Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13Co-644-2013.pdf
PDF · 123.05 KB
Case nature
Area
Subarea
13Co/644/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Danice Kočičkovej a sudcov JUDr. Ferdinnanda Zimmermanna a JUDr. Márie Rišiaňovej v právnej veci navrhovateľa EOS KSI Slovensko, s. r. o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti odporkyni E. M., nar. XX. XX. XXXX, bytom J. XXXX/XX, T. T., za účasti vedľajšieho účastníka konania na strane odporkyne: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Námestie legionárov 5, Prešov, IČO: 42 176 778, zastúpeného JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, so sídlom Advokátskej kancelárie Sovietskych hrdinov 163/66, Svidník, v konaní o návrhu na zaplatenie 4 157,50 € s prísl., o odvolaní navrhovateľa a vedľajšieho účastníka na strane odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 14C/15/2012-264 zo dňa 23. 05. 2013, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu potvrdzuje.
Navrhovateľ, odporkyňa a vedľajší účastník na strane odporkyne nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd návrh navrhovateľa voči odporkyni zamietol. O trovách konania rozhodol okresný súd podľa ust. § 142 ods. 1 zák. č. 99/1963 Zb., Občiansky súdny poriadok (ďalej v texte len OSP) tak, že navrhovateľ je povinný zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne titulom náhrady trov právneho zastúpenia 285,67 €, do troch dní od právoplatnosti rozsudku, na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka.
V odôvodnení predmetného rozsudku okresný súd uviedol, že navrhovateľ sa návrhom na začatie konania, ktorý bol doručený okresnému súdu dňa 21. 12. 2011 domáhal, aby súd zaviazal odporkyňu 1/ a ďalších odporcov 2/, 3/ a 4/ zaplatiť navrhovateľovi 4 157,50 € s úrokom z omeškania od 09. 12. 2006 do zaplatenia. V podaní, ktoré bolo doručené okresnému súdu dňa 11. 06. 2012 zobral navrhovateľ návrh na začatie konania voči odporcom 2/, 3/ a 4/ späť a žiadal, aby súd zaviazal odporkyňu 1/ (ďalej len odporkyňu) zaplatiť mu žalovanú sumu s príslušenstvom.
Uznesením č. k. 14C/15/2012-126 zo dňa 07. 06. 2012 okresný súd konanie voči odporcovi 2/ 3/ a 4/ zastavil a navrhovateľa zaviazal nahradiť odporcovi 4/ trovy konania. Po zastavení konania voči odporcom 2/, 3/ a 4/ trval navrhovateľ na návrhu na začatie konania len voči odporkyni. Uviedol, že dňa 07. 05. 2009 odporkyňa uznala záväzok a uzavrela s navrhovateľom dohodu o splátkovom kalendári, na základe ktorej sa zaviazala uznaný záväzok splácať v mesačných splátkach. Na pojednávaní konanom na okresnom súde dňa 07. 06. 2012 odporkyňa namietala, že ako spoludlžníčka s bývalým manželom má vrátiť celú žalovanú sumu sama a na pojednávaní konanom na okresnom súde dňa 04. 09.
2012 predložila odporkyňa Dohodu o vyporiadaní BSM zo dňa 04. 09. 2012, z ktorej okresný súd zistil, že spoločný záväzok voči navrhovateľovi prevzal na seba bývalý manžel odporkyne H. M.. Na pojednávaní konanom na okresnom súde dňa 23. 05. 2013 odporkyňa uviedla, že sa v plnom rozsahu pripája k písomnému vyjadreniu vedľajšieho účastníka, ktorý vystupuje na jej strane a žiadala, aby bolo prihliadnuté na to, že nárok navrhovateľa je premlčaný. Okresný súd konštatoval, že vedľajší účastník na strane odporkyne vstúpil do konania podľa ust. § 93 ods. 2 OSP ako právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa.
Okresný súd vykonal dokazovanie vypočutím navrhovateľa, odporkyne, oboznámením sa s písomnými vyjadreniami vedľajšieho účastníka, oboznámením sa so zmluvou o poskytnutí mladomanželského úveru, odstúpením od zmluvy adresovaným dlžníkom aj ručiteľom, Všeobecnými obchodnými podmienkami, výpisom z účtovnej knihy, Zmluvou o postúpení pohľadávok, Dohodou o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku, rozsudkom o rozvode manželstva, Dohodou o vyporiadaní BSM a zistil, že Všeobecná úverová banka, a. s., ako veriteľ uzavrela s odporkyňou a jej vtedajším manželom H. M. ako spoludlžníkom Zmluvu o poskytnutí mladomanželského úveru č. 310/2002 dňa 02. 08. 2002 (ďalej aj Zmluva). Na základe uvedenej zmluvy poskytla Všeobecná úverová banka, a. s. dlžníkom úver v sume 4 979 € (150 000,-- Sk) ako bezúčelový s tým, že úver bude úročený úrokom podľa pohyblivej úrokovej sadzby v dohodnutej odchýlke vo výške 5 % ročne. V prípade omeškania úrok bude predstavovať + 5 % ročne nad rámec úrokovej sadzby. Dlžníci sa zaviazali úver splácať mesačnými splátkami vo výške 83,45 € (2 514,26 Sk); prvá splátka 15. 09. 2002, doba splatnosti úveru 96 mesiacov, dátum poslednej splátky 15. 07. 2010. Celkové náklady dlžníka predstavovali sumu 8 280, 37 € (249 454,70 Sk), z toho istina 4 979 € (150 000,--Sk) a úroky s poplatkami 3 301,29 € (99 454,70 Sk). Ročná percentuálna miera nákladov predstavovala 6,64 %. V článku VII. Zmluvy bolo uvedené zabezpečenie úveru. Z uvedeného článku vyplýva, že dlžník sa zaviazal, že úver zabezpečí dvoma ručiteľmi S. M. a Q. Z.. Okresný súd konštatoval, že predmetná Zmluva bola uzavretá podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka a podľa zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase uzavretia zmluvy.
Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že listom zo dňa 16. 05. 2005 oznámil veriteľ odporkyni a jej v tom čase manželovi H. W.že odstupuje od Zmluvy a vyzval ich na zaplatenie dlžnej sumy v lehote do 06. 06. 2005. Oznámenie o odstúpení od Zmluvy s výzvou na zaplatenie dlžnej sumy z toho istého dňa doručil veriteľ aj ručiteľom, ktorým stanovil tú istú lehotu na plnenie ako dlžníkom. Dňa 08. 12. 2006 uzatvoril veriteľ ako postupca s navrhovateľom ako postupníkom Zmluvu o postúpení pohľadávok podľa § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka, súčasťou ktorej je príloha obsahujúca zoznam postúpených pohľadávok. Ku dňu postúpenia predstavovala dlžnú sumu suma 4 626,58 €, ktorá pozostávala z istiny 4 236,25 €, zmluvného úroku vyčísleného v sume 225,84 € a úroku z omeškania vyčísleného v sume 164,49 €. V čase od postúpenia pohľadávky do podania žaloby uhradili odporcovia z uvedenej dlžnej sumy sumu 469,08 €.
Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku ďalej uviedol, že navrhovateľ predložil Dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku, ktorú dňa 07. 05. 2009 uzatvoril navrhovateľ ako veriteľ s odporkyňou ako s dlžníkom. Z bodu 2 predmetnej Dohody je zrejmé, že odporkyňa uznáva záväzok vyplývajúci zo zmluvy č. 310/2002 zo dňa 02. 08. 2002 vo výške 4 257,50 € s tým, že v zmysle bodu 3 uvedenej Dohody sa odporkyňa zaviazala uznaný záväzok splácať v mesačných splátkach po 50 €. V bode 3.2 Dohody sa ďalej uvádza, že v prípade nedodržania splátok stane sa splatný celý zvyšok dlhu. V bode 3.1 Dohody je uvedené, že osoby uvedené v bode 1.2 Dohody (odporkyňa) vyhlasujú, že majú vedomosť o premlčaní dlhu a o jeho následkoch.
V priebehu konania predložila odporkyňa okresnému súdu Dohodu o vyporiadaní BSM, ktorú uzavrela s bývalým manželom H. M. dňa 04. 09. 2012. Z článku 2 predmetnej dohody okresný súd zistil, že H. M. sa zaviazal uhradiť záväzok vyplývajúci zo Zmluvy č. 310/2002 vo výške 4 157,50 € s príslušenstvom firme EOS KSI Slovensko, s. r. o. Zároveň z rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 17C/118/2009-39 zo dňa 24. 09. 2009 okresný súd zistil, že manželstvo E. M. a H. M. bolo rozvedené. Rozsudok nadobudol právoplatnosť 06. 10. 2009.
