Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_11Co-204-2022.pdf
PDF · 99.29 KB
Case nature
Subarea
11Co/204/2022
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Čabaiovej a sudcov JUDr. Martina Kolesára a JUDr. Borisa Brondoša v spore navrhovateľky: T.. M. Z., nar. XX.X.XXXX, bytom C., G. 18, proti odporcovi T.. B. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., Y. XX, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní navrhovateľky proti uzneseniu 17C/25/2022-17 zo dňa 13.12.2022 Okresného súdu Košice I
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie.
Stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Košice I (ďalej „súd prvej inštancie“ alebo len „súd“) napadnutým uznesením návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol (I.) a navrhovateľke nepriznal náhradu trov konania (II.).
2. Rozhodol takto o návrhu navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia (ďalej tiež len „NO“), ktorým mal súd zakázať odporcovi približovať sa k navrhovateľke a ich mal. dcére. Návrh odôvodnila tým, že odporca ju obmedzuje v obvyklom spôsobe života tým, že ju neustále prenasleduje a obťažuje, čaká ju na schodisku bytového domu pri dverách jej bytu, nadáva jej a vyhráža sa jej fyzickým napadnutím, v dôsledku čoho bola nútená viackrát privolať políciu a podať na polícii aj oznámenie v zmysle § 360a zákona č. 300/2005 Z.z. Trestného zákona z dôvodu nebezpečného prenasledovania. Naposledy ju odporca fyzicky napadol dňa 2.12.2022, kedy sa násilím snažil vstúpiť do bytu, čoho svedkom bola ich maloletá dcéra, ktorá mu v tom chcela zabrániť, celý čas stála medzi dverami a chodbou, čo malo na ňu zlý psychicky vplyv, dcéra sa bojí chodiť do školy a domov z dôvodu obavy, že pri bytových dverách bude stáť odporca, ktorý jej nedovolí vstúpiť do bytu a bude jej rukou zakrývať ústa, aby nemohla kričať z obavy, že ublíži jej matke - navrhovateľke. Uviedla, že bola nútená o tejto situácii informovať aj školské zariadenie, ktoré navštevuje jej maloletá dcéra z obavy, aby ju odporca zo školy neodviedol bez vedomia navrhovateľky, ako sa to už viackrát stalo v minulosti. Tento stav trvá vyše roka a neustále obťažovanie zo strany odporcu sa stupňuje, v minulosti navrhovateľku vyhľadával aj v práci, preto musela zmeniť svoje zamestnanie, pričom v súčasnosti pracuje na Úrade pre vybrané hospodárske subjekty v Košiciach na pracovnej pozícii kontrolór, ktorá si vyžaduje aj prácu v teréne, z čoho pramenia jej obavy, že odporca ju počká pri úrade a fyzicky ju napadne tak, ako to urobil už v minulosti dňa 1.6.2022, kedy ju napadol pri obchodnom centre a bola nútená privolať políciu. Navrhovateľka k návrhu na nariadenie NO nepripojila žiadne listinné dôkazy, ani neoznačila žiaden iný dôkaz.
