Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7P-26-2014.pdf
PDF · 98.63 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
CA-7P/26/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Č a d c a sudkyňou JUDr. Laurou Židekovou vo veci starostlivosti o maloleté deti: K. H., nar. XX. XX. XXXX a K. H., nar. XX. X. XXXX, obaja bytom N. XXX, zastúpení Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Čadca ako kolíznym opatrovníkom, deti rodičov: matky H. H., nar. X. X. XXXX, bytom N. XXX a otca K. H., nar. XX. X. XXXX, bytom I. XXX, v konaní o návrhu matky na zvýšenie výživného, takto
rozhodol:
Súd návrh matky na zvýšenie výživného z a m i e t a .
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Podaným návrhom doručeným súdu dňa 9. 8. 2014 sa matka maloletých detí domáhala, aby súd zvýšil výživné na maloletého K. zo sumy 90,- € na sumu 150,- € a maloletého K. zo sumy 70,- € na sumu 100,- € mesačne od podania návrhu. Návrh odôvodnila tým, že krajský súd zmenil Okresného súdu Čadca sp. zn. 16P/31/2013 zo dňa 10. 5. 2013 tak, že znížil výživné otca na maloletého K. zo sumy 135,- € na sumu 90,- € mesačne a na maloletého K. zo sumy 120,- € na sumu 70,- € mesačne. Od obdobia, kedy súd naposledy rozhodoval o výživnom sa zmenili pomery na strane matky v tom, že už nie je povinná hradiť úver, avšak nastala jej povinnosť prispievať matke na domácnosť, v ktorej žijú, v sume 100,- € mesačne. Na zabezpečenie paliva prispieva sumou 300,- € ročne. Hradí si mobil v sume 10,- €, ktorý potrebuje mať k dispozícií z dôvodu kontroly maloletých detí. Cestovné (úhrada benzínu) do práce, na nákupy, zdravotníckeho zariadenia činí cca 50,- € mesačne. Jej príjem predstavuje cca 320,- € mesačne. Poberá prídavky na deti v sume 46,- € a výživné na deti v sume 160,- €, iný príjem nemá. Na strane maloletého K. nastala podstatná pomerov, čo odôvodňuje zvýšenie výživného. Maloletý nastúpil v septembri 2013 na SOU strojárske do 1. ročníka, kde sa pripravuje na budúce povolanie, učí sa za automechanika. S nástupom do školy mala zvýšené náklady, ktoré súviseli so zabezpečením školských potrieb, zabezpečením potrieb na prax (montérky, pracovná obuv, ochranné okuliare, náradie a iné), cestovné predstavuje 30,- € mesačne. Denná strava, zabezpečenie pitného režimu a vreckové vrátane víkendov predstavuje cca 60,- € mesačne. Maloletému uhrádza 10,- € na mobil. Hradí mu všetky náklady súvisiace s návštevou v zdravotníckom zariadení. V spojitosti s vývinom a rastom dieťaťa sa tiež podstatne zvýšili náklady s ošatením. Maloletý má záľuby, naďalej navštevuje rybársky krúžok, kde ročne uhrádza poplatok 60,- € + na rybárske potreby. Maloletý K. má tiež zvýšené náklady v spojitosti s ošatením, zvýšili sa aj poplatky súvisiace so školou, návštevou v zdravotníckom zariadení a mimoškolskými aktivitami. Prispieva mu 20,- € ako vreckové vrátane víkendov, platím mu mobil 30,- €, náklady vzrastú aj prípravou na budúce povolanie (exkurzie, návštevy odborných škôl a iné). Otec detí nenavštevuje, ničím okrem výživného neprispel na úhradu nákladov spojených so školou alebo aktivitami maloletých detí.
