Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

38Cb/65/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Janou Novotnou Mlinárcsikovou v právnej veci navrhovateľa: ALU - S.V., s.r.o., so sídlom Do Stošky 23, 010 04 Žilina, IČO: 35 674 261, zastúpený: JUDr. Anna Kecerová Veselá, advokátka so sídlom Námestie SNP 2/2, 015 01 Rajec, proti odporcovi: Miroslav Kuba - LTM, s miestom podnikania Oslobodenia 513/22, 010 04 Žilina - Bánová, IČO: 43 238 998, o zaplatenie 3.014,42 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 2.167,22 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 762,60 eur od 07.01.2013 do 20.12.2013, zo sumy 715,40 eur od 21.12.2013 do 31.01.2014, zo sumy 515,40 eur od 01.02.2014 do 10.06.2014, zo sumy 215,40 eur od 11.06.2014 do 17.07.2014, zo sumy 1.058,40 eur od 13.01.2013 do 17.07.2014, zo sumy 973,80 eur od 18.07.2014 do zaplatenia, zo sumy 812,66 eur od 11.02.2013 do zaplatenia a zo sumy 380,76 eur od 14.02.2013 do zaplatenia, do troch dní po právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšnej časti návrh zamieta.

Odporca je povinný nahradiť navrhovateľovi na účet právnej zástupkyne navrhovateľa trovy konania vo výške 143,40 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 820,92 eur, do troch dní po právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa písomným návrhom doručeným súdu dňa 19.11.2013 v spojení s upresnením návrhu zo dňa 28.01.2014 domáhal, aby súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť mu istinu 3.014,42 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 762,60 eur od 07.01.2013 do zaplatenia a zo sumy 1.058,40 eur od 14.01.2013 do zaplatenia, vo výške 9,75% ročne zo sumy 812,66 eur od 11.02.2013 do zaplatenia a zo sumy 380,76 eur od 14.02.2013 do zaplatenia a nahradiť trovy konania. Na odôvodnenie uplatneného nároku uviedol, že odporca si písomnou objednávkou č. 061/2012 zo dňa 21.11.2012 a jej doplnkov objednal u navrhovateľa dodanie materiálu, podľa ponuky navrhovateľa NZ12-001268 zo dňa 16.11.2012. Navrhovateľ objednávku akceptoval, na základe čoho vznikol medzi účastníkmi právny vzťah. Navrhovateľ dodal odporcovi požadovaný tovar. Odporca tovar riadne a včas prevzal. Špecifikácia dodaného tovaru je uvedená v dodacích listoch, ak aj v jednotlivých objednávkach odporcu, ktoré sú prílohou k jednotlivým faktúram. Navrhovateľ vyúčtoval odporcovi kúpnu cenu za dodaný materiál faktúrami: č. FT12202272, vystavená dňa 07.12.2012 na 762,60 eur, splatná dňa 06.01.2013, dodací list č. DZ12-002588 zo dňa 07.12.2012, č. FT12202328, vystavená dňa 14.12.2012 na 1.058,40 eur, splatná dňa 13.01.2013, dodací list č. DZ12-002654 zo dňa 14.12.2012, č. FT13200041, vystavená dňa 11.01.2013 na 812,66 eur, splatná dňa 10.02.2013, dodací list č. DZ13-000050 zo dňa 11.01.2013, č. FT13200045, vystavená dňa 14.01.2013 na 380,76 eur, splatná dňa 13.02.2013, dodací

list č. DZ13-000054 zo dňa 14.01.2013. Dôkazom o vzniku právneho vzťahu medzi navrhovateľom a odporcom je objednávka odporcu č. 061/2012 zo dňa 21.11.2012, na ňu nadväzujúce doobjednávky a dodacie listy vystavené navrhovateľom, potvrdené odporcom. Navrhovateľ vyzval odporcu na zaplatenie splatných pohľadávok viacerými predžalobnými výzvami. Odporca reagoval na výzvu navrhovateľa zo dňa 15.7.2013 listom zo dňa 01.08.2013, ktorým uznal nárok navrhovateľa a zaviazal sa jeho pohľadávku zaplatiť v splátkach, ktoré sám navrhol. Odporca nedodržal ním navrhnutý splátkový kalendár, zaplatil len prvú splátku vo výške 1.429,33 eur, zvyšok pohľadávky navrhovateľa ku dňu podania návrhu nezaplatil. Navrhovateľ si zároveň uplatnil nárok na úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho po splatnosti faktúr, a to vo výške 8,75% vo vzťahu k faktúram č. FT12202272 a č. FT12202328 a vo výške 9,75% vo vzťahu k faktúram č. FT13200041 a č. FT13200045.

