Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16P/173/2014

Rozhodnutie

Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudca JUDr. Radoslav Baláž, v právnej veci mal. C. T., L.. X.X.XXXX, bytom u matky, zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves, dieťa rodičov, C. T. T., L.. XX.XX.XXXX, J. X. T. X/XX,D. S. M. C. T., L.. X.X.XXXX, J. T.Y. XXXX/X, D. L. E. v konaní o zvýšenie výživného takto

rozhodol:

Mení sa rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. -32 zo dňa 13.8.2009 vo výroku o výživnom zo strany otca na mal. C. T., L.. X.X.XXXX a to tak, že sa zvyšuje výživné zo strany otca na mal. C. zo sumy 50,- Eur mesačne na sumu 100,- Eur mesačne počnúc od 11.6.2014, ktoré výživné je otec povinný uhrádzať k rukám matky vždy do 15. dňa v mesiaci vopred.

Zaostalé výživné zo strany otca na mal. C. za obdobie od 11.6.2014 do 31.8.2014 v celkovej výške 103,34 Eur je otec povinný uhradiť k rukám matky do 31.12.2014.

Súd návrh matky v prevyšujúcej časti zamieta.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Matka sa návrhom zo dňa 11.6.2014 doručeným tunajšiemu súdu toho istého dňa domáhala, aby súd zaviazal prispievať otca na výživu mal. C. výživným v sume 200,--Eur mesačne.

Svoj návrh odôvodnila tým, že Okresný súd Spišská Nová Ves dňa 18. februára 2009 zveril maloletú dcéru C. po rozvode do jej výchovy a otec bol zaviazaný prispievať na jej výživu mesačne sumou 50,--Eur. Od roku 2009 náklady spojené s výchovou maloletej podstatne vzrástli. V čase pôvodného rozhodovania o výživnom maloletá nastupovala do VI. triedy základnej školy. Teraz navštevuje II. ročník na Y. S. E. D. L. E. . Matka pracuje v Q. D. ako operátor výroby s mesačným zárobkom 330,--Eur.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky, otca, výsluchom poverenej zamestnankyne kolízneho opatrovníka , a tiež oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov a pripojených spisov, na základe čoho zistil tento skutkový stav.

Matka vo svojej výpovedi uviedla, že toho času býva v trojizbovom prenajatom byte spolu s dcérou C. a tiež s dcérou J., ktorá je toho času už plnoletá a je zamestnaná v spoločnosti G. a jej príjem činí 240,- Eur/mesačne. Pokiaľ ide o druhú dospelú dcéru E. tá je vydatá a tá s nimi nebýva. Tiež s nimi býva v spoločnej domácnosti matkin terajší priateľ, ide P. I., ktorý je tak isto zamestnaný, ktorý

je však na cestách, takže sa v domácnosti zdržiava cca asi 5 dní v mesiaci, vtedy im prispieva aj na stravu. Okrem toho im prispieva aj polovičnou úhradou nákladov spojených s bývaním v sume 160,- Eur/ mesačne, keďže celkový výdavok na bývanie do mesiaca predstavuje čiastku 320,- Eur vrátane inkasa. Ona toho času spláca ešte pôžičky spol. Pohotovosť a ProfitReal spolu v čistke 100,- Eur/mesačne, ktoré sú jej priamo zrážané z jej príjmu. Ide o pôžičky, ktoré mali ešte za trvania manželstva s otcom maloletej. Ďalšie ich výdavky sa týkajú na stravu a hygienu v domácnosti. Okrem mal. C. matka toho času nemá žiadnu inú vyživovaciu povinnosť. C. je žiačkou Y. S. a od septembra nastupuje do 3. ročníka tejto školy. Dcéra sa stravovala doma aj v budúcnosti sa bude stravovať doma. Do školy jej uhrádzala ZRPŠ na celý školský rok v sume 15,- Eur, ďalej poplatky za učebnice v sume 30,- Eur na školský rok, tiež jej musela uhrádzať čipovú kartu na autobus 15,- Eur/mesiac, keďže dcéra každý štvrtok v mesiaci navštevuje prax na toto vyučovanie jej musí uhrádzať 10,- Eur na zakúpenie pomôcok. Dcéra sa v máji zúčastnila dvojtýždňového praktického vyučovania, kedy jej uhrádzala sumu 20,- Eur, ktoré slúžilo ako cestovné a vreckové. Dcére tiež zakupovala do školy pracovné oblečenie a to pri nástupe do školy, avšak je pravdou, že na nákup pracovného oblečenia v polovičnej sume prispel aj otec. Dcéra chodí na volejbalový krúžok, za ktorý neuhrádza žiaden poplatok. Po zdravotnej stránke je v poriadku. Otec na mal. C. toho času mesačne uhrádza čiastku 60,- Eur a má uhradené výživné vrátane mesiaca august 2014. Minulého roku dcére prispieval aj na vreckové, a to vždy keď prišla k nemu. matka nemala vedomosť o tom, žeby otec poskytol dcére darčeky pri príležitosti menín, či Vianoc. Dcéra sa s otcom stretáva, pričom pravidelnejšie to bolo minulého roku a teraz je to menej.

