodiča). Takto znevýhodnené dieťa si svoje postihnutie nespôsobilo a naopak potrebuje pomoc po všetkých stránkach, aby jeho život bol čo najviac znesiteľný v rámci už tak značne obmedzených možností. Dôsledky (aj majetkové, t. j. vyživovacia povinnosť) takéhoto postihnutia dieťaťa preto musia ísť na ťarchu toho, kto (ako racionálna bytosť) dieťa na svet, dobrovoľne a pri vedomí si všetkých možných dôsledkov priviedol, teda rodiča, pokiaľ to samozrejme jeho majetkové možnosti objektívne umožňujú. (nález Ústavného súdu Českej republiky zo dňa 13. 3. 2013, sp. zn. IÚS 2306/2012).
V prejednávanej veci sa navrhovateľ domáhal zrušenia vyživovacej povinnosti k odporkyni na základe jediného dôvodu a to dovŕšenia plnoletosti odporkyne. Vzhľadom na zdravotný hendikep odporkyne, ktorý bol nesporne preukázaný v konaní XXPs/XX/XXXX, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie súdu o úplnom pozbavení spôsobilosti na právne úkony odporkyne a pre ustanovenie opatrovníčky odporkyni nemôže kritérium dovŕšenia plnoletosti tvoriť základný a jediný dôvod pre zrušenie vyživovacej povinnosti. Pri určovaní výživného súd prihliada na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného súd prihliadne aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, alebo majetkového prospechu. Rovnako súd prihliada pri určovaní výživného aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť ak sa zmenia pomery. V predmetnej veci navrhovateľ nepreukázal žiadne iné dôvody, pre ktoré sa domáhal zrušenia vyživovacej povinnosti voči odporkyni, iba plnoletosť odporkyne. Za stavu, keď odporkyňa má zdravotný hendikep, ktorý bol preukázaný v konaniach vedených na tunajšom súde, v dôsledku ktorých súd pozbavil odporkyňu spôsobilosti na právne úkony a ustanovil
jej opatrovníčku, nie je možné akceptovať taký stav, keď o odporkyňu sa nesporne sama stará iba jej matka - opatrovníčka. S poukazom na citovaný nález Ústavného súdu Českej republiky zo dňa 13. 3. 2013 sp. zn. I.ÚS2306/2012 súd uvádza, že v danom prípade existuje objektívna nemožnosť odporkyne samostatne sa živiť a to z dôvodu zdravotného postihnutia - duševnej choroby, ktorá viedla k pozbaveniu spôsobilosti na právne úkony, čo nemôže byť pripočítané na ťarchu odporkyne. Nič na tejto skutočnosti nezmení ani dávka invalidného dôchodku, ktorého v súčasnosti je odporkyňa poberateľkou. Odporkyňa vyžaduje neustálu starostlivosť, naviac ak takúto starostlivosť vyžaduje aj dvojička odporkyne, pričom o obidve dcéry navrhovateľa sa stará iba matka, teda opatrovníčka odporkyne. Vykonaným dokazovaním, predovšetkým výsledkami znaleckého dokazovania v konaní XXPs/XX/XXXX bolo preukázané, že odporkyňa nie je ani v budúcnosti nebude schopná sa sama živiť. Napriek skutočnosti, že odporkyňa je poberateľkou invalidného dôchodku, vzhľadom k jej intelektuálnym schopnostiam, nie je možné považovať za jej potreby iba základné životné potreby, je nutné prihliadať aj k trvalej potrebe starostlivosti a pomoci.
Rodičovstvo a rodina sú pod ochranou zákona. Osobitná ochrana detí a mladistvých je zaručená. (čl. 32 ods. 4 Ústavný zákon 23/1991 Zb. ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd)
V súlade s ust. čl. 32 ods. 4 Listiny je ústavne zaručený princíp ochrany práv, ktorý zo strany rodičov zahŕňa zabezpečenie podmienok materiálnej a nemateriálnej povahy na to, aby dieťa mohlo dostatočne rozvíjať svoje možnosti a schopnosti. Pokiaľ ide o materiálne podmienky, tie sa realizujú prostredníctvom povinností rodičov podieľať sa na vyživovacej povinnosti ku svojim deťom podľa kritérií uvedených v ustanoveniach Zákona o rodine § 62 ods. 2. S ohľadom na zistenia, keď o odporkyňu a jej dvojičku sa nepretržite stará iba opatrovníčka, t. j. matka odporkyne a navrhovateľ ako otec sa na výchove podieľa iba plnením vyživovacej povinnosti, dospel súd k záveru, že s ohľadom na zdravotné postihnutie odporkyne a nepretržitú starostlivosť iba jedného z rodičov, nie je dôvod na zrušenie vyživovacej povinnosti navrhovateľa voči odporkyni. Súd preto návrhu navrhovateľa o zrušenie vyživovacej povinnosti nevyhovel, tento návrh zamietol v plnom rozsahu. Pokiaľ na strane navrhovateľa sú dôvody pre zmenu vyživovacej povinnosti, t. j. vo výške výživného, je na navrhovateľovi, aby v samostatnom konaní takýto návrh uplatnil a preukázal dôvod zmeny vyživovacej povinnosti. V tomto konaní sa navrhovateľ domáhal úplného zrušenia vyživovacej povinnosti, pričom neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie dôvodov pre zrušenie vyživovacej povinnosti.
O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. § 142 ods. 1 O. s. p.. V konaní bola úspešná odporkyňa, trovy konania je nevznikli, preto súd odporkyni náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Prešove cestou Okresného súdu Humenné.
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty preto, že sa odvolateľ spravoval nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o lehote na podanie odvolania alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je prípustné, možno podať odvolanie do troch mesiacov od doručenia.
V podanom odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, a dôvody odvolania, môže odvolateľ rozšíriť len
do uplynutia lehoty na odvolanie ( § 205 ods. 3 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia ( § 251 ods. 1 O.s.p.).