3. Podaný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia súd právne posúdil podľa ustanovení § 324 ods. 1 a 3, § 325 ods. 1, § 325 ods. 2 písm. h), § 326 ods. 1 a 2, § 132 ods. 1 až 3, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1 a 2 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a konštatoval, že neodkladné opatrenie je jedným zo zabezpečovacích prostriedkov v civilnom sporovom konaní slúžiacim na dočasné zabezpečenie ochrany porušených a ohrozených práv strán sporu, pričom jeho použitie je namieste, ak sa vyžaduje okamžitý zásah súdu. Nariadenie NO prichádza tak do úvahy vtedy, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo z dôvodu obavy, že exekúcia bude ohrozená. Podľa zákonných predpokladov uvedených v Civilnom sporovom poriadku NO je prípustné a opodstatnené vtedy, ak: a) sa tvrdí a osvedčí, že sú tu právne vzťahy medzi účastníkmi, b) tieto právne vzťahy vyžadujú úpravu, c) úprava je potrebná a naliehavá d) neprimeraným spôsobom nezasahuje do právnych vzťahov medzi účastníkmi (účastník nie je obmedzený spôsobom neprimeraným povahe veci), e) sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Nariadením NO nesmie dôjsť k nevyváženému zásahu do vzťahov účastníkov alebo tretích osôb, t.j. ujma odporcu nesmie byť neprimeraná výhode, ktorú nariadením NO získa navrhovateľ. Neodkladným opatrením možno niekoho obmedziť vo výkone jeho práv len v nevyhnutnom rozsahu tak, aby nariadenie NO nevyvolalo, hoci len dočasne taký stav, ktorý by vyvolával ďalšie spory medzi účastníkmi konania. Z dôvodu potreby rýchleho zásahu nie je potrebné zisťovať všetky skutočnosti, ktoré je treba zistiť pred vydaním konečného rozhodnutia (vo veci samej), ale musia byť osvedčené okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť a neodkladnosť návrhu, čo sa posudzuje tak podľa obsahu návrhu, pripojených listín a skutkových okolností z nich vyplývajúcich, ako aj z dôvodnosti návrhu z hľadiska právneho posúdenia veci. Osvedčenie (na rozdiel od dokazovania) znamená, že pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov sa zisťujú najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Súd prvej inštancie vychádzajúc z obsahu návrhu, po posúdení jeho skutkových a právnych dôvodov uviedol, že navrhovateľka sa domáha nariadenia NO podľa ust. § 325 ods. 2 písm. h) CSP, predpokladom ktorého je osvedčenie relevantným spôsobom ohrozenia telesnej a duševnej integrity navrhovateľa konaním odporcu, proti ktorému návrh smeruje. Skonštatoval, že k ohrozeniu alebo narušeniu telesnej alebo duševnej integrity človeka dochádza pôsobením násilia. Podľa právnej teórie násilie je následkom istého druhu ľudského konania, ktoré je zámerné a spôsobuje telesnú aj duševnú ujmu. Násilie nie je konflikt, pretože v konflikte sa stretnú rovnocenné strany, kým násilie je, keď jedna strana zneužije prevahu moci. Násilím každá forma ubližovania, prejavu nadvlády, vyhrážania sa, zneužívania moci, vyvolania strachu, fyzického a sexuálneho nátlaku. Násilie nemusí obsahovať fyzický kontakt s obeťou, pretože zastrašovanie, slovné vyhrážky a psychické násilie môžu mať rovnako silné následky. Psychické násilie je každé správanie, ktoré priamo narúša slobodnú vôľu a sebaúctu iného človeka; nezanecháva síce žiadne viditeľné poranenia, napriek tomu môže byť najhoršou formou násilia. Obzvlášť komplikované je preukazovanie správania sa nesúceho znaky psychického násilia páchaného na ženách zo strany partnera. V danom prípade navrhovateľka nepredložila lekárske správy, prípadne čestné prehlásenia svedkov, dokonca nepredložila dokonca ani potvrdenia o podaní trestných oznámení spomínané v návrhu ani neoznačila žiadne dôkazy, ktoré by osvedčovali aspoň základné skutočnosti odôvodňujúce záver, že zo strany odporcu dochádza k fyzickému, resp. psychickému násiliu opísanému v návrhu na nariadenie NO, teda neosvedčila základné podmienky v zmysle ust. § 325 ods. 2 písm. h) CSP. Tvrdené konanie subjektu, proti ktorému návrh smeruje, je potrebné zo strany subjektu požadujúceho ochranu osvedčiť a súd uviedol, že musí prihliadať aj na právo na slobodu pohybu a pobytu, zaručené odporcovi Ústavou Slovenskej republiky a nemôže založiť svoje rozhodnutie, ktoré predstavuje obmedzenie práv odporcu, len na tvrdeniach navrhovateľky, preto mu neostávalo iné, iba návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP tak, že navrhovateľke ako neúspešnej strane náhradu trov konania nepriznal. Procesne úspešnému odporcovi žiadne trovy v konaní nevznikli, pretože uznesenie o zamietnutí návrhu na nariadenie NO v zmysle § 331 ods. 1 veta druhá CSP mu nebolo doručené, preto o trovách odporcu nerozhodol.