Otec vo svojej výpovedi s návrhom matky nesúhlasil a žiadal ponechať výživné v dosiaľ určenom rozsahu. Uviedol, že toho času býva v dvojizbovom byte v podnájme spolu so svojou súčasnou priateľkou T. J. a spolu s jej synom , ktorý má 16 rokov a navštevuje ešte školu. On je naďalej zamestnaný, kedy jeho mesačný priemerný zárobok predstavuje sumu 527,- Eur. Iný príjem nemá. Jeho partnerka je zamestnaná a mesačne zarába okolo 270,- Eur. Majú náklady na bývanie v sume 300,- Eur/mesačne vrátane inkasa. Tieto náklady na bývanie spláca on zo svojej mzdy a okrem toho spláca tiež pôžičku v sume 62,- Eur, ktorú brali na zakúpenie notebooku pre ich dcéry s tu prítomnou matkou maloletej a teda aj pre mal. C.. Okrem toho má odloženú splatnosť pôžičky v spol. Quatro v sume 600,- Eur, ktorú brali za trvania manželstva s maloletej na zakúpenie sedačky, ktorá zostala u matky maloletej. Jeho partnerka tiež poberá výživné v sume 50,- Eur od svojho bývalého partnera a tiež prídavky na syna. Po zaplatení týchto ich výdavkov jemu samotnému ostáva čiastka okolo 70,- Eur a ich domácnosť žije z výplaty jeho partnerky. On samotný nevlastní žiaden hodnotnejší majetok. Okrem mal. Moniky nemá už žiadnu inú vyživovaciu povinnosť. S mal. C. sa toho času stretáva menej ako to bolo minulého roku a naposledy sa videli pred dvoma týždňami. Pokiaľ ide o plnenia nad rámec bežného výživného je pravda, že maloletej neposkytol žiaden darček na Vianoce, lebo mu to nevychádzalo. Pri príležitosti narodenín alebo menín, zvykne dcéram vrátane C. dobiť kredit do mobilu.

Kolízny opatrovník cestou svojej poverenej zamestnankyne vo svojej výpovedi uviedol, že boli prešetrené pomery v rodine maloletej, kde bolo zistené, že maloletá má v domácnosti zabezpečené všetky svoje potreby. Poukázal na vykonané dokazovanie, z ktorého bolo podľa jeho názoru preukázané, že otec prispieval na výživu dcéry aj nad rámec bežného výživného avšak s prihliadnutím na skutočnosť, že od úpravy posledného výživného ubehol podstatný čas a otcovi ubudli dve vyživovacie povinnosti, navrhol návrhu matky vyhovieť s prihliadnutím na možností a schopností otca.