Otec sa k návrhu matky písomne vyjadril dňa 8. 8. 2014, pričom uviedol, že žiada, aby navrhovateľka predložila dôkazy preukazujúce, že prispieva matke na domácnosť sumou 100,- €, na zabezpečenie paliva sumou 300,- € ročne. K tvrdeniu navrhovateľky, že si hradí náklady za používanie mobilného telefónu vo výške 10,- € z dôvodu kontroly ich maloletých synov, pripomenul, že syn K. bude mať v decembri 18 rokov a syn K. mal v júli 14 rokov a každý deň dochádzajú zo školy domov. Tvrdenie navrhovateľky, že uhrádza za nákup benzínu cca 50,- € mesačne uviedol, že navrhovateľka dochádza do práce 2-krát týždenne, pričom vzdialenosť medzi jej bydliskom a pracoviskom je cca 1 km. Poukázal na to, že navrhovateľka napriek tvrdeniu, že podstatná zmena pomerov nastala na strane maloletého K., keďže v septembri 2013 nastúpil do 1. ročníka SOU, nepodala návrh na zvýšenie výživného v čase začatia školského roka 2013/2014, resp. počas neho, ale až dňa 9. 6. 2014, teda v závere školského roka. Poznamenal, že synovia si privyrábajú brigadovaním na benzínovej pumpe v T. a starší syn K. dokonca fajčí cigarety. Od posledného rozhodovania súdu o výške výživného sa naozaj zmenili pomery navrhovateľky, ale dovolí si tvrdiť, že k lepšeniu, nakoľko dňa 7. 4. 2013 spolu s navrhovateľkou predali garáž za kúpnu cenu 450,- €, ktorá bola vyplatená navrhovateľke a dňa 15. 7. 2013 predali novostavbu, ktorú spoločne stavali, na ktorú si v minulosti vzali hypotekárny úver. Kúpna cena bola uhradená navrhovateľke na jej bankový účet. Okrem iného je navrhovateľka držiteľkou motorového vozidla. Na jeho strane došlo k zmene pomerov a to k horšiemu. Od 21. 3. 2014 je zamestnancom obchodnej spoločnosti X. I.. W.. V.., jeho priemerný čistý mesačný príjem predstavuje sumu 156,02 €. Nevlastní žiaden nehnuteľný majetok ani hnuteľný majetok vyššej hodnoty. Neuzavrel žiadne poistné zmluvy, ani zmluvy o úvere. Je proti nemu vedené exekučné konanie pod sp. zn. 4Er/483/2012, pričom trvá na tom, že sumu príslušného výživného vyplatil. Od 26. 5. 2014 doposiaľ je práceneschopný. Dňa 27. 5. 2014 v Ústrednej nemocnici Ružomberok absolvoval operáciu ucha, následne sa mu stav skomplikoval zápalom ucha, chodí na pravidelné kontroly, jeho práceneschopnosť podľa všetkého potrvá minimálne do novembra 2014, kedy má absolvovať už v poradí šiestu operáciu ucha. Poberá nemocenské vo výške 159,90 € mesačne. Mesačne hradí na výživné synov celkom sumu 160,- € mesačne, náklady na cestovné najmä do Ústrednej vojenskej nemocnice Ružomberok a lieky súvisiace s jeho naďalej nepriaznivým zdravotným stavom vo výške 20,- € mesačne, naďalej žije v rodinnom dome jeho matky, ktorá je onkologickou pacientkou trpiacou cukrovkou. V minulosti sa podieľal na platení výdavkov súvisiacich s bývaním u jeho matky, v súčasnosti však vzhľadom na jeho zložitú finančnú situáciu takto prispievať nemôže. Hoci sú jeho možnosti a schopnosti opätovne znížené, nepodal si návrh na zníženie výživného, lebo rešpektuje rozhodnutie ako aj zákonnú povinnosť plniť svoju vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom. S návrhom navrhovateľky na zvýšenie výživného v žiadnom prípade nesúhlasí, lebo v jeho možnostiach a schopnostiach naozaj nie je platiť už vyššiu sumu výživného, ako platí v súčasnosti, preto navrhuje, aby súd návrh navrhovateľky v celom rozsahu zamietol ako nedôvodný.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom matky a otca maloletých detí, vyžiadaním správ od príslušných orgánov, ktorých obsah na pojednávaní oboznámil a na základe takto vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav:
Vyživovacia povinnosť na maloletého K. a maloletého K. bola naposledy určená rozsudkom Okresného súdu Čadca č. k. 16P/31/2013-76 zo dňa 10. 5. 2013 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline č. k. 7CoP/75/2013-103 zo dňa 26. 8. 2013, ktorým odvolací súd znížil výživné otca na maloletého K. zo sumy 135,- € mesačne na sumu 90,- € mesačne a maloletého K. zo sumy 120,- € mesačne na sumu 70,- € mesačne s účinnosťou od 12. 3. 2013. Rozhodnutia nadobudli právoplatnosť dňa 14. 10. 2013. V čase predchádzajúceho rozhodovania súdu o výživnom maloletý K. navštevoval 9. ročník základnej školy a navštevoval rybársky krúžok, maloletý K. bol žiakom 6. ročníka základnej školy. Obe maloleté deti bývali so svojou matkou v rodinnom dome ich starej matky. Matka maloletých detí bola zamestnaná u Ď. W. - K., jej priemerný čistý zárobok za posledných 12 mesiacov bol vo výške 290,60 €. Okrem toho jej bol vyplatený daňový bonus v sume 501,60 € a zamestnanecká prémia vo výške 35,36 €. Zároveň matka poberala prídavky na 2 deti vo výške 46,20 €. Z tohto mesačného príjmu každý mesiac uhrádzala splátku hypotekárneho úveru v sume 297,16 €. Matka mala zdravotné problémy s krčnou chrbticou, obličkami a vysokým krvným tlakom a pravidelne užívala lieky. Otec maloletých detí bol zamestnaný v spoločnosti T. I.. W.. V.., jeho priemerná čistá mesačná mzda bola vo výške 308,99 €. Otec mal už v tom čase zdravotné problémy, trpel drobnou forminálnou herniou platničky vpravo a bol po sanačno- rekonštrukčnej operácií ucha. Už v tom čase žil otec v spoločnej domácnosti so svojou matkou, ktorá bola onkologickou pacientkou.
