Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9CoP/11/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Barcajovej a členov senátu Mgr. Fedora Benku a JUDr. Evy Behranovej v právnej veci starostlivosti súdu o maloletú M. T., narodenú XX.XX.XXXX, v konaní zast. opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany, dieťa rodičov: W. N., občianka SR, bytom O., X. F. XXX/XX, právne zastúpená JUDr. Danielou Suchánkovou, advokátkou so sídlom Piešťany, M. Waltariho č. X a Y. T., občan SR, bytom B., K. XXXX/XX, o návrhu matky na zvýšenie výživného otca k maloletej, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Piešťany č.k. -440 zo dňa 5. februára 2014 takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov tohto konania.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa rozsudkom napadnutým odvolaním otca zvýšil jeho vyživovaciu povinnosť k maloletej M., narodenej XX.XX.XXXX z doterajších 3.000,- Sk mesačne na sumu 200,- eur mesačne, ktoré je otec povinný prispievať k rukám matky vždy do 15. dňa v mesiaci vopred s účinnosťou od 01.09.2011. Vyčíslil dlh na výživnom za obdobie od 01.09.2011 do 31.01.2014 v sume 2.900,- eur a otcovi nedoplatok povolil splácať v mesačných splátkach po 80,- eur až do úplného vyrovnania dlhu tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Tým zmenil posledný rozsudok o výživnom, t.j. rozsudok Okresného súdu Trnava č.k. -23 zo dňa 18.11.2005. Mal preukázané, že naposledy bola vyživovacia povinnosť otca stanovená sumou 3.000,- Sk mesačne. Od tohto rozhodnutia uplynula dlhá doba a matka sa svojim návrhom domáha zvýšenia výživného zo strany otca, pretože odôvodnené potreby dieťaťa vzrástli. Maloletá M. v čase posledného rozhodovania o výživnom navštevovala prvý ročník základnej školy, t.č. má 15 rokov, navštevuje 9. ročník základnej školy, zdravotné problémy vážneho charakteru nemá. Nepochybne preto vzrástli náklady na pokrytie všetkých potrieb dieťaťa, napríklad školské pomôcky, ošatenie, stravné a iné. Matka v čase posledného rozhodovania o výživnom mala vyživovaciu povinnosť len k maloletej a dosahovala čistý mesačný zárobok v sume 8.359,- Sk. V súčasnosti má vyživovaciu povinnosť k maloletej M. a maloletej M., narodenej XX.XX.XXXX z jej terajšieho manželstva, ktoré uzatvorila dňa 23.09.2006 s W. N., ktorý pracuje ako tlačiar s priemerným mesačným zárobkom v roku 2011 vo výške 515,- eur, počas roka 2012 vo výške 449,- eur, v roku 2013 mesačne 475,50 eura netto. Rodina poberá rodinné prídavky na dve deti, ako aj daňový bonus na dve deti. Matka pracuje ako hlavná kuchárka s priemerným mesačným príjmom počas roku 2011 v sume 293,- eur, počas roku 2012 v sume 303,- eur a počas roku 2013 v sume 315,50 eura. V roku 2013 matke zistili celiakiu, v dôsledku čoho má zvýšené výdavky na stravu, mesačne v sume približne 80,- eur, keď od 01.07.2013 poberá príspevok na celiakiu v sume 30,- eur mesačne a bol jej vydaný preukaz osoby s ťažkým zdravotným postihnutím. Rodina uhrádza mesačné náklady na bývanie cca 150,- eur. Otec bol v čase posledného rozhodovania o výživnom nezamestnaný, bez príjmu, okrem

