Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5Co-267-2013.pdf
PDF · 75.23 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/267/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Borisa Minksa a sudcov JUDr. Vladimíra Pribulu a JUDr. Renáty Pátrovičovej, v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpený Advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti žalovanému: Slovenská republika, v mene ktorej koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Župné námestie 13, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 27. júna 2013 č. k. 25C/47/2013-34, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e. Žalovanému nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa rozsudkom zo dňa 27. 06. 2013 č. k. 25C/47/2013-34 zamietol návrh žalobcu ohľadne ním uplatnenej náhrady majetkovej škody v sume 125 eur a nemajetkovej ujmy v sume 320,86 eura, pričom vec právne posúdil s poukazom na ust. § 4 ods. 1 písm. a/, § 9 ods. 1, 2 (v znení účinnom do 31. 12. 2012 ako aj po 01. 01. 2013), § 16 ods. 1, 2, § 17 ods. 1 až 3 a § 19 ods. 1, 3 zák. č. 514/2003 Z. z., § 41 ods. 1, 2 a § 44 ods. 1, 2 zák. č. 233/1995 Z. z. O zamietnutí žiadosti k udeleniu poverenia na vykonanie exekúcie bolo rozhodnuté za 89 dní od doručenia návrhu na exekučný súd, pričom z tejto doby musel súd čakať 55 dní na doplnenie návrhu. Žalobca trval na dôvodoch návrhu, ktoré boli preukázateľne nepravdivé a nároku sa domáhal na základe neexistujúcich skutočností. V čase podávania návrhom na vydanie poverenia (aj návrhu v danej veci) kde exekučným titulom bol rozhodcovský rozsudok, zákonná 15 dňová lehota ešte neexistovala, čo vyplýva aj z rozhodnutia KS v Prešove sp. zn. 6Co/60/2011 zo dňa 19. 05. 2011. Ohľadne prieťahov sa neviedlo žiadne disciplinárne konanie. Žalobcom tvrdená majetková škoda nebola vôbec preukázaná, pričom samotné tvrdenie o výške tejto škody obsiahnuté v návrhu ešte nie je dôkazom o samotnej škode. Žalobcovi nevydaním rozhodnutia v zákonnej lehote nevznikol žiadny stav právnej neistoty. Rozhodovaciu činnosť súdov ako takú nie je možné hodnotiť ako nesprávny úradný postup, pričom nedodržanie zákonnej lehoty automaticky nezakladá nárok na náhradu škody. Takisto nebol preukázaný ani kauzálny nexus (príčinná súvislosť) medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Žalobca vôbec nevedel špecifikovať v čom konkrétne boli ohrozené podnikateľské aktivity. Ani samotné nedodržanie zákonnej lehoty automaticky nezakladá nárok na náhradu škody (rozhodnutie ÚS SR I, ÚS 16/2002). O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 OSP a ich náhradu úspešnému žalovanému v tomto konaní nepriznal, pretože tento ich nešpecifikoval, resp. mu žiadne trovy nevznikli. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca, žiadajúc odvolací súd o zrušenie rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 27. 06. 2013 č. k. 25C/47/2013-34 a vrátenie veci tomuto súdu na ďalšie konanie. Súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav. Rozhodol v merite veci na základe inšpirácie
novou právnou úpravou obsiahnutou v ust. § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z., pričom de iure i de facto došlo k aplikácii princípu priamej retroaktivity, čo je neprípustné. Nedôvodnosť nároku žalobcu nie je možné odôvodniť nedôveryhodnosťou údajov. Vôbec nebolo odôvodnené stanovisko súdu v tom smere, prečo účastníkom konania nemal a nemohol vzniknúť stav právnej neistoty. Zákonodarca v danom prípade vytvoril legitímnu sféru tolerancie trvania právnej neistoty práve určením zákonnej lehoty. Žalobca pred súdom prvého stupňa uviedol, že zadal vypracovanie znaleckého posudku, pričom ak súd rozhodol v merite veci rozhodol bez takto navrhnutého dôkazu, rozhodol na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu. Zodpovednosť štátu za prieťahy v konaní vzniká vtedy, ak súdy náležite vo veci konajú, ale dĺžku konania ovplyvňujú „mimosúdne faktory“, napr. rozsah nevybavenej súdnej agendy. Ak súd vyjadril presvedčenie o rozpore exekučného titulu so zákonom, ide o prejav jeho nesústredenej činnosti, kedy vyhodnocoval aj také skutočnosti, ktoré s predmetom konania nesúviseli. Žalovaný sa k podanému odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa procesným postupom podľa § 212 ods. 1 a § 214 ods. 2 OSP, dospejúc k tomu záveru, že podané odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Podľa § 219 ods. 1 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa § 219 ods. 2 OSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Podľa § 154 ods. 1 OSP pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Súd prvého stupňa pri rozhodovaní o podanom návrhu žalobcu na zaplatenie ním uplatnenej náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy v intenciách ust. § 120 ods. 1, 3 a 4 OSP zistil vo veci skutkový stav, ktorý pri dodržaní zásady hodnotenia dôkazov zakotvenej v ust. § 132 OSP (hodnotenie dôkazov jednotlivo ako aj v ich vzájomnej súvislosti) aj následne správne posúdil podľa príslušných ustanovení právnych predpisov (zák. č. 514/2003 Z. z. a zák. č. 233/1995 Z. z.). Vychádzajúc z uvedeného, odvolací súd rozsudok Okresného súdu Nitra č. k. 25C/47/2013-34 ako vecne správny, podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil. V ďalšom odvolací súd odkazuje na obsah a rozsah odôvodnenia napadnutého rozsudku, s ktorým sa stotožňuje (§ 219 ods. 2 OSP). Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku je potrebné uviesť, že žalobca v konaní v rozpore s ust. § 120 ods. 1 OSP neuniesol dôkazné bremeno v tom smere, aby preukázal naplnenie esenciálnych náležitostí potrebných k tomu, aby bolo možné prijať ten záver, že činnosťou exekučného súdu v danej veci došlo k nesprávnemu úradnému postupu. Takisto nebola preukázaná ani príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody, t. j. že by k nejakému nesprávnemu úradnému postupu vôbec došlo. Okresný, resp. krajský súd nemá v kompetencii a právomoci posudzovať namietané prieťahy v konaniach. Samotné nedodržanie zákonnej lehoty ešte samo osebe nemá za následok porušenie základného práva účastníka konania, čo okrem iného vyplýva aj z konštantnej judikatúry Najvyššieho súdu SR, pretože vždy je potrebné brať na zreteľ špecifiká danej prejednávanej veci. K avizovanému stavu právnej neistoty odvolací súd poznamenáva, že na strane žalobcu vzniknúť takýto stav nemohol, nakoľko exekučný súd síce rozhodol o žiadosti k udeleniu poverenia na vykonanie exekúcie až po 89. dňoch po dôjdení takejto žiadosti na exekučný súd, pričom 55 dní z tejto doby musel čakať na odstránenie vád podanej žiadosti. Tvrdenie žalobcu o nesprávnej aplikácii znenia ust. § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z., na prejednávaný prípad nie je správne, pretože súd prvého stupňa odcitoval znenie tohto ustanovenia platné ku dňu 31. 12. 2012 a znenie ust. § 9 ods. 2 platné s účinnosťou od 01. 01. 2013 uviedol iba ako výkladové pravidlo. Pri viazanosti odvolacieho súdu rozsahom a dôvodmi podaného odvolania (§ 212 ods. 1 OSP) je potrebné uviesť, že odvolací súd nepovažoval podané odvolanie žalobcu za dôvodné v tej časti, v ktorej sa namietal postup súdu, ktorým mala byť odňatá žalobcovi možnosť konať pred súdom, pretože takýto dôvod v odvolaní špecifikovaný nebol a odvolací súd ho ani nezistil. Takisto ani samotné nevykonanie dôkazu v intenciách podaného žalobného návrhu nezakladá naplnenie postupu odňatia možnosti žalobcovi konať pred súdom. Ak teda exekučný súd nepochybil pri rozhodovaní o vydaní poverenia k vykonaniu exekúcie na základe žiadosti súdneho exekútora, potom nie je možné následne konštatovať výskyt nesprávneho úradného postupu v takomto konaní, od ktorého žalobca odôvodňuje svoje uplatnené nároky. Súd prvého stupňa pri rozhodovaní danej veci správnej aplikoval platné právo, pričom rozhodol vecne správne a zároveň aj v súlade s platnou judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, zachovajúc právo účastníkov konania na spravodlivý a v primeranom čase realizovaný súdny proces. S prihliadnutím na tieto dôvody, odvolací súd o podanom odvolaní žalobcu ako o nedôvodnom rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 OSP s tým, že ich náhradu úspešnému žalovanému v tomto konaní nepriznal, pretože mu žiadne odvolacie trovy nevznikli.
Toto rozhodnutie prijal odvolací senát pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.