Zo správy kolízneho opatrovníka o prešetrení pomerov v rodine zo dňa 30. 7. 2014 vyplýva, že matka býva spolu s deťmi v rodinnom dome svojej matky, ktorej prispieva na chod domácnosti podľa jej možnosti a schopnosti väčšinou 100,- €, pretože jej finančná situácia nedovoľuje platiť viac. Prispieva i na úhradu paliva a iných poplatkov spojených s údržbou domu sumou 30 až 50,- € mesačne. Na strane matky nastala zmena pomerov v tom, že už nie je povinná platiť úver, avšak na druhej strane jej vznikli vyššie náklady v súvislosti s rastom, štúdiom a aktivitami maloletých. Podľa udania matky a maloletých detí sa otec s deťmi stretáva sporadicky, dohodnuté stretnutia mení, resp. ich nerealizuje. Je zamestnaný. Matka má vedomosť o tom, že otec má zdravotné problémy, je práceneschopný, avšak sa domnieva, že tieto problémy nie sú takého charakteru, že by otcovi bránili prispievať vyššou sumou na vzdelávanie a aktivity maloletých detí. Matka z jej finančných prostriedkov nedokáže uhrádzať nevyhnutné náklady maloletých. Na strane maloletého K. nastala podstatná zmena pomerov v tom, že od septembra 2013 sa pripravuje na budúce povolanie, denne dochádza do Čadce, učí sa za auto elektrikára, s čím má matka zvýšené náklady v súvislosti so zabezpečovaním a úhradou nákladov v spojení na prax. Maloletý K. navštevuje základnú školu, začne sa pripravovať na budúce povolanie, náklady budú spojené s hľadaním si vhodného povolania (exkurzie a iné). Maloletý pociťujú deficit emocionálneho cítenia zo strany otca, preto musí matka nahrádzať maloletým trávenie voľného času aktivitami (rybársky krúžok, požiarnický krúžok a iné). Úrad nezistil nedostatky v starostlivosti o maloleté deti zo strany matky, preto odporúča zvýšiť výživné.
Z potvrdenia zamestnávateľa matky W. Ď. - K. (č. l. 28 spisu) vyplýva, že priemerná čistá mesačná mzda matky maloletých detí za posledných 12 mesiacov je vo výške 304,86 €. Okrem toho matka každý mesiac dostáva daňový bonus na maloleté deti vo výške 42,82 €. Z potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Čadca zo dňa 1. 8. 2014 (č. l. 35, 36 spisu) vyplýva, že matka maloletých detí poberá prídavky na deti v sume 47,04 € mesačne.
