Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/293/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Borisa Minksa a sudcov JUDr. Vladimíra Pribulu a JUDr. Renáty Pátrovičovej, v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpený Advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti žalovanému: Slovenská republika, v mene ktorej koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Župné námestie 13, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 3. júna 2013 č. k. -45, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e. Žalovanému nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa rozsudkom zo dňa 03. 06. 2013 č. k. -45 zamietol návrh žalobcu ohľadne ním uplatnenej náhrady majetkovej škody v sume 125 eur a nemajetkovej ujmy v sume 1100 eur, pričom vec právne posúdil podľa § 3 ods. 1, § 4 ods. 1 písm. a/, § 9 ods. 1, 2, § 16 ods. 1, § 17 ods. 1, 2 zák. č. 514/2003 Z. z., § 41 ods. 1, 2, § 42 ods. 2 a § 44 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z. Prvostupňový súd mal na základe vykonaných dôkazov za preukázané, že exekučný súd v danej veci konal priebežne, bez zbytočných prieťahov, pričom aj s poukazom na rozhodnutie ÚS SR samotné nedodržanie zákonnej lehoty automaticky neznamená prieťahy v konaní. Dĺžka exekučného konania od skončenia žiadosti o udelenie poverenia (25. 08. 2009) do vydania poverenia na vykonanie exekúcie (04. 01. 2011) vzhľadom na vykonané úkony smerujúce k posúdeniu zákonnosti vedenej exekúcie nie je takej povahy, aby iba na jej základe bolo možné v danej veci vysloviť namietané porušenie práva žalobcu na rozhodnutie o žiadosti na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonnej dobe v spojení s porušením jeho práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (čl. 48 ods. 2 Ústavy SR) a práva na prejednanie veci v primeranom čase (čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd). V konaní nebol preukázaný nesprávny úradný postup (existencia prieťahov v exekučnom konaní) ako jedného zo základných predpokladov vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, a preto súd návrh ako nedôvodný zamietol. Keďže žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nemala potrebné náležitosti a exekučný súd ich musel odstraňovať, nebolo možné o nej rozhodnúť (vydať poverenie) v lehote 15 dní ako určuje zákon. O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 OSP s tým, že ich náhradu úspešnému žalovanému v konaní nepriznal, pretože mu žiadne trovy nevznikli, resp. si ich neuplatnil. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca, žiadajúc odvolací súd rozsudok Okresného súdu Komárno zo dňa 03. 06. 2013 č. k. -45 zrušiť a vec vrátiť tomuto súdu na opätovné prejednanie. Súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav. Súd rozhodol v merite veci na základe inšpirácie

novou právnou úpravou obsiahnutou v ust. § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z., pričom de iure a de facto došlo k aplikácii princípu priamej retroaktivity, čo je neprípustné. Vôbec nebolo odôvodnené stanovisko súdu v tom smere, prečo účastníkom konania nemal vzniknúť stav právnej neistoty. Zodpovednosť štátu za prieťahy v konaní vzniká aj vtedy, ak súdy náležite vo veci konajú, ale dĺžku konania ovplyvňujú „mimosúdne“ faktory, napr. rozsah nevybavenej súdnej agendy. Presvedčenie súdu o rozpore exekučného titulu so zákonom je prejavom nesústredenej činnosti súdu, pretože tento vyhodnocoval aj tie skutočnosti, ktoré s predmetom konania nesúvisia. Žalovaný sa k podanému odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa procesným postupom podľa § 212 ods. 1 a § 214 ods. 2 OSP, dospejúc k tomu záveru, že podané odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Podľa § 154 ods. 1 OSP pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Podľa § 219 ods. 1 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa § 219 ods. 2 OSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd poznamenáva, že v danej veci žalobca neuniesol dôkazné bremeno (§ 120 ods. 1 OSP) v tom smere, aby preukázal splnenie základnej esenciálnej náležitosti, pre možnosť konštatovania zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci, ktorou mal byť žalobcom namietaný nesprávny úradný postup. Pri neexistencii tejto esenciálnej náležitosti už nebolo potrebné sa zaoberať existenciou ďalších dvoch náležitostí, ktorými sú vznik samotnej škody a príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou. Samotné nedodržanie zákonnej lehoty sa aj v zmysle konštantnej judikatúry ÚS SR automaticky nepovažuje za porušenie základného práva účastníka konania, nakoľko je potrebné predovšetkým zohľadniť všetky okolnosti prípadu. Tvrdenie žalobcu v podanom odvolaní o nesprávnej aplikácii ust. § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z., na prejednávaný prípad (tzv. priama retroaktivita) nie je správne, pretože prvostupňový súd postupoval a aj aplikoval znenie ust. § 9 ods. 1, 2 cit. zák. ku dňu 31. 12. 2012. K avizovanému stavu právnej neistoty odvolací súd poznamenáva, že exekučný súd mohol vydať poverenie v danej exekučnej veci až po tom, ako takmer po uplynutí jedného roku súdny exekútor reagoval na výzvu exekučného súdu a doložil požadované zmluvy o úvere. Ak teda nejaký stav právnej neistoty na strane žalobcu vznikol, tak predovšetkým jeho pričinením, resp. súdneho exekútora, ktorý požadované doklady potrebné k vydaniu poverenia na vykonanie exekúcie predložil súdu s takmer ročným oneskorením. Pri viazanosti odvolacieho súdu rozsahom a dôvodmi podaného odvolania (§ 212 ods. 1 OSP) je potrebné uviesť, že odvolací súd nepovažoval podané odvolanie žalobcu za dôvodné v časti, v ktorej sa namietal postup súdu, ktorým malo dôjsť k odňatiu možnosti žalobcovi konať pred súdom, pretože takýto dôvod v odvolaní zistený a špecifikovaný vôbec nebol. Taktiež ani samotné nevykonanie dôkazov v intenciách podaného žalobného návrhu nezakladá postup odňatia možnosti konať pred súdom. Súd prvého stupňa pri rozhodovaní danej veci správne aplikoval platné právo, pričom rozhodol vecne správne a zároveň aj v súlade s konštantne platnou judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, zachovajúc právo účastníkov na spravodlivý a v primeranom čase realizovaný súdny proces. S poukazom na tieto dôvody, odvolací súd o podanom odvolaní žalobcu rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 OSP a ich náhradu úspešnému žalovanému v tomto konaní nepriznal, pretože mu žiadne odvolacie trovy nevznikli. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.