Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5P-26-2014.pdf
PDF · 84.57 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PB-5P/26/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Považská Bystrica, samosudkyňa JUDr. Helena Loduhová v právnej veci navrhovateľky Q. N., rod. O., nar. XX. XX. XXXX, bytom F. W., T. P. XXX proti odporcovi S. N., nar. X. X. XXXX, bytom F. W., T. P. XXX o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom - S., nar. XX. X. XXXX a U., nar. XX. XX. XXXX, N., zastúpeným opatrovníkom Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, Považská Bystrica takto
rozhodol:
Súd manželstvo navrhovateľky Q. N., rod. O., nar. XX. XX. XXXX a odporcu S. N., nar. X. X. XXXX, uzavreté dňa X. X. XXXX v F. W., zapísané v knihe manželstiev vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane X, pod poradovým číslom XX r o z v á d z a .
Maloletého S. N., nar. XX. X. XXXX súd zveruje do osobnej starostlivosti otca, ktorý je oprávnený a povinný dieťa vychovávať, zastupovať a spravovať jeho majetok.
Matka je p o v i n n á prispievať na výživu maloletého po 50,- € mesačne, ktoré je povinná poukazovať k rukám otca vždy vopred, najneskôr k 1. dňu v mesiaci od právoplatnosti rozsudku o rozvode.
Maloletú U. N., nar. XX. XX. XXXX súd zveruje do osobnej starostlivosti matke, ktorá je oprávnená a povinná dieťa vychovávať, zastupovať a spravovať jeho majetok.
Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletej po 150,- € mesačne, ktoré je povinný poukazovať k rukám matky vždy vopred, najneskôr k 1. dňu v mesiaci od právoplatnosti rozsudku o rozvode.
Účastníci n e m a j ú právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka v podanom návrhu na rozvod manželstva uviedla, že manželstvo bolo spočiatku usporiadané. Problémy nastali, keď odporca začal vo zvýšenej miere požívať alkoholické nápoje. Pod ich vplyvom sa k nej hrubo a agresívne správal, nadával jej, žiarlil na ňu a fyzicky ju napadol. V poslednom období už spolu vôbec nekomunikovali a v dôsledku týchto nezhôd sa odsťahovala zo spoločnej domácnosti spolu s dcérou k rodičom. Od tej doby spolu nehospodária, nežijú a manželstvo si neplní svoju spoločenskú funkciu. Navrhla, aby súd manželstvo rozviedol, U. zveril do jej výchovy a opatery a S. do výchovy a opatery otca.
Odporca žiadal návrh zamietnuť. Uviedol, že chce, aby manželstvo zostalo zachované. Popieral svoju závislosť na alkohole a tvrdil, že si vypila aj navrhovateľka. V prípade rozvodu žiadal maloletého S. zveriť do jeho osobnej starostlivosti.
Opatrovník uviedol, že previedol pohovor s maloletými deťmi, ktoré v prípade rozvodu chceli byť zverené do starostlivosti tak, že S. zostane u otca a U. u matky. Uviedol, že matka sa o deti dobre stará, nebolo zistené, že by požívala alkoholické nápoje.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania - navrhovateľky, odporcu, opatrovníka, oboznámil sa so sobášnym listom, rodnými listami maloletých detí, správou z Mestského úradu Pov. Bystrica o majetkových pomeroch a povesti oboch rodičov, správou od zamestnávateľa odporu o jeho zárobku, oboznámil sa so správou o zárobku navrhovateľky a zistil nasledovné:
Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa X. X. XXXX v F. W.. U oboch ide o prvé manželstvo, sú národnosti slovenskej, štátnej príslušnosti SR. Posledným spoločným bydliskom manželov bola F. W. - T. P., čím je daná príslušnosť tunajšieho súdu na rozhodnutie veci. Z manželstva pochádzajú dve deti a to S., nar. XX. X. XXXX a U., nar. XX. XX. XXXX.
Manželstvo uzavreli účastníci konania zo vzájomnej citovej náklonnosti. I keď navrhovateľka chcela, nevytvorili si v priebehu manželstva samostatné bývanie a zostali žiť v dome rodičov odporcu, kde si až pred dvoma rokmi začali prerábať podkrovie domu. V poslednom období boli medzi nimi vážne nedorozumenia, pretože navrhovateľka vyčítala odporcovi nadmerné požívanie alkoholických nápojov. V priebehu konania sa zistilo, že odporca navrhovateľke nadával, aj ju fyzicky napadol. Tvrdenie odporcu o tom, že by navrhovateľka požívala alkohol sa v konaní nepreukázalo. Všetky tieto nezhody vyvrcholili tým, že navrhovateľka po tom, ako ju odporca z domácnosti vyhnal opustila spoločnú domácnosť. Býva u svojich rodičov spolu s maloletou U. a so synom sa denne stretáva. V priebehu konania súhlasila s tým, aby syn, ktorý má 17 rokov a ktorý prejavil záujem zostať s otcom bol zverený do jeho výchovy a opatery.
