Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3Cob-195-2014.pdf
PDF · 76.37 KB
Case nature
Area
Subarea
3Cob/195/2014
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa LBG style s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 44 363 176, práv. zast. WERNER & Co., s.r.o., Stromová 54/A, Bratislava, proti odporcovi SG Equipment Finance Czech Republic s.r.o., Antala Staška 2027/79, Praha 4, Česká republika, IČO: 61 061 344 s organizačnou zložkou na území Slovenskej republiky SG Equipment Finance Czech Republic s.r.o.
- organizačná zložka, Hodžovo námestie 1a, Bratislava, IČO: 31 785 972, o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia a o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I v Bratislave č.k. 35Cb 56/2014-45 zo dňa 9.6.2014, jednohlasne takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava I v Bratislave č.k. 35Cb 56/2014-45 zo dňa 9.6.2014 potvrdzuje.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa na nariadenie predbežného opatrenia. V odôvodnení uviedol, že navrhovateľ sa návrhom na nariadenie predbežného opatrenia doručeného na súd dňa 13.5.2014 domáhal, aby súd zaviazal odporcu až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej zdržať sa vykonávania akýchkoľvek úkonov týkajúcich sa, smerujúcich k alebo majúcich súvislosť s výkonom záložného práva vo forme predaja zálohu na dražbe k dopravnému prostriedku - lietadlu značky P. typu P. P. s výrobným číslom XXXB-XXXX vrátane jeho všetkých súčastí a príslušenstva nezávisle na tom, kde sa nachádza. Súčasne žiadal, aby súd určil navrhovateľovi povinnosť podať návrh na začatie konania na Rozhodcovský súd Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory do dvoch mesiacov odo dňa doručenia uznesenia. Návrh odôvodnil tým, že navrhovateľ je vlastníkom predmetného lietadla zapísaným v registri lietadiel. Navrhovateľ na financovanie kúpy lietadla uzatvoril s odporcom dňa 29.9.2008 úverovú zmluvu č. XXXX/XX. V spojitosti so zmluvou uzavrel navrhovateľ s odporcom dňa 29.9.2008 záložnú zmluvu k hnuteľnej veci - lietadlu vo forme notárskej zápisnice. V registri lietadiel je zapísané v prospech odporcu záložné právo k lietadlu. Navrhovateľ sa dostal do omeškania s platením splátok k úveru podľa úverovej zmluvy. Na základe tejto skutočnosti zaslal odporca dňa 24.2.2014 navrhovateľovi upovedomenie o predčasnej splatnosti úveru, požiadal navrhovateľa o vydanie lietadla a zakázal mu nakladanie s ním. Na základe uvedeného je toho názoru, že odporca mieni pristúpiť k realizácii záložného práva k lietadlu a teda existuje bezprostredné nebezpečenstvo začatia výkonu záložného práva k lietadlu na základe záložnej zmluvy. Navrhovateľ má však za to, že záložná zmluva je neplatná nakoľko túto za odporcu podpísal X.. J. W. na základe plnomocenstva udeleného štatutármi odporcu na zastupovanie konateľa odporcu Ľ. D., aby spolu s druhým konateľom konal spôsobom ako je uvedené vo výpise z OR. Navrhovateľ je toho názoru, že generálne plnomocenstvo predstavuje nedovolený prenos konateľského oprávnenia na tretiu osobu napriek tomu, že výkon konateľskej funkcie je osobný a neprenosný, a teda nerešpektuje vôľu spoločníkov odporcu. Navrhovateľ vyslovil presvedčenie, že záložné právo k lietadlu nevzniklo z dôvodu, že nebolo v zmysle ust. § 151e, ods. 1 OZ registrované v notárskom centrálnom registri záložných práv, nakoľko Zákon o civilnom letectve ako lex specialis nestanovuje, že záložné právo vzniká zápisom do registra k lietadiel, a preto je nevyhnutná pre vznik registrácia v notárskom centrálnom registri
záložných práv. Podaním zo dňa 22.5.2014 navrhovateľ predložil súdu vyjadrenie Notárskej komory SR, v ktorom je uvedené, že právna úprava registrácie záložných práv k lietadlám v slovenskom práve nie je upravená jednoznačne a v prípade takejto nejednoznačnosti je potrebné vychádzať zo zásady, že v prípade pochybností je potrebné vykonať registrácie v Notárskom centrálnom registri záložných práv.
