Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

CA-2T/10/2014

Rozhodnutie

Okresný súd Čadca na hlavnom pojednávaní konanom dňa 12.8.2014 samosudkyňou Mgr. Erikou Dodulíkovou, takto

rozhodol:

Obžalovaný I. H. L. Č. I. S. P. I. , nar.XX.XX.XXXX v Čadci, bytom ul. P. XXX/X, Č., živnostník,

j e v i n n ý , ž e

dňa 05.10.2013 asi o 23.00 h v pohostinstve zv. K. J. R. Č. - U., po predchádzajúcej šarvátke fyzicky napadol R. H. tak, že ho udrel jedenkrát päsťou do oblasti pravého oka, následkom čoho R. H. spadol na zem, čím mu úderom spôsobil pomliaždenie mäkkých častí tváre pod pravým okom s podliatinou, ktoré zranenie si vyžiadalo dobu liečenia 1 týždeň bez PN

t e d a

- dopustil sa fyzicky verejne a na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadol iného,

t ý m s p á c h a l

- prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák.

Z a t o s a o d s u d z u j e :

Podľa Tr. zák. s použitím , , Tr. zák. na peňažný trest vo výmere 160 € (jednostošetdesiat).

Podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. súd u s t a n o v u j e pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený náhradný trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) dní.

Podľa súd poškodeného R. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom Č., U. XXX s nárokom na náhradu škody o d k a z u j e na občianske súdne konanie.

odôvodnenie:

Dňa 28.1.2014 podal prokurátor Okresnej prokuratúry v Čadci pod sp. zn. -7 obžalobu na obvineného I. H. pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 3 písm. c/ Tr. zák. a prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., ktorého skutku sa mal dopustiť tak, že dňa dňa 05.10.2013 asi o 23.00 h v pohostinstve zv. K. J. R. Č. - U., po predchádzajúcej šarvátke fyzicky napadol R. H. tak, že ho udrel jedenkrát päsťou do oblasti pravého oka, následkom čoho R. H. spadol na zem, čím mu úderom spôsobil pomliaždenie mäkkých častí tváre pod pravým okom s podliatinou a pádom na zem, zlomeniny oboch kostí ľavého predkolenia a to špirálovitú zlomeninu dolnej tretiny píšťaly s posunom úlomkov a zlomeninu ihlice pod jej hlavičkou, čo si vyžaduje práceneschopnosť a liečbu v trvaní asi 4 mesiace.

Na hlavnom pojednávaní vykonal súd dokazovanie výsluchom obžalovaného I. H., poškodeného R. H., svedkov Mgr. Q. Q., D. H., E. O., znalca E.. M. U., prečítaním zápisnice o výsluchu svedka D. J., prečítaním listinných dôkazov a mal zistený skutkový stav, na základe ktorého rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.

Obžalovaný I. H. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení vyhlásil podľa , že je nevinný. Ďalej na svoju obhajobu uviedol, že dňa 5.10.2013 okolo desiatej prišiel do krčmy so svojim bratrancom Q. Q., pri bare popíjali pivá. Dvaja vyskočili do D. H., na to sa tam zbehla celá mela, bila sa skoro celá krčma. R. H. to tam rozbraňoval. Vtedy prišli do potýčky on s poškodeným, a to pri bare. Tam sa posácali. On dal poškodenému päsťou do ľavého oka, potom sa ešte chvíľu pri bare na zemi akokeby bili, v tom prišla E., čašníčka aj s ostatnými ľuďmi, čo tam boli, vravela, že už volala policajtov a odtiahla ho aj s ostatnými od poškodeného. Potom videl, že Q. Q. dvíha poškodeného zo zeme a on mu dal akurát stoličku a poškodený si na ňu sadol. Poškodený vonku na schodoch sedel, hovoril, že ho bolí noha. Na otázku, z akého dôvodu napadol fyzicky poškodeného uviedol, že D. H.Č. bol už dosť napaprčený, poškodený vykrikoval stále niečo na H., tak on prišiel ku poškodenému, nevie čo si povedali a prečo poškodeného udrel. Poškodený mal fyzický konflikt iba s ním. Silno poškodeného neudrel, nevie, či po jeho údere poškodený spadol na zem, ale potom poškodený bol na zemi. Na zemi poškodeného chytil akurát pod krk, asi chceli v tom pokračovať, nevie, či ho poškodený napádal, nevie to popísať, lebo poškodeného napádal ako prvý on. Pred samotným skutkom mal vypité 3-4 pivá, nebol opitý ani triezvy, mal len takú náladu.

