Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5C-10-2011.pdf
PDF · 123.36 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PE-5C/10/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Partizánske v konaní pred sudcom Mgr. Michalom Vigašom v právnej veci žalobcu: P. S. T.. W., N.. XX.XX.XXXX, C. A. W., M. Y. Č.. XXXX/XX, právne zastúpenej JUDr. Milanom Petríkom, advokátom, so sídlom Partizánske, Ul. Gen Svobodu č. 1069/4, proti žalovanému: T. S., N.. XX.XX.XXXX, C. A. W., M. Y. Č.. XXXX/XX, zastúpenému JUDr. Jozefom Jurišom, splnomocneným zástupcom, bytom Partizánske, Ul. R. Jašíka 164/33, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, takto
rozhodol:
Súd u r č u j e, že do bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov konania patrí:
nehnuteľnosť, a to byt č. 42, na 10.p. v bytovom dome nachádzajúcom sa v Partizánskom na ul. M. Y.Á., súpisné číslo XXXX, vchod č. XX, postavenom na pozemku parc. č. XXXX, a podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu vo výške 24/3670, zapísaná na LV č. XXXX, obec Partizánske, k.ú. Partizánske.
Súd v y p o r i a d a v a bezpodielové spoluvlastníctvo účastníkov konania nasledovne:
Do výlučného vlastníctva žalovaného sa p r i k a z u j e nehnuteľnosť, a to byt č.42, na 10.p. v bytovom dome nachádzajúcom sa v Partizánskom na ul. M. Y., súpisné číslo XXXX, vchod č. XX, postavenom na pozemku parc.č. XXXX, a podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu vo výške 24/3670, zapísaná na LV č. XXXX, obec Partizánske, k.ú. Partizánske.
Žalovaný je p o v i n n ý titulom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov vyplatiť žalobkyni sumu 8150,-€, a to v lehote 3 mesiace počnúc od právoplatnosti tohto rozsudku.
Súd vzájomný návrh žalovaného zo dňa 13.05.2011 doplnený dňa 23.05.2011
z a m i e t a.
Žiadny z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť trovy konania štátu v sume 47,26-€ do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku na účet tunajšieho súdu.
Súd štátu náhradu trov konania vo zvyšku v sume 47,26-€ n e p r i z n á v a.
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť súdny poplatok za konanie o vyporiadanie BSM v sume 244,50-€ do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku na účet tunajšieho súdu.
odôvodnenie:
Žalobkyňa sa vo svojom návrhu zo dňa 01.02.2011 doručenom súdu dňa 03.02.2011 domáhala vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov, žalobkyne a žalovaného. Právoplatným rozhodnutím Okresného súdu v Partizánskom sp. zn. 4C/276/2008, zo dňa 27.01.2009, právoplatným dňa 24.02.2009 zaniklo manželstvo žalobkyne a žalovaného. Účastníci sa nevedia dohodnúť o spôsobe vyporiadania majetku špecifikovaného ako: nehnuteľnosť vedená v KN, ktorá je zapísaná na LV č. XXXX ako byt - garsónka č. XX na 10 p. v bytovom dome, súpisné číslo XXXX, ktorý je postavený na parc. č. XXXX na ul. M. Y., vchod č. XX v 1/1- ine. Spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a zariadeniach domu a príslušenstva k bytu je 24/2670 -in, pre kat. územie Partizánske. Hodnota majetku je špecifikovaná na 17000,-€, ktorá je trhovou cenou bytu. Na základe návrhu žalobkyne táto predmetný majetok navrhla vyporiadať tak, že predmetnú nehnuteľnosť sa prikazuje do výlučného vlastníctva žalovanému. Z titulu vyrovnania majetkovej hodnoty, ktorú pri vyporiadaní žalovaný obdržal vo väčšom rozsahu, tento je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 8 500,-€ do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
V priebehu konania v zmysle záverečného prednesu, na podklade záverov znaleckého posudku č. 24/2013 návrh pozmenila v tej časti, že z titulu vyrovnania majetkovej hodnoty, ktorú pri vyporiadaní žalovaný obdržal vo väčšom rozsahu, tento je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 8 150,-€ do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalovaný s návrhom žalobkyne nesúhlasil. V písomnom podaní z 13.05.2013 uviedol, že žalobkyňa nepreukázala, že predmetná nehnuteľnosť je súčasťou masy BSM. Predmetný byt patril rodičom žalovaného Q. P. F. S.K.. Títo v snahe podporiť syna pri založení si rodiny, darovali mu predmetný byt- garsónku a starú matku žalovaného vzali k sebe do bytu. V tom čase právna úprava nepoznala súkromné vlastníctvo bytu, ale len spoločné užívanie bytu manželmi. Žalovaný mal snahu mimosúdne vyporiadať vzájomné majetkové nároky manželov po zániku manželstva tak, že by predmetná nehnuteľnosť bola darovaná ich synovi V., no toto riešenie žalobkyňa odmietla lebo nechcela mať starosti s majetkom syna. Žalovaný poukázal, že súčasťou masy BSM by mal byť príjem žalobkyne, ktorým disponovala iba ona, keďže bol poukazovaný na jej účet, počas pobytu a práce žalobkyne v zahraničí. Žalovaný tak navrhol aby súd žalobu žalobkyne zamietol.