4. Uznesenie napadla včas podaným odvolaním navrhovateľka z dôvodu, že má vadu uvedenú v ust. § 365 ods. 1 CSP, ktorá mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej a žiadala, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenil a vyhovel návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel, ktorým podľa § 325 ods. 2 CSP uloží odporcovi, aby sa na určitú vzdialenosť nepribližoval k nej a k maloletej dcére, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jeho konaním ohrozená. Na dôkaz svojich tvrdení uvedených v návrhu predložila v elektronickej podobe: 1/ potvrdenie o oznámení o priestupku proti občianskemu spolunažívaniu z 2.6.2022, č. ORPZ-KE-OPP7-2022-P, podané na Obvodnom oddelení PZ Košice - Juh, 2/ potvrdenie o ústnom oznámení z 2.12.2022 podané na OO PZ Košice - Západ, 3/ právoplatný rozsudok č.k. 18P/108/2015 zo dňa 22.1.2018, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 2.3.2022. Uviedla, že políciu z tel. č. 158 bola nútená privolať vo viacerých prípadoch, aby mohli bezpečne s dcérou odísť do práce alebo školy, o čom existujú na polícii záznamy, pričom oznámenie nebolo z jej strany stále podávané, nakoľko už situácia, ktorú musela riešila, bola pre ňu a aj pre jej dcéru psychicky dosť náročná, ktorá ťažko znášala, keď v prípade oznámení musela ísť s ňou na políciu, viackrát i v nočných hodinách. V prípade mal. dcéry Nelly Vattaiovej bol vydaný rozsudok č.k. 18P/108/2015 zo dňa 22.1.2018, ktorým maloletá bola zverená do jej osobnej starostlivosti, kde súčasne súd upravil styk dcéry s otcom. Odporca sa však od vyhlásenia rozsudku o dcéru vôbec nezaujímal, ktorá k nemu neprejavuje žiadnu citovú väzbu. Uviedla ďalej, že medzi základné práva a povinnosti rodičov v zmysle Zákona o rodine č. 36/2005 Z.z. patrí sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, čo v tomto prípade zo strany otca úplne absentuje. Správanie otca, jeho fyzické útoky proti navrhovateľke a slovné nadávky z jeho strany majú na dieťa zlý psychický vplyv, preto žiadala, aby súd vzal do úvahy psychický stav dcéry po príchode otca, ktorá sa ho bojí a nechce byť s ním. Otec dieťaťa už cca 6 rokov nepracuje a nedá sa s ním spojiť prostredníctvom mobilného zariadenia, v prípade, ak by vzal dcéru, nemala by s otcom dieťaťa žiaden kontakt. Žiadala súd, aby vzal do úvahy zmenené podmienky a situáciu, ale hlavne nevhodné správanie zo strany otca, ktoré negatívne vplýva na dcéru, ktorá dosahuje v škole skvelé výsledky, zúčastňuje sa rôznych súťaží a navštevuje rôzne krúžky, pričom poukázala na ust. § 38 Zákona o rodine, podľa ktorého ak je to v záujme maloletého dieťaťa, súd môže pozastaviť výkon rodičovských práv a povinností.
5. Odporca sa k odvolaniu navrhovateľky a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia napriek výzve odvolacieho súdu podľa ust. § 329 ods. 1 druhá veta CSP, v určenej lehote 10 dní nevyjadril.
6. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) prejednal odvolanie navrhovateľky v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379, 380 ods. 1, 2 CSP a z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. d) a h) CSP, preskúmal napadnuté uznesenie spolu s konaním súdu prvej inštancie, ktoré rozhodnutiu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné a napadnuté uznesenie je vecne správne, a preto ho podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.
7. Súd prvej inštancie v prejednávanej veci správne posúdil skutkové a právne dôvody návrhu navrhovateľky a dospel k správnemu záveru, že zákonom stanovené predpoklady pre nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia podľa ust. § 324 ods. 1, § 325 ods. 1 v spojení s ust. § 325 ods. 2 písm. h) CSP nie sú splnené.