Svedok poškodený R. H. na hlavnom pojednávaní uviedol, že v predmetný deň išiel do pohostinstva, pri bare pil s kamarátom Q. Q., z ničoho nič pristúpil k nim I. H., ktorého pozná len z videnia, bezdôvodne ho chytil za plece a dali sa spolu do slovnej potýčky. Bezdôvodne mu nadával, že čo sa stará, prečo tam stoja, správal sa ako nepríčetný. Povedal mu, nech sa ukľudní, lebo že ho vyvedie von. H. stále do neho skákal, Q. Q. ich rozbraňoval a v tom, ako ho Q. držal, tak dostal od H. šupu, udrel ho päsťou do tváre, do pravého oka. Nato spadol na zem, chvíľu zostal v bezvedomí, potom sa prebral na bolesť nohy. Zo strany obžalovaného sa už potom nič nedialo. Q. ho potom posadil na stoličku a konflikt skončil. Chodiť potom už nemohol, Q. Q. ho chytil pod pazuchu a pomohol mu z krčmy von, vonku bola už sanitka, ktorou išiel na ošetrenie. Keď padal na zem po údere od obžalovaného, noha ho v tom čase nebolela. Úder dostal pri barovom pulte, kde bol voľný priestor, neboli tam v blízkosti ani stoličky ani stôl. Od samého začiatku tvrdil, že nohu mu zlomil obžalovaný, iné osoby neuvádzal. Netuší, či mu obžalovaný na nohu skočil, keď sa preberal, tak obžalovaný bol na tej nohe. Svoju nohu mal položenú na jeho nohe v oblasti za kotníkom. Videl, že mu obžalovaný na nohu stúpol, ale že na ňu skočil, to nevidel. Nevie sa vyjadriť, v ktorom momente došlo k zlomenine nohy. V predmetný večer mal požitý alkohol, mal 1,7 promile. Pokiaľ ide o úder obžalovaného päsťou do jeho tváre, išlo o normálnu ranu, dosť na to, aby si nepamätal. Po údere spadol. Príčinou jeho pádu bol iba ten úder. Množstvo požitého alkoholu jeho stabilitu v tom čase neovplyvnilo. Nevie ako dopadol na zem. Úder bol nečakaný. Pripája sa ku konaniu o náhradu škody, uplatňuje si náhradu škody za 185 bodov pri hodnote bodu 16,10 €, teda celkom vo výške 2 978,50 €.

Svedok E.. Q. Q. na hlavnom pojednávaní využil svoje právo odoprieť výpoveď v zmysle , nakoľko obžalovaný je jeho bratranec a vzhľadom na tento príbuzenský pomer na hlavnom pojednávaní nevypovedal. Súd teda prečítal zápisnicu o výsluchu svedka E.. Q. Q. zo dňa 17.12.2013, v ktorej svedok uviedol, že v predmetný večer prišiel do pohostinstva, ostal pri bare. V tom sa okolo neho strhla mela, pričom v tom čase stál pri ňom aj I. H.. Okolo nich sa strkali, strkali aj do nich. Chceli situáciu ukľudniť a vtom došlo k tomu, že on v rámci tejto sácanice sa ocitol pri sociálkach a I. ostal pri bare. Potom sa to celé ukľudnilo, ľudia povychádzali von, akurát poškodený R. H. ostal sedieť na zemi pri bare, opretý chrbtom o barový pult. On spoločne s I. H. sa snažili poškodeného vyviesť von, H. iba hovoril, že sa mu nedá vstať, nech zavolajú sanitku, hovoril, že ho bolí noha, že sa mu nedá postaviť, že mu niekto skočil na nohu. V ten večer s R. H. pri bare nepil pivo, H. prišiel k baru ku nemu až keď sa strhla tá mela, tiež chcel konflikt rozbraňovať. R. pri nich pri bare nestál, sedel určite pri stole a s ním bol krátky čas počas tohto konfliktu. Nevidel, že by obvinený H. fyzicky napadol poškodeného H., lebo keď sa to strhlo, naraz bol pri záchodoch a H. s H. ostali pri bare. Zdá sa mu, že ako sa strhla tá mela, tak ako prišiel R. k nim, tak ho I. zasiahol päsťou do tváre, ale on už v tom čase bol cestou k záchodom, kde chcel rozbraňovať ďalší konflikt. Videl, ako H. udrel poškodeného H. päsťou do oblasti tváre. Nevie ktorou rukou a na ktorú časť tváre. Nevidel, ako obvinený H. skočil poškodenému R. H. na nohu.

