Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_26P-16-2014.pdf
PDF · 75.08 KB
Case nature
Area
Subarea
26P/16/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava, v konaní vedenom pred samosudcom JUDr. Andreou Vyskočovou, vo veci starostlivosti o maloletého E. P., nar. XX.X.XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, odbor sociálnych vecí a rodiny Trnava, dieťa rodičov, matka: R. P., nar. XX.X.XXXX, bytom D. XX, V., otec: E. P., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom B. XXXX/XX, D., t.č. na neznámom mieste, zastúpený opatrovníkom JUDr. E. P., vyšším súdnym úradníkom Okresného súdu Piešťany, o zvýšenie výživného, takto
rozhodol:
I. Súd návrh o zvýšenie výživného zamieta.
II. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Matka maloletého podala dňa 29.4.2014 návrh, ktorým sa domáhala zvýšenia vyživovacej povinnosti otca voči maloletému zo sumy 70 Eur na sumu 150 Eur mesačne. Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky, kolízneho opatrovníka, oboznámením sa s návrhom, s celým obsahom spisového materiálu, s obsahom pripojeného spisu tunajšieho súdu spisová značka 18P 6/2013, keď pojednával v neprítomnosti opatrovníka otca maloletého v súlade s ustanovením § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku a zistil nasledovný skutkový stav: Matka uviedla, že žiada zvýšiť vyživovaciu povinnosť otca voči maloletému od podania návrhu zo sumy 70 Eur na sumu 150 Eur mesačne, nakoľko sa dozvedela, že po rozvode začal otec pracovať v Anglicku, kde pracoval aj pred rozvodom a keď sa dozvedel, že sa chce rozvádzať, vrátil sa na Slovensko, nahlásil sa na úrade práce a keď boli rozvedení, znova sa vrátil do Anglicka. Matka uviedla, že v čase rozvodu tiež bývala u starých rodičov a poberala len rodičovský príspevok. Matka uviedla, že maloletý nenavštevuje škôlku, lebo jej to finančne nevychádza. Matka uviedla, že otec jej pravidelne posiela na maloletého výživné v sume 70 Eur mesačne, iným spôsobom na neho neprispieva. Matka uviedla, že poberá len dávky v hmotnej núdzi 47 Eur mesačne od 1.2.2014. Matka uviedla, že nemá nárok ani na rodinné prídavky, nakoľko otec je v Anglicku. Matka uviedla, že býva aj s maloletým u starých rodičov v 2-izbovom byte, kde majú k dispozícii jednu izbu a v druhej izbe sú starí rodičia. Matka uviedla, že náklady na bývanie sú cca 150 Eur mesačne a ona dáva starým rodičom 70 Eur mesačne, z toho sa spolu stravujú, iné peniaze im nedáva. Matka uviedla, že má skončenú základnú školu, nemôže si nájsť prácu, našla si len brigády na 2 - 3 dni, ale to nemala kam dať maloletého a potom by to musela zdokladovať na úrade práce. Matka uviedla, že je evidovaná ako nezamestnaná na úrade práce. Matka uviedla, že maloletý je na ňu veľmi naviazaný, starí rodičia sa nemôžu o neho starať. Matka uviedla, že robila v Seredi, nevie, ako sa firma volá, skladajú sa tam perá, bolo to asi pred 2 mesiacmi, ale robila tam len 2 dni, lebo stará mama sa jej nechcela starať o maloletého, lebo ho nezvládala. Matka uviedla, že má vedomosť o tom, že otec býva v Anglicku, presnú adresu nevie. Matka uviedla, že sa dozvedela, že otec maloletého žije s partnerkou, ktorá má 3 deti a o svojho syna sa nezaujíma. Matka uviedla, že otec by mal robiť niekde
v pekárni, ale nevie kde. Matka uviedla, že nie je s otcom maloletého v žiadnom telefonickom kontakte, len niekedy na skype, ale nechce jej nič povedať o sebe, kde býva a kde pracuje, oznámi jej len kód, na základe čoho jej vyplatia výživné na pošte. Matka uviedla, že maloletý je zdravý, nemá žiadne problémy.
Kolízny opatrovník uviedol, že doporučuje zvýšiť výživné primerane veku a potrebám maloletého.
Súd z rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 11.3.2013 číslo konania 18P/6/2013-16, ktorý nadobudol právoplatnosť dňom 15.3.2013, zistil, že súd uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu na maloletého Jozefa sumou 70 Eur. Podľa § 62 ods.1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa § 62 ods.2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa § 62 ods.3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. 13) Podľa § 62 ods.4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Podľa § 62 ods.5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Podľa ustanovenia § 99 ods. 1 prvá veta Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, môže súd i bez návrhu zmeniť dohody a súdne rozhodnutia o výživnom pre maloleté deti. Pri rozhodovaní o zmene výživného treba porovnať okolnosti dôležité pre určenie výživného tak v čase skoršieho rozhodnutia ako aj v čase nového rozhodnutia. Predpokladom zmeny právoplatného rozhodnutia o výživnom je iba závažnejšia zmena pomerov, ktorou sa rozumie výrazná zmena tých okolností, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom.
Súd z vykonaného dokazovania zistil, že rozsudkom Okresného súdu Trnava č.k. 18P/6/2013 zo dňa 11.3.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňom 15.3.2013 súd manželstvo rodičov maloletého rozviedol, zveril maloletého do starostlivosti matky a otcovi uložil povinnosť prispievať na jeho výživu v sume 70 Eur mesačne, keď matka poberala rodičovský príspevok v sume 199,60 Eur a otec bol nezamestnaný, bez príjmu. Súd z vykonaného dokazovania zistil, že otec nie je evidovaný ako uchádzač o zamestnanie a že nie je poberateľom podpory v nezamestnanosti ani dávok v hmotnej núdzi. Matka maloletého nie je evidovaná ako uchádzač o zamestnanie, posledná evidencia bola v období od 29.1.2014 do 12.5.2014. Matke boli priznané dávky v hmotnej núdzi v sume 47,20 Eur mesačne od 1.2.2014. Súd z vykonaného dokazovania ďalej zistil, že maloletý nenavštevuje materskú škôlku, nemá zdravotné problémy, nenavštevuje žiadne krúžky a preto súd dospel k záveru, že na strane maloletého nedošlo k takej výraznej zmene pomerov od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti otca voči maloletému, ktorá by odôvodňovala zmenu úpravy vyživovacej povinnosti otca voči maloletému. Nakoľko sa súdu nepodarilo zistiť, či je otec zamestnaný, ani jeho zárobkové schopnosti, možnosti a majetkové pomery, súd nemohol porovnať okolnosti dôležité pre určenie výživného tak v čase skoršieho rozhodnutia ako aj v čase rozhodovania súdu o návrhu matky na zvýšenie výživného a preto sa súdu nepodarilo zistiť, či na strane otca došlo k takej výraznej zmene tých okolností, ktoré boli podkladom skoršieho rozhodnutia o výživnom, ktoré by odôvodňovali zmenu úpravy vyživovacej povinnosti otca voči maloletému. Vzhľadom na uvedené skutočnosti v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd o návrhu matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca voči maloletej rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
Súd rozhodol o trovách konania v súlade s ustanovením § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko v danej veci išlo o konanie, ktoré možno začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave. Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.