Z predložených listinných dôkazov mal okresný súd za preukázané, že Zmluva o poskytnutí mladomanželského úveru č.310/2002 zo dňa 02. 08. 2002 bola uzavretá podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka a že je zmluvou spotrebiteľskou. Konštatoval, že obidvaja bývalí manželia boli
vo vzťahu k veriteľovi spoludlžníkmi podľa § 293 Obchodného zákonníka a teda im vznikol ako manželom spoločný záväzok voči veriteľovi podľa § 145 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Ručitelia prevzali ručenie podľa ust. § 303 Obchodného zákonníka, veriteľ teda mal možnosť požadovať uspokojenie svojej pohľadávky od obidvoch dlžníkov a aj od ručiteľov. V uvedenej súvislosti okresný súd uviedol, že navrhovateľ zobral pred prvým pojednávaním voči druhému spoludlžníkovi a voči ručiteľom návrh späť, na základe čoho súd konanie voči odporcom 2/, 3/ a 4/ zastavil. Plnenia sa teda ďalej domáhal len voči odporkyni. Okresný súd konštatoval, že navrhovateľ preukázal, že veriteľ odstúpil od zmluvy, preto sa Zmluva podľa ust. § 48 Občianskeho zákonníka od počiatku zrušila a navrhovateľovi ako veriteľovi vzniklo právo na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa § 457 Občianskeho zákonníka. Okresný súd uviedol, že navrhovateľ sa voči odporkyni domáhal priznania plnenia zo Zmluvy a z Dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 07. 05. 2009, z obsahu ktorej vyplýva, že odporkyňa uznáva záväzok zo Zmluvy, nie zo zrušenej zmluvy. Zároveň prehlásila, že má vedomosť o premlčaní záväzku, hoci zo Zmluvy by nevyplývalo, že v čase uznania záväzku by tento bol premlčaný. Okresný súd konštatoval, že dohoda o uznaní záväzku je neplatná, preto je neplatná aj dohoda o uzavretí splátkového kalendára a teda neprichádza do úvahy priznanie plnenia z tejto listiny. Priznania plnenia zo Zmluvy sa navrhovateľ nemôže domáhať, pretože dátum poslednej splátky bol v Zmluve dohodnutý na deň 15. 07. 2010 a odporkyňa podpísala Dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku dňa 07. 05. 2009 so sofistikovaným prehlásením, že má vedomosť o premlčaní záväzku, hoci zo Zmluvy by nevyplývalo, že v čase uznania bol záväzok odporkyne premlčaný. Navyše z umiestnenia prehlásenia o vedomosti premlčaného záväzku v časti dohody o splátkach namiesto časti o uznaní záväzku je zrejmé, že sa jedná o neplatný právny úkon podľa ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Z dohody o splátkach je ďalej zrejmé, že veriteľ súhlasil s mesačnými splátkami po 50 €, hoci v pôvodne uzavretej Zmluve boli dohodnuté mesačné splátky po 83,44 €. Z uvedeného podľa okresného súdu vyplýva, že prednostným záujmom veriteľa bolo dosiahnuť dohodu o uznaní záväzku. Pokiaľ ide o odstúpenie od Zmluvy okresný súd poukázal na to, že navrhovateľ sa ani nemôže domáhať plnenia zo Zmluvy, lebo preukázal, že došlo k odstúpeniu od Zmluvy, v dôsledku čoho došlo k zrušeniu Zmluvy a navrhovateľ má právo len na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa ust. § 457 Občianskeho zákonníka. V uvedenej súvislosti okresný súd uviedol, že v odstúpení od Zmluvy sa uvádza, že splatnosť celého záväzku nastáva dňom 06. 06. 2005. Nasledujúcim dňom začala plynúť trojročná objektívna premlčacia lehota na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktorá uplynula 07. 06. 2008; v rámci nej uplynula aj dvojročná premlčacia subjektívna lehota, podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Navrhovateľ podal návrh súd 21. 12. 2011, teda po plynutí premlčacej lehoty, na základe čoho okresný súd návrh navrhovateľa zamietol.
Proti predmetnému rozsudku okresného súdu sa v podaní zo dňa 10. 07. 2013 navrhovateľ odvolal a v odvolaní uviedol, že v zákonnej lehote podáva odvolanie voči rozsudku okresného súdu z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci a nedostatočného zistenia skutkového stavu. Poukázal na ust. § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka a na ust. § 558 Občianskeho zákonníka pričom uviedol, že dňa 07. 05. 2009 podpísala odporkyňa Dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku (ďalej len Dohoda) prostredníctvom ktorej uznala svoj záväzok voči navrhovateľovi vzniknutý zo Zmluvy o poskytnutí mladomanželského úveru č. 310/2002 zo dňa 20. 08. 2002 (uzavretej so Všeobecnou úverovou bankou, a. s.) vo výške 4 257,50 € s prísl. čo do dôvodu a výšky a zaviazala sa splatiť svoj záväzok. Okresný súd konštatoval, že predmetná Dohoda spĺňa všetky náležitosti, ktoré zákon vyžaduje pre platnosť uznania dlhu zo strany dlžníka, teda má písomnú formu, vyplýva z nej dôvod vzniku pohľadávky, výška pohľadávky a prísľub dlžníka tento dlh zaplatiť. Zároveň odporkyňa potvrdila vedomosť o premlčaní dlhu a následkoch s tým spojených. V uvedenej súvislosti poukázal navrhovateľ na čl. 3 bod 3.1 Dohody, v ktorej je jednoznačne, zrozumiteľne a jasne uvedené: „Osoby uvedené v bode 1. 2a alebo 1.3 tejto Dohody vyhlasujú, že majú vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch. Navrhovateľ zdôraznil, že obsahom Dohody je uznanie dlhu zo strany odporkyne ako právny inštitút zakotvený v Občianskom zákonníku, pričom právnym následkom uznania práva, ktorý nastáva priamo zo zákona, je prerušenie plynutia premlčacej doby, čo znamená, že doba, ktorá dovtedy uplynula, sa stáva právne bezvýznamnou a začne plynúť nová 10-ročná premlčacia doba a to priamo zo zákona. Podľa názoru navrhovateľa na to, aby nastali právne účinky spojené s uznaním práva podľa § 110 ods. 1 veta druhá Občianskeho zákonníka, zákon nevyžaduje, aby dlžník mal v čase uznania vedomosť o premlčaní dlhu. Uznanie práva podľa § 110 ods. 1 veta druhá Občianskeho zákonníka nemožno stotožňovať s inštitútom uznania dlhu podľa § 558 Občianskeho zákonníka, čo potvrdzujú aj odlišné právne dôsledky, ktoré s nimi zákon spája. Uznanie premlčaného práva nie je z hľadiska účinkov spojených s § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka viazané na vedomosť dlžníka, že uznal premlčané právo. K prerušeniu