8. Neodkladné opatrenie je základným opatrením súdu, ktorým sa upravujú (predbežne alebo aj trvale) pomery sporových strán, ak ide o stav, ktorý neznesie odklad. Vychádzajúc zo zákonných predpokladov pre nariadenie NO v zmysle § 325 ods. 1 CSP je neodkladné opatrenie prípustné a opodstatnené vtedy, ak: a) sa tvrdí a osvedčí existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, ktorý si vyžaduje bezodkladnú úpravu pomerov strán alebo ak je daná obava z ohrozenia exekúcie (kumulácia nie je vylúčená), b) uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti), c) navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, d) právne účinky NO neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality), a e) sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (§ 324 ods. 3 CSP). Pretože pri nariaďovaní samotného NO prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení, z tohto dôvodu súd nemusí dodržať formálny postup určený na dokazovanie a zisťovať všetky tie skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia (vo veci samej). Súd rozhoduje spravidla len na základe listín predložených navrhovateľom NO, bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Inak postupuje iba vo výnimočných a odôvodnených prípadoch (§ 329 CSP). Riadne dokazovanie v zmysle ust. § 185 a nasl. CSP súd nevykonáva a pri rozhodovaní vychádza z obsahu návrhu a zo skutočností, ktoré boli v súvislosti s podaným návrhom osvedčené. Navrhovateľ opísaním rozhodujúcich skutočností a predložením dostupných dôkazných prostriedkov musí osvedčiť najvýznamnejšie relevantné skutočnosti, z ktorých vyvodzuje opodstatnenosť a neodkladnosť návrhu, a vecnou argumentáciou musí presvedčiť súd o potrebe nariadiť NO v záujme dosiahnutia ochranného účelu, ktorý je pre tento inštitút charakteristický. Miera osvedčenia sa pritom riadi situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Účelom neodkladného opatrenia je totiž rýchle riešenie takej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah súdu. Reálne vyhodnotenie potreby bezodkladne upraviť pomery je otázkou voľnej úvahy súdu, ktorá však musí byť objektívne preskúmateľná na základe odôvodnenia rozhodnutia. Neodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené, ak navrhovateľovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy, dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov, príp. hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu. Pred nariadením neodkladného opatrenia musí súd zároveň zvážiť, či v dôsledku tohto sa nevytvorí nezvratný (nenapraviteľný) stav v právnych vzťahoch medzi stranami sporu a či zásah do práv dotknutej strany sporu je primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov v súlade s princípom proporcionality.
9. V ust. § 325 ods. 2 písm. h) CSP, z ktorého súd prvej inštancie pri rozhodovaní správne vychádzal, je upravené NO, ktorým možno strane uložiť, aby sa na určenú vzdialenosť nepribližovala k osobe, ktorej telesná alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.
10. Obsah neodkladných opatrení v zmysle ust. § 325 ods. 2 písm. f) až h) CSP vychádza zo znenia čl. 3.1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 606/2013 zo dňa 12.6.2013 o vzájomnom uznávaní ochranných opatrení v občianskych veciach. Ide o opatrenia vydané v záujme ochrany jednotlivých osôb, ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozený ich život, telesná, duševná alebo sexuálna integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť. Primárnym účelom je zabránenie akejkoľvek forme rodovo motivovaného násilia alebo násilia voči blízkej alebo inej chránenej osobe, ako sú fyzické násilie, obťažovanie, sexuálne násilie, prenasledovanie, zastrašovanie alebo iné formy nepriameho nátlaku. Chránenej osobe má byť v odôvodnených prípadoch poskytnutá okamžitá a efektívna súdna ochrana. Súd musí mať za osvedčené ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity navrhovateľa konaním osoby, proti ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje. Zákaz alebo obmedzenie komunikácie (písm. g/) a zákaz alebo obmedzenie priblíženia na určitú vzdialenosť (písm. h/), ako menej závažné zásahy do osobných slobôd povinného, sú ex lege podmienené tým, že zakázaným správaním by telesná alebo duševná integrita navrhovateľa mohla byť ohrozená. Aj túto skutočnosť však musí navrhovateľ pred nariadením NO relevantným spôsobom osvedčiť (Števček, M. a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C.H.Beck, 2016, s. 1098 - 1099).