Na pojednávaní dňa 23.05.2011 odstránil vady návrhu tak, že písomné vyjadrenie má súd považovať za vzájomný návrh, v ktorom sa domáha jednak určenia, že žalovaný je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX ako byt - garsónka č. XX na 10 p. v bytovom dome, súpisné číslo XXXX, ktorý je postavený na parc. č. XXXX na ul. M. Y., vchod č. XX v 1/1- ine, vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a zariadeniach domu a príslušenstva k bytu v podiele 24/3670-ín. Zároveň navrhol vyporiadať finančnú čiastku v stave ku dňu zániku BSM z účtu žalobkyne, ktorej polovicu z titulu vyporiadania BSM navrhol zaplatiť žalovanému do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Na takomto rozsahu návrhu zotrval aj na pojednávaní dňa 13.08.2014, pričom iný majetok vyporiadať nežiadal.
Žiaden z účastníkov neuplatnil právo na náhradu trov konania.
Súd na pojednávaní dňa 23.05.2011, 10.06.2011, 15.07.2011 a 13.08.2014 oboznámením sa s návrhom, vyjadrení k návrhu, účastníkmi konania a ich zástupcami, výsluchom účastníkov konania, výsluchom svedkov F. P. Q. S., P. P. W., oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to informatívnym výpisom z LV č. XXXX pre k.ú. Partizánske, návrhom na povolenie vkladu vlastníckeho práva č.l. 33, rozhodnutím o povolení vkladu č.l. 34, zmluvou o prevode vlastníctva družstevného bytu z 20.6.2000 č.l. 35-38, situačným nákresom č.l. 42, pripojený spis tunajšieho súdu sp. zn. 4C/276/2008 z neho zápisnicou o pojednávaní z 27.01.2009 a rozsudkom sp. zn. 4C/276/2008 z 27.1.2009, dohodou z 06.10.1995 o darovaní, rozhodnutím o pridelení družstevného bytu č.l. 48, znaleckým posudkom č. 24/2013 č.l.
211-235, dožiadaním o vykonanie dôkazu a odpoveďami k dožiadaniu, zmluvami o stavebnom sporení, potvrdením o prevode práv a povinností zo zmluvy o stavebnom sporení z 27.01.2009, zistil nasledovný skutkový stav.
Z výpisu z LV. č. XXXX, okres Partizánske, obec Partizánske, k.ú. Partizánske na č.l. 5 -7 vyplýva, že výlučnými vlastníkmi bytu č. XX, vchod č. XX, na 10 p. v bytovom dome, súpisné číslo XXXX, ktorý je postavený na parc. č. XXXX v 1/1 a podielu na spoločných častiach a zariadeniach domu v 24/3670 sú žalobkyňa a žalovaný. Vlastníkom parcely č. XXXX je Mesto Partizánske.
Z návrhu na povolenie vkladu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti z č-l- 33 a rozhodnutia o povolení vkladu zápisom v spise z 28.09.2000 č. V 751/00 na č.l. 34 je zrejmé, že katastrálny odbor, Okresného úradu v Partizánskom povolil vklad vlastníckeho práva k bytu č. XX na 9 posch. byt. domu č. XXXX na Ul. M. Y. v prospech žalobkyne a žalovaného.