maloletej M. iné vyživovacie povinnosti nemal. I v súčasnosti otec má vyživovaciu povinnosť len voči maloletej M.. Od roku 2001 pracoval v Rakúsku ako kuchár. Za čas od 01.09.2011 do 10.05.2013, dokedy žil a pracoval v Rakúsku, dosahoval ako sezónny zamestnanec priemerný mesačný príjem 1.300,- eur netto, v máji 2013 sa vrátil na Slovensko a zaevidoval sa ako uchádzač o zamestnanie. Od 15.05.2013 do 16.12.2013 pracoval ako kuchár s priemerným mesačným príjmom 38,70 eura, od 17.12.2013 je zamestnaný u N. T. - W. B. ako kuchár s dohodnutou základnou mzdou 353,- eur mesačne, za obdobie od 17.12.2013 do 31.12.2013 mal u tohto zamestnávateľa príjem 183,18 eura netto. Býva u svojej matky, na ktorej bývanie prispieva čiastku 100,- eur mesačne, jeho matka dosahuje u zamestnávateľa E. O. B. priemerný mesačný zárobok 673,- eur mesačne netto, poberá ďalej starobný dôchodok 331,20 eura mesačne, stará matka otca dieťaťa poberá starobný a vdovský dôchodok v sume 452,30 eur mesačne. Súd pri rozhodovaní prihliadol na odôvodnené potreby maloletého dieťaťa, ako aj na možnosti, schopnosti a majetkové pomery oboch rodičov, ktoré zdieľa životnú úroveň svojich rodičov. Aj keď otec uvádzal, že spláca pôžičku mesačne sumou 369,88 eura, ktorú si zobral na vyplatenie matky dieťaťa z nehnuteľnosti, ďalej pôžičku sumou 70,- eur mesačne, ktorú si zobral kvôli prestavbe domu a platí si životnú poistku 128,23 eura ročne, súd prvého stupňa poukázal na to, že prvoradou povinnosťou rodičov je plnenie si vyživovacej povinnosti k maloletým deťom a Zákon o rodine kladie pred potreby rodiča potreby dieťaťa. Každý rodič má v prvom rade zabezpečiť výživu dieťaťa, až následne má právo využívať zostávajúce finančné prostriedky na uspokojovanie svojich potrieb. Rodičia majú vyvinúť všetko úsilie na to, aby dosahovali v rámci svojich možností a schopností taký príjem, z ktorého by mohli plniť výživné na maloleté deti v takom rozsahu, aby boli uspokojené ich odôvodnené potreby. Preto súd prvého stupňa otcovi dieťaťa zvýšil vyživovaciu povinnosť k maloletej z doterajších 3.000,- Sk mesačne na 200,- eur mesačne, poukazujúc pritom na vyššie uvedené skutočnosti. V konaní mal preukázané, že od posledného rozhodovania o výživnom došlo na strane otca dieťaťa k výraznej zmene pomerov, došlo k nárastu jeho príjmu. V danom prípade otec pracoval v Rakúsku ako kuchár od roku 2001, pričom v máji 2013 sa vrátil na Slovensko, keď z jeho výpovede vyplynulo, že v Rakúsku sa už nechce zamestnať, viac si prácu v Rakúsku nehľadal. Rozhodol sa, že pôjde späť domov, avšak po príchode na Slovensko ďalej pracuje ako s príjmom ďaleko nižším ako predtým. Súd posúdil vyššie uvedené konanie otca naviac počas prebiehajúceho konania o zvýšenie výživného k maloletej M. ako účelové, vyhodnotil ho poukazujúc na obsah § 75 ods. 1 Zákona o rodine ako vzdanie sa bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania a pri rozhodovaní počas predmetného obdobia preto aj vychádzal z príjmu otca, ktorý tento dosahoval ako sezónny zamestnanec - kuchár v Rakúsku cca 1.300,- eur mesačne netto. Súd mal tiež preukázané, že na strane maloletej M. došlo od posledného rozhodovania o výživnom k výraznej zmene pomerov, maloletá M. navštevuje od 01.09.2009 druhý stupeň ZŠ, došlo tiež k výraznej zmene pomerov na strane matky dieťaťa, ktorej pribudla vyživovacia povinnosť. Príjem matky sa od posledného rozhodovania o výživnom zvýšil. Súd dospel k záveru, že je v možnostiach a schopnostiach otca dieťaťa prispievať na výživu maloletej M. vyššie uvedenou sumou. Preto bola táto vyživovacia povinnosť otca k maloletej zvýšená od 01.09.2011 v zmysle návrhu matky dieťaťa od podania návrhu na súd. Potom súd vyčíslil dlh na výživnom za obdobie od 01.09.2011 do 31.01.2014 za 29 mesiacov po 100,- eur vo výške 2.900,- eur a povolil ho otcovi splácať po 80,- eur mesačne až do jeho úplného vyrovnania. O náhrade trov konania rozhodol podľa , nakoľko ide o konanie, ktoré je možné začať i bez návrhu.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletej, ktorý s rozsudkom súdu prvého stupňa nesúhlasil. Poukázal na to, že rozhodnutie súdu prvého stupňa nie je riadne odôvodnené, čo patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho konania a čo jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. Poukázal na to, že argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje aj špecifickú odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c/a Španielsko z 09.12.1994, séria A, č. 330-A, S. 12 a iné). Poukázal na rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu, ktorý vo viacerých rozhodnutiach vyslovil povinnosť súdov svoje rozhodnutie riadne odôvodniť. Súd porušil právo na súdnu ochranu práve na spravodlivý proces spočívajúci v práve na riadne a logické odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Súd prvého stupňa jasne, presvedčivo a zrozumiteľne (v rozpore s ustanovením neodôvodnil svoje rozhodnutie o zvýšení výživného na sumu vo výške 200,- eur a upriamil sa len na vzdanie sa výhodnejšieho zamestnania. Na jednej strane, i keď je v rozpore s obhajuje zvýšenie výživného na sumu 200,- eur, ktoré odvodzuje z predchádzajúceho zamestnania, ktoré stratil z objektívnych dôvodov a na druhej strane povolí splácať zročné výživné vo výške po 80,- eur, čo tvorí až 40% zvýšeného výživného. Treba si uvedomiť, že nie z jeho viny konanie trvalo takmer šesť rokov. V tomto je možné vidieť svojvoľné, ústavne neudržateľné, netolerovateľné, arbitrárne rozhodnutie súdu, ktoré sa nezakladá na riadnom zistení skutkového stavu. Odôvodnenie jednou vetou

