Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19CoE/3/2014

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, právne zast. advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti povinnému: H. O., bytom B. Z. B., A. O. XXXX/XX, štátna občianka Slovenskej republiky, o vymoženie 569,61 Eur s príslušenstvom, o odvolaní súdneho exekútora a odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 20. januára 2014, č.k. -114, takto

rozhodol:

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa uložil oprávnenému povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Márii Krasňanovej trovy exekúcie vo výške 42,53 Eur, do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia. Súd prvého stupňa dôvodil, že keďže exekúcia bola zastavená, rozhodol týmto uznesením podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie. Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku súd prvého stupňa uložil oprávnenému povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi nevyhnutné trovy exekúcie z dôvodu, že k zastaveniu exekúcie došlo zavinením oprávneného. Oprávnený sa domáhal vymoženia pohľadávky od povinného zo zmluvného vzťahu, pričom zmluva bola pripravená ako formulárová zmluva oprávneným a oprávnený sám do nej vložil splnomocnenie povinného pre advokáta Mgr. Tomáša Kušníra na spísanie notárskej zápisnice, ako exekučného titulu, a následne dal notársku zápisnicu spísať, pričom splnomocnenie bolo neplatné, a tým aj notárska zápisnica, ako exekučný titul, nulitná. Oprávnený však na jej podklade inicioval exekúciu. Oprávnený týmto svojím postupom zavinil zastavenie exekúcie, a preto ho súd prvého stupňa zaviazal na náhradu trov exekúcie súdneho exekútora. O náhrade trov exekúcie a ich výške rozhodol súd prvého stupňa podľa uvedených ustanovení Exekučného poriadku a príslušnej vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom do 30.04.2008. Trovy exekúcie pritom pozostávali zo sumy odmeny vo výške 530,50 Eur podľa vyhlášky a vyhlášky, pretože exekúcia bola zastavená po tom, čo exekútor časť vymáhanej pohľadávky vymohol, a preto mu patrí odmena vo výške 20% z vymoženej sumy. Súdny exekútor vymohol sumu 2.652,30 Eur a 20% z tejto sumy predstavuje odmenu vo výške 530,50 Eur (po zaokrúhlení na celých 50 eurocentov nahor). Súd prvého stupňa dospel k názoru, že súdnemu exekútorovi nepatrí vyúčtovaná odmena vo výške 132,76 Eur za zriadenie exekučného záložného práva. Mal za to, že túto nemožno priznať z dôvodu, že v zmysle vyhlášky sa pri určovaní odmeny postupuje podľa vyhlášky, no nie podľa vyhlášky, ktorý upravuje práve odmenu za zriadenie exekučného záložného práva na nehnuteľnosti. Exekútorovi tak patrí iba odmena vo výške 20% z vymoženej pohľadávky. Trovy exekúcie pozostávali ďalej zo sumy hotových výdavkov vo výške 75,10 Eur. Táto suma predstavuje náklady exekútora na poštovné vo výške 62,58 Eur na doručovanie písomnosti súdu (žiadosť o poverenie, predloženie spisu a pod.) účastníkom (upovedomenia, príkazy na začatie exekúcie, exekučné príkazy), bankám (príkazy na začatie exekúcie a exekučné príkazy) a inštitúciám (Sociálna poisťovňa, mestský úrad, správa katastra, zamestnávateľa