plynutia pôvodnej premlčacej doby a začatiu plynutia novej 10-ročnej premlčacej doby dochádza bez ohľadu na to, či dlžník v čase uznania o premlčaní vedel alebo nie. Na rozdiel od uvedeného úprava obsiahnutá v ust. § 558 Občianskeho zákonníka spája vedomosť toho, kto uznal premlčaný dlh o jeho premlčaní so vznikom vyvrátiteľnej domnienky, že dlh v čase uznania trval. Tým, že odporkyňa podpísala Dohodu, prejavila svoju vôľu záväzok splniť, čo je zároveň v jej záujme, pretože po jeho splatení nebude figurovať v databázach neplatičov, čím sa môže v budúcnosti zlepšiť jej postavenie pri žiadosti o úver. Predmetná Dohoda podľa názoru navrhovateľa neobsahuje žiadne zložité ani zavádzajúce právne formulácie. Obsah Dohody nie je taký rozsiahly, aby sa s ním odporkyňa nemala možnosť oboznámiť, okrem toho podpisovala Dohodu v mieste svojho bydliska, teda mala možnosť si Dohodu v pokoji prečítať a v prípade, ak mala záujem uzatvoriť Dohodu s takýmto obsahom, vysloviť s ňou svoj súhlas svojím podpisom resp. odmietnuť ju a nepodpísať, ak s jej obsahom nesúhlasila. Navrhovateľ zdôraznil, že ide o prejav slobodnej vôle odporkyne, ktorá si bola vedomá svojho záväzku a chcela svoj záväzok postupne splatiť v dohodnutých splátkach. Navrhovateľ ďalej v odvolaní uviedol, že nesúhlasí ani s tým, aby bol zaviazaný na úhradu trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka a to preto, že vedľajší účastník - združenie na ochranu spotrebiteľa musí byť sám z podstaty svojej existencie schopný poskytnúť spotrebiteľom právnu pomoc v súdnych konaniach v spotrebiteľských veciach. Poukázal na dôvodovú správu k zákonu č. 384/2008 Z. z., z ktorej vyplýva, že cieľom novelizácie Občianskeho súdneho poriadku bolo posilniť ochranu spotrebiteľa v sporoch vyplývajúcich zo spotrebiteľských zmlúv a umožniť širšiu ochranu osobám, na ochranu ktorých sú zriaďované rôzne právnické osoby, najmä združenia na ochranu spotrebiteľov. Podľa názoru navrhovateľa úmyslom zákonodarcu bolo umožniť kvalifikovanú ochranu spotrebiteľa priamo na tento účel zriadeným subjektom, ktorý bude spôsobilý poskytnúť spotrebiteľovi kvalifikovanú pomoc, a ktorý bude v danej oblasti aj materiálne a personálne vybavený a odborne kompetentný. Navrhovateľ ďalej zdôraznil, že združenie vstupuje do množstva konaní bez ohľadu na stav konania a vôľu odporcu a to oznámením o vstupe združenia do konania, ktoré obsahuje žiadosť o zaslanie žaloby a návrh na priznanie trov konania. Z uvedeného je podľa navrhovateľa zrejmé, že pred zaslaním oznámenia o vstupe do konania nemá združenie žiadnu vedomosť o prejednávanom prípade a len z označenia účastníkov konania usudzuje, že ide o spotrebiteľskú vec. Uviedol, že len na základe skutočnosti, že odporcom je spotrebiteľ bez akýchkoľvek vedomostí o predmete a stave konania, nie je možné pripraviť sa na zastupovanie, v tej ktorej veci a teda naplniť podstatu právneho úkonu príprava a prevzatie právneho zastúpenia. Navrhovateľ v odvolaní vo vzťahu k trovám vedľajšieho účastníka ďalej uviedol, že na priznanie náhrady trov konania je nevyhnutné splnenie podmienok vyžadovaných v ust. § 142 OSP a to najmä účelnosť vynaložených trov konania. Podľa názoru navrhovateľa trovy vedľajšieho účastníka nie sú trovami účelne vynaloženými na uplatňovanie alebo bránenie práva. Združenie v predmetnom konaní nevystupuje ani ako splnomocnený zástupca odporkyne, pričom táto o vstupe združenia do konania pravdepodobne nemala ani žiadnu vedomosť. Preto nepriznaním náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi neporušuje podľa navrhovateľa súd základné právo na právnu pomoc a rovnosť účastníkov v konaní podľa čl. 47 ods. 2 a 3 Ústavy SR, keďže tieto trovy konania neboli účelne vynaložené a neboli ani v príčinnej súvislosti s procesným postojom vedľajšieho účastníka k predmetu konania. Zdôraznil, že účelnosť trov konania je vlastnosť, ktorá sleduje naplnenie cieľa a opodstatnená je v prípade, ak vychádza zo zákonných dôvodov a neprekračuje jej medze. Účelnosť by mala byť posudzovaná pri každom úkone právnej služby samostatne. Podľa názoru navrhovateľa odmenu za úkony právnej služby poskytnuté právnym zástupcom vedľajšieho účastníka vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne v súdenej veci nemožno považovať za účelne vynaložené trovy konania. Nárok na náhradu trov právneho zastúpenia nemožno priznať ak sa určité procesné podanie nadbytočne opakuje bez uvedenia nových, procesne významných skutočností. Na základe uvedených skutočností navrhovateľ navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu v napadnutom rozsahu preskúmal a v zmysle ust. § 220 OSP ho zmenil tak, že vyhovie návrhu navrhovateľa v plnom rozsahu, alebo aby ho v zmysle ust. § 221 ods. 1 a 3 OSP zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil voči odporkyni a vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne trovy konania a právneho zastúpenia v prvostupňovom a odvolacom konaní v celkovej výške 190,63 € s DPH.