Ako prílohu návrhu na začatie konania navrhovateľ predložil faktúry č. FT12202272, č. FT12202328, č. FT13200041, č. FT13200045, dodacie listy č. DZ12-002588, č. DZ12-002654, č. DZ13-000050, č. DZ13-000054, objednávky zo dňa 07.12.2012, 13.12.2012, 09.01.2013, 11.01.2013, predžalobné výzvy zo dňa 20.03.2013, 16.05.2013, 15.07.2013 a odpoveď odporcu na predžalobnú výzvu zo dňa 01.08.2013.

Uznesením zo dňa 14.04.2012 č.k. -38 vydaným podľa ustanovenia § 114 ods. 3 OSP súd uložil odporcovi povinnosť vyjadriť sa písomne v lehote 15 dní k návrhu na začatie konania a v písomnom vyjadrení uviesť, či nárok uplatnený návrhom v celom rozsahu uznáva a ak nárok neuznáva, uviesť rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojiť listiny, na ktoré sa vo vyjadrení odvoláva a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Predmetné uznesenie bolo doručené odporcovi do vlastných rúk dňa 22.04.2014 a nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 08.05.2014. Odporca sa k návrhu na začatie konania nevyjadril.

Podaním zo dňa 12.06.2014, doručeným súdu dňa 16.06.2014 navrhovateľ vzal návrh späť v časti istiny vo výške 547,20 eur z dôvodu čiastočných úhrad pohľadávky odporcom, a to vo výške 47,20 eur dňa 20.12.2013, vo výške 200 eur dňa 31.01.2014, a vo výške 300 eur dňa 10.06.2014. Uvedené úhrady navrhovateľ zaúčtoval na úhradu faktúry č. FT12202272. Navrhovateľ zároveň žiadal, aby súd pripustil zmenu návrhu v časti úrokov z omeškania v zmysle špecifikácie uvedenej v predmetnom podaní. Vzhľadom na uvedený dispozitívny úkon navrhovateľa súd uznesením č.k. -46 zo dňa 18.06.2014 konanie v časti o zaplatenie istiny vo výške 547,20 eur zastavil, a súčasne rozhodol o vrátení zodpovedajúcej časti súdneho poplatku za návrh na začatie konania. Návrh navrhovateľa na pripustenie zmeny návrhu posúdil podľa obsahu podania pri aplikácii § 41 ods. 2 OSP len ako úpravu a špecifikáciu pôvodne uplatneného nároku na úroky z omeškania (pokiaľ ide o ich základ a obdobie omeškania), v nadväznosti na čiastočné úhrady istiny pohľadávky odporcom.

Podaním zo dňa 04.08.2014, doručeným súdu dňa 05.08.2014 navrhovateľ vzal návrh späť v časti istiny vo výške 300 eur z dôvodu čiastočných úhrad pohľadávky odporcom, a to vo výške 215,40 eur dňa 17.07.2014 a vo výške 84,60 eur dňa 17.07.2014. Zaplatenie sumy 215,40 eur navrhovateľ zaúčtoval na úhradu faktúry č. FT12202272 a zaplatenie sumy 84,60 eur na úhradu faktúry č. FT12202328. Navrhovateľ zároveň žiadal, aby súd pripustil zmenu návrhu v časti úrokov z omeškania v zmysle špecifikácie uvedenej v predmetnom podaní. S poukazom na uvedené podanie navrhovateľa súd uznesením, vyhláseným na pojednávaní dňa 12.08.2014 konanie v časti o zaplatenie istiny vo výške 300 eur zastavil, a súčasne rozhodol o vrátení zodpovedajúcej časti súdneho poplatku za návrh na začatie konania. Návrh navrhovateľa na pripustenie zmeny návrhu posúdil podľa obsahu podania pri aplikácii § 41 ods. 2 OSP len ako úpravu a špecifikáciu pôvodne uplatneného nároku na úroky z omeškania (pokiaľ ide o ich základ a obdobie omeškania), v nadväznosti na čiastočné úhrady istiny pohľadávky odporcom. Zároveň, nesprávne uvedenú sumu vo výške 715,50 eur, v petite podania navrhovateľa súd posúdil ako chybu v počítaní, keď po zohľadnení čiastočnej úhrady pohľadávky vo výške 47,20 eur sa má správne jednať o sumu vo výške 715,40 eur.