povinného) za účelom zisťovania majetku a zamestnávateľa povinného a následného doručovania príkazov na začatie exekúcie a exekučných príkazov, pričom exekútor takto v súlade s Exekučným poriadkom zaslal 14 kusov písomností na doručenku, 17 kusov písomností s doručenkou do vlastných rúk a ďalších 13 písomností obyčajnou zásielkou, čím účelne vynaložil na vykonávanie exekúcie hotové výdavky na poštovné v sume 62,58 Eur. Náhradu hotových výdavkov súdneho exekútora ďalej tvorila suma vo výške 10,52 Eur vynaložená na kancelársky materiál (papier a toner v sume 6,79 Eur, obálky v sume 3,40 Eur, spisový obal v sume 0,21 Eur a poštové poukážky pre povinného v sume 0,12 Eur), suma vo výške 0,40 Eur ako poplatky za bankové prevody vynaložené exekútorom pri prevodoch vymoženej sumy oprávnenému a zo spisu súdneho exekútora ďalej vyplýva, že exekútor pri vykonávaní exekučnej činnosti využil aj telekomunikačné služby, a preto do sumy hotových výdavkov bola aj zahrnutá suma na telekomunikačné výdavky vo výške 1,60 Eur (telefonická a telefaxová komunikácia s účastníkmi a so súdom). Všetky vyššie uvedené trovy exekúcie spolu predstavovali sumu 605,60 Eur a keďže exekútor je platiteľom DPH, zvyšujú sa o daň z pridanej hodnoty v sadzbe 20%, t. j. o sumu 121,12 Eur. Pokiaľ oprávnený poukazoval na ustanovenie o dani z pridanej hodnoty, podľa ktorého sú od dane oslobodené univerzálne poštové služby, tak toto ustanovenie je v tomto prípade neaplikovateľné, pretože exekútor nie je poskytovateľom univerzálnej poštovej služby, ale tieto služby iba využil, čím sám poskytol službu v prospech oprávneného (na vymoženie jeho pohľadávky) a toto poskytnutie služby súdnym exekútorom je predmetom dane z pridanej hodnoty v zmysle v platnom znení a rovnako tak aj ďalšie hotové výdavky exekútora, ktoré vynaložil na služby v prospech oprávneného a tieto pri vykonávaní exekúcie aj poskytol. Celkové trovy exekútora tak predstavovali sumu 726,72 Eur, z ktorých bola časť vo výške 684,19 Eur vymožená, a preto súd prvého stupňa zaviazal oprávneného na zaplatenie zvyšnej časti, t. j. na náhradu trov exekúcie súdneho exekútora vo výške 42,53 Eur.

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie súdny exekútor JUDr. Mária Krasňanová, a to podaním zo dňa 23.01.2014, ktoré doplnil podaním zo dňa 23.04.2014. Namietal nepriznanie trov exekúcie za zriadenie exekučného záložného práva. Poukázal na ustanovenia § 167 Exekučného poriadku, § 6 vyhlášky a § 196 Exekučného poriadku. Uviedol, že v danom prípade oprávnený využil svoje právo zabezpečiť si svoju pohľadávku zriadením exekučného záložného práva, podal návrh na zriadenie záložného práva a súdny exekútor je povinný tento návrh vykonať a zrealizovať. Ak súd odôvodňuje, že nie je potrebné ho zriaďovať, prekročil svoje právomoci a odňal možnosť oprávnenému si tento zákonný postup zrealizovať. O práve zriadiť, či nezriadiť záložné právo rozhoduje výlučné oprávnený a súdu neustanovuje žiaden predpis rozhodovať o jeho zriadení alebo nezriadení. Dal do pozornosti rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne, sp.zn. . Žiadal, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa o trovách exekúcie a určil trovy konania aj za zriadenie exekučného záložného práva.

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie aj oprávnený, ktorý sa nestotožnil s rozhodnutím, v ktorom súd prvého stupňa zaviazal oprávneného na náhradu trov exekúcie v stanovenej výške. Pokiaľ išlo o priznanú náhradu hotových výdavkov, oprávnený poukázal na ustanovenie § 25 vyhlášky, v zmysle ktorého v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou. Pod tento pojem podľa názoru oprávneného nepochybne patria aj také položky ako spotrebný materiál, obálky, telekomunikačné poplatky, kolky, archivácia a iné. Žiadal, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal podľa , bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu podľa a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné ako vecne správne podľa potvrdiť z týchto dôvodov:

Podľa § 238 ods. 1 Exekučného poriadku konania začaté pred 01. septembrom 2005 sa dokončia podľa práva platného do 31. augusta 2005, ak odsek 2 neustanovuje inak.

Podľa § 238 ods. 2 Exekučného poriadku ustanovenia § 34 ods. 1 až 3, § 37 ods. 4 a 5, § 46 ods. 3, § 47 ods. 3, § 58 ods. 5, § 134 ods. 2, § 136 ods. 3 a 4, § 145 ods. 1 sa použijú aj na konania začaté pred 01. septembrom 2005.