Proti rozsudku okresného súdu sa v podaní zo dňa 10. 07. 2013 odvolal aj vedľajší účastník na strane odporkyne a to do výroku o trovách konania. V odvolaní uviedol, že moderačné právo súdu znížiť trovy konania je podľa § 150 ods. 1 OSP formulované ako právo súdu a nie ako jeho povinnosť. Súd musí vo svojom rozhodnutí pri aplikácii citovaného ustanovenia náležite a presvedčivo odôvodniť prečo tak postupoval, aby bolo rozhodnutie v tejto časti preskúmateľné a nemalo črty svojvôle. V súvislosti s aplikáciou ust. § 150 OSP vedľajší účastník na strane odporkyne poukázal v odvolaní na uznesenie
Najvyššieho súd SR sp. zn. 5Cdo/67/2010 z 09. 06. 2010 a na viaceré rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici, v Trenčíne, v Prešove, v Nitre, v Trnave a v Košiciach. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutom výroku o trovách konania zmenil a priznal vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne náhradu trov celého konania v plnej výške 671,17 € na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka na strane odporkyne.
V podaní zo dňa 19. 08. 2013 sa k obsahu odvolania navrhovateľa vyjadril vedľajší účastník na strane odporkyne a vo vyjadrení uviedol, že pokiaľ ide o odvolacie námietky navrhovateľa zamerané proti vedľajšiemu účastníkovi a proti priznaniu náhrady trov konania aj ich výšky, tak poukazuje na ust. § 93 ods. 4 OSP, podľa ktorého má vedľajší účastník v konaní rovnaké práva a povinnosti ako hlavný účastník konania. Uviedol, že navrhovateľ sa vo svojom odvolaní stavia do pozície obete a rozhodnutie súdu napáda pojmami ako bezbrehá a ničím neodôvodnená ochrana spotrebiteľa, zároveň si však masovo uplatňuje premlčané pohľadávky na všetkých súdoch SR za účelom nárastu úrokov aj trov konania a spolieha sa pritom, že priemerný spotrebiteľ nepozná pojem premlčanie. Pokiaľ ide o Dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku, vedľajší účastník na strane odporkyne poukázal na svoju argumentáciu obsiahnutú vo vyjadrení k Dohode zo dňa 20. 06. 2012 a na doplnenie uviedol, že nemožno poskytnúť súdnu ochranu právu, ktoré je uplatňované po použití nekalej obchodnej praktiky a je v rozopre s dobrými mravmi. Podľa názoru vedľajšieho účastníka pri uzatváraní predmetnej Dohody išlo zo strany navrhovateľa o nekalú obchodnú praktiku, kedy pod zámienkou splátok chcel navrhovateľ dosiahnuť predĺženie premlčacej doby. Vedľajší účastník na strene odporkyne uviedol, že žaloba bola zamietnutá v dôsledku jeho procesnej aktivity, jeho účasť v konaní bola efektívna v zmysle cieľov a účelu, na ktorý je združenie na ochranu spotrebiteľov založené. V súvislosti s námietkami navrhovateľa vo vzťahu k trovám vedľajšieho účastníka, vedľajší účastník vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa uviedol, že navrhovateľ výklad ust. § 137 OSP vytrhol z kontextu a prehliadol, že ust. § 137 OSP sa týka účastníkov konania a aj ich zástupcov. Poukázal tiež na ust. § 93 ods. 4 OSP, podľa ktorého vedľajší účastník má v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník konania. Neexistuje teda podľa vedľajšieho účastníka žiaden právny dôvod, aby bol vedľajší účastník obmedzovaný v ústavnom práve na právne služby ako aj v práve na náhradu trov konania o to viac, že v danom prípade je vedľajším účastníkom združenie na ochranu spotrebiteľov, ktoré plní úlohy všeobecného záujmu tak z hľadiska práva únijného ako aj práva vnútroštátneho. Vedľajší účastník na strane odporkyne vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa poukázal tiež na viaceré rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici, ktorými chcel podporiť svoj právny názor, v zmysle ktorého mu mala byť priznaná plná náhrada trov konania. Navrhol, aby odvolací súd rozhodol v zmysle odvolania podaného vedľajším účastníkom a priznal mu náhradu trov odvolacieho konania vo výške 190,61 €.
