Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19CoE/2/2014

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, právne zast. advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti povinnému: H. O., bytom B. Z. B., A. O. XXXX/ XX, štátna občianka Slovenskej republiky, o vymoženie 569,61 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 16. decembra 2013, č.k. -109, takto

rozhodol:

Odvolanie oprávneného o d m i e t a.

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa vo výroku I. zamietol návrh oprávneného na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. a na predloženie prejudiciálnych otázok Súdnemu dvoru Európskej únie a vo výroku II. zrušil uznesenie Okresného súdu Bánovce nad Bebravou, č. k. -65 zo dňa 24.10.2012, ktorým bola oprávnenému uložená povinnosť zaplatiť súdny poplatok za podané dovolanie vo výške 33 Eur. Svoje rozhodnutie vo výroku I. odôvodnil súd prvého stupňa podľa § 36 ods. 5 Exekučného poriadku s poukazom na § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. Uviedol, že exekučné konanie je osobitným druhom súdneho konania, v ktorom sa niektoré inštitúty procesného práva neuplatňujú. Ustanovenie § 36 ods. 5 Exekučného poriadku vylučuje prerušenie exekučného konania a keďže prerušenie exekučného konania z dôvodov uvádzaných oprávneným nie je možné ani podľa osobitného zákona, súd prvého stupňa návrh oprávneného na prerušenie konania zamietol. Vo výroku II. svoje rozhodnutie odôvodnil súd prvého stupňa s poukazom na ustanovenie § 210a O.s.p., keď po preskúmaní uznesenia tamojšieho súdu, č. k. -65 súd prvého stupňa zistil, že odvolanie oprávneného bolo podané dôvodne. Uvedeným uznesením bol oprávnený zaviazaný na zaplatenie súdneho poplatku za podané dovolanie. Oprávnený dovolaním napádal uznesenie odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a o zastavení exekúcie. Keďže súdny poplatok sa v exekučnom konaní z návrhu na zastavenie exekúcie neplatí, neplatí sa ani za odvolanie proti rozhodnutiu o zastavení exekúcie, a preto nemohla oprávnenému vzniknúť ani poplatková povinnosť za podané dovolanie voči rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ktorým bola exekúcia zastavená. Uvedené uznesenie o poplatkovej povinnosti tak bolo nesprávne, a preto ho súd prvého stupňa zrušil.

Proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa podal vo výroku I. odvolanie oprávnený, keď namietal, že súd prvého stupňa svojím postupom odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom (§ 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení s § 221 ods. 1 písm. d/ O.s.p.) a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.). Oprávnený zdôraznil, že súd prvého stupňa mal primárne rozhodnúť o podaní prejudiciálnej otázky Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev samostatným uznesením. Ak spojil toto rozhodnutie s rozhodnutím o prerušení konania, nepostupoval správne. Oprávnený bol ďalej toho názoru, že uznesenie je vo výroku o zamietnutí návrhu

na prerušenie konania nevyhnutné považovať za arbitrárne, svojvoľné, a tým priamo zasahujúce do základného práva účastníka konania na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Uviedol, že súd prvého stupňa oprávneným prednesenú argumentáciu, odôvodňujúcu nutnosť prerušenia konania za účelom uskutočnenia postupu podľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie právne neposúdil. V napadnutom uznesení absentuje právne posúdenie záväzných záverov obsiahnutých v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie, ktoré zakazujú priamu aplikáciu smerníc, nejasnosti právneho základu a jeho interpretácie Súdnym dvorom Európskej únie a všeobecným súdom rozhodujúcim v exekučnom konaní, požiadavky jednotnej aplikácie a interpretácie úniového práva ako aj zásady rovnosti, výkladových pravidiel uvedených v smernici Rady 93/13/EHS, záveru určujúceho rozhodcovskú doložku za neprijateľnú podmienku v zmluve o úvere, eurokonformného výkladu vnútroštátneho práva v súlade so smernicou Rady 93/13/EHS a v súlade s čl. 51 ods. 1 Charty Základných práv Európskej únie, čím toto nie je v súlade s § 157 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 167 ods. 2 O.s.p. Zastával názor, že prejudiciálnu otázku môže podať ktorýkoľvek súdny orgán členského štátu v ktoromkoľvek štádiu konania, ktoré pred ním prebieha, bez ohľadu na povahu súdneho rozhodnutia, ktorým sa konanie končí. Zdôraznil, že Súdnemu dvoru Európskej únie by mala byť daná príležitosť posúdiť exekučné konanie, týkajúce sa záväzkových vzťahov v rámci spotrebiteľských zmlúv komplexne tak, aby účastníkov konania zbavilo právnej neistoty vyplývajúcej z doterajšieho výkladu úniového práva a následnej aplikácii vnútroštátnymi súdmi Slovenskej republiky. Mal za to, že poukaz súdu prvého stupňa na § 36 ods. 5 Exekučného poriadku právne, ako dôvod zamietnutia návrhu na prerušenie, neobstojí. Konanie je v štádiu prejednávania odvolania možné prerušiť v záujme účastníkov na zbavení právnej neistoty, vyplývajúcej z doterajšieho výkladu úniového práva a následnej jeho aplikácii vnútroštátnymi súdmi Slovenskej republiky podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. a čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Záverom dodal, že uplatnená požiadavka oprávneného na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. je legitímna a súd sa ňou musí riadne zaoberať a právne ju posúdiť na základe komplexného zhodnotenia celej právnej argumentácie. Na základe uvedených dôvodov oprávnený navrhol, aby odvolací súd uznesenie v napadnutej časti zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Krajský súd pred tým, ako pristúpil k vecnému preskúmaniu veci, v dôsledku podaného odvolania oprávneného proti výroku I. uznesenia súdu prvého stupňa (výrok II. uznesenia súdu prvého stupňa nebol odvolaním napadnutý, nadobudol právoplatnosť a nebol v odvolacom konaní preskúmavaný) zisťoval, či odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote, subjektom, ktorý je na podanie odvolania oprávnený, ako aj to, či odvolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému zákon takýto opravný prostriedok pripúšťa.