Podľa Exekučného poriadku v znení proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa je odvolanie prípustné.

Podľa § 196 Exekučného poriadku platného a účinného do 31.08.2005 za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.

Podľa § 200 ods. 1 platného a účinného do 31.08.2005 trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku platného a účinného do 31.08.2005, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

Spôsob určenia a výšku odmeny ako aj náhrad súdneho exekútora upravuje vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“).

Podľa citovanej v exekučných konaniach začatých do 30. apríla 2008 patrí exekútorovi odmena podľa doterajších predpisov.

Podľa citovanej platnej a účinnej do 30.04.2008, ak súdny exekútor pri exekúcii na peňažné plnenie vymôže časť pohľadávky pred jeho vylúčením z vykonávania exekúcie alebo pred jej zastavením, pri určovaní jeho odmeny sa postupuje podľa s tým, že základom na určenie tejto odmeny je výška vymoženej pohľadávky.

Podľa ,, citovanej platnej a účinnej do 30.04.2008 odmena súdneho exekútora je 20% zo základu na jej určenie, najmenej však 500,- Sk (16,60 Eur) a najviac 1.000.000,- Sk (33.193,92 Eur). Ak súdny exekútor upustí od vykonávania exekúcie podľa zákona, patrí mu 50% z odmeny vypočítanej podľa odseku 1. Ustanovenia o náhrade hotových výdavkov a o náhrade za stratu času pri výkone exekučnej činnosti tým nie sú dotknuté.

Podľa citovanej platnej a účinnej do 30.04.2008 súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.

Podaním zo dňa 06.09.2012 si poverený súdny exekútor JUDr. Mária Krasňanová uplatnil náhradu trov exekúcie. Z podaného vyčíslenia trov exekúcie súdneho exekútora pritom vyplýva, že v predmetnej exekúcii bola pred jej zastavením celkovo vymožená čiastka 2.652,30 Eur, z ktorej bol suma 1.968,11 Eur poukázaná oprávnenému.

Keďže v predmetnej veci došlo k čiastočnému vymoženiu pohľadávky oprávneného pred zastavením exekúcie, odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa pri ustálení výšky trov exekúcie správne aplikoval citované ustanovenia v spojení s citovanej . Odmenu súdneho exekútora na základe uvedeného správne vypočítal ako 20% z vymoženej sumy. Odvolací súd sa zároveň stotožnil s názorom súdu prvého stupňa, že okrem takto určenej odmeny súdnemu exekútorovi potom už nemožno priznať aj vyúčtovanú odmenu v sume 132,76 Eur za zriadenie exekučného

záložného práva. Ustanovenie explicitne upravuje postup súdu pri výpočte odmeny súdneho exekútora pri čiastočnom vymožení pohľadávky pred zastavením exekúcie a podľa tohto ustanovenia sa pri určení odmeny postupuje výlučne podľa ustanovenia , teda nie aj podľa ustanovenia , ktorý upravuje práve odmenu za zriadenie exekučného záložného práva na nehnuteľnosti. Poverenému súdnemu exekútorovi tak v takýchto prípadoch patrí odmena vo výške 20% z vymoženej pohľadávky tak, ako ju správne vypočítal a priznal aj súd prvého stupňa.

Odvolací súd ďalej uvádza, že nebola dôvodná námietka oprávneného, že pod pojem administratívne práce v zmysle č. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov, to znamená práce spojené s vybavovaním spisovej agendy, je potrebné zahrnúť aj položky spotrebný materiál, obálky, telekomunikačné poplatky a kolky, nakoľko tieto náklady predstavujú nepochybne hotové výdavky súdneho exekútora, na ktorých náhradu má súdny exekútor nárok v zmysle ustanovenia citovanej . Súd prvého stupňa preto správne priznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov, spočívajúcich v uvedených položkách. Archivácia nebola súčasťou súdom priznanej náhrady hotových výdavkov.

Súd prvého stupňa správne podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku zaviazal k náhrade účelných trov exekúcie oprávneného, nakoľko oprávnený v zmysle uvedeného zákonného ustanovenia procesne zavinil zastavenie predmetnej exekúcie.

Odvolací súd z týchto dôvodov uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa potvrdil.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.