V podaní zo dňa 30. 10. 2013 sa k obsahu odvolania vedľajšieho účastníka na strane odporcu vyjadril navrhovateľ a vo vyjadrení uviedol, že podľa jeho názoru vedľajší účastník - združenie na ochranu spotrebiteľov musí byť sám z podstaty svojej existencie schopný poskytnúť právnu pomoc spotrebiteľom v súdnych konaniach v spotrebiteľských veciach. Nepriznaním náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi neporušuje súd základné právo na právnu pomoc a rovnosť účastníkov v konaní podľa čl. 47 ods. 2 a 3 Ústavy, keďže tieto trovy konania neboli účelne vynaložené a neboli ani v príčinnej súvislosti s procesným postojom vedľajšieho účastníka k predmetu konania. Zdôraznil, že súd pri každom účastníkovi konania skúma či boli trovy konania vynaložené účelne a či je dôvod na priznanie náhrady trov konania proti neúspešnému účastníkovi. Vedľajší účastník v podanom odvolaní v súvislosti s dôvodnosťou priznania trov vedľajšieho účastníka poukazuje na ust. § 137 Občianskeho súdneho poriadku. Podľa názoru navrhovateľa ak združenie vstúpilo do konania ako vedľajší účastník na strane odporkyne, ktorý odporkyňu v konaní nezastupuje, tak nemožno pri zdôvodňovaní oprávnenosti nároku na náhradu trov konania argumentovať ustanovením § 137 OSP, nakoľko toto ustanovenie priznáva náhradu hotových výdavkov právnickej osobe, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, čiže ide najmä o Centrum právnej pomoci. Uviedol, že ustanovenia Charty základných práv EÚ ako aj rozhodnutia Súdneho dvora EÚ, na ktoré vedľajší účastník poukazuje, sa týkajú všeobecne ochrany spotrebiteľa. Žiadne z predmetných ustanovení nepoukazuje na to, že by sa združenia na ochranu práv spotrebiteľov mali dať zastupovať advokátmi, ale len na to, že nie je vylúčené, aby pomoc spotrebiteľom poskytovali priamo právnické osoby. Konaním vedľajšieho účastníka v podobe jeho právneho zastúpenia podľa názoru navrhovateľa dochádza k nadbytočnému navyšovaniu trov konania a nehospodárnosti konania a na túto skutočnosť by mal súd prihliadať a reflektovať použitím ust. § 150 OSP a vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznať. Na základe uvedených skutočností navrhovateľ navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutom rozsahu
preskúmal a v zmysle ust. § 220 OSP ho zmenil tak, že vyhovie návrhu navrhovateľa v plnom rozsahu resp. v zmysle ust. § 221 ods. 1 a 3 OSP ho zruší a vráti vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Krajský súd ako súd odvolací prejednal vec v rozsahu danom odvolaním navrhovateľa a vedľajšieho účastníka na strane odporkyne podľa § 212 ods. 1 OSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu podľa ust. § 219 ods. 1,2 OSP ako vecne správny potvrdil.
Z obsahu odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku okresného súdu vyplýva, že okresný súd zamietol návrh na začatie konania, pretože dospel k záveru a) že, navrhovateľ preukázal, že veriteľ odstúpil od Zmluvy o poskytnutí mladomanželského úveru č. 310/2002 zo dňa 02. 08. 2002, ktorá sa v dôsledku odstúpenia od zmluvy v zmysle ust. § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka od začiatku zrušila a teda navrhovateľ si môže uplatňovať len nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia v zmysle ust. § 457 Občianskeho zákonníka, ktorý bol však v čase podania žaloby premlčaný, nakoľko v odstúpení od zmluvy sa uvádza, že veriteľ požaduje predčasné splatenie úveru vrátane príslušenstva v lehote do 06. 06. 2005, čo znamená, že nasledujúcim dňom začala plynúť trojročná objektívna premlčacia doba na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa ust. § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktorá uplynula dňa 07. 06. 2008 a v rámci nej uplynula aj dvojročná subjektívna premlčacia doba podľa ust. § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorá uplynula dňa 07. 06. 2007 a keďže navrhovateľ podal návrh na začatie konania na súd dňa 21. 12. 2011, podal ho až po uplynutí premlčacej doby b) z Dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 07. 05. 2009 vyplýva, že umiestnenie textu o vedomosti odporkyne o premlčaní uznaného záväzku do časti dohody o splátkach namiesto do časti o uznaní záväzku je zavádzajúce spotrebiteľa, a preto sa jedná o neplatný právny úkon, čo znamená, že Dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 07. 05. 2009 je neplatná a teda priznanie plnenia na základe tejto Dohody neprichádza do úvahy.
Navrhovateľ v dôvodoch odvolania polemizoval len so závermi okresného súdu. ktoré sa týkali Dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 07. 05. 2009, keď v odvolaní namietal, že predmetná Dohoda spĺňa všetky náležitosti, ktoré zákon vyžaduje pre platnosť uznania dlhu zo strany dlžníka, má písomnú formu, vyplýva z nej dôvod vzniku pohľadávky, výška pohľadávky a prísľub dlžníka tento dlh zaplatiť. Zdôraznil, že odporkyňa podpisom Dohody potvrdila vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch. Takáto forma Dohody medzi veriteľom a dlžníkom nie je podľa navrhovateľa ničím neobvyklým a nemožno ju hodnotiť ako nekalú obchodnú praktiku zo strany navrhovateľa. Z vykonaného dokazovania nie je podľa navrhovateľa zrejmé ako dospel súd k záveru, že „Dohoda je nekalá obchodná praktika“.
