Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (16)Rozsudok_0T-29-2014.pdf
PDF · 80.83 KB
No categories available
0T/29/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Námestovo, samosudkyňou Mgr. Vandou Mikulášovou, v trestnej veci proti obžalovanému G. Y., pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/Trestného zákona a iné, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 12.08.2014 v Námestove, takto
rozhodol:
Obžalovaný G. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. č. XXX, bez pracovného pomeru, slobodný,
s a u z n á v a z a v i n n é h o , ž e
i napriek tomu, že bol rozhodnutím správneho orgánu ODI Námestovo sp. zn. T.-DK-T zo dňa 20.03.2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 20.03.2014, postihnutý za jazdu pod vplyvom alkoholu, za čo mu bol, okrem iného, uložený zákaz činnosti viesť motorové vozidlá po dobu 22 mesiacov, dňa 26.04.2014 v čase o 03.28hod., po predchádzajúcom požití alkoholických nápojov, viedol osobné motorové vozidlo značky KIA M. ev. č. NO XXX BE po ceste číslo I/78 v meste I., následne odbočil na ulicu O., pričom pred farským úradom bol zastavený a kontrolovaný hliadkou Obvodného oddelenia PZ Námestovo, pričom vykonanou dychovou skúškou mu bolo dňa 26.06.2014 v čase o 03.31hod. zistené 0,68 mg/l alkoholu v dychu,
t e d a
maril výkon rozhodnutia orgánu verejnej moci tým, že vykonával činnosť, na ktorú sa vzťahuje rozhodnutie iného štátneho orgánu o zákaze činnosti,
vykonával v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky, činnosť, pri ktorej by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku, hoci bol za obdobný čin spáchaný pod vplyvom návykovej látky v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch postihnutý,
č í m s p á c h a l
prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/Trestného zákona,
prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 3 písm. b/Trestného zákona.
Z a t o s a o d s u d z u j e
Podľa § 289 ods. 3 Trestného zákona, za použitia ustanovenia § 41 ods. 1 Trestného zákona, § 36 písm. j/, l/Trestného zákona, § 38 ods. 3 Trestného zákona na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 4 /štyroch/ mesiacov.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a/Trestného zákona súd výkon trestu podmienečne odkladá.
Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona určuje skúšobnú dobu na 18 /osemnásť/ mesiacov.
Podľa § 61 ods. 1, 2 Trestného zákona súd ukladá obžalovanému trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu vo výmere 36 /tridsaťšesť/ mesiacov.
odôvodnenie:
Okresný prokurátor v Námestove podal dňa 26.04.2014 na G. Y. obžalobu pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Trestného zákona pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 3 písm. b/ Trestného zákona, na tom skutkovom základe, ako je vyššie uvedené.
Okresný súd vydal dňa 26.04.2014 trestný rozkaz pod číslom konania OT/XX/XXXX, voči ktorému podal prokurátor odpor.
Súd nariadil vo veci hlavné pojednávanie, na ktoré sa obžalovaný nedostavil. Svoju neúčasť ospravedlnil a požiadal, aby sa hlavné pojednávanie vykonalo v jeho neprítomnosti.
Súd preto pojednával v jeho neprítomnosti.
Obžalovaný vo svojej výpovedi z prípravného konania uviedol, že svoje konanie ľutuje a plne sa priznáva k tomu, že dňa 26.04.2014 v skorých ranných hodinách viedol pod vplyvom alkoholu osobné motorové vozidlo zn. Kia M.. Toho dňa bol na rockovom koncerte v bare Barón v Námestove, kde vypil s kamarátmi alkohol a dňa 26.4.2014 v skorých ranných hodinách ako vodič pod vplyvom alkoholu viedol osobné motorové vozidlo, kde pri kostole, pri odbočovaní doprava predpísaným spôsobom zastavila hliadka OOPZ a následne bol podrobený dychovej skúške na alkohol. . Uviedol, že si je vedomý, že vykonával jazdu pod vplyvom alkoholu a v čase, keď mu plynul zákaz činnosti, ktorý mal uložený do 19.11.2015, nakoľko si prebral rozhodnutie. Aj napriek tomu si sadol za volant a túto jazdu riskol, nakoľko si myslel, že ho policajti nechytia. Zároveň dodal, že si uvedomuje, že toto ho neospravedlňuje.
Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie prečítaním listinných dôkazov a to Úradného záznamu hliadky, evidenčnej karty, zápisu o dychovej skúške na alkohol, záznamu o vykonaní vyšetrenia na zistenie návykovej látky vykonanou dychovou skúškou, certifikátu o overení, výpisu ústrednej evidencie priestupkov MV SR, odpisu z registra trestov, odpovede na lustráciu v registri priestupkov, rozhodnutia OR PZ DK, ODI Námestovo zo dňa 20.03.2014, správy Obecného úradu Babín a správy OO PZ Námestovo, maril výkon rozhodnutia orgánu verejnej moci tým, že vykonával činnosť, na ktorú sa vzťahuje rozhodnutie iného štátneho orgánu o zákaze činnosti.
Prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/Trestného zákona, sa dopustí ten, kto maril výkon rozhodnutia orgánu verejnej moci tým, že vykonával činnosť, na ktorú sa vzťahuje rozhodnutie iného štátneho orgánu o zákaze činnosti.
Prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 3 písm. b/Trestného zákona, sa dopustí ten, kto vykonával v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky, činnosť, pri ktorej by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku, hoci bol za obdobný čin spáchaný pod vplyvom návykovej látky v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch postihnutý.
Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že obžalovaný konal spôsobom popísaným v obžalobe. Usvedčovaný je najmä svojim priznaním sa z prípravného konania, ako aj zápisnicou o vykonaní dychovej skúšky na alkohol, ako aj ďalšími listinnými dôkazmi, preukazujúcimi, že rozhodnutím správneho orgánu T. Námestovo sp. zn. T.-DK-ODI X-P-XX/XXXX zo dňa 20.03.2014 mu bo, uložený zákaz činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu po dobu 22 mesiacov.
Vzhľadom na to, že súd nemal žiadne pochybnosti o vine obžalovaného, tohto uznal za vinného z prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Trestného zákona a a z prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 3 písm. b/ Trestného zákona.
Pri úvahách aký druh a výmera trestu by spravodlivo zohľadňovali konanie obžalovaného, jeho zavinenie, následok, pohnútku, osobu, pomery a možnosti jeho nápravy a v neposlednom rade aj poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, vychádzal súd zo zásady, že trest je právnym následkom trestného činu a teda musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu). Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabráneniu v trestnej činnosti) a prvok individuálnej prevencie (výchovy k riadnemu životu- rehabilitácia) a jednak aj voči ďalším občanom- potencionálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti). Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa (retribúcia).
Z odpisu z registra trestov súd zistil, že obžalovaný nebol doteraz súdom trestaný, čo súd vyhodnotil ako poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. j/Trestného zákona. Priťažujúce okolnosti v zmysle § 37 Trestného zákona zistené neboli.
Podľa § 41 ods. 1 Trestného zákona Pri úvahách aký druh a výmera trestu by spravodlivo zohľadňovali konanie obžalovaného, jeho zavinenie, následok, pohnútku, osobu, pomery a možnosti jeho nápravy a v neposlednom rade aj poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, vychádzal súd zo zásady, že trest je právnym následkom trestného činu a teda musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu). Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabráneniu v trestnej činnosti) a prvok individuálnej prevencie (výchovy k riadnemu životu- rehabilitácia) a jednak aj voči ďalším občanom- potencionálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti). Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa (retribúcia).
Podľa § 41 ods. 1 Trestného zákona ak súd odsudzuje páchateľa za dva alebo viac trestných činov, uloží mu úhrnný trest podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný. Popri treste prípustnom podľa takého zákonného ustanovenia možno v rámci úhrnného trestu uložiť aj iný druh trestu, ak jeho uloženie by bolo odôvodnené niektorým zo zbiehajúcich sa trestných činov. Ak sú dolné hranice trestných sadzieb trestov odňatia slobody rôzne, je dolnou hranicou úhrnného trestu najvyššia z nich.
Vzhľadom na to, že obžalovaný sa svojim konaním dopustil prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Trestného zákona a prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 3 písm. b/Trestného zákona, súd mu ukladal trest podľa § 41 ods. 1 Trestného zákona.
Z odpisu z registra trestov súd zistil, že obžalovaný nebol doteraz súdom trestaný, čo súd vyhodnotil ako poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. j/Trestného zákona. Priťažujúce okolnosti v zmysle § 37 Trestného zákona zistené neboli.
Vzhľadom na tieto skutočnosti je preto súd toho názoru, že na nápravu obžalovaného postačuje uloženie úhrnného trestu odňatia slobody vo výmere 4 mesiacov, s podmienečným odkladom a určením skúšobnej doby na 18 mesiacov. S poukazom na to, že predchádzajúci trest zákazu činnosti uložený správnym orgánom zjavne nemal na obžalovaného výchovný účel, súd uložil obžalovanému trest dlhšieho trvania a to vo výmere 36 mesiacov.
Súd je toho názoru, že trest v takejto výmere splní účel sledovaný zákonom a dopomôže k náprave obžalovaného. prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/Trestného zákona,
prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 3 písm. b/Trestného zákona.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na tunajší súd do 15 dní od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok. ( § 306/2 )
Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§ 308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1) Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.