a ktoré je v podstate opisom výroku, že rozhodol, pretože tak rozhodol, nie je naplnením základného práva na súdnu ochranu a spravodlivosť súdneho konania, pretože sa opiera o ničím nepodložené protirečiace si odôvodnenie. Ani samotné zvýšenie nákladov na strane maloletej M. s nástupom na druhý stupeň neznamená bez všetkého oprávnenosť podania návrhu na zvýšenie výživného. Prvostupňový súd sa vôbec nevysporiadal so skutočnosťou, že tak, ako má matka vyživovaciu povinnosť ku svojej dcére M., narodenej XX.XX.XXXX, má k nej vyživovaciu povinnosť i jej otec, t.j. argument o ďalšej vyživovacej povinnosti k nej nemôže obstáť, nakoľko práve jej otec má urobiť všetko pre to, aby si plnil svoju vyživovaciu povinnosť podľa potrieb oprávnenej. Nemôže zvýšenie vyživovacej povinnosti voči dcére M. nahradiť plnenie vyživovacej povinnosti k dcére M. matkou a jej manželom. Súd teda vôbec nevzal do úvahy, že vyživovaciu povinnosť k maloletej M. má navrhovateľka i jej terajší manžel ako rodič. Ako otec si uvedomuje svoje povinnosti i zákonnú úpravu, avšak nemôže dať viac ako má a ako môže. Návrh samotný, rozhodnutie i odôvodnenie považuje za arbitrárne, svojvoľné, nakoľko zvýšením výživného sa obchádza riadna a zákonná vyživovacia povinnosť k ďalšiemu dieťaťu, ku ktorému má vyživovaciu povinnosť niekto iný. Preto súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnemu skutkovému stavu a obmedzil sa len na nepochopiteľné vzdanie sa „výhodnejšieho zamestnania“. Zároveň tak dospel k nepochopiteľnému záveru, že sa vzdal výhodnejšieho zamestnania. Vzdanie sa výhodnejšieho zamestnania znamená sa vzdať ho, avšak subjektívne. Nikto, kto neskúsil, kto ju nezažil, nepochopí prácu a fungovanie v zahraničí. Pri rozhodovaní o určení výživného je potrebné vychádzať nielen z pomerov na strane dieťaťa, ktoré je osobou oprávnenou a jeho potrieb, ktoré musia byť odôvodnené, ale aj z možností, schopností a majetkových pomerov otca ako povinnej osoby. Na základe uvedeného súd vec nesprávne právne posúdil, nezohľadnil, že vyživovaciu povinnosť majú obaja rodičia a títo prispievajú podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov a pri určení výživného nezohľadnil schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Ani pri určení bežného výživného a tobôž nie pri určení likvidačnej splátky. Po odpočítaní nutných výdavkov a nesprávne určeného výživného mu na živobytie nezostane nič. Skutočne sa vôbec neoplatí snažiť. Súd odôvodnil zvýšenie výživného vzdaním sa bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania. Zdôraznil, že výhodnejšieho zamestnania sa nevzdal, kto by i naďalej vykonával prácu v Rakúsku, ak by tam bol zamestnaný. Prácu stratil, v Rakúsku je bežný štandard zamestnania domáceho na rozdiel od Slovenska, keď u nás zamestnávatelia dávajú prednosť lacnej pracovnej sile z Ázie pred slovenským štátnym občanom. Súd v danom prípade bojoval za oprávneného tak, že až zabudol na povinného a poprel zásadu korelácie práv a povinností. Účelom Zákona o rodine je i to, na čo súd prvého stupňa opomenul a to i ochrana práv povinného. Preto žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( - ďalej len ), po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania (, 204 ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný ( ), po skonštatovaní, že odvolanie má základné zákonom predpísané náležitosti ( ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody ( a ), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania ( v spojení s )preskúmal napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu podľa ods. ), keďže ide o vec, o ktorej je možné začať konanie i bez návrhu ( ), prejednal postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ) a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je dôvodné potvrdiť ( ). Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie vydal pomerom hlasov 3:0, t.j. jednomyseľne ( posledná veta ).