Z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. súd zistil, že rozsudkom sp.zn. -32 zo dňa 13.8.2009 bolo manželstvo rodičov maloletej rozvedené a na čas po rozvode bola schválená rodičovská dohoda , podľa ktorej bola mal. C. spolu so svojimi sestrami , v tom čase mal. J. , nar. XX.X.XXXX a mal. E. , L.. X.X.XXXX, zverená do osobnej starostlivosti matke a otec sa zaviazal prispievať na výživu mal. Moniky sumou 50,--Eur mesačne a na výživu jej oboch sestier zhodne po 65,--Eur mesačne na každú z nich. Tiež bola do výroku tohto rozsudku pojatá dohoda rodičov o úprave styku otca s dcérami. Uvedený rozsudok podľa Ods. 3 obsahoval len výrok a v odôvodnení uvedený predmet konania a ustanovenia zákona, podľa ktorých súd rozhodoval, keďže účastníci sa vzdali práva podať odvolanie voči nemu. Z obsahu uvedeného spisu však vyplynulo, že v čase vyhlasovania tohto rozsudku otec maloletej bol zamestnaný s priemerným mesačným príjmom vo výške 429,05 Eur . Rovnako tak matka bola zamestnaná s príjmom cca 400,--Eur. Poberala tiež prídavok

na deti v sume 63,75 Eur Uhrádzala nájomné mesačne vo výške cca 162,60 Eur, inkaso vo výške 42,15 Eur. Tiež rodina mala realizovať splátky úverov v sume 156,--Eur mesačne , 159,--Eur mesačne a splátku za notebook v sume 33,20 Eur. Maloletá C. v tom čase navštevovala 6. triedu základnej školy.

Pokiaľ ide o súčasné pomery rodičov maloletej, matka v súčasnej dobe je naďalej zamestnaná v spoločnosti Q. D. D..O..o. a jej celkový čistý príjem za obdobie od júla 2013 do júna 2014 vrátane bol 5.365,54 Eur, čo predstavuje v priemere čistý mesačný príjem vo výške 447,13 Eur.

Otec maloletej je takisto zamestnaný a to v spoločnosti R. D., D..O..M.., kde dosiahol za obdobie od júla 2013 do júna 2014 vrátane priemerný mesačný príjem vo výške 527,87 Eur. Podľa ním predložených dokladov za mesiace jún , júl a august 2014 uhradil na mal. C. výživné v sume po 60,--Eur mesačne.

Zo správy ÚPSVaR Spišská Nová Ves z prešetrenia pomerov u maloletej vyplynulo, že táto

je študentkou Y. S. a ukončila II. ročník štúdia.

Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. ( o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých ).

Podľa o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých a opatrenia MPSVaR SR č. za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa spoločne, sa považuje počnúc od 1.7.2013 suma alebo úhrn súm 90,42 Eura mesačne, ak ide o zaopatrené neplnoleté dieťa.

V čase vyhlásenia tohto rozsudku tak suma minimálneho zákonného výživného vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa predstavuje čiastku 27,13 Eur na jedno neplnoleté nezaopatrené dieťa.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových

pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. ( o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov)

Podľa § 63 ods. 2 Zákona o rodine, u rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine , dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine , pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Podľa rozsudok odsudzujúci na plnenie v budúcnosti zročných dávok alebo na plnenie v splátkach možno na návrh zmeniť, ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene pomerov.

Súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že návrhu matky je potrebné vyhovieť, avšak nie v takom rozsahu, ako to matka požadovala. Od posledného rozhodovania vo veci došlo k podstatnej zmene pomerov oproti tým pomerom, z ktorých vychádzal tunajší súd v rozsudku sp. zn. -32 zo dňa 13.8.2009. Táto podstatná zmena pomerov nastala na strane maloletej C. , ktorá toho času je už študentkou Y. S. , teda strednej odbornej školy, na rozdiel od poslednej úpravy výživného , kedy bola žiačkou 6. ročníka základnej školy.