Svedok D. H. na hlavnom pojednávaní uviedol, že v predmetný deň bol v pohostinstve, prišiel tam okolo 19.00 h, chytil sa tam do potýčky s dvoma chalanmi z U., pričom sa medzi viacerými strhlo sácanie a strkanie. Išiel sa umyť na toaletu a keď sa vrátil, pred barovým pultom sa naťahovalo viac chalanov. Boli medzi nimi i H. I. H., ktorí sa strkali pre barom. Videl, že H. stál oproti H. pred barovým pultom, pričom do seba sácali. Okolo nich bolo viac ľudí, ktorí sa naťahovali. Potom boli vyhodení z krčmy čašníčkami. Nevidel, že by H. udrel päsťou H.Č., ani že by ho kopol. Mal vypité asi 10 borovičiek, nejaké pivo, bol dosť opitý. Po incidente poškodený sedel vonku na schodoch pred krčmou a na každého, kto vychádzal hovoril, že mu zlomil nohu.

Z prečítanej zápisnice o výsluchu svedka D. J. zo dňa 16.1.2014 vyplýva, že svedok v prípravnom konaní uviedol, že v predmetný deň bol v pohostinstve, kde prišiel okolo 21.00 h. Okolo 22.00-22.30 h vznikla pri bare šarvátka, kde sa strkali, naťahovali, možno padla aj nejaká facka. On sedel pri stole, nebil sa. Ako bola záverečná a krčma bola zamknutá, aby nikto neodišiel, lebo čakali políciu, tak stál pri pulte a videl, ako I. H. stál z druhej strany pultu s R. H., medzi sebou sa pochytili. Videl ako I. napadol R. tak, že mu dal zaucho alebo také niečo, Vlado na to spadol a potom ich tam rozbraňovali. Nevidel, že by I. H. skočil R. H. na nohu, lebo stál na druhej strane pultu. Bili sa síce i na zemi, I. tam napádal poškodeného, bola to chvíľka, on konkrétne nič nevidel.

Svedkyňa E. O. na hlavnom pojednávaní uviedla, že pracuje ako čašníčka v pohostinstve zv. H. K. J. R. Č., U.. V predmetný deň, hlavne večer, bolo v pohostinstve veľa ľudí, pričom v čase okolo 22.00 hod. sa strhla šarvátka medzi viacerými osobami. Obvinený a poškodený medzi týmito ľuďmi, ktorí sa bili, neboli. Obvinený a poškodený stáli pred pultom, pričom popíjali. Počula, ako poškodený povedal slová: „čo ste ako ko..., až prestanete“. Povedal to všeobecne, nato videla, ako obvinený udrel poškodeného päsťou do oblasti tváre. Poškodený spadol na zem a obvinený sa k nemu sklonil a na zemi ho škrtil a držal ho päsťou za krk. Spoza pulta pribehla k nim a odtiahla obvineného, aby neškrtil poškodeného. Keď prišli policajti, videla, ako poškodený už sedel na stoličke, videla a počula, ako povedal, že ho bolí noha, že sa nemôže postaviť. Nato mu Q. Q. povedal, až sa postaví a nerobí problémy, no poškodený nemohol, tak ho spoločne s niekým vyviedol von. Nevidela, že by obvinený kopol poškodeného alebo inak fyzicky napadol. Na otázku, ako po údere spadol poškodený na zem uviedla, že poškodený dostal úder do oka, spadol dozadu na chrbát, obžalovaný sa sklonil ku poškodenému a chytil ho pod krk. Obžalovaný bol iba predklonený a držal poškodeného pod krkom. Nevie bližšie popísať, ako poškodený spadol na zem, konflikt sa odohral pred barovým pultom naboku. Obžalovaný s poškodeným boli pri pulte, boli od neho tak pol metra, poškodený po údere spadol do voľného priestoru medzi barový pult a stoly a stoličky. Keď padal, o nič nenarazil. Barový pult je hladký, obložený drevom, nie je na ňom žiaden výstupok, ani žiadne tyče na nohy alebo niečo podobné. Keď poškodený padal na zem, postupne sa zložil, najskôr na zadok, potom si ľahol až na chrbát. Po tom, čo spadol, nehovoril nič o tom, že ho bolí noha, až keď sa dvíhal zo zeme povedal, že ho bolí noha.