Odvolací súd vo veci rozhodol podľa ustanovenia bez nariadenia odvolacieho pojednávania tak, že rozsudok verejne vyhlásil, nakoľko vec bola ústne prejednaná pred súdom prvého stupňa a v odvolacom konaní nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, preto sa nejedná o konanie, v ktorom by súd prvého stupňa rozhodol podľa bez nariadenia pojednávania a je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nejde ani o konanie vo veciach porušovania zásady rovnakého zaobchádzania a nariadenie pojednávania nevyžaduje ani dôležitý verejný záujem.

Predmetom konania vedeného na Okresnom súde Piešťany pod sp. zn. bolo rozhodnutie o pôvodnom návrhu matky zo dňa 06.09.2011, doručeného Okresnému súdu Piešťany dňa 06.09.2011, na zvýšenie výživného zo strany otca zo sumy 3.000,- Sk (99,58 eura) mesačne na sumu 200,- eur mesačne. Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom s účinnosťou od 01.09.2011 zvýšil vyživovaciu

povinnosť otca k maloletej M. na 200,- eur mesačne, rozhodol o nedoplatku na výživnom a o trovách konania účastníkov.

V odvolacom konaní sa otec podaným odvolaním domáha zmeny rozsudku súdu prvého stupňa tak, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Predmetom prieskumnej činnosti odvolacieho súdu je rozsudok súdu prvého stupňa vo všetkých štyroch výrokoch, t.j. v časti zvýšenia vyživovacej povinnosti otca k maloletej, výrok o nedoplatku na zročnom výživnom a s tým súvisiaci výrok o zmene posledného rozsudku o výživnom a napokon i výrok o trovách konania účastníkov.