V prípade maloletej teda išlo o nástup na ďalší stupeň vzdelávania a s takýmto postupom vo vzdelávacom systéme maloletého dieťaťa sú vždy objektívne spojené zvýšené náklady na takéto dieťa. To sa dostáva na ďalší stupeň vývoja a to ako z hľadiska biologického, kedy rastie a menia sa aj jeho stravovacie potreby, tak aj mentálneho a v konečnom dôsledku aj spoločenského vývoja, kedy sa zapája do nových vzdelávacích či záujmových činností, čo so sebou prináša zvýšené náklady. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti pritom súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará a na to, aká peňažná suma je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby, ako je šatstvo, bielizeň, obuv, nájomné za byt a tiež potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov a potrieb, prípravou na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, ako aj potreby súvisiace so zdravotným stavom, t.j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život kultúrneho

človeka v spoločnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa a jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov. Bolo preukázané, že nástupom maloletej na strednú školu matke vzrástli náklady a to v súvislosti s úhradu školských pomôcok a poplatkov v škole, a predovšetkým s úhradou cestovného, keďže maloletá do školy denne dochádza.

Tiež je potrebné uviesť, že v § 78 ods. 3 Zákona o rodine je obsiahnutá tzv. valorizačná klauzula, , ktorá ukladá súdu, aby v prípade, ak rozhoduje o zmene pomerov, zohľadnil aj zmenu výšky (vývoj) životných nákladov. Výška životných nákladov je zrejmá napríklad z cien spotrebného koša, z miery inflácie, resp. iných ekonomických ukazovateľov. Táto povinnosť súdu je obligatórna. Z ustanovenia § 78 ods. 3 Zákona o rodine vyplýva, že vývoj životných nákladov je objektívna okolnosť, ktorá by aj sama o sebe mohla odôvodniť zmenu výšky výživného (zvýšenie), a preto súd pri rozhodovaní o zvýšení výživného prihliadal aj na túto okolnosť. Takže už len tieto okolnosti odôvodňovali oprávnenosť požiadavky na zvýšenie výživného pre maloletú.

Na druhej strane zvýšenie výživného musí mať podklad vo výrazne pozitívnej zmene pomerov nie len na strane oprávneného dieťaťa ale aj na strane povinného rodiča a uspokojovanie odôvodnených potrieb dieťaťa je vždy limitované aj možnosťami, schopnosťami a majetkovými pomermi rodičov. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného súd musí prihliadať aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča. Na tieto schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča prihliadne súd aj vtedy, ak sa tento povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu a rovnako tak prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný rodič na seba berie.

Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že k podstatnej zmene pomerov došlo aj na strane povinného otca. Tomuto jednak mierne vzrástol príjem, keďže pri poslednej úprave výživného tento dosahoval v priemere čiastku 429,05 Eur, a toho času je to 527,87 Eur, čo je nárast o cca 99,--Eur. Podstatná zmena pomerov na jeho strane však nastala v dôsledku odpadnutia jeho dvoch ďalších vyživovacích povinnosti k dvom toho času už dospelým dcéram, E. S. J. , v celkovej výške 130,--Eur ( t.j. 2 x po 65,--Eur mesačne). Otec maloletej síce preukázal náklady ktoré má na domácnosť v podobe poplatkov za bývanie , avšak v tejto žije spolu so svojou terajšou partnerkou a jej synom a úhrada nákladov na domácnosť v plnej miere nemôže byť z jeho strany argumentom pre nezvýšenie výživného na maloletú dcéru, keďže výživné na maloleté dieťa má prednosť pred vyživovaciu povinnosťou voči akejkoľvek inej osobe.

Hodnotiac vyššie uvedené skutočnosti, berúc do úvahy odôvodnené potreby maloletej, ako aj potencionálne schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného otca, prihliadajúc na skutočnosť, že maloletá je v osobnej starostlivosti matky, s ktorou žije v spoločnej domácnosti, a teda táto osobná starostlivosť, ktorej sa maloletej takto nedostáva zo strany otca, musí byť príslušným spôsobom finančne kompenzovaná, berúc do úvahy, že maloletá už navštevuje strednú školu, pričom otec nemá už žiadnu inú vyživovaciu povinnosť, súd ustálil výšku súčasného výživného na mal. C. na sumu 100,-- Eur mesačne a v prevyšujúcej časti návrh matky zamietol.