11. Pri neodkladnom opatrení podľa ust. § 325 ods. 2 písm. h) CSP súd musí mať za osvedčené ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity navrhovateľa konaním osoby, proti ktorej návrh na nariadenie NO smeruje. Pre nariadenie neodkladného opatrenia z tohto dôvodu pritom postačuje, ak je osvedčené dôvodné podozrenie (hrozba) z fyzického alebo psychického násilia voči blízkej alebo inej chránenej osobe, pričom nie je podmienkou, aby v čase rozhodovania súdu o nariadené NO bol odporca za skutok násilia už odsúdený či uznaný vinným zo spáchania prečinu alebo priestupku.
12. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o podanom návrhu postupoval podľa cit. zák. ustanovení a vyššie uvedených zásad a dospel k správnemu záveru, že v prejednávanej veci nie sú splnené zákonné predpoklady pre nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia podľa ust. § 325 ods. 2 písm. h) CSP. Aj podľa názoru odvolacieho súdu navrhovateľka neosvedčila základné skutočnosti umožňujúce prijať záver, že správaním alebo konaním odporcu opísaným v návrhu, jej telesná alebo duševná integrita môžu byť vážne ohrozené a že je odôvodnená i naliehavá potreba úpravy pomerov strán prostredníctvom neodkladného opatrenia navrhovaným spôsobom.
13. V danom prípade navrhovateľka v štádiu odvolacieho konania na dôkaz svojich tvrdení o tvrdenom násilnom správaní odporcu voči nej predložila listinné dôkazy (v spise na č.l. 30 - 37), z ktorých vyplýva, že na príslušnom útvare Obvodnom oddelení PZ urobila ústne oznámenie o priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch týkajúce sa schválností a hrubého správania zo strany jej bývalého druha Jaroslava Vattaia, nar. 21.10.1981, ku ktorému došlo 1.6.2022 na parkovisku pred OC Cassovia v Košiciach, kde jej znemožňoval nastúpiť do vozidla a odísť z miesta a nadával jej, že je krava, ako aj oznámenie týkajúce sa obťažovania a fyzického napadnutia zo strany bývalého partnera dňa 2.12.2022 na ul. Nešporovej 18 v Košiciach. Predložené dôkazy podľa názoru odvolacieho súdu neosvedčujú dostatočným spôsobom tvrdené obavy navrhovateľky o dôvodnosti podozrenia z násilného správania odporcu voči nej na verejnosti, ktoré by vážne ohrozovalo alebo poškodzovalo jej telesnú integritu alebo psychické zdravie navrhovateľky do tej miery, aby bolo namieste dočasne upraviť pomery strán sporu navrhovaným neodkladným opatrením a obmedziť slobodu pohybu odporcu na verejných miestach vo forme uloženia zákazu približovania sa k navrhovateľke na určitú vzdialenosť. Odvolací súd poukazuje na to, že navrhovateľka v konaní ani netvrdí, že by opísaným správaním odporcu jej bola spôsobená ujma na zdraví, že po údajnom fyzickom napadnutí zo strany odporcu bola nútená vyhľadať lekárske ošetrenie, pričom tvrdené schválnosti, nadávky a násilné správanie odporcu smerujúce voči nej bližšie ani nekonkretizuje. V danom prípade zo strany navrhovateľky už boli podané ústne oznámenia o spáchaní priestupkov proti občianskemu spolunažívaniu, prípadné protiprávne konanie odporcu je teda riešené v prebiehajúcom priestupkovom konaní (konaniach), pričom nič nenasvedčuje tomu, že v prípade preukázania viny odporcovi nebude za spáchaný priestupok uložená sankcia v priestupkovom konaní, pod vplyvom ktorej (jej výchovného pôsobenia, tiež i samotného vedenia priestupkového konania proti nemu), možno dôvodne predpokladať, že odporca sa opakovane už nebude dopúšťať obťažujúceho či násilného správania na verejnosti voči navrhovateľke. Skutočnosti uvedené navrhovateľkou v návrhu na nariadenie NO a aj samotný obsah podaného odvolania, v ktorom navrhovateľka argumentuje predovšetkým negatívnym vplyvom „nevhodného“ správania odporcu na psychiku ich mal. dcéry Nelly Vattaiovej, nar. 18.4.2013, ktorá „neprejavuje žiadnu