Predmetné konanie o zvýšenie výživného na maloletú zo strany otca začalo v septembri 2011, pričom v čase rozhodovania veci odvolacím súdom uplynuli tri takmer roky.

Maloletá M. v čase začatia tohto konania mala 13 rokov, aktuálne ide o dieťa vo veku takmer 16 rokov, ktorá v školskom roku 2013/2014 navštevovala posledný ročník základnej školy. Maloletá je v období dospievania, v období prudkého duševného i telesného rastu, rozvoja osobnosti dieťaťa, prípravy na obdobie dospelosti, prípravy na svoju budúce povolanie a výdavky s dieťaťom tohto veku sú nepochybne vysoké. Práve táto skutočnosť kladie potom zvýšené nároky na oboch rodičov, aby boli čo i len základné odôvodnené potreby dieťaťa (strava, ošatenie, školské potreby, náklady v škole, hygiena, kozmetika, športové a kultúrne záujmy, zdravotná starostlivosť - alergia na roztoče, ktorou maloletá trpí a iné) v tom najzákladnejšom rozsahu zabezpečené. Dieťa sa nachádza v starostlivosti matky, s ktorou žije v spoločnej domácnosti, otec na dieťa doposiaľ prispieval sumou 3.000,- Sk, resp. 99,58 eura mesačne. Matke maloletej vznikajú zvýšené výdavky na začiatku toho - ktorého školského roku v súvislosti s nástupom do školy, ide prevažne o jednorazové výdavky, ktoré súvisia s nástupom do vyššieho ročníka a s ďalšími výdavkami a potrebami do školy.

Matka maloletej je naďalej zamestnaná ako kuchárka so zárobkom 315,50 eura, jej manžel W. N. pracuje ako tlačiar so zárobkom 475,50 eura mesačne, rodina má v svojej osobnej starostlivosti maloletú M. a maloletú M., narodenú XX.XX.XXXX, t.č. dieťa vo veku 6 rokov. Manžel matky poberá na maloleté deti rodinné prídavky i daňový bonus, rodina žije vo O. v trojizbovom byte, kde uhrádzajú pravidelné náklady na bývanie cca 150,- eur mesačne. V priebehu konania matke maloletej M. zistili celiakiu, v súvislosti s čím má zvýšené výdavky na vlastnú stravu v sume cca 80,- eur mesačne.

Otec maloletej M. bol v čase posledného rozhodovania o výživnom nezamestnaný, následne sa zamestnal v Rakúsku, najprv pracoval v Tirolsku a od začiatku roku 2011 ako kuchár vo Viedni s priemerným zárobkom cca 1.300,- eur mesačne netto. Vo Viedni pracoval u viacerých zamestnávateľov a po ukončení sezóny dostal výpoveď, prihlásil sa na Úrade práce vo Viedni a poberal dávky v nezamestnanosti. V roku 2013 bol opäť nezamestnaný, jeho dávka v nezamestnanosti predstavovala 820 až 850,- eur mesačne. Z úradu práce dostal výzvu na nástup do zamestnania, uviedol však, že zamestnávateľ zobral iného a aj preto sa rozhodol, že pracovný život v zahraničí ukončí. Prihlásil sa na úrad práce na Slovensku, avšak dávky v nezamestnanosti mu vyplácané neboli. Preto spočiatku pracoval na dohodu o vykonaní práce ako kuchár so zárobkom 40,- eur mesačne, od 17.12.2013 sa zamestnal s brutto mzdou 353,- eur a pohyblivá zložka mzdy 70,- eur mesačne. Otec maloletej býva v rodinnom dome spolu so svojou matkou a starou matkou, podieľa sa na nákladoch na bývaní a prevádzke domácnosti.

Matka má vyživovaciu povinnosť k maloletej M., narodenej XX.XX.XXXX a k maloletej M., narodenej XX.XX.XXXX, otec má vyživovaciu povinnosť len k maloletej M..