Zmluvou o prevode vlastníctva družstevného bytu z 20.06.2000 na č.l .35-38 dovtedajší vlastník bytu Stavebné bytové družstvo, Pod Šípkom 1301, Partizánske, previedlo vlastníctvo k práva k bytu č. XX na 9 posch. byt. domu č. XXXX na Ul M. Y.Á. v prospech žalobkyne a žalovaného. Nadobúdatelia sa zaviazali zaplatiť prevádzajúcemu nesplatenú časť investičného úveru, ktorá sa rovná hodnote bytu vo výške 1591,- Sk ku dňu 30.06.2000.
Zmluvou z 20.06.2000 na č.l. 39-41žalobkyňa a žalovaný ako nadobúdatelia poverili správcu (Stavebné bytové družstvo Partizánske) zabezpečovaním prevádzky, údržby a opráv bytového domu č. XXXX orientačné číslo XX, na Ul. M. Y., W..
Na základe dohody na č.l. 47 z 06.10.1995 rodičia žalovaného, Q. S. , N.. XX.X.XXXX P. F. S., N.. XX.XX.XXXX uzavreli so žalovaným dohodu, na podklade ktorej darovali títo žalovanému garsónku na 9 poschodí bytového domu č. XXXX/XX s podmienkou, že po svadbe im bude v prípade potreby pomáhať a starať sa o nich. Najskôr však všetci pomôžu presťahovať z predmetnej garsónky starú matku W.N. M. do bytu rodičov. Žalovaný dar prijíma, pričom druhý syn Q. N.. XX.XX.XXXX nemá nič proti predmetu dohody. Dohodu podpísali rodičia žalovaného, žalovaný a jeho brat Q..
Rozhodnutím o pridelení družstevného bytu z 13.06.2000 na č.l. 48,63 spisu, SBD sídlisko Šípok Partizánske pridelilo žalovanému na základe predchádzajúceho prevodu členského práva z Q. S. družstevný byt špecifikovaný vo výroku rozsudku. Predmetný byt bol zápisnične odovzdaný žalovanému dňa 13.06.2000 č.l. 64-65 spisu.
Rozsudkom Okresného súdu Partizánske č.k. 4C/276/2008-25 z 27.01.2009 právoplatným dňa 24.02.2009 bolo manželstvo účastníkov T.A. P. P. S. rod. W. uzavreté dňa 21.10.1995 v Partizánskom, rozvedené.
Súd dožiadaním o vykonanie dôkazu z 21.06.2011 podľa Nariadenia rady (ES) č. 1206/2001 z 28 mája 2001 o spolupráci medzi súdmi členských štátov pri vykonávaní dôkazov v občianskych a obchodných veciach dožiadal Royal Courts of Justice, Londýn, o právnu pomoc za účelom zistenia stavu účtu žalobkyne zriadeného vo Veľkej Británii - Banke LLOYDS TSB Bank, 77 High street, Southend on Sea, Essex, S1 1HT, Č. (XX-XX-XX) XXX XXX XX, ku dňu zániku manželstva dňa 24.02.2009, a zároveň či na účte došlo k prevodu finančných prostriedkov pred rozvodom manželstva v období od 01.11.2008 do 4.02.2009. Ani po doplnení žiadosti a viacerým urgenciám k vybaveniu žiadosti (naposledy 19.06.2014) tunajší súd neobdržal odpoveď pričom je zrejmé, že dožiadanie nebolo vybavené ani ku dňu 05.03.2014 / dožiadaný súd spolupracoval s mimovládnym úradom /Treasury Solicitor's Department/.
Dňa 12.06.2000 (č.l. 62 spisu) uzavrelo SBD sídlisko Šípok Partizánske dohodu o prevode členských práv a povinností k bytu špecifikovanému vo výroku rozsudku, tak že prevodcovia Q. P. F. S. na
nadobúdateľa T. S. a manželku P. S. prevádzajú predmetný byt s tým, že zostatok členského podielu 7 480,-Sk sa prevádza na nového nadobúdateľa bytu.