Súd prvého stupňa posúdil návrh na nariadenie predbežného opatrenia podľa ust. §§ 74 ods. 1, 76 ods. 1 písm. e/ a f/ O.s.p. a uviedol, že pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné, aby dočasne boli upravené pomery účastníkov, alebo ak je predpoklad, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Z citovaného zákonného ustanovenia je zrejmé, že predbežné opatrenie je možné nariadiť z dvoch dôvodov. Jedným je dočasná úprava právnych pomerov účastníkov a druhým je zabezpečenie výkonu súdneho rozhodnutia, ak by mal byť ohrozený. Navrhovateľ navrhovaným predbežným opatrením sleduje zaistenie budúceho výkonu rozhodnutia. Preto okrem existencie nároku musí navrhovateľ osvedčiť, že bez predbežného opatrenia by bol prípadný výkon rozhodnutia ohrozený. Nebezpečenstvo zmarenia výkonu rozhodnutia musí byť reálne a musí bezprostredne hroziť. Z dočasného charakteru predbežných opatrení vyplýva, že pred ich nariadením nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia vo veci. Pri zisťovaní skutočností potrebných pre nariadenie predbežného opatrenia nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Ak by pred nariadením predbežného opatrenia bolo potrebné nepochybné preukázanie nároku v procese dokazovania, nebol by rozdiel medzi predbežným opatrením a konečným rozhodnutím. Predbežné opatrenie by potom nemohlo plniť funkciu okamžitej i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov. Platí to pre predbežné opatrenia, ktorých účelom má byť dočasná úprava pomerov i pre predbežné opatrenia, ktorými sa má zabezpečiť budúci výkon rozhodnutia pred zmarením. Ďalej súd uviedol, že ani predbežné opatrenie však nie je možné vydať len na základe tvrdenia navrhovateľa bez toho, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti umožňujúce záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a bez osvedčenia, že je tu nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Taktiež zdôraznil, že podľa § 75 ods. 2 O.s.p. navrhovateľ v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia výslovne neuviedol čoho sa bude domáhať vo veci samej v konaní pred Rozhodcovským súdom Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory. Preto súd dospel k názoru, že navrhovateľ dôvody na nariadenie predbežného opatrenia neosvedčil, nakoľko preukázal konanie X.. W. ako splnomocnenca na základe generálne formulovanej plnej moci len vo svojom konkrétnom obchodnom prípade (kedy splnomocnenec na základe plnomocenstva podpísal súvisiace dokumenty jedného obchodného prípadu) a nepreukázal, že na základe generálne formulovaného plnomocenstva konal v rozsahu konateľských oprávnení za odporcu opakovane, čo je nevyhnutným predpokladom preukázania nedovoleného prenosu konateľských oprávnení v bližšie nešpecifikovanom rozsahu.
Čo sa týka argumentu navrhovateľa o tom, že záložné právo k lietadlu nevzniklo z dôvodu jeho neregistrácie v Notárskom centrálnom registri záložných práv podľa ustanovenia § 151e, ods. 1 OZ súd dospel k záveru, že na vznik záložného práva k lietadlu sa nevzťahuje všeobecné ustanovenie ods. 1, ale ustanovenie 4, ktoré ustanovuje, že záložné právo vzniká registráciou v osobitnom registri podľa ods. 3. Je nesporné, že záložné právo k lietadlu odporca registroval v registri lietadiel. Podľa ust. § 26 ods. 4 písm. e/ zákona č. 143/1998 Z.z. Letecký zákon sa do registra lietadiel zapisuje zriadenie záložného práva na lietadlo. V zmysle uvedeného pre vznik záložného práva k lietadlu je nevyhnutná existencia záložnej zmluvy (existenciu potvrdil navrhovateľ) a registrácia záložného práva k lietadlu v registri lietadiel v zmysle ust. § 26, ods. 4 Leteckého zákona. Splnením týchto predpokladov záložné právo odporcu k lietadlu vzniklo a nevyžadovalo registráciu v Notárskom centrálnom registri záložných práv. Na základe uvedeného súd posúdil návrh navrhovateľa na nariadenie predbežného opatrenia vo všetkých jeho navrhovaných častiach za nedôvodný z dôvodu, že neosvedčil tvrdenú neplatnosť záložnej zmluvy a tvrdenie, že záložné právo nevzniklo, a teda súdu neosvedčil pravdepodobnosť nároku, ktorého predbežnú ochranu žiadal súdom určiť.
Preto návrh navrhovateľa na nariadenie predbežného opatrenia v celom rozsahu zamietol ako nedôvodný, nakoľko navrhovateľ nesplnil podmienky nariadenia z dôvodu, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno tvrdenia.
Proti uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ a navrhol napadnuté uznesenie zmeniť tak, že súd návrhu navrhovateľa na nariadenie predbežného opatrenia v plnom rozsahu vyhovie. Predovšetkým vytýkal súdu prvého stupňa nesprávne posúdenie veci a skutkových okolností. Zdôraznil, že vo svojom návrhu jasne uviedol, že návrhom vo veci samej sa bude domáhať ochrany svojich práv žalobou na určenie neexistencie záložného práva. Opätovne zdôraznil, že tak záložná zmluva, ako i plná moc konateľa odporcu sú absolútne neplatnými úkonmi, pričom opätovne vysvetlil svoje stanovisko k ich neplatnosti. Preto považuje právny názor súdu prvého stupňa za nesprávny.
Krajský súd v Bratislave prejednal odvolanie podľa § 212 ods. 1 bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je správne.
Odvolací súd preskúmaním veci zistil, že súd prvého stupňa sa návrhom na vydanie predbežného opatrenia zaoberal v súlade so zákonom, pričom mal preukázané, že žiadna hrozba ujmy práv žalobcu nie je daná. Keďže dospel k záveru, že neboli splnené podmienky na nariadenie predbežného opatrenia, v súlade so zákonom ho zamietol. Odvolací súd sa tak po vecnej stránke, ako aj s dôvodmi napadnutého uznesenia súdu prvého stupňa plne stotožnil, a preto ho podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako správne potvrdil.
Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd k uvedenému dodáva, že tak ako súd prvého stupňa správne uviedol, navrhovateľ neosvedčil dôvodnosť vydania uznesenia o nariadení predbežného opatrenia a nebezpečenstvo ujmy na právach navrhovateľa z konania odporcu bolo len v rovine úvah navrhovateľa. Navrhovateľovi však nič nebráni podať žalobu vo veci samej, v ktorej by bolo rozhodnuté o ním tvrdenej neplatnosti právnych úkonov, pretože v rozhodnutí o nariadení predbežného opatrenia takéto hodnotenie by prejudikovalo budúce rozhodnutie vo veci samej.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.