Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_13Pc-17-2022.pdf
PDF · 86.45 KB
Case nature
Area
Subarea
13Pc/17/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Humenné, sudkyňou: JUDr. Lucia Lacová, v právnej veci navrhovateľa: T. C., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom Q., t. č. bytom U. Č.. XX/X, XXX XX V. W. Z., proti odporkyni 1/ - matka, ktorá je povinná platiť výživné: K. C., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom Q., t. č. bytom L. Č.. XXXX, XXX XX L., a odporcovi 2/ - otec, ktorý je povinný platiť výživné: T. C., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom Q., t. č. bytom W. U. Č.. XXX, XXX XX U. V., v konaní o určenie výživného pre plnoleté dieťa, takto
rozhodol:
I. Súd mení Rozsudok Okresného súdu Humenné č. k. 19P/299/2008-23 zo dňa 16.09.2008 v časti výroku II. tak, že matka navrhovateľa, K. C., narodená XX.XX.XXXX, je povinná prispievať na výživu navrhovateľa - syna T. C., narodeného XX.XX.XXXX, sumou 30,00 Eur mesačne vždy k 15. dňu v mesiaci vopred k rukám navrhovateľa počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku, a zároveň otec navrhovateľa, T. C., narodený XX.XX.XXXX, je povinný prispievať na výživu navrhovateľa - syna T. C., narodeného XX.XX.XXXX, sumou 30,00 Eur mesačne vždy k 15. dňu v mesiaci vopred k rukám navrhovateľa počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku.
II. Žiadny z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Dňa 21.11.2022 bol Okresnému súdu Humenné doručený návrh na určenie výživného plnoletého dieťaťa, ktorým sa navrhovateľ domáhal určenia výživného od svojich rodičov. Návrh zdôvodnil tým, že je plnoletým dieťaťom odporcov, narodil sa dňa 21.8.2004. Je študentom tretieho ročníka I. G. K. T. v odbore murár. Ocitol sa na ulici a prichýlil ho krstný otec, ktorý býva v V. W. Z.. Jeho rodičia s ním nebývajú v spoločnej domácnosti a nijako mu neprispievajú na výživu. Jeho matka sa nachádza s mladšou sestrou H. niekde v L. na neznámom mieste, dlhodobo o neho neprejavuje záujem. O otcovi nemá žiadne informácie, je s ním len v občasnom kontakte. Príjem rodičov mu nie je známy. Aj napriek tomu, že je študentom na učilišti a týmto štúdiom sa pripravuje na budúce povolanie, rodičia si vyživovaciu povinnosť neplnia. Navrhovateľ nemá žiaden príjem. Na výdavky si privyrábal brigádou. V čase podania návrhu nepoberal sociálne štipendium, t. č. ho už poberá, ale tento príjem mu nepostačuje na pokrytie všetkých výdavkov. Na základe toho žiadal, aby mu súd priznal výživné od rodičov vo výške 30,00 Eur mesačne.
2. Odporcovi 2/ - otcovi, ktorý je povinný platiť výživné, bol doručený návrh do vlastných rúk dňa 12.12.2022, ku ktorému sa dňa 03.02.2023 vyjadril tak, že je nezamestnaný a nepoberá dávku v hmotnej núdzi, nemá finančné prostriedky na vycestovanie. Otec doložil potvrdenie úradu práce o tom, že je vedený ako uchádzač o zamestnanie a že nie je príjemcom dávky v hmotnej núdzi.
3. Odporkyni 1/ - matke, ktorá je povinná platiť výživné, bol doručený návrh navrhovateľa dňa 09.01.2023, no k návrhu sa nevyjadrila.
4. Súd sa oboznámil s návrhom, rodným listom navrhovateľa (čl. 2), vyjadrením otca (čl. 16), potvrdením úradu práce otca (čl. 10 a 17), lustráciami matky a otca (čl. 18-27), oznámením školy o štúdiu, rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn 19P/438/2006, sp. zn. 19P/551/2007, sp. zn. 19P/299/2008, a vykonaným pojednávaním dňa 15.02.2023 a zistil tento skutkový stav.