Dňa 10.09.2013 doručil znalec Ing. Pavol Magdolen, znalec pre odbor stavebníctvo a odvetvie pozemné stavby, odhad hodnoty nehnuteľností pod č. 24/2013 znalecký posudok vo veci stanovenie všeobecnej hodnoty bytu č. 42 v dome súpisné č. XXXX, vchod č. XX na parc. čísle XXXX v K.ú. Partizánske, obec Partizánske, okres Partizánske. Všeobecná hodnota hodnotenej nehnuteľnosti bola stanovená na 16 300,-€. Znalcom stanovená hodnota nehnuteľnosti nebola účastníkmi konania na pojednávaní dňa 13.08.2014 namietaná.
Z potvrdenia o prevode práv a povinností zo zmluvy o stavebnom sporení z 27.01.2009 na č.l. 80, vyplýva, že zo zmluvy o stavebnom sporení č. XXXXXXX XXX boli Prvou stavebnou sporiteľňou prevedené nasporené prostriedky v sume 5 566,24 € na nadobúdateľa a to žalobkyňu.
Z výpisu z účtu v Slovenskej sporiteľni za účtovné obdobie od 01.02.2009 do 28.02.2009 na č.l. 76 súd zistil, že stav účtu účastníkov bol ku 28.02.2009 v debete 663,53-€. Z potvrdenia na č.l. 77 bolo zistené, že na účet účastníkov v Slovenskej sporiteľni bola dňa 22.05.2009 vložená čiastka 450,-€.
Dňa 13.08.2009 a 22.03.2010 uzavrela žalobkyňa v Prvej stavebnej sporiteľni, a.s. dve zmluvy o stavebnom úvere spolu v sume 26 571,-€ (č.l. 79-80).
Žalobkyňa nepovažovala za sporné, že byt, ktorý navrhuje vyporiadať, užívala stará matka žalovaného a užívacie právo mal otec žalovaného. Po svadbe sa do bytu nasťahovali so žalovaným a do bytu investovala aj svoje peniaze čo dostala od jej starej mamy. O dohode z 06.10.1995 tvrdila, že je vykonštruovaná a nemala o nej vedomosť. Byt spolu s manželom kúpili od bytového družstva v roku 2000, kúpnu cenu zaplatili so spoločných prostriedkov. Ešte pred rozvodom manželstva založila tri zmluvy o stavebnom sporení, na tieto neprispel žalovaný žiadnym spôsobom. Mali s manželom spoločný účet v Slovenskej sporiteľni, sama mala účet v banke LLOYDS v Veľkej Británii. Vo Veľkej Británii pracovala od dvoch rokov pred rozvodom, dosahovala príjem okolo 900-1000 Libier mesačne v čistom, na účte bol v čase rozvodu zostatok 300-400 Libier, no ona uhrádzala nedoplatok zo spoločného účtu v sume 450,-€. Manželstvo účastníkov bolo narušené už dlhšie pred rozvodom a hospodárili tak každý samostatne. Uviedla, že náklady na spoločnú domácnosť hradila sama. Na pojednávaní dňa 15.07.2011 uviedla, že za trvania manželstva uzavrela zmluvu o stavebnom sporení, vkladala po 1500,-Sk mesačne zo svojho príjmu, prispievali aj jej rodičia. Žalovaný na sporenie neprispieval. Od roku 2006 hospodárili samostatne, ona nepožadovala jeho peniaze z Rakúska a žalovaný jej z Anglicka. Zmluvu o stavebnom sporení previedli na ňu so súhlasom žalovaného, a to preto že žalovaný neprispieval na domácnosť ani na výdavky na syna. K dohode o prevode bytu na syna nepristúpila z toho dôvodu, že súčasťou dohody malo byť právo doživotného bývania žalovaného v byte, s čím nesúhlasí.