Na pojednávanie nariadené v tejto veci na deň 12.08.2014 sa nedostavili navrhovateľ a odporca. Doručenie predvolania na termín pojednávania mali riadne a včas vykázané, ako vyplýva z č. l. 48 spisu. Svoju neúčasť neospravedlnili, ani nepožiadali z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania.

Vzhľadom na uvedené, súd v súlade s ustanovením § 101 ods. 2 OSP prejednal vec v neprítomnosti navrhovateľa a odporcu.

Súd vykonal dokazovanie prednesom právneho zástupcu navrhovateľa, oboznámením sa s listinnými dôkaznými prostriedkami, ktoré sú súčasťou spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový stav:

Navrhovateľ na pojednávaní zotrval v celom rozsahu na písomnom návrhu na začatie konania, ktorý bol doručený súdu dňa 19.11.2013. Poukázal na skutočnosť, že čiastočnými úhradami odporca záväzok voči navrhovateľovi uznal. Žiadal, aby súd návrhu navrhovateľa v celom rozsahu vyhovel a zaviazal odporcu na náhradu trov konania.

Faktúrou č. FT12202272 s dátumom vystavenia 07.12.2012 a dátumom splatnosti 06.01.2013 navrhovateľ vyúčtoval odporcovi sumu 762,60 eur za dodanie tovaru, ktorý je v predmetnej faktúre špecifikovaný číslom tovaru, názvom tovaru, pôvodom tovaru, množstvom, jednotkovou cenou a celkovou cenou, a to na základe objednávky zo dňa 07.12.2012. Tovar účtovaný predmetnou faktúrou bol odporcovi dodaný na základe dodacieho listu č. DZ12-002588 vystaveného dňa 07.12.2012.

Faktúrou č. FT12202328 s dátumom vystavenia 14.12.2012 a dátumom splatnosti 13.01.2013 navrhovateľ vyúčtoval odporcovi sumu 1.058,40 eur za dodanie tovaru, ktorý je v predmetnej faktúre špecifikovaný číslom tovaru, názvom tovaru, pôvodom tovaru, množstvom, jednotkovou cenou a celkovou cenou, a to na základe objednávky zo dňa 07.12.2012 a zo dňa 13.12.2012. Tovar účtovaný predmetnou faktúrou bol odporcovi dodaný na základe dodacieho listu č. DZ12-002654 vystaveného dňa 14.12.2012.

Faktúrou č. FT13200041 s dátumom vystavenia 11.01.2013 a dátumom splatnosti 10.02.2013 navrhovateľ vyúčtoval odporcovi sumu 812,66 eur za dodanie tovaru, ktorý je v predmetnej faktúre špecifikovaný číslom tovaru, názvom tovaru, pôvodom tovaru, množstvom, jednotkovou cenou a celkovou cenou, a to na základe objednávky zo dňa 09.01.2013 a zo dňa 11.01.2013. Tovar účtovaný predmetnou faktúrou bol odporcovi dodaný na základe dodacieho listu č. DZ13-000050 vystaveného dňa 11.01.2013.

Faktúrou č. FT13200045 s dátumom vystavenia 14.01.2013 a dátumom splatnosti 13.02.2013 navrhovateľ vyúčtoval odporcovi sumu 380,76 eur za dodanie tovaru, ktorý je v predmetnej faktúre špecifikovaný číslom tovaru, názvom tovaru, pôvodom tovaru, množstvom, jednotkovou cenou a celkovou cenou, a to na základe objednávky zo dňa 14.01.2013. Tovar účtovaný predmetnou faktúrou bol odporcovi dodaný na základe dodacieho listu č. DZ13-000054 vystaveného dňa 14.01.2013.