Podľa správy od zamestnávateľa odporcu je jeho čistý mesačný príjem 743,- €. Má vyživovaciu povinnosť k 2 deťom, je nemajetný. Navrhovateľka má zárobok 295,- €, má taktiež vyživovaciu povinnosť k 2 deťom a je nemajetná.
Podľa § 23 ods. 1 Zák. o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviezť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Podľa § 23 ods. 2 Zák. o rodine súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliadal. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že manželstvo účastníkov konania je vážne narušené a trvalo rozvrátené. Dlhú dobu v ňom pretrvávajú rozpory, ktoré vyplývajú z toho, že odporca po požití alkoholických nápojov sa vulgárne a agresívne k navrhovateľke správal, žiarlil na ňu a v poslednom období ju aj fyzicky napadol. Navrhovateľka v dôsledku tohto správania opustila spoločnú domácnosť viackrát, naposledy pred 2 mesiacmi, keď ju k tomu vyzval odporca. Účastníci konania spolu nehospodária, vôbec spolu nežijú a navrhovateľka odmieta akúkoľvek možnosť obnovenia spolužitia. Súd bol toho názoru, že rozvrat manželstva je trvalý, pretože odporca neurobil nič pre to, aby sa účastníci zmierili, neustále vyhľadáva chyby a nedostatky na navrhovateľke a ani po tom, ako bolo pojednávanie odročené sa nesnažil vyvinúť úsilie, aby sa manželstvo obnovilo. Vzhľadom na charakter týchto nedorozumení a na pasívne správanie sa odporcu a tiež na neochotu navrhovateľky obnoviť spolužitie, súd dospel k záveru, že návrh je dôvodný a manželstvo rozviedol.
Podľa § 24 ods. 1 Zák. o rodine v rozhodnutí, ktorý sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa § 24 ods. 3 Zák. o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby a vývinové potreby a stabilitu budúceho výchovného prostredia.
Podľa § 24 ods. 4 Zák. o rodine súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na to, aby bolo rešpektované právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
V priebehu konania rodičia maloletých detí ako aj ustanovený opatrovník zhodne uviedli, že maloletý S. prejavil záujem zostať s otcom a maloletá U. s matkou. Rozhodli sa tento prejav vôle detí rešpektovať a súd bol toho názoru, že takáto úprava práv a povinností je v záujme detí. S. bude onedlho dospelý, takže bolo potrebné prihliadať na jeho vyjadrenie a naviac tým, že obe deti budú bývať neďaleko seba a denne sa stretávajú, zostanú zachované súrodenecké väzby ako aj právo a povinnosť rodičov byť s deťmi v kontakte a podieľať sa na ich výchove. Preto súd S. zveril do osobnej starostlivosti otca a mal. U. do osobnej starostlivosti matke.
Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadol na ustanovenie § 62 Zák. o rodine.
Podľa § 62 ods. 2 Zák. o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 4 Zák. o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.
Pri určovaní vyživovacej povinnosti teda súd prihliadol na to, že obaja rodičia sú nemajetní, pričom pri určení vyživovacej povinnosti bolo teda potrebné vychádzať z ich zárobkov. Zárobok matky je veľmi nízky a predstavuje asi tretinu príjmu otca detí. S prihliadnutím na to súd zaviazal matku prispievať na mal. S. po 50,- € mesačne a otca na mal. U. po 150,- € mesačne. Výživné na mal. S. od matky spolu s prostriedkami, ktoré mu môže poskytnúť otec postačí pokryť jeho potreby a naopak výživné zo strany otca na mal. U. pokryje jej nevyhnutné potreby, nakoľko matka sa môže podieľať na jej výžive len minimálnou finančnou čiastkou.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 144 O.s.p.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne v 3 vyhotoveniach.
Podľa § 42 ods. 3 O.s.p. musí byť z podaného odvolania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje a musí byť podpísané a datované. Podanie treba doložiť potrebným počtom
rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. musí obsahovať označenie rozhodnutia, proti ktorému odvolanie smeruje, v čom vidí nesprávnosť tohto rozhodnutia alebo postupu súdu a čoho sa odvolávateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené /§205a/,
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Nepodaním odvolania v zákonnej lehote sa rozhodnutie stáva právoplatným a vykonateľným.
Ak povinný dobrovoľne neplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na exekúciu.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.