Znalec E.. M. U. na hlavnom pojednávaní uviedol, že si zotrváva na písomne podanom odbornom vyjadrení, ktoré vypracoval dňa 14.12.2013 a jeho doplnení zo dňa 13.1.2014. Ďalej uviedol, že k zlomenine oboch kostí ľavého predkolenia došlo stočením nohy a až následne došlo k pádu poškodeného na zem. Sila toho stočenia spôsobila zlomeninu predkolenia. To sa udialo ešte v stoji poškodeného a následne nasledoval pád, pričom úder do tváre spôsobil stočenie poškodeného. Úder do tváre stočil poškodeného, vtedy došlo k zlomenine nohy a následne k pádu poškodeného na zem. Bolesť pri takejto zlomenine je prítomná hneď. Ak poškodený na túto hneď nepoukazoval, mohlo to byť spôsobené aj požitým alkoholom. Pokiaľ ide o podliatinu pod pravým okom, ktorú utrpel poškodený, táto si vyžaduje dobu liečenia 1 týždeň, bola by to skôr estetická vada. Zdravotné obmedzenie by bolo výraznejšie prvé 2-3 dni, toto zranenie by si PN nevyžadovalo. Na otázku, či je možné spôsobiť takúto zlomeninu aj krivým stúpením uviedol, že áno, krivým stúpením dôjde k vytočeniu predkolenia, teda týmto nepriamym mechanizmom vznikne špirálovitá zlomenina. Pripúšťa možnosť, že ak bol poškodený udretý, mohol stúpiť dozadu, došlo k podvrtnutiu členku a k vytočeniu predkolenia, či už na vonkajšiu alebo na vnútornú stranu a sila toho mechanizmu spôsobila typickú špirálovitú zlomeninu kostí ľavého predkolenia. Na stabilitu tela poškodeného mohlo mať vplyv množstvo požitého alkoholu. Triezvy by takýto úder ustál. Vzhľadom na to, že poškodený mal úder na pravej strane tváre a zlomená bola ľavá noha, tak poškodeného vytočilo doľava, úder obžalovaného do tváre poškodeného bol strednej intenzity. Znalec vylučuje možnosť, že by si poškodený spôsobil zranenie v čase, keď sa dvíhal zo zeme, lebo v tomto prípade by nevznikla špirálovitá zlomenina predkolenia ale zlomenina by vznikla v mieste pravého tlaku alebo nárazu, priamym mechanizmom a tak vzniká iný typ zlomeniny.

Podľa odborného vyjadrenia znalca E.. M. U. zo dňa 14.12.2013 poškodený utrpel v predmetný deň tieto zranenia: zlomeninu oboch kostí ľavého predkolenia - špirálovitú zlomeninu dolnej tretiny píšťaly s posunom úlomkov, zlomeninu ihlice pod jej hlavičkou a pomliaždenie mäkkých častí tváre pod pravým okom s krvnou podliatinou. Poranenie - zlomeninu oboch kostí ľavého predkolenia možno z lekárskeho hľadiska kvalifikovať ako ťažký úraz. Pri vyšetrení poškodený javil známky požitia alkoholu, čo bolo objektivizované vyšetrením krvi na prítomnosť alkoholu s výsledkom 1,72 promile, čo predstavuje stredný stupeň opilosti. Mechanizmus vzniku poranenia bol nepriamym mechanizmu s následkom torzie predkolenia. Mechanizmus vzniku poranenia udávaný poškodeným, že útočník mu skočil na predkolenie možno vylúčiť. Týchto mechanizmom by bola vznikla zlomenina predkolenia úplne iného charakteru tak, ako to uvádza odborná literatúra. Obmedzením obvyklého spôsobu života poškodeného v dôsledku jeho zranenia bolo: - hospitalizácia na oddelení úrazovej chirurgie NsP Čadca v dobe od 6.10 do 14.10.2013, obmedzenie normálnej chôdze, musel chodiť s pomocou dvoch bariel bez pristupovania na ľavú dolnú končatinu, končatina nebola znehybnená sádrou, pohyb v kolene a v členku mal voľný. V priebehu liečby neboli zaznamenané žiadne komplikácie. Na poranenie, ktoré utrpel poškodený pri udávanom úraze pri nekomplikovanom priebehu liečenia býva priemerné trvanie práceneschopnosti po dobu 4 mesiacov. Poranenie poškodeného možno kvalifikovať ako ťažkú ujmu na zdraví. Mechanizmom vzniku zranení poškodeného bolo pri poranení mäkkých častí tváre tupý úder päsťou a pri poranení predkolenia nepriamy mechanizmus poranenia - vytočenie predkolenia pri zlom dostúpení.