Po preskúmaní správnosti záverov okresného súdu, (ktoré viedli okresný súd k zamietnutiu návrhu na priznanie žalovanej sumy navrhovateľovi) v rozsahu danom odvolaním navrhovateľa podľa ust. § 212 ods. 1 OSP, odvolací súd konštatuje, že okresný súd správne vyhodnotil Dohodu o uzavretí splátkového kalendára o uznaní záväzku zo dňa 07. 05. 2009. Jeho úvahy o tom, že v prípade predmetnej Dohody ide o formulárovú, vopred pripravenú Dohodu, ktorej obsah nemohol spotrebiteľ pred jej podpisom ovplyvniť, sú správne. V článku 2 Dohody onačenom ako „Uznanie záväzku“ sa uvádza, že odporkyňa uznáva čo do dôvodu a výšky záväzok voči veriteľovi, ktorý vznikol zo Zmluvy č. 310/200 (správne má byť č. 310/2002) vo výške 4 257,50 €. Vedomosť o premlčaní tohto záväzku je však zakomponovaná do článku 3 Dohody označenom ako „Forma splatenia záväzku“, ktorý logicky, systematicky ani obsahovo nesúvisí s článkom 2 Dohody, ktorého obsahom je uznanie záväzku odporkyňou. Na tieto skutočnosti okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku poukázal a teda vysvetlil, prečo dospel k záveru, že na základe Dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 07. 05. 2009 nie je možné navrhovateľovi žalovanú sumu priznať. Napriek uvedenému navrhovateľ v odvolaní namietal, že okresný súd neprihliadol na jednoznačný dôkaz, na základe ktorého sa odporkyňa dohodla s navrhovateľom ako veriteľom na splátkach a zároveň uznala voči nemu svoj záväzok, pričom zdôraznil, že takúto formu Dohody nie je možné hodnotiť ako nekalú obchodnú praktiku zo strany veriteľa. S uvedenou argumentáciou navrhovateľa sa odvolací súd nestotožňuje a to s poukazom na ust. § 4 ods. 2, písm. c) a ust. § 7 ods. 2 zákona č. 250/2007 Zb. o ochrane spotrebiteľa, kde je vyslovený zákaz používania nekalých obchodných praktík v spotrebiteľských zmluvách a definícia nekalej obchodnej praktiky ako praktiky, ktorá môže podstatným spôsobom ovplyvniť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa, ktorému je adresovaná. Dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 07. 05. 2009 je nesporne vyhotovená za použitia nekalej obchodnej praktiky,
ktorá je spôsobilá zaviesť spotrebiteľa a ovplyvniť jeho ekonomické správanie, pretože veriteľ v snahe dosiahnuť predĺženie premlčacej doby použil pri vyhotovení predmetnej Dohody lesť, keď zakomponoval formuláciu o vedomosti odporkyne s premlčaním uznávaného záväzku do článku 3 Dohody, ktorý s uznaním záväzku systematicky ani obsahovo nesúvisí, čo prakticky znamená, že odporkyňa v čase podpisu predmetnej Dohody nemohla predpokladať, že znižuje svoju ochranu uznaním premlčaného dlhu, ktorého dôsledkom je predĺženie premlčacej doby v zmysle ust. § 558 Občianskeho zákonníka, čo je okolnosť jednoznačne v prospech navrhovateľa ako veriteľa. Predmetná Dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 07. 05. 2009 bola pripravená na vopred predtlačenom formulári, čo znamená, že odporkyňa ako spotrebiteľ nemohla ovplyvniť jej obsah. Vychádzajúc zo zásady ochrany spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany je potom umiestnenie textu o vedomosti premlčaného dlhu do bodu 3 Dohody zo dňa 07. 05. 2009, ktorý obsahovo upravuje formu splatenia záväzku zavádzajúce a je porušením odbornej starostlivosti dodávateľa voči spotrebiteľovi, ktorá predpokladá osobitnú schopnosť a starostlivosť, ktorú možno čakávať od dodávateľa pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi a ktorá napĺňa kritériá čestnej obchodnej praktiky a všeobecnej zásady dobrej viery uplatňovanej v oblasti jeho činností.