Z listu odporcu zo dňa 01.08.2013, adresovaného navrhovateľovi vyplýva, že odporca dňa 22.07.2013 prevzal výzvu navrhovateľa realizovanú cestou právneho zástupcu na zaplatenie dlžnej sumy. Odporca sa v uvedenom liste vyjadril, že záväzok voči navrhovateľovi v celkovej výške 4.443,75 eur vznikol jeho dočasnou platobnou neschopnosťou a navrhol navrhovateľovi splátkový kalendár, obsahom ktorého bolo zaplatenie záväzku formou piatich splátok s uvedením ich výšky, dátumu splatnosti a termínu zaplatenia.

Vzhľadom na postavenie navrhovateľa a odporcu ako subjektov záväzkového vzťahu a predmet ich záväzkov súd vyhodnotil právny vzťah medzi účastníkmi konania ako obchodnoprávny podľa ustanovenia § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka č. 513/1991 Zb. (ďalej len ), podľa ktorého, táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

Podľa ustanovenia § 409 ods. 1 Obchodného zákonníka, kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.

Podľa ustanovenia § 450 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak zo zmluvy nevyplýva niečo iné, je kupujúci povinný zaplatiť kúpnu cenu, keď predávajúci v súlade so zmluvou a týmto zákonom umožní kupujúcemu nakladať s tovarom alebo s dokladmi umožňujúcimi kupujúcemu nakladať s tovarom. Predávajúci môže robiť odovzdanie tovaru alebo dokladov závislým od zaplatenia kúpnej ceny.

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 Obchodného zákonníka, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.

Podľa ustanovenia § 324 ods. 2 Obchodného zákonníka, záväzok zaniká tiež neskorým plnením dlžníka, ibaže pred týmto plnením záväzok už zanikol odstúpením veriteľa od zmluvy.

Podľa ustanovenia § 768k ods. 2, 3 Obchodného zákonníka, práva a povinnosti zo zodpovednosti za porušenie záväzkov zo zmlúv uzavretých pred 1. februárom 2013 sa spravujú podľa predpisov účinných do 31. januára 2013. Ustanovenia o čase plnenia peňažného záväzku dlžníka (§ 340a), osobitné ustanovenia pre čas plnenia peňažného záväzku dlžníka, ktorým je subjekt verejného práva (§ 340b), ustanovenia o omeškaní dlžníka (§ 365) a ustanovenia o nekalých zmluvných podmienkach a nekalej obchodnej praxi (§ 369d) účinné od 1. februára 2013 sa nevzťahujú na záväzkové vzťahy uzavreté pred 1. februárom 2013.

Podľa ustanovenia § 3 nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov občianskeho práva účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

Podľa ustanovenia § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka v znení účinnom do 31.01.2013, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.

Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.01.2013, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že medzi účastníkmi konania došlo k vzniku platného záväzkovoprávneho vzťahu, a to kúpnej zmluvy uzavretej podľa ustanovenia § 409 a nasl. Obchodného zákonníka, akceptáciou objednávok odporcu zo dňa 07.12.2012, 13.12.2012, 09.01.2013, 11.01.2013 a 14.01.2013 navrhovateľom. V priebehu konania nebolo sporné, že navrhovateľ ako predávajúci si riadne splnil svoju povinnosť z existujúceho záväzkovoprávneho vzťahu s odporcom, t.j. odporcovi dodal tovar, ktorého špecifikácia čo do množstva a druhu vyplýva z navrhovateľom predložených faktúr, dodacích listov a objednávok. Rovnako nebolo sporné, že odporca tento tovar tak, ako je špecifikovaný v dodacích listoch predložených navrhovateľom, od navrhovateľa prevzal a prevzatie tovaru potvrdil na dodacích listoch svojim podpisom.