Podľa doplnenia odborného vyjadrenia znalca E.. M. U. zo dňa 13.1.2014 na otázku, či zranenie - špirálovitá zlomenina dolnej tretiny píšťaly s posunom úlomkov, zlomenina ihlice pod jej hlavičkou mohlo vzniknúť pri páde, resp. pádom poškodeného na zem v dôsledku úderu päsťou do oblasti tváre od obvineného I. H. znalec uviedol, že typickým mechanizmom pre takúto špirálovitú zlomeninu je lyžovanie. Špirálovitá zlomenina nevznikne priamym mechanizmom, ako je skočenie na predkolenie, kopnutie, pád na zem. V tomto prípade úderom útočníka do tváre poškodeného došlo k náhlemu, neočakávanému zvrtnutia sa (rotácii) ľavého predkolenia, pričom ľavá noha zostala „nehybná“ a sila pri rotácii spôsobila špirálovitú zlomeninu píšťaly a pod hlavičkou ihlice. Úder spôsobil „pohyb“ tela poškodeného s rotáciou predkolenia, čo bolo príčinou uvedenej zlomeniny. Následný pád na zem uvedenú zlomeninu nespôsobil.

Podľa lustrácie v registri priestupkov obvinený má v ňom tri záznamy a to zo dňa 13.2.2014, 21.2.2014 a 22.3.2014, ide o priestupky na úseku dopravy - porušenie pravidiel cestnej premávky.

Podľa správy Mestského úradu Čadca, oddelenie organizačno-administratívne obvinený sa dopustil dňa 5.10.2013 podľa § 48 priestupku proti verejnému poriadku, mestskou políciou mu bola uložená bloková pokuta.

Podľa správy Okresného riaditeľstva PZ Čadca, šetrením sa nezistilo žiadne protiprávne konanie obvineného po 1/2014.

Podľa odpisu Registra trestov GP SR obvinený má v ňom jeden záznam vo veci Okresnej prokuratúry Čadca sp. zn. , v ktorej bol pre prečin podľa § 212 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. a § 20 Tr. zák. uzatvorený a schválený zmier dňa 17.6.2009.

Po skutkovej stránke bolo na základe vykonaného dokazovania nepochybne preukázané, že obvinený dňa 5.10.2013 asi o 23.00 hod. v pohostinstve zv. K. J. R. Č. - U. po predchádzajúcej šarvátke fyzicky napadol poškodeného tak, že ho udrel jedenkrát päsťou do oblasti pravého oka, následkom čoho R. H. spadol na zem, čím mu úderom spôsobil pomliaždenie mäkkých častí tváre pod pravým okom s podliatinou, ktoré zranenie si vyžiadalo dobu liečenia jeden týždeň bez PN. Uvedené bolo preukázané predovšetkým výpoveďou obvineného, ktorý priznal, že poškodeného udrel päsťou do pravého oka, následkom čoho poškodený spadol na zem. Poprel však, že by poškodenému spôsobil zlomeninu oboch kostí ľavého predkolenia tak, ako mu to kladie za vinu obžaloba. Uder do tváre do oblasti oka potvrdil aj poškodený, ktorý uviedol, že po tomto údere spadol na zem, prebral sa až na bolesť nohy, pričom sa nevie vyjadriť, akým spôsobom a v ktorom momente došlo k zlomenine jeho nohy. Svedok E.. Q. Q. potvrdil, že videl, ako obvinený udrel poškodeného päsťou ruky do oblasti tváre, nevie však, či po tomto údere poškodený spadol na zem. Taktiež nevidel, ako obvinený skočil poškodenému na nohu. Pokiaľ ide o svedka D. H. potvrdil, že videl ako sa obvinený s poškodeným naťahovali, nevidel však, ako obvinený udrel päsťou obvineného do tváre, ani že by obvinený poškodeného kopol. Svedkyňa E. O. na hlavnom pojednávaní potvrdila, že videla, ako obvinený napadol fyzicky poškodeného tak, že ho udrel päsťou do oblasti tváre, po ktorom údere poškodený spadol na zem, kde poškodeného obvinený ešte škrtil. Nepostrehla, že by obvinený poškodeného kopol. Znalec E.. M. U. pripustil mechanizmus vzniku zranenia na tvári, a to pomliaždenie mäkkých častí tváre pod pravým okom s podliatinou úderom päsťou do tejto oblasti oka. Pokiaľ ide o zlomeninu oboch kostí ľavého predkolenia a to špirálovitú zlomeninu dolnej tretiny píšťaly s posunom úlomkov a zlomeninu ihlice pod jej hlavičkou, vykonaným dokazovaním bolo nepochybne preukázané, že k tomuto zraneniu došlo v predmetný deň počas konfliktu medzi obvineným a poškodeným. Svedkovia vo svojej výpovedi potvrdili, že poškodený sa po konflikte s obvineným sťažoval na bolesť nohy, pričom znalec pripustil, že k tejto zlomenine došlo v predmetný deň po tom, čo obvinený udrel poškodeného päsťou do tváre, následkom ktorého úderu sa poškodený stočil a vtedy došlo k zlomenine nohy a k následnému pádu poškodeného na zem. Znalec taktiež pripustil možnosť, že ak bol poškodený udretý, mohol stúpiť dozadu, kedy došlo k podvrtnutiu členku a k vytočeniu predkolenia a sila tohto mechanizmu spôsobila typickú špirálovitú zlomeninu kostí ľavého predkolenia. Znalec taktiež uviedol, že na stabilitu tela poškodeného mohol mať vplyv aj alkohol, ktorý mal poškodený v predmetnom čase požitý. Podľa odborného vyjadrenia znalca, poškodený mal podľa vyšetrenia krvi na prítomnosť alkoholu, 1,72 promile, čo predstavuje stredný stupeň opilosti.