Na základe uvedených skutočností odvolací sú rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým okresný súd návrh navrhovateľa zamietol, ako vecne správny podľa § 219 ods. 1, 2 OSP potvrdil konštatujúc, že ak chcel navrhovateľ uzatvorením Dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 07. 05. 2009 dosiahnuť uznanie dlhu podľa § 558 Občianskeho zákonníka, ktoré vyžaduje relevantnú vedomosť dlžníka o premlčaní dlhu v čase jeho uznania, tak pri vyhotovení Dohody nemal použiť nekalú obchodnú praktiku spôsobilú zaviesť spotrebiteľa a keďže takéto konanie je v rozpore so Zákonom na ochranu spotrebiteľa (zák. č. 250/2007 Zb.), odvolací súd konštatuje, že okresný súd správne posúdil predmetnú Dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku ako neplatný právny úkon. V nadväznosti na to potom okresný súd posudzoval nárok navrhovateľa ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, voči ktorému vedľajší účastník na strane odporkyne v podaní zo dňa 11. 12. 2012 tiež vniesol námietku premlčania, po posúdení ktorej okresný súd dospel k záveru, že bola uplatnená dôvodne, na základe čoho potom okresný súd žalobu zamietol. Tejto časti odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku okresného súdu sa však odvolacie námietky navrhovateľa netýkali (navrhovateľ v odvolaní namietal len posúdenie Dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 07. 05. 2009 okresným súdom), preto odvolací súd v zmysle ust. § 212 OSP preskumával správnosť záverov okresného súdu len v rozsahu podaného odvolania.
Pokiaľ ide o odvolaním napadnutý výrok o trovách konania, ktorý napadol odvolaním tak navrhovateľ ako aj vedľajší účastník konania na strane odporkyne (navrhovateľ žiadal, aby odvolací súd vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania vôbec nepriznal a vedľajší účastník na strane odporkyne sa podaným odvolaním domáhal, aby odvolací súd zmenil rozsudok okresného súdu vo výroku o trovách konania tak, že zaviaže navrhovateľa nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania v celej uplatnenej sume), odvolací súd uvádza, že z obsahu spisu vyplýva, že vedľajší účastník na strane odporkyne vstúpil do konania oznámením o vstupe do konania zo dňa 24. 01. 2012, kde zároveň žiadal, aby mu súd doručil návrh na začatie konania spolu s prílohami. K návrhu na začatie konania sa potom vedľajší účastník na strane odporkyne vyjadril v podaní zo dňa 26. 02. 2012, k obsahu Dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 07. 05. 2012 sa vedľajší účastník na strane odporkyne vyjadril v podaní zo dňa 20. 06. 2012 a v podaní zo dňa 11. 12. 2012 vzniesol vedľajší účastník na strane odporkyne námietku premlčania voči nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia. V zmysle uplatnenej náhrady trov právneho zastúpenia vedľajším účastníkom na strane odporkyne, vedľajší účastník si uplatnil náhradu trov právneho zastúpenia zodpovedajúcu odmene za tri úkony právnej služby (príprava a prevzatie, písomné vyjadrenie zo dňa 26. 02. 2012 a písomné vyjadrenie zo dňa 20. 06. 2012), režijnému paušálu k uvedeným úkonom právnej služby a 20 % DPH z odmeny a režijného paušálu.
Po preskúmaní veci vo vzťahu k rozhodnutiu okresného súdu o trovách právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka na strane odporkyne odvolací súd uvádza, že rozhodnutie okresného súdu je aj v tejto odvolaním napadnutej časti vecne správne, pretože pokiaľ okresný súd krátenie trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka odôvodnil s poukazom na ust. § 150 ods. 1 OSP tým, že sa jedná o opakované zastupovanie vo viacerých spotrebiteľských veciach, čo má vplyv na nenáročnosť jednotlivých úkonov právnej služby, keďže argumenty v nich uvádzané sa opakujú, tak odvolací súd uvádza, že takéto odôvodnenie odvolaním napadnutého rozsudku okresného súdu v časti trov právneho
zastúpenia vedľajšieho účastníka je možné ako vecne správne akceptovať, a to z toho dôvodu, že okresný súd nepovažoval trovy právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka na strane odporkyne ako celok neúčelne vynaložené (tak ako to tvrdí navrhovateľ), nakoľko v konečnom dôsledku účasť vedľajšieho účastníka v konaní viedla k úspechu odporkyne.V každom prípade však na druhej strane možno akceptovať názor okresného súdu v tom, že niektoré podania vedľajšieho účastníka sú vo veľkej väčšine spotrebiteľských sporov obsahovo totožné, pričom vedľajší účastník v nich dopĺňa len aktuálne údaje týkajúce sa konkrétneho sporu. V danom prípade úkony právnej služby, za vykonanie ktorých si vedľajší účastník na strane odporkyne uplatnil náhradu trov právneho zastúpenia spĺňajú uvedenú charakteristiku a to písomné vyjadrenie vedľajšieho účastníka zo dňa 26. 02. 2012 a zo dňa 20. 06. 2012, preto možno považovať argumentáciu okresného súdu týkajúcu sa aplikácie ust. § 150 ods. 1 OSP, ktorá v danom prípade viedla ku kráteniu trov vedľajšieho účastníka, za vecne správnu.
Na základe uvedených skutočností odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu ako vecne správny podľa ust. § 219 ods. 1,2 OSP potvrdil aj v časti trov vedľajšieho účastníka, čo v konečnom dôsledku znamená, že odvolací súd ako vecne správny podľa ust. § 219 ods. 1,2 OSP potvrdil rozsudok okresného súdu v celom rozsahu.
O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 224 ods. 1 OSP v nadväznosti na ust. § 142 ods. 1 OSP, tak ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia, pretože žiaden z účastníkov konania vrátane vedľajšieho účastníka konania nebol v odvolacom konaní úspešný.
O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.