Za dodaný tovar navrhovateľ vyúčtoval odporcovi kúpnu cenu v celkovej výške 3.014,42 eur faktúrami označenými v návrhu na začatie konania. O týchto faktúrach v priebehu konania nevznikla pochybnosť o tom, že sa dostali do dispozičnej sféry odporcu, ako vyplýva aj z obsahu listu odporcu zo dňa 01.08.2013, adresovaného navrhovateľovi, v ktorom odporca predmetné faktúry presne identifikuje a ich existenciu nepopiera. V konaní ďalej nebolo sporné, že odporca v čase po začatí konania uhradil dňa 20.12.2013 sumu vo výške 47,20 eur, dňa 31.01.2014 sumu vo výške 200 eur, dňa 10.06.2014 sumu vo výške 300 eur (všetko na úhradu faktúry č. FT12202272), dňa 17.07.2014 sumu vo výške 215,40 eur na úhradu faktúry č. FT12202272, vo výške 84,60 eur na úhradu faktúry č. FT12202328 a vzhľadom na uvedené navrhovateľ v rozsahu odporcom vykonaných čiastočných úhrad vzal návrh na začatie konania späť. Nakoľko v konaní nebola preukázaná iná dohoda účastníkov o splatnosti kúpnej ceny, odporca bol v súlade s ustanovením § 450 ods. 1 Obchodného zákonníka povinný zaplatiť kúpnu cenu, keď mu navrhovateľ umožnil nakladať s tovarom, za ktorý deň súd považuje deň prevzatia tovaru odporcom v zmysle navrhovateľom predložených dodacích listov (t.j. deň 07.12.2012, 14.12.2012, 11.01.2013 a 14.01.2013). Uvedením dátumu splatnosti na faktúrach č. FT12202272, č. FT12202328, č. FT13200041, č. FT13200045 navrhovateľ prejavil vôľu, aby mu odporca uhradil kúpnu cenu až v lehote splatnosti faktúr. Vzhľadom na uvedené sa odporca dostal do omeškania so splnením peňažného záväzku voči navrhovateľovi až odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti faktúr, od ktorého dňa si navrhovateľ uplatnil nárok na zákonný úrok z omeškania.

Pri určení výšky úrokov z omeškania súd vychádzal zo znenia prechodných ustanovení § 768k ods. 2, 3 Obchodného zákonníka a § 3 nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z., v zmysle ktorých je pre aplikáciu konkrétnej právnej úpravy rozhodujúci okamih vzniku záväzkového vzťahu. V zmysle vykonaného dokazovania, v predmetnej veci došlo k objednaniu a dodaniu tovaru v celom jeho rozsahu v období pred 01. februárom 2013 (dodacie listy zo dňa 07.12.2012, 14.12.2012, 11.01.2013 a 14.01.2013), a teda v uvedenom čase vznikol záväzkový vzťah medzi účastníkmi konania. S poukazom na tieto skutočnosti a citované prechodné ustanovenia zákona a nariadenia vlády potom súd pri určení výšky úrokov z omeškania aplikoval aj vo vzťahu k dobe omeškania po 31.01.2013 právnu úpravu účinnú do 31.01.2013, t. j. ustanovenie § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka v spojení s ustanovením § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. Súdu je známe z jeho činnosti, že základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky v rozhodujúcom období bola vo výške 0,75%. Navrhovateľovi tak vznikol voči odporcovi nárok na zákonný úrok z omeškania, ktorého výška tak, ako ju ustálil súd, predstavuje 8,75% ročne. Vzhľadom na uvedené súd návrh navrhovateľa v časti úrokov z omeškania, ktoré presahovali túto zákonom stanovenú výšku, ako nedôvodný zamietol.

Vo vzťahu k faktúram, ktoré boli odporcom v priebehu konania uhradené, resp. čiastočne uhradené, jeho omeškanie v súlade s ustanovením § 365 ods. 1 Obchodného zákonníka trvalo až do dňa zániku záväzku splnením v zmysle ustanovenia § 324 ods. 2 Obchodného zákonníka.

Pokiaľ ide o list odporcu zo dňa 01.08.2013, adresovaný navrhovateľovi, tento súd na základe jeho obsahu neposúdil ako písomné uznanie záväzku v zmysle zabezpečovacieho inštitútu podľa § 323 Obchodného zákonníka s právnymi účinkami z toho vyplývajúcimi, vzhľadom na absenciu dostatočne určitého prejavu takejto vôle odporcu, ale len ako písomné vyjadrenie odporcu, ktorým reagoval na predžalobnú výzvu navrhovateľa, s tým, že nárok navrhovateľa nerozporoval.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti súd považoval navrhovateľom uplatnený nárok za skutkovo a právne dôvodný. V prejednávanej veci bol odporca nečinný, na nariadený termín pojednávania sa nedostavil, rovnako sa nevyjadril k návrhu na začatie konania a voči skutočnostiam tvrdeným navrhovateľom v priebehu tohto konania nenamietal. Odporca v priebehu konania neoznačil ani nepredložil žiadne dôkazné prostriedky, ktoré by preukazovali, že z jeho strany došlo k vykonaniu aj iných čiastočných úhrad než tých, na ktoré poukázal navrhovateľ vo svojich písomných podaniach - čiastočných späťvzatiach návrhu zo dňa 12.06.2014 a zo dňa 04.08.2014. Nakoľko v konaní nebolo preukázané, že by odporca uhradil zostatok kúpnej ceny vo výške 2.167,22 eur, súd návrhu navrhovateľa vyhovel.