5. Podľa predloženého rodného listu navrhovateľa je ako jeho matka uvedená K. C. a ako otec je uvedený T. C..
6. Lustráciou otca a matky v sociálnej poisťovni bolo zistené, že sú nezamestnaní a lustráciou v bankách, že otec má jeden bankový účet a matka nemá vedený žiaden účet v banke.
7. Oznámením školy bolo zistené, že navrhovateľ je žiakom 3. ročníka v učebnom odbore 3686 G 03 - Stavebná výroba so zameraním na murárske práce v I. G. K., Y. XXXXX/XXD, XXX XX T..
8. Z pripojených rozsudkov tunajšieho súdu č.k. 19P/438/2006-47 zo dňa 15.02.2007 vyplýva, že navrhovateľ bol zverený do osobnej starostlivosti matky a otec bol povinný prispievať na výživu navrhovateľa vo výške 22,61 Eur (681,- Sk) mesačne. Z rozsudku č.k. 19P/551/2007-29 zo dňa 21.02.2008 vyplýva, že navrhovateľ bol zverený do osobnej starostlivosti otca a matka bola zaviazaná prispievať na jeho výživu 23,30 Eur (702,- Sk). Z rozsudku č.k. 19P/299/2008-23 zo dňa 16.09.2008 vyplýva, že navrhovateľ bol zverený do náhradnej osobnej starostlivosti starej matky X. T. a rodičia boli zaviazaní prispievať na jeho výživu každý sumou vo výške 24,50 Eur (738,-Sk).
9. Na pojednávaní dňa 15.02.2023 navrhovateľ uviedol, že býval u babky (bol po rozvode rodičov zverený babke). Matka mu sľúbila, že mu bude posielať 25,- Eur mesačne, no zatiaľ neposlala nič. Ani otec mu neposiela peniaze na výživu. Teraz býva u krstného a dochádza školy do T. na internát. Oblečenie a stravu si kupuje sám, lebo má štipendium 54,00 Eur mesačne. Za cestovné a internát neplatí. Kredit na mobile si kupuje sám. S otcom je občas v kontakte, ale nestretávajú sa. Cez prázdniny si privyrobil na brigáde u krstnej 250,00 Eur.
10. Podľa § 62 ods. 1, ods. 2 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov ( ďalej len ,,Zákon o rodine“), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať na životnej úrovni rodičov. Podľa § 62 ods. 3, ods. 4 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Podľa opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny č. 227/2022 Z.z. je suma minimálneho výživného vo výške 32,11 Eur. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
11. Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom je ich zákonnou povinnosťou. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Každý rodič má v prvom rade zabezpečiť výživu dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich potrieb. Zákon nerozlišuje, či ide o nevyhnutné potreby rodiča alebo iné potreby. Pri určovaní výšky výživného súd prihliada jednak na osobné, majetkové a zárobkové pomery rodiča a tiež na individuálne potreby dieťaťa, tak ako je to vyššie
uvedené. Odôvodnenosť potrieb dieťaťa vyjadruje požiadavku, aby plnením vyživovacej povinnosti boli uspokojené všetky náklady vo vzťahu k dieťaťu, ktoré možno očakávať. Miera potrieb dieťaťa je rôzna a závisí od veku, duševnej a fyzickej vyspelosti, zdravotného stavu, schopností, záujmov, vzdelania, nadania, formy prípravy na budúce povolanie. Súčasne závisí od schopností a možnosti rodičov. Je teda úmerná životnej úrovni rodičov.