Žalovaný na pojednávaní uviedol, že pred uzavretím manželstva sa s rodičmi dohodol, že mu byt darujú, čo sa aj stalo. Išlo o družstevný byt ktorý bol pôvodne pridelený jeho rodičom. V byte bývala jeho stará mama, zmluvu uzatvorili písomne, aby ju nebolo možné spochybniť. Ako on dostal byt, jeho brat dostal neskôr auto. Žalobkyňa o dohode nevedela, lebo bola uzavretá pred uzavretím manželstva. Nevedel uviesť prečo od uzavretia zmluvy do prevodu práv užívania bytu uplynulo až päť rokov. Počas manželstva v rokoch 2005 až 2008 ( na pojednávaní dňa 13.08.2014 uviedol roky 2004-2006 asi dva a pol roka) pracoval v Rakúsku ako roznášač prospektov. Jeho zamestnávateľom bol T. F., mal pracovné povolenie, dosahoval priemerný príjem okolo 600,-€. Zarobené peniaze nosil domov, hradili sa z nich bežné výdavky na domácnosť a potreby rodiny. V čase rozvodu už v Rakúsku nepracoval bol zamestnaný na Slovensku. Nevedel uviesť či z tých peňazí existoval zostatok v čase rozvodu manželstva. Žalobkyňa rovnako pracovala v zahraničí, mala účet vo Veľkej Británii, ktorého zostatok žiadal vyporiadať. Uviedol, že po uzavretí manželstva dostali dar od jeho matky vo výške 50000,-Sk. V čase rozvodu ako aj po rozvode mal problémy s alkoholom, v dobe okolo roku 2001 sa aj ambulantne liečil na závislosť na alkohole. žalovaný uviedol, že na zmluvu o stavebnom sporení, ktorá bola uzavretá počas manželstva sa prispievalo zo spoločných peňazí, s prepisom zmluvy súhlasil z dôvodu aby mala žalobkyňa so synom kde bývať. V
tom čase už bola žalobkyňa so synom odsťahovaná ku svojej matke. Nie je pravda, že by sa o syna nechcel starať no ten býval u svokry a neskôr ani sám nechcel u neho bývať, hoci na víkendy chodieval.
Svedkyňa F. S., matka žalovaného na pojednávaní uviedla, že byt - garsónku, v ktorom dovtedy bývala stará mama žalovaného, previedli ešte pred uzavretím manželstva žalovaného so žalobkyňou na žalovaného. Bolo to z dôvodu aby mala rodina žalovaného kde bývať. Garsónka bola napísaná na svedkyňu a jej manžela Q. S.. Až kým sa garsónka neprepísala na žalovaného so žalobkyňou, za byt sa platilo z účtu rodičov pričom žalobca a žalovaný im dávali peniaze. Prevod sa uskutočnil kvôli tomu aby si mohli za byt platiť sami. Svedkyňa uviedla, že žalovaný mal problémy s alkoholom a to počas manželstva, mali aj manželské problémy, istú dobu vtedy býval žalovaný u nich.
Svedok Q. S., otec žalovaného na hlavnom pojednávaní uviedol, že spornú garsónku kúpil on s manželkou F.. Keď sa žalovaný mal ženiť, riešila sa otázka ich bývania a vtedy sa dohodli, že garsónku dajú žalovanému, spísali o tom dohodu. Aj potom ešte bola písaná na svedka neskôr, keď sa byty predávali na bytovom družstve sa byat prepísal na obidvoch manželov. Uviedol, že keď žalobkyňa žalovaného vyhodila z bytu, tak povedala, že o byt nemá záujem.
Svedkyňa P. W., matka žalobkyne, na pojednávaní uviedla, že žalobkyni za trvania manželstva vypomáhala, občasne sa u nej stravovali, žalobkyni v súvislosti s predajom rodičovského domu vyplatila 50 000,-€, v čase, keď bola žalobkyňa v Anglicku a žalovaný v Rakúsku, asi tri roky, starala sa o ich maloleté dieťa. Žalovaný počas tohto obdobia na syna neprispel, dcéra prispievala, keď to potrebovala. Ona to sama po nej nežiadala, chcela aby si peniaze ušetrila. Žalovaný si v čase, keď bol syn u nej syna pýtal len raz, vedela o jeho problémoch s alkoholom preto mu dieťa odmietala zveriť.
Podľa § 148 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zánikom manželstva zanikne aj bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.
Podľa § 149 ods. 1, 3 Občianskeho zákonníka ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150. Ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh niektorého z manželov súd.
Podľa § 150 Občianskeho zákonníka pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.