Právo na zaplatenie sumy 2.167,22 eur priznal súd navrhovateľovi ako právo na zaplatenie kúpnej ceny za dodaný tovar odporcovi z titulu uzavretej kúpnej zmluvy. Právo na zaplatenie zákonného úroku z omeškania bolo navrhovateľovi priznané pri zohľadnení momentu vzniku omeškania odporcu so splnením peňažného záväzku voči navrhovateľovi podľa ustanovenia § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka v spojení s ustanovením § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom do 31.01.2013. Vo zvyšnej časti tak, ako bola špecifikovaná vyššie, súd návrh navrhovateľa zamietol.

Vo výroku o trovách zastavenej časti konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 146 ods. 2 veta druhá OSP, podľa ktorého ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca. V konaní nebolo sporné, že k čiastočným späťvzatiam návrhu na začatie konania došlo v dôsledku čiastočných úhrad dlžnej sumy zo strany odporcu po začatí konania, preto je odporca povinný nahradiť navrhovateľovi trovy zastavenej časti konania.

Vo výroku o trovách konania vo vzťahu k rozhodnutiu vo veci samej rozhodol súd podľa ustanovenia § 142 ods. 3 OSP, podľa ktorého, aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia. Časť uplatneného nároku navrhovateľa, v ktorej bol návrh navrhovateľa zamietnutý (úroky z omeškania v rozsahu nad zákonom stanovenú výšku) predstavuje len pomerne nepatrnú časť celého uplatneného nároku, preto súd pri aplikácii citovaného ustanovenia § 142 ods. 3 OSP priznal navrhovateľovi voči odporcovi plnú náhradu trov konania.

Vzhľadom na uvedené, súd priznal navrhovateľovi plnú náhradu dôvodne uplatnených trov konania potrebných na účelné uplatňovanie práva v sume 143,40 eur titulom súdneho poplatku za návrh na začatie konania (pri zohľadnení časti súdneho poplatku v celkovej sume 37,10 eur, ktorá bola navrhovateľovi vrátená) a v sume 820,92 eur titulom trov právneho zastúpenia podľa nasledovnej špecifikácie:

- prevzatie a príprava zastúpenia na základe plnej moci z 10.01.2013: 121,17 eur + 7,81 eur režijný paušál,

- návrh na začatie konania zo dňa 14.11.2013: 121,17 eur + 7,81 eur režijný paušál,

- čiastočné späťvzatie návrhu zo dňa 12.06.2014: 121,17 eur + 8,04 eur režijný paušál,

- čiastočné späťvzatie návrhu zo dňa 04.08.2014: 121,17 eur + 8,04 eur režijný paušál,

- účasť na pojednávaní dňa 12.08.2014: 121,17 eur + 8,04 eur režijný paušál

- cestovné za cestu na pojednávanie na Okresný súd Žilina dňa 12.08.2014, Rajec - Žilina a späť osobným motorovým vozidlom podľa predloženého osvedčenia o evidencii: 11,71 eur (spotreba 7,10 l/ km, paušálna náhrada 0,183 eur/1 km, cena paliva 1,17 eur bez DPH)

- náhrada za stratu času za cestu na pojednávanie dňa 12.08.2014, Rajec - Žilina a späť: 26,80 eur (2 začaté polhodiny x 13,40 eur).

Súd pritom aplikoval ustanovenia § 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. a) (znenie účinné do 30.06.2013), § 13a ods. 1 písm. c), d), § 16 ods. 3, § 17 ods. 1 a § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení účinnom v čase realizácie jednotlivých úkonov právnej služby. Náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia je odporca povinný zaplatiť v súlade s ustanovením § 149 ods. 1 OSP na účet právnej zástupkyne navrhovateľa, do troch dní po právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia dvojmo, prostredníctvom Okresného súdu Žilina ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Odvolanie proti rozsudku, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).