12. Zákon o rodine, pokiaľ sa týka určenia výšky výživného, vychádza z toho, že raz určené výživné nemôže platiť na neobmedzený čas. Pomery účastníkov konania sa postupom času menia. U detí, tým že sú staršie, rastú nároky a teda aj náklady na ich odôvodnené potreby a na strane povinných, teda rodičov, môže dôjsť k zmene ich príjmov, resp. k nastanú iné okolnosti, ktoré majú vplyv na ich schopnosť stanovené výživné platiť. Kritériami určovania rozsahu výživného sú popri odôvodnených potrebách detí aj možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov, ktoré však vždy limitujú uspokojovanie odôvodnených potrieb detí. Pri určovaní konkrétneho rozsahu výživného je preto potrebné vychádzať predovšetkým z toho, aká peňažná suma mesačne je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby ako je šatstvo, bielizeň, náklady na bývanie, ako aj potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov, prípravy na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, t.j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka v súčasnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa a jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov. Odôvodnené potreby detí v rovnakom veku a na rovnakom stupni školskej dochádzky sú spravidla rovnaké, pokiaľ nie sú v určitom konkrétnom prípade zvýšené v dôsledku zhoršeného zdravotného stavu, finančne náročnej kultúrnej, záujmovej alebo športovej činnosti, prípadne, ak rozumové schopnosti dieťaťa odôvodňujú nadštandardné vzdelávanie dieťaťa. Vychádzajúc z vyššie uvedených úvah, je preto potrebné zdôrazniť, že výživné nie je možné určovať mechanickým výpočtom. Odôvodnené potreby dieťaťa, ktoré sú zohľadnené pri určení výživného sú rôzne, podľa okolností každého konkrétneho prípadu. Sú závislé od veku dieťaťa, jeho fyzickej a psychickej vyspelosti, zdravotného stavu, spôsobu a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov a pokiaľ životná situácia jedného z nich predstavuje vyšší životný štandard, možno očakávať, že rovnaký štandard umožní svojmu dieťaťu formou výživného, čo je v súlade s požiadavkou, že dieťa, rodičia ktorého nežijú spolu, má mať takú životnú úroveň, ako keby spolužitie rodičov existovalo. Predmetná vyživovacia povinnosť je súčasťou rodičovských práv a povinností a vzniká narodením dieťaťa a zaniká jeho schopnosťou samostatne sa živiť, samostatne si uspokojovať svoje životné potreby. Vyživovacia povinnosť trvá i počas prípravy dieťaťa na jeho budúce povolanie. Zánik vyživovacej povinnosti je preto individuálny podľa schopnosti dieťaťa získať pravidelný príjem a z vlastných zdrojov si zaobstarať a uspokojovať svoje životné náklady.
13. Vychádzajúc z vyššie uvedených hmotno-právnych ustanovení a vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že návrh navrhovateľa je dôvodný a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Majetkové príjmy rodičov navrhovateľa a ich osobné pomery, sa súdu nepodarilo zistiť, avšak každý z rodičov je povinný prispievať na výživu svojmu nezaopatrenému dieťaťu minimálnym výživným v zmysle platnej právnej úpravy.
14. Súd o trovách konania rozhodoval podľa § 52 zákona č. 161/20015 Z.z. „Civilný mimosporový poriadok“, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Podľa § 355 ods. 1 CSP, je proti tomuto rozsudku prípustné podať odvolanie. Podľa § 358 CSP, odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Podľa § 362 ods. 1 CSP, odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje - teda prostredníctvom Okresného súdu Humenné na Krajský súd v Prešove. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 62 ods. 1, ods. 2 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci; odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Podľa § 63 CMP, v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená v stanovenej lehote po nadobudnutí jeho právoplatnosti a vykonateľnosti, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona. Ak ide o výkon rozhodnutia vo veciach starostlivosti o maloleté deti okrem peňažnej povinnosti, o výkon rozhodnutia o návrat maloletého do cudziny, možno sa splnenia povinnosti uloženej týmto rozsudkom domáhať podaním návrhu na výkon rozhodnutia podľa Civilného mimosporového poriadku.