Otec pri výsluchu na pojednávaní uviedol, že má toho istého zamestnávateľa, u ktorého došlo k zmene obchodného mena, predtým sa spoločnosť volala T. I.. W.. V.., v súčasnosti je to spoločnosť X. I.. W.. V... Z potvrdenia zamestnávateľa otca spoločnosti X. I.. W.. V.. zo dňa 21. 7. 2014 (č. l. 30 spisu) vyplýva, že otec u nich pracuje od 21. 3. 2014. Jeho priemerný čistý mesačný príjem za obdobie od 3/2014 do 6/2014 bol vo výške 156,02 € a priemerný čistý mesačný príjem s diétami za uvedené obdobie bolo vo výške 240,67 €. V období 5/2014 - 6/2014 mu bola zo strany zamestnávateľa vyhradená náhrada PN vo výške 51,80 €. Z listinných dokladov predložených otcom maloletých detí vyplýva, že otec je práceneschopný od 26. 5. 2014. Otec bol opakovane hospitalizovaný vo Vojenskej nemocnici Ružomberok - fakultná nemocnica a to v dňoch 26. 5. 2014 - 28. 5. 2014, 3. 6. 2014 - 8. 6. 2014 a 18. 6. 2014 - 20. 6. 2014. Zároveň z predložených ambulantných nálezov vyplýva, že otec pravidelne absolvuje vyšetrenia v Ústrednej vojenskej nemocnici v Ružomberku. Z potvrdenia sociálnej poisťovne o nemocenských dávkach zo dňa 21. 7. 2014 vyplýva, že otcovi bolo vyplatené zo strany sociálnej poisťovne nemocenské v mesiac júl 2014 vo výške 159,90 €.
Podľa § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine, (1) Dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. (3) Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Podľa § 62 Zákona o rodine (1) Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. (2) Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. (3) Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. (4) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. (5) Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
V zmysle § 78 ods. 1 Zákona o rodine, rozhodnutie, ktorým sa určilo výživné, možno zmeniť vtedy, ak dôjde k zmene pomerov účastníkov. Pod zmenou pomerov sa rozumie výrazná zmena okolnosti, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom, či už na strane oprávneného alebo na strane povinného. S poukazom na § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine súd skúmal, k akej zmene pomerov na strane účastníkov od posledného rozhodnutia došlo a taktiež prihliadal aj na vývoj životných nákladov. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že došlo k podstatnej zmene pomerov na strane maloletého K., ktorý v súčasnosti ide do 2. ročníka SOU strojárske v Č.. V súvislosti s nástupom na strednú školu sa zvýšili náklady na školské pomôcky a predovšetkým na školskú prax (nákup montérok, pracovnej obuvi, Gola sady, náradia a pod.). Maloletý K. cestuje do školy autobusom, cestovné vyjde okolo 40,- € mesačne. V čase, keď má v škole poobednú prax, čo je asi 5-krát do mesiaca, vtedy si zakupuje obedy v jedálni, pričom 1 obed vyjde 2,- €. Inak sa stravuje doma. Okrem toho mu matka dáva každý deň sumu 2,- € na desiatu a nápoje. Naďalej navštevuje rybársky krúžok, s čím má matka výdavky na kúpu rybárskeho lístka vo výške 60,- € ročne, zároveň aj na nákup rybárskych potrieb, avšak tieto výdavky mala matka aj v čase predchádzajúceho rozhodovania súdu o výživnom. Na strane maloletého K. nedošlo k podstatnej zmene pomerov, nakoľko tento naďalej navštevuje základnú školu, pričom náklady na stravovanie sa v škole sa nezvýšili. Matka poukazovala na stomatologické problémy maloletého K. s tým, že v budúcnosti bude musieť vynaložiť určité finančné prostriedky z toho dôvodu, tieto však súdu nepreukázala a súd nemôže pri rozhodovaní vychádzať z predpokladaných nákladov, ktoré vzniknú v budúcnosti, nakoľko nie je isté, či tieto vôbec vzniknú. Na strane matky maloletých detí nedošlo k podstatnej zmene pomerov, nakoľko je naďalej zamestnaná u rovnakého zamestnávateľa W. Ď. - K., pričom príjem matky zo zamestnania sa nepatrne zvýšil. V čase predchádzajúceho rozhodovania súdu o výživnom splácala matka maloletých detí úver v Slovenskej sporiteľni, ktorý si vzali spoločne s otcom maloletých detí v splátkach vo výške 297,16 € mesačne. Tento úver už v súčasnosti nespláca, nakoľko došlo k predaju nehnuteľností. Otec pri výsluchu poukazoval na to, že z predaja rodinného domu bolo matke maloletých detí vyplatených okolo 4.000,- € a ona mu z toho nedala žiadnu sumu. Matka sa k tomu vyjadrila