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Súd prvého stupňa v danom prípade konštatoval, že otec pracoval v Rakúsku do mája 2013, kedy sa vrátil na Slovensko, pretože v Rakúsku už nechcel pracovať, avšak i po príchode na Slovensko pracuje

ako kuchár, avšak s príjmom ďaleko nižším ako v Rakúsku. Súd vyhodnotil toto jeho konanie za účelové a s poukazom na § 75 ods. 1 Zákona o rodine ho vyhodnotil ako vzdanie sa výhodnejšieho zamestnanie a to bez dôležitého dôvodu a pri rozhodovaní vychádzal preto z príjmu otca, ktorý tento dosahoval ako sezónny zamestnanec - kuchár v Rakúsku cca 1.300,- eur mesačne netto.

Otec v odvolaní tieto skutočnosti namietal a poukazoval na to, že súd prvého stupňa založil svoje rozhodnutie len na tom, že on sa vzdal výhodnejšieho zamestnania.

V prípade zmeny zamestnania povinného za zamestnanie finančne menej výhodné (s nižším zárobkom) musí súd skúmať, či k takej zmene došlo z dôležitého dôvodu (napríklad zo zdravotného dôvodu, v dôsledku organizačných zmien a iné). Ak povinný zmenil výhodnejšie zamestnanie bez dôležitého dôvodu, posudzujú sa schopnosti a možnosti povinného podľa príjmu pred zmenou zamestnania. Obdobne sa postupuje v prípade prihliadnutia na majetkové pomery povinného, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu majetkového prospechu (napríklad odmietne dedičstvo, daruje hnuteľné či nehnuteľné veci a podobne), alebo na seba berie neprimerané majetkové riziká, alebo vynaloží výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť, v takomto prípade sa vychádza za majetkových pomerov povinného ktoré by mal, nebyť tejto jeho majetok znižujúcej činnosti.

Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v náležitom rozsahu a toto i správne právne posúdil, ktorý skutkový stav preberá i odvolací súd. V konaní bolo preukázané, že otec dlhodobo pracoval v Rakúsku (od roku 2001 do mája 2013), pričom nič nebránilo otcovi vykonávať túto prácu i naďalej. V roku 2013 bol otec nezamestnaný, prihlásený na Úrade práce vo Viedni, odkiaľ dostal ďalšiu ponuku práce. Otec sa v konaní bránil tým, že túto prácu nemohol prijať, pretože miesto bolo určené pri iného uchádzača, tieto svoje tvrdenia však nijakým spôsobom nepreukázal, preto nebolo možné, aby bol ďalej vedený na úrade práce, keďže nesplnil podmienky - neprijal ponúkané zamestnanie a tak sa vrátil na Slovensko. Otec maloletej M. takto k ponúkanej práci nemal pristupovať, resp. pokiaľ bolo miesto obsadené, túto skutočnosť mal preukázať Úradu práce vo Viedni tak, aby mal naďalej zabezpečený príjem ako nezamestnaná osoba. Otec, aj keď bol nespokojný s výkonom práce, prípadne s ponukou práce vo Viedni, musel si byť vedomý svojej vyživovacej povinnosti voči maloletej M.. Ak sa rozhodol neprijať toto zamestnanie, nesie s tým spojené majetkové riziko a musí si byť vedomý zodpovednosti s tým spojenej v súvislosti s vyživovacou povinnosťou k maloletej, ktorá je vekom i dospievaním na jeho výživu odkázaná. Otec si mal byť vedomý skutočnosti, že musí mať zdroj príjmov zo závislej činnosti, aby nevystavil dcéru odkázanú na neho výživou v núdzi. Nerozvážne správanie otca nemôže ísť na vrub maloletej M. a nemožno ani od matky, ktorá riadne pracuje a využíva svoje schopnosti a možnosti spravodlivo žiadať, aby prevažnú časť výživy ich spoločného dieťaťa znášala sama, pričom sa aj o dieťa osobne stará. Preto súd prvého stupňa správne posúdil toto vzdanie sa príjmov otca v zmysle § 75 ods. 1 Zákona o rodine a ustálil, že otec nevyužíva svoje schopnosti a možnosti preto, aby dosiahol príjem, ktorý je vzhľadom na jeho osobu, jeho zručnosti, vzdelanie i prax schopný dosiahnuť a ktorý možno od neho spravodlivo požadovať. Pre účely rozhodovania o výživnom teda bolo dôvodné vychádzať z čistého priemerného príjmu otca 1.300,- eur mesačne, ktorý by dosahoval, pokiaľ by sa týchto príjmov nebol vzdal.