citovú väzbu k odporcovi a má z neho strach“, poukazuje tiež na to, že od vyhlásenia rozsudku 18P/108/2015 zo dňa 22.1.2018 sa odporca o dcéru vôbec nezaujímal, zdôrazňuje základné práva a povinnosti oboch rodičov v zmysle Zákona o rodine aj možnosť súdu pozastaviť ich výkon, ak je to v záujme maloletého dieťaťa, pričom žiada, aby súd na tieto skutočnosti prihliadal a vzal do úvahy zmenené podmienky a zlý psychický vplyv odporcu na maloletú... - podľa posúdenia odvolacieho súdu neodôvodňujú naliehavú potrebu bezodkladnej úpravy pomerov strán, ale nasvedčujú skôr záveru, že podaným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia navrhovateľka sleduje zmenu úpravy rodičovských práv a povinností účastníkov zamedzením styku odporcu s maloletou dcérou Nellou Vattaiovou, nar. 18.4.2013, ktorý bol upravený právoplatným a vykonateľným rozsudkom Okresného súdu Košice I č.k. 18P/108/2015 zo dňa 22.1.2018. Podanie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa odvolaciemu súdu preto javí ako účelové, v snahe znemožniť odporcovi právo styku s maloletou dcérou a týmto spôsobom riešiť nezhody medzi stranami týkajúce sa ich rodičovských práv k maloletej, čo je však neprípustné obchádzanie zákonom predpísaného postupu pre poskytnutie súdnej ochrany v rámci riadneho konania vo veci starostlivosti súdu o maloletých, na základe podaného návrhu matkou mal. dieťaťa proti odporcovi na zmenu úpravy ich rodičovských práv a povinností.
14. Pokiaľ sa navrhovateľka podaným návrhom domáhala nariadenia neodkladného opatrenia tiež uložením zákazu odporcovi približovať sa k mal. dcére Nelle Vattaiovej, nar. 18.4.2013, v tejto časti bol návrh vylúčený na samostatné konanie, ktoré je vedené na Okresnom súde Košice I pod sp.zn. 41P/85/2022. V tomto konaní súd uznesením 41P/85/2022-23 zo dňa 28.12.2022 návrh matky (navrhovateľky) na nariadenie neodkladného opatrenia ako nedôvodný zamietol z dôvodu neosvedčenia bezprostredne hroziacej ujmy u maloletej Nelly Vattaiovej, ako aj s poukazom na práva oboch rodičov podieľať sa na výchove maloletej dcéry a právo odporcu stýkať sa s maloletou v rozsahu upravenom právoplatným a vykonateľným rozsudkom č.k. 18P/108/2015 zo dňa 22.1.2018, pričom súd akcentoval v tejto súvislosti, že dočasné obmedzenie alebo úplný zákaz styku jedného z rodičov s mal. dieťaťom je výnimočným riešením a vážnym zásahom do výkonu rodičovských práv a povinností, ktorý môže byť odôvodnený len okolnosťami na strane dieťaťa a jeho najlepším záujmom. Aj proti tomuto uzneseniu navrhovateľka podala odvolanie (na Krajskom súde v Košiciach evidované pod sp. zn. 8CoP/18/2023), o ktorom v čase rozhodnutia odvolacieho súdu v tejto veci, zatiaľ nebolo rozhodnuté.
15. Súd prvej inštancie preto správnym spôsobom rozhodol, pokiaľ aj pri zohľadnení práv a oprávnených záujmov na strane odporcu, ktoré by mohli byť nariadením NO dotknuté (v súlade s princípom proporcionality), napadnutým uznesením návrh na nariadenie neodkladného opatrenia ako nedôvodný zamietol.
16. Z uvedených dôvodov odvolací súd postupoval podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP a napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil.
17. Nakoľko toto uznesenie má povahu konečného rozhodnutia, v súlade s ust. § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodol aj o trovách odvolacieho konania. Nakoľko navrhovateľka nemala úspech v odvolacom konaní a odporcovi žiadne trovy preukázateľne nevznikli, preto odvolací súd stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
18. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerov hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, a to z dôvodov uvedených v ust. § 420 CSP. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch uvedených v ust. § 429 ods. 2 CSP.