V zmysle § 251 ods. 4 O.s.p. na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa Exekučného poriadku sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.

Podľa § 204 ods. 1 prvá veta O.s.p. odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.

Spôsob doručovania písomností súdom upravujú ustanovenia § 45 a nasledujúce O.s.p. Podľa § 45 ods. 1 prvá veta O.s.p. súd doručuje písomnosti sám alebo poštou. V súlade s ustanovením § 47 ods. 1 O.s.p. do vlastných rúk treba doručiť písomnosti, pri ktorých tak ustanovuje zákon a iné písomnosti, ak to nariadi súd.

Podľa § 49 ods. 1 veta prvá O.s.p. ak má účastník zástupcu s plnomocenstvom pre celé konanie, doručuje sa písomnosť len tomuto zástupcovi.

Podľa § 57 ods. 1, 2, 3 O.s.p. do plynutia lehoty sa nezapočítava deň, keď došlo k skutočnosti, určujúcej začiatok lehoty. Lehoty určené podľa týždňov, mesiacov alebo rokov končia sa uplynutím toho dňa, ktorý sa svojím označením zhoduje s dňom, keď došlo k skutočnosti, určujúcej začiatok lehoty a ak ho v mesiaci niet, posledným dňom mesiaca. Ak koniec lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je

posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň. Lehota je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť.

Podľa § 202 ods. 2 O.s.p. odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa osobitného zákona, ak tento osobitný zákon neustanovuje inak a ani proti uzneseniu v konaní o vymáhanie súdnych pohľadávok podľa osobitného zákona.

Podľa § 202 ods. 3 písm. o/ O.s.p. odvolanie nie je prípustné proti uzneseniu, ktorým sa zamietol návrh na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p.

Podľa § 218 ods. 1 písm. a/ O.s.p. odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré bolo podané oneskorene.

Podľa § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.

Podľa § 36 ods. 5 Exekučného poriadku v znení neskorších predpisov ak osobitný zákon neustanovuje inak, exekučné konanie nemožno prerušiť, nemožno odpustiť zmeškanie lehôt a po skončení exekučného konania nemožno podať návrh na obnovu exekučného konania.

Z obsahu spisu vyplýva, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa bolo právnemu zástupcovi oprávneného riadne doručené prostredníctvom pošty dňa 02.01.2014, kedy splnomocnenec právneho zástupcu oprávneného potvrdil prevzatie tejto písomnosti svojím podpisom, čo mal krajský súd za preukázané z vrátenej doručenky, ktorá má charakter verejnej listiny. Nasledujúcim dňom začala oprávnenému plynúť zákonná 15-dňová lehota na podanie odvolania proti uzneseniu súdu prvého stupňa, ktorá uplynula dňa 17.01.2014 (t. j. v piatok). Oprávnený podal odvolanie, prostredníctvom svojho právneho zástupcu, na pošte dňa 22.01.2014, teda nepochybne až po uplynutí zákonom stanovenej 15-dňovej lehoty na podanie odvolania.

Podľa právneho názoru krajského súdu z citovaných zákonných ustanovení § 36 ods. 5 Exekučného poriadku v spojení s § 202 ods. 2 O.s.p., ako aj z ustanovenia § 202 ods. 3 písm. o/ O.s.p., navyše nepochybne vyplýva, že voči rozhodnutiu, ktorým okresný súd zamietol návrh oprávneného na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p., odvolanie nie je prípustné. O tejto skutočnosti bol oprávnený v napadnutom uznesení súdu prvého stupňa zároveň riadne poučený.

Na základe uvedeného, odvolací súd odvolanie oprávneného odmietol podľa § 218 ods. 1 písm. a/, c/ O.s.p. z dôvodu, že odvolanie bolo podané oneskorene a navyše smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné. Z týchto dôvodov sa potom nezaoberal vecnou správnosťou napadnutého výroku uznesenia súdu prvého stupňa. Rozhodol tak bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu podľa § 214 ods. 2 O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.