Súd priznal uvedené výživné počnúc odo dňa 11.6.2014, teda odo dňa, kedy matka podala návrh na zvýšenie výživného na maloletých, keďže postupujúc podľa § 77 ods. 1 Zák. o rodine nezistil v danom prípade existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa umožňujúcich zvýšenie výživného spätne pred dňom podania návrhu , t.j. od dňa kedy mala nastať zmena pomerov u maloletého dieťaťa. V tejto súvislosti poznamenáva, že sprísňujúca úprava možnosti priznať výživné, resp. zvýšené výživné pred dňom podania návrhu od oprávnených vyžaduje zodpovedný a včasný prístup k riešeniu tejto otázky, t.j. aby návrh na určenie, resp. zvýšenie výživného podávali bez zbytočného odkladu pri naplnení zákonných podmienok. Pokiaľ však z určitých dôvodov, ktoré možno posúdiť ako výnimočné, účastníci žiadajú o určenie, resp. zvýšenie výživného s časovým odstupom a v ich konaní nemožno vidieť snahu o zneužívanie tohto inštitútu, súd môže výživné priznať aj spätne. Relevantným dôvodom je najmä zdravotný stav oprávnenej osoby, ktorý jej zabránil včas uplatniť nárok, konanie, ktoré má znaky

trestného činu spočívajúce v bránení uplatnenia nároku na výživné (vyhrážky, násilie) a pod. V danom prípade však súd takéto dôvody nezistil.

Vzhľadom k tomu, že súd rozhodol o zvýšení výživného na maloletú za obdobie od 11.6.2014 vznikol otcovi do dňa rozhodovania o tomto nároku nedoplatok na výživnom za obdobie od 11.6.2014 do 31.8.2014 a to vo výške 103,34 Eur, na úhradu ktorého súd otca zaviazal do 31.12.2014. Tento nedoplatok bol vyčíslený ako súčet sumy novourčeného výživného pre mal. C. za mesiace júl 2014 a august 2014 vrátane vo výške 100,--Eur mesačne a pomernej časti určeného výživného za mesiac jún 2014 zodpovedajúcej 20 dňom uvedeného mesiaca (t.j. za obdobie od 11.6.2014 do 30.6.2014), čo predstavovalo čiastku 66,67 Eur ( t.j. 100,-- Eur / 30 dní x 20 dní) . Keďže otec maloletej za mesiace jún, júl a august 2014 na dcéru uhradil výživné v sume po 60,--Eur mesačne, súd teda od takto novourčeného výživného odrátal toto výživné uhradené otcom , pričom za mesiac jún 2014 z takto otcom uhradeného výživného ešte odrátal sumu 16,67 Eur ako pomernú čiastku pôvodne určeného výživného zodpovedajúceho 10 dňom z mesiaca jún 2014 (t.j. od 1.6.2014 do 10.6.2014, t.j. do dňa predchádzajúceho dňu podania návrhu matkou na súde , a teda výpočet uvedenej sumy je : 50,- Eur/ 30 dní x 10 dní ). Následne súd dospel k celkovej výške dosiaľ neuhradeného zaostalého výživného na maloletú dcéru (t.j. 66,67 Eur +16,67 Eur +2x100,--Eur - 3x60 Eur).

O trovách konania rozhodol súd podľa a účastníkom im náhradu nepriznal, nakoľko v danom prípade šlo o konanie, ktoré sa mohlo sa začať i bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach v troch vyhotoveniach

Podľa v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) konaní došlo k vadám uvedeným v ,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa a , ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, trovy výkonu rozhodnutia o výchove maloletých detí, sumy uložené

ochrannými opatreniami v trestnom konaní, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci. ( v znení neskorších predpisov.)