Na základe vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že potom čo žalobkyňa so žalovaným dňa 21.10.1995 uzatvorili manželstvo, nadobudli na základe zmluvy o prevode vlastníctva družstevného bytu z 20.06.2000 od dovtedajšieho vlastníka, ktorým bolo Stavebné bytové družstvo, Pod Šípkom 1301, Partizánske, vlastníctvo k bytu č. XX na 9 posch. byt. domu č. XXXX na Ul. M. Y. M. W.. Nadobúdatelia sa zaviazali zaplatiť prevádzajúcemu nesplatenú časť investičného úveru, ktorá sa rovná hodnote bytu vo výške 1591,- Sk ku dňu 30.06.2000. Na pojednávaní nebolo spochybnené, že by zostatkovú hodnotu bytu nesplatili zo spoločných prostriedkov. Hoci súd nepovažuje za sporné to, že rodičia žalovaného so žalovaným za účasti jeho brata uzavreli dohodu, ktorú strany považovali za darovaciu zmluvu, na základe ktorej mal žalovaný nadobudnúť od jeho rodičov sporný byt, tu je potrebné uviesť, že rodičia neboli vlastníkmi sporného bytu, mali len právo užívania bytu spojené s členskými právami člena družstva. Zaplatením členského podielu a pridelením bytu vzniklo členovi právo, aby s ním predstavenstvo bytového družstva uzavrelo dohodu a odovzdaní a prevzatí bytu do užívania. Takto aj bol byt odovzdaný do užívania žalovanému dňa 13.06.2000 (č.l. 64). Právnym titulom nadobudnutia vlastníckeho práva žalobcu a žalovanej však bola zmluva o prevode vlastníctva družstevného bytu z 20.06.2000. Vlastnícke právo nadobudli dňom vkladu do katastra nehnuteľností 28.09.2000. Všeobecná
hodnota bytu bola znalcom stanovená na 16 300,-€. Z vykonaného dokazovania je tak zrejmé, že predmetný byt patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, keďže bol odplatne nadobudnutý počas trvania manželstva a to zo spoločných prostriedkov. Dohody, ktoré predchádzali zmluve o prevode vlastníctva k bytu, sú pre posúdenie otázky, či je byt súčasťou masy BSM nepodstatné. Z vykonaného dokazovania je tiež zrejmé, že tak žalobkyňa ako aj žalovaný dlhodobo pracovali v zahraničí, pričom nebolo spochybnené, že ich hospodárenie bolo už od rokov 2005-2006 samostatné. Hoci žalovaný trval na vyporiadaní zostatku účtu žalobkyne v cudzine, majúc dôkazné bremenom nijakým spôsobom nepreukázal a ani súdu napriek dožiadaniu o vykonanie dôkazu dožiadanému sudu sa nepodarilo zistiť stav účtu žalovanej v Anglicku v dobe zániku manželstva. Účastníci zhodne uvádzali, že časť prímu zo zahraničia minuli na úhradu vlastných nákladov na ubytovanie a stavu v zahraničí, pričom rovnako bolo preukázané, že v čase pobytu rodičov v zahraničí sa ich maloleté dieťa nachádzalo v starostlivosti starej matky dieťaťa zo strany žalobkyne. Takto sa žalovaný v tomto čase nepodieľal na výžive maloletého, pričom peňažné prostriedky žalobkyne táto buďto poskytovala matke, u ktorej v tom čase syn býval alebo ukladala na stavebné sporenie na ktorom sa žalovaný nepodieľal. Dokazovaním nebolo preukázané, že by účastníci mali k dispozícii peňažné prostriedky na spoločnom či samostatne spravovanom účte. Pri vyporiadaní peňažných prostriedkov by bol súd povinný prihliadať aj na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí a na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že táto bremeno starostlivosti o maloletého a domácnosť spočívalo na žalobkyni či jej matke. Preto súd pri vyporiadaní, hoci je zrejmé, že žalobkyňa dokázala vytvoriť úspory v podobe zostatku zo stavebného sporenia, tieto prostriedky nezapočítal na cenu vyrovnacieho podielu. Súd tak pri vyporiadaní vychádzal z rovnosti podielov. Vzhľadom k tomu, že žalobkyňa navrhovala prikázať spornú nehnuteľnosť do výlučného vlastníctva žalovaného a tento rovnako trval na prikázaní nehnuteľnosti do svojho výlučného vlastníctva, hoci nie z titulu vyporiadania BSM, súd rozhodol tak, že žalovanému prikázal do výlučného vlastníctva byt č.XX, na 10.p. v bytovom dome nachádzajúcom sa v W. N. L.. M. Y., súpisné číslo XXXX, vchod č. XX, postavenom na pozemku parc. č. XXXX, a podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu vo výške 24/3670, zapísaná na LV č. XXXX, obec Partizánske, k.ú. Partizánske. Titulom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov rozhodol o povinnosti žalovaného vyplatiť žalobkyni sumu 8150,-€ čo predstavuje polovicu znalcom určenej ceny nehnuteľnosti. Lehotu na plnenie súd určil s prihliadnutím na výšku vyrovnacieho podielu podľa § 160 ods. 1 O.s.p. za bodkočiarkou, ako lehotu primeranú na zabezpečenie peňažných prostriedkov. Vzájomným návrhom žalovaný navrhoval určiť, že sporná nehnuteľnosť patrí do jeho výlučného vlastníctva a teda neprichádza do úvahy ani vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva k tejto nehnuteľnosti. Keďže bolo preukázané, že nehnuteľnosť je súčasťou masy BSM súd jeho vzájomný návrh zamietol.
Podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, pretože každý z účastníkov, tak na strane žalobkyne ako aj žalovaného mal vo veci úspech len čiastočný. Pri vyporiadaní BSM sú podiely obidvoch manželov približne rovnaké a nemožno hovoriť o úspechu alebo neúspechu, preto bolo potrebné aplikovať § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku za konštatovania, že úspech a neúspech je približne rovnaký. Vzájomný návrh žalovaného o určenie, že nehnuteľnosť špecifikovaná vo výroku rozsudku patrí do výlučného vlastníctva žalovaného, hoci bol v zmysle vôle vyplývajúcej z prednesu žalovaného právne posúdený ako vzájomný návrh, a v tejto časti bol žalovaný neúspešný, súd v rámci rozhodovania o trovách konania, posudzoval ako vzťahujúci sa k mase BSM, preto aj v tejto časti aplikoval ustanovenie § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku. Žiadny z účastníkov konania si však právo na náhradu trov konania neuplatnil preto, súd vyslovil, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov konania právo.
Súd uložil povinnosť žalovanému zaplatiť súdny poplatok za konanie o vyporiadanie BSM v sume 244,50-€ do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku na účet tunajšieho súdu.
Podľa položky 6 písm. b/ zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch za vyporiadanie BSM sú povinní účastníci konania zaplatiť 3% z masy BSM a to len z aktív. Aktíva predstavujú spolu 16 300 €, preto súd zaviazal žalovaného zaplatiť jednu polovicu zo súdneho poplatku vo výške 3% z masy BSM, teda vo výške 244,50 €. Dlhšiu lehotu splatnosti súd určil vzhľadom na výšku trov konania s prihliadnutím na to aby bol zmiernený vplyv uloženia tejto povinnosti vzhľadom na sociálne pomery účastníka konania.
Podľa § 148 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil. Ak sú u niektorého účastníka predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov, náhrady trov sa proti tomuto účastníkovi zníži o rozsah, ktorý mu súd priznal.
Súd rozhodol že žalovaný je povinný zaplatiť trovy konania štátu v sume 47,26-€ do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku na účet tunajšieho súdu.
Žalovaný uhradil na preddavkoch na znalečné sumu 250,-€ z celkovej sumy znalečného 255,42€. V súvislosti s úhradou trov prekladateľky z jazyka anglického, vzťahujúcich sa k dokazovaniu, vznikli trovy štátu vo výške spolu 89,10 €.
Podľa § 148 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, vzhľadom k tomu, že žalobkyňa je oslobodená od súdnych poplatkov, súd žalovanému uložil povinnosť náhrady trov štátu v polovici vzniknutých trov štátu nepokrytých preddavkom (89,10 € + 5,42€ = 94,52€) z čoho polovica je suma 47,26 €. Vo zvyšku, teda v sume o ktorej bola znížená poplatková povinnosť žalobkyne, súd štátu náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne, a to písomne v troch vyhotoveniach (§ 204 ods. 1 prvá veta O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., t.j.
1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát
8. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav
9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali
10. bol odvolacím súdom schválený zmier
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), t.j.
1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej
3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p.,
4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p.).