Obžalobou bolo kladené obvinenému za vinu, že v predmetný deň obvinený spôsobil poškodenému okrem pomliaždenia mäkkých častí tváre pod pravým okom s podliatinou, aj zlomeninu oboch kostí ľavého predkolenia, a to špirálovitú zlomeninu dolnej tretiny píšťaly s posunom úlomkov a zlomeninu ihlice pod jej hlavičkou, ktoré konanie právne kvalifikoval ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 3 písm. c/ Tr. zák., lebo inému úmyselne ublížil obvinený na zdraví a spôsobil ním ťažkú ujmu na zdraví a prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., lebo obvinený dopustil sa fyzicky, verejne a na mieste verejnosti prístupnom výtržností tým, že napadol iného.

Podľa § 156 ods. 1, ods. 3 písm. c/ Tr. zák. kto inému úmyselne ublíži na zdraví a spôsobí ním ťažkú ujmu na zdraví, potrestá sa odňatím slobody na dva roky až päť rokov.

Podľa § 15 Tr. zák. trestný čin je spáchaný úmyselne, ak páchateľ a/ chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom, alebo b/ vedel, že svojim konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, a pre prípad, že ho spôsobí, bol s tým uzrozumený.

Podľa § 16 Tr. zák. trestný čin je spáchaný z nedbanlivosti, ak páchateľ a/ vedel, že môže spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom, alebo bez primeraných dôvodov sa spoliehal, že také porušenie alebo ohrozenie nespôsobí, alebo b/ nevedel, že svojim konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, hoci o tom vzhľadom na okolnosti a na svoje osobné pomery vedieť mal a mohol.

Na naplnenie subjektívnej stránky skutkovej podstaty trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 156 Tr. zák. sa vyžaduje úmyselné konanie páchateľa a nepostačuje nedbanlivosť. Táto skutočnosť musí byť súčasťou opisu skutku, pričom musí vyplynúť z vykonaného dokazovania. Podľa platnej právnej úpravy trestnosť činu a trestná zodpovednosť páchateľa je založená na zavinení, ako obligatórnej súčasti subjektívnej stránky trestného činu. Bez zavinenia niet trestného činu ani trestu. Najvýznamnejším znakom subjektívnej stránky je zavinenie. Zavinenie je vnútorný psychický vzťah páchateľa k podstatným prvkom trestného činu a tvoria ho dve zložky, vedomostná a vôľová. Podľa prítomnosti vôľovej zložky v zavinení páchateľa sa ďalej rozlišuje zavinenie úmyselné a zavinenie z nedbanlivosti. Úmyselné zavinenie predpokladá existenciu zložky vôľovej i vedomostnej, nedbanlivostné zavinenie vylučuje vôľu a jeho definícia sa opiera o vedomosť, nevedomosť a i možnosť vedomosti. Z opisu ustáleného skutku a vykonaného dokazovania nie je zrejmá uzrozumenosť obvineného s následkami uvedenými v . Motív páchateľa a subjektívna stránka trestného činu sú znaky, ktoré sa síce týkajú psychiky páchateľa, ale prejavujú sa navonok v spáchanom skutku a dokazujú sa rovnako ako objektívne znaky trestného činu. Záver o zavinení páchateľa musí byť vždy preukázaný výsledkami dokazovania a musí z nich logicky vyplynúť záver o tom, či je prítomné zavinenie v zmysle trestno-právnom a právny záver o subjektívnych znakoch trestného činu sa musí zakladať na skutkových zisteniach súdu vyplývajúcich z vykonaného dokazovania rovnako ako záver o objektívnych znakoch trestného činu.