tak, že z predaja rodinného domu vyplatili hypotéku a jej a odporcovi každému zostalo po 1.000,- €. Rovnako otec poukazoval na to, že matke maloletých detí zostali finančné prostriedky z predaja garáže za sumu 450,- €. Súd však pri rozhodovaní na tieto skutočnosti neprihliadal, nakoľko k predaju rodinného domu ako aj k predaju garáže došlo ešte v čase predchádzajúceho súdneho konania 16P/31/2013 a nie až po skončení tohto konania. Matka maloletých detí ďalej tvrdila, že k zmene pomerov na jej strane došlo aj v dôsledku toho, že začala prispievať svojej matke na náklady na domácnosť a to plyn, elektriku, drevo a pod., pričom otec maloletých detí túto skutočnosť spochybňoval. Matka maloletých detí predložila súdu platobné doklady SIPO vedené na meno jej matky, z ktorých vyplýva, že za rozhlas a TV a elektrinu platia zálohové platby vo výške 99,14 € a za plyn zálohové platby vo výške 120,- € mesačne. Nakoľko matka spolu s maloletými deťmi obýva 1 podlažie rodinného domu a 2. podlažie obýva jej matka spolu s bratmi, je dôvodné, aby matka maloletých detí prispievala svojej matke na náklady na energie polovičnou sumou a teda vo výške cca 10,- € mesačne. Náklady na bývanie patria medzi základné zložky, na ktoré je potrebné prihliadať pri určovaní výživného, preto súd nevidel dôvod, nezahrnúť tieto náklady medzi výdavky matky maloletých detí. Na strane otca maloletých detí došlo k podstatnej zmene pomerov od posledného rozhodnutia súdu o výživnom v tom smere, že otec napriek tomu, že je naďalej zamestnaný u toho istého zamestnávateľa, ktorý koná pod iným obchodným menom, je od 26. 5. 2014 až doposiaľ práceneschopný. Otec má vážne zdravotné problémy s uchom, opakovane bol hospitalizovaný v nemocnici a pravidelne chodí na vyšetrenia. Od 26. 5. 2014 do 30. 6. 2014 mu bola zo strany zamestnávateľa vyplatená náhrada PN vo výške 51,80 € a zo strany sociálnej poisťovne vyplatené nemocenské vo výške 159,90 €. Vzhľadom k týmto pretrvávajúcim zdravotným problémom otca a dlhodobej práceneschopnosti, ktorá má za následok podstatné zníženie príjmu otca, dospel súd k záveru, že hoci na strane maloletého K. sú dané dôvody na zvýšenie výživného v dôsledku podstatnej zmeny pomerov, za súčasného stavu nie je možné návrhu matky na zvýšenie výživného vyhovieť,
nakoľko objektívne nie je v súčasnosti v možnostiach a schopnostiach otca maloletých detí platiť zvýšené výživné. Na záver súd poznamenáva, že nie je daný dôvod na zníženie výživného, na čo poukázal otec vo svojej záverečnej reči (napriek tomu, že v písomnom vyjadrení k návrhu uviedol, že si nepodal návrh na zníženie výživného, lebo rešpektuje rozhodnutie súdu ako aj svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť), nakoľko na strane maloletého K. nastala podstatná zmena pomerov v súvislosti s nástupom na strednú školu, ktorá by odôvodňovala zvýšenie výživného, keby otec v dôsledku pretrvávajúcich zdravotných problémov nebol dlhodobo práceneschopný a zároveň aj s poukazom na to, že z výsluchu účastníkov mal súd preukázané, že výlučne matka maloletých detí zabezpečuje starostlivosť o ne a otec sa na ich výchove nepodieľa. Osobný výkon starostlivosti o dieťa je pritom obligatórnym zákonným hľadiskom, ktoré zákon chápe ako určitú hodnotu, ktorú súd pri určovaní výživného nemôže nebrať do úvahy. Osobná starostlivosť o dieťa je kladená na roveň finančnému zabezpečeniu výživu. Napriek tomu, že finančná sociálna situácia na strane otca nie je priaznivá, táto nemôže byť na ťarchu maloletých detí, nakoľko už v súčasnosti určené výživné na maloletého K. vo výške 90,- € a maloletého K. vo výške 70,- € pokryje len základné odôvodnené potreby maloletých detí.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti mal súd za to, že v súčasnosti nie je dôvod na zvýšenie výživného v zmysle návrhu matky maloletých detí, preto súd návrh matky na zvýšenie výživného zamietol.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 146 ods. 1, písm. a/ O. s. p. a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania, nakoľko ide o konanie, ktoré je možné začať aj bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Žiline prostredníctvom Okresného súdu Čadca v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená dobrovoľne, je možné navrhnúť výkon rozhodnutia.