Z takto zisteného skutkového stavu, po preskúmaní životnej úrovne oboch rodičov, po zhodnotení schopností a možností, ako aj odôvodnených potrieb maloletej bolo dôvodné zvýšiť vyživovaciu povinnosť otca na sumu 200,- eur mesačne, čo nepredstavuje ani 16% príjmu otca, ktorý je schopný v súčasnosti dosahovať, keď v súdnej praxi sa rozsah vyživovacej povinnosti povinného otca stanovuje v rozsahu 25 až 30%, ktorá hranica u povinného otca v danom prípade nie je vôbec naplnená. Otec nemá pritom iné vyživovacie povinnosti, je zdravý, má požadované zručnosti v gastronómii, v danom odbore je aj vyučený, preto súd nemohol akceptovať jeho finančnú situáciu, do ktorej sa dostal sám, ktorú si spôsobil sám a nejde preto o stratu príjmov z objektívnych dôvodov.

Vzhľadom na zvýšené výdavky maloletej od posledného rozhodovania súdu je namieste, aby sa otec vo zvýšenej miere na výdavkoch svojho jediného dieťaťa podieľal aspoň sumou 200,- eur mesačne, keďže nad rámec výživného dcére vlastne neprispieva. I počiatok stanovenia vyživovacej povinnosti otca k maloletej bol stanovený v súlade s platnou právnou úpravou a skutočnosť, že predmetné konanie trvá takmer tri roky, bola účastníkom, t.j. aj otcovi známa a preto mohol už od začiatku konania i sám dobrovoľne prispievať na dieťa zvýšeným výživným. Výživné bolo zvýšené od podania návrhu a suma 80,- eur mesačne, v ktorej mu súd povolil splácať dlh na zročnom výživnom, predstavuje minimálnu sumu na splácanie hore uvedeného dlhu, pričom nič nebráni otcovi prípadný nedoplatok uhradiť i jednorazovo.

Otec v odvolaní namietal, že súd prvého stupňa vôbec nevzal do úvahy to, že vyživovaciu povinnosť k maloletej M. má len matka a jej terajší manžel a túto vyživovaciu povinnosť prenáša na neho.

Počet vyživovacích povinností oboch rodičov bolo potrebné zistiť a pri rozhodovaní o zvýšení výživného na maloletú M. zohľadniť. Ako súd prvého stupňa zisťoval osobné, majetkové a zárobkové pomery rodičov maloletej M., tak ich zisťoval u manžela matky a tieto jeho zistenia sú obsiahnuté v napadnutom rozsudku. Z rozhodnutia súdu prvého stupňa ďalej jednoznačne vyplýva to, kto má vyživovaciu povinnosť voči maloletej M. a kto voči maloletej M.. Tieto všetky skutočnosti boli podkladom skutkových zistení súdu prvého stupňa a z nich boli vyvodené zodpovedajúce právne závery. Preto uvedené tvrdenie otca odvolací súd považuje za subjektívne, účelové a ničím nepodložené, ktoré navyše z rozhodnutia súdu prvého stupňa nevyplýva.

Čo sa týka odvolacích námietok otca, že rozhodnutie súdu prvého stupňa nie je vybavené dôvodmi v zmysle , je arbitrárne a svojvoľné, ani s týmto záverom sa odvolací súd nestotožňuje.