Základná zásada zodpovednosti za zavinenie znamená, že bez zavinenia nie je trestného činu ani trestu. Čin je trestný len vtedy, keď páchateľ konal úmyselne alebo z nedbanlivosti. K trestnosti činu treba v zásade zavinenie úmyselné, pokiaľ zákon výslovne nestanovuje, že postačí zavinenie z nedbanlivosti. Úmyselné zavinenie sa vyžaduje aj v prípade trestného činu (prečinu) ublíženia na zdraví podľa § 156 Tr. zák. K trestnosti tohto trestného činu treba úmyselné zavinenie. K naplnenie trestnej zodpovednosti za následok nestačí ho len spôsobiť, ale je nutné ho tiež zaviniť. Bez zavinenia nie je trestný čin a teda ani trest. Zavinenie je vnútorný psychický vzťah páchateľa k podstatným prvkom trestného činu. Zavinenie je vybudované na zložke vedomostnej, ktorá zahŕňa vnímanie páchateľa na základe znalosti a skúseností a na zložke vôľovej, zahŕňajúcej predovšetkým chcenie alebo uzrozumenie, teda rozhodnutie konať určitým spôsobom zo znalosti podstaty veci. Ak páchateľ rozhodujúce skutočnosti nechce, ani nie je s nimi uzrozumený, nie je tu žiaden vôľový vzťah. Zavinenie sa musí vzťahovať na všetky skutočnosti, ktoré sú znakom skutkovej podstaty trestného činu. K naplneniu subjektívnej stránky úmyselného trestného činu nestačí, že páchateľ úmyselne konal (že konal tak, ako konať chcel), ale je treba, aby úmyselne porušil alebo ohrozil záujem chránený týmto zákonom spôsobom v tomto zákone uvedenom. Pre záver, že ťažká ujma na zdraví bola páchateľom spôsobená úmyselne, nie je treba dôkaz, že chcel spôsobiť práve to zranenie, ktoré jeho konanie poškodenému privodilo. Takýto záver by bol odôvodnený už zistením, že vzniknutá ťažká ujma na zdraví je s jeho konaním v príčinnej súvislosti a páchateľ tak konal v úmysle spôsobiť poškodenému zranenie aspoň takej intenzity, ktoré je nutné označiť za ťažkú ujmu na zdraví. Pritom stačí aj úmysel eventuálny, kedy páchateľ taký následok svojho konania pokladá za možný a pre prípad, že nastane, je s tým uzrozumený. Stačí, keď skutočnosti spadajúce pod zákonné znaky skutkovej podstaty uvedeného trestného činu sú zahrnuté v predstave páchateľa aspoň vo všeobecných rysoch. Pri zisťovaní okolností, ktoré majú význam pre záver o zavinení, ale zavinenie a jeho formu treba usudzovať zo všetkých konkrétnych okolností, za ktorých bol trestný čin spáchaný a zo všetkých dôkazov významných z tohto hľadiska. Pre úmysel spôsobiť inému ťažkú ujmu na zdraví treba zvážiť spôsob útoku, intenzitu vedeného úderu, miesto zásahu na tele poškodeného, spôsob konania páchateľa, vzťah k poškodenému, osobnostné vlastnosti poškodeného. Predpokladom záveru o zavinení je aj otázka predvídateľnosti následku. Z vykonaného dokazovania ani z opisu ustáleného skutku, ani vo vzťahu k nepriamemu úmyslu nie je zrejmá uzrozumenosť obvineného s následkami