Porušením základného práva účastníka konania na spravodlivý proces je vada konania, spočívajúca v odňatí možnosti účastníkovi konať pred súdom, spôsobená postupom súdu. Toto právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj článok 46 a nasledujúce - ústavný v znení neskorších ústavných zákonov a článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd - oznámenie ministerstva zahraničných vecí ČSFR č. . Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Ruiz Torija c/a Španielsko séria A, č. 303-A z 9. decembra 1994), Komisie (napr. stanovisko vo veci E.R.T. c/a Španielsko z roku 1993, sťažnosť č. 18390/91), Ústavného súdu Slovenskej republiky (nález sp. zn. z 12. mája 2004) a tiež Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (rozsudok sp. zn. z 27. apríla 2006), treba za porušenie práva na spravodlivé konanie považovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia.

Požiadavky na riadne odôvodnenie rozsudku súdu vo vnútroštátnych podmienkach Slovenskej republiky vymedzuje ustanovenie . Požiadavku na dostatočne odôvodnené súdne rozhodnutie nespĺňa rozhodnutie, v ktorom je úplný či čiastočný nedostatok dôvodov rozhodnutia, ako aj rozhodnutie neobsahujúce právne posúdenie veci, z ktorého nie je možné konštatovať súlad, prípadne nesúlad medzi právnymi závermi súdu a jeho skutkovými zisteniami, ako aj z ktorého nemožno zistiť právnu úvahu súdu vedúcu k záverom premietnutým do výroku rozhodnutia.

Súd prvého stupňa o predmetnom výživnom riadne konal, účastníkov v konaní vypočul, poskytol im právo vyjadriť sa k jednotlivým dôkazom, i otec mal možnosť predložiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení (napríklad to, že sa bezdôvodne nevzdal výhodnejšieho zamestnania, že ponuku práce v Rakúsku nemohol prijať, pretože už bola obsadená a iné). Tieto všetky skutočnosti súd prvého stupňa následne pojal do svojho rozhodnutia, v ktorom náležite vysvetlil, aké sú potreby na strane maloletého dieťaťa, aké sú zárobkové možnosti a schopnosti oboch jeho rodičov. Zaoberal sa dôsledne i výdavkami oboch rodičov i skutočnosťou, že otec pracoval v Rakúsku a vrátil sa na Slovensko. Rozhodnutie súdu prvého stupňa tak dáva odpoveď na všetky relevantné otázky a odvolací súd ho nepovažuje za arbitrárne a svojvoľné. Podkladom tohto konečného rozhodnutia sú skutkové zistenia vychádzajúce z tvrdení účastníkov konania a z dôkazov predložených v priebehu konania a na pojednávaní.

Súd prvého stupňa sa dôsledne zaoberal vzdaním sa príjmu zo strany povinného otca. Na tieto skutočnosti otca vypočul, umožnil mu predložiť dôkazy na svoje tvrdenia a svoje závery vysvetlil v napadnutom rozsudku. Tieto sú jednoznačné, jasne formulované a preskúmateľné (napr. strana 3,4 ods. 3 rozsudku, strana 5 posledný odsek, strana 6 prvý a druhý odsek). Preto je rozsudok súdu prvého stupňa zrozumiteľný, pretože súd prvého stupňa jasne a jednoznačne analyzoval rozsah vyživovacej povinnosti otca k maloletej, dôvod jej zvýšenia, počiatok zvýšenia tejto vyživovacej povinnosti a vyčíslil i vzniknutý nedoplatok na zročnom výživnom.

V dôsledku podaného odvolania otca odvolací súd preskúmal správnosť skutkových i právnych záverov súdu prvého stupňa, z ktorých otcom namietané pochybenie nezistil.

Podľa , odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvého stupňa zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav, dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil, svoje rozhodnutie náležite, podrobne, logicky odôvodnil. Odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia je presvedčivé a právne správne, obsahuje odpovede na všetky relevantné otázky v konaní vznesené a bolo vykonané aj dokazovanie plne v súlade s procesnými zásadami formulovanými v , čím súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov dospel k zisteniu pravdivého obrazu skutkového stavu a na tomto základe dospel k správnym právnym záverom.

S prihliadnutím na uvedené skutočnosti preto odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej spolu s trovami prvostupňového konania ako vecne správny potvrdil.

O trovách tohto odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa s použitím .

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.