uvedenými v , ktoré sa pri takejto forme zavinenia vyžaduje. Podľa znalca v mechanizme vzniku zranenia sa uplatnil úder do oblasti pravého oka, ktorý nebol silnej intenzity, triezvy človek by ho „ustál“, čím došlo k pomliaždeniu uvedenej oblasti. Špirálovitá zlomenina vznikla až následne, znalec nevylúčil, že to mohlo byť v dôsledku „krivého stúpenia“, čo obvinený nemohol predpokladať. Z okolností prípadu nevyplýva záver o tom, že obvinený chcel spôsobiť zranenie poškodenému, ktoré by vykazovalo znaky ublíženia na zdraví, resp. že takéto zranenie pritom môže spôsobiť. Obvinený pôsobil na inú časť tela poškodeného, než na ktorej došlo k ťažkej ujme na zdraví a bolo preto vecou náhody, že poškodený v dôsledku predmetného konfliktu utrpel aj túto ťažkú ujmu na zdraví, ku ktorému reálne došlo. Vykonaným dokazovaním sa nepodarilo zo strany obvineného preukázať úmysel, či už priamy alebo nepriamy, ublížiť poškodenému na zdraví a spôsobiť mu ťažkú ujmu na zdraví, a preto v danom posudzovanom prípade za toto konanie voči obvinenému nie je možné vyvodiť trestno-právnu zodpovednosť.

Pokiaľ ide o naplnenie skutkovej podstaty prečinu výtržníctva podľa § 364 Tr. zák., súd dospel k záveru, že konanie obvineného sa vymykalo zo zásad pokojného občianskeho spolunažívania. Obvinený verejne a na mieste verejnosti prístupnom fyzicky napadol poškodeného, čím sa dopustil prečinu výtržníctva podľa Tr. zák. Konal tak úmyselne, nakoľko spôsobom uvedeným v chcel porušiť záujem chránený týmto zákonom. Bezdôvodne fyzicky napadol poškodeného úderom päsťou do tváre, v tomto konaní pokračoval aj po tom, čo poškodený spadol na zem a len vďaka zásahu ďalšej osoby nedošlo k ďalšiemu napádaniu poškodeného. Konal tak na mieste verejnosti prístupnom, kde má prístup široký okruh ľudí. Z dokazovania bolo nepochybne preukázané, že v pohostinstve sa v danom čase nachádzal veľký počet ľudí, ktorí mohli sledovať uvedený incident. Týmto bezdôvodným fyzickým napadnutím spôsobil obvinený poškodenému aj zranenie, ktoré si však nevyžadovalo PN, doba tohto liečenia predstavuje jeden týždeň, pričom poškodený bol obmedzený v obvyklom spôsobe života výraznejšie po dobu dvoch až troch dní.

Pri ukladaní trestu súd prihliadal na základné zásady ukladania trestov v zmysle § 34 Tr.zák., kedy trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov. Trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery, súd prihliadal najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Súd s poukazom na osobu obvineného, na správy o povesti a register trestov nezistil u obvineného také priťažujúce alebo poľahčujúce okolnosti, ktoré by mali vplyv na výšku ukladaného trestu. Vzhľadom na charakter spáchaného skutku súd dospel k záveru, že na prevýchovu obvineného postačí peňažný trest, súd teda obvinenému uložil peňažný trest na dolnej výmere tohto trestu s tým, že v prípade, ak by obvinený výkon peňažného trestu úmyselne zmaril, mu bol uložený náhradný trest odňatia slobody vo výmere 5 dní.

Poškodený R. H. sa pripojil ku konaniu o náhradu škody, pričom žiadal uhradiť bolestné tak, ako bolo toto ohodnotené v odbornom vyjadrení znalca E.. U., celkom vo výške 2.978,50 € ( 185 bodov x 16,10 € za jeden bod). Vzhľadom na to, že došlo k zmene skutkových okolností a úprave skutku najmä pokiaľ ide o následok, za ktorý nesie obvinený trestno-právnu zodpovednosť, pričom na rozhodnutie o náhrade škody by bolo potrebné vykonať ďalšie dokazovanie presahujúce potreby trestného stíhania, súd v zmysle poškodeného R. H. s nárokom na náhradu škody odkázal na občianske súdne konanie.

- dopustil sa fyzicky verejne a na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadol iného,

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku cestou Okresného súdu v Čadci ku Krajskému súdu v Žiline. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.