Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_6C-6-2014.pdf
PDF · 126.71 KB
Case nature
Area
Subarea
6C/6/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bardejov samosudcom JUDr. Karolom Krochtom v právnej veci žalobcu Home Credit Slovakia, a.s., Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, IČO: 36 234 176, zastúpeného ERASMUS LEGAL, s.r.o., Justičná 9, 811 07 Bratislava proti žalovanej A. X., K.. XX.XX.XXXX, B. XXX, XXX XX Y., I..Č.. U. X, XXX XX O., zastúpenej JUDr. Rastislavom Lenartom, advokátom, Pollova 32, 040 18 Košice, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovanej Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Nám. Legionárov 5, 080 01 Prešov, IČO: 42 176 778, zastúpeného JUDr. Zdeňkou Vokálovou, advokátkou, Hlavná 61, 080 01 Prešov, o zaplatenie 1.509,27 € s príslušenstvom takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a .
Žalobca n e m á právo na náhradu trov konania a žalovanej a vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou podanou dňa 27.02.2013 na Okresnom súde Prešov domáhal, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť mu sumu 1.509,27 € a trovy konania.
Žalobu odôvodňoval tým, že so žalovanou uzavrel úverovú zmluvu číslo 3708193489 a súčasne Zmluvu o revolvingovom úvere I a Zmluvu o revolvingovom úvere II s tým, že neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy boli úverové zmluvné podmienky žalobcu vymedzujúce práva a povinnosti zmluvných strán, s ktorými bola žalovaná oboznámená
a podpisom zmluvy prejavila súhlas byť nimi viazaná. Úverová zmluva sa podľa žalobcu stala platnou podpisom zmluvy a žalobca bol za podmienok uvedených v hlave 9 úverových podmienok oprávnený poskytnúť žalovanej revolvingový úver, vydať a zaslať jej úverovú kartu spolu s výzvou k jej aktivácii a príručkou pre držiteľa. V žalobe tvrdil, že žalovaná v súlade s ustanoveniami zmluvy a úverových podmienok využila právo na poskytnutie revolvingového úveru vyplývajúce jej zo Zmluvy o revolvingovom úvere I a revolvingový úver čerpala, k čerpanie úveru Zmluvy o revolvingovom úvere II nedošlo. Tvrdil, že zmluva o revolvingovom úvere I sa stala platnou podpisom úverovej zmluvy, no účinnosť mala odloženú na budúcnosť s tým, že účinnosť nadobudne až okamihom prvého čerpania finančných prostriedkov prostredníctvom úverovej karty po splnení odkladacej podmienky vo forme telefonickej aktivácie úverovej karty žalovanou. Podľa tvrdenia žalobcu tak uzavretím zmluvy priamo práva a povinnosti žalovanej nevznikli, keďže k účinnosti zmluvy a poskytnutiu finančných prostriedkov mohlo dôjsť až priamym úkonom žalovanej vo forme aktivácie úverovej karty ako vedomého, slobodného a vážneho prejavu žalovanej aktivovať kartu a čerpať revolvingový úver. V žalobe žalobca tvrdil, že žalovaná sa zaviazala úver splatiť v mesačných splátkach vo výške 4 % z výšky úverového rámca
platného ku dňu splatnosti splátky pričom v splátkach boli zahrnuté zmluvne dohodnuté úroky, časť úverovej istiny a poplatky za poskytovanie služby podľa aktuálneho sadzobníka s tým, že nakoľko sa jednalo o revolvingový úver, nebolo možné určiť RPMN. Žalovaná spočiatku podľa žalobcovho tvrdenia úver splácala, neskôr sa ale dostala do omeškania a tak listom zo dňa 29.03.2010 bola v zmysle úverových podmienok vyzvaná k splateniu celého zostatku úveru vo výške 1.509,27 € v lehote 15 dní. Pokiaľ ide o presnú špecifikáciu žalovanej sumy 1.509,27 €, žalobca tu poukazoval na tzv. splátkový kalendár s tým, že dlžná suma predstavuje istinu, poplatky za výber z bankomatu a za výpis z úverového účtu, úrok a zmluvnú pokutu.
Žalovaná sa k žalobe vyjadrila písomne tak, že žalobcom uplatnený nárok neuznáva, pretože žalobca v žalobe nešpecifikoval presne kedy vznikla ním uplatňovaná pohľadávka a navyše petit žaloby a jej právne zdôvodnenie je neurčité a neúplné. Žalovaná zároveň vzniesla námietku premlčania práva žalobcu a žalobu navrhla zamietnuť v celom rozsahu.
Dňa 23.07.2013 bolo súdu doručené podanie Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, ktorým s poukazom na ust.§ 93 ods.2 Občianskeho súdneho poriadku oznámilo, že vstupuje do konania ako vedľajší účastník na podporu žalovanej a žiada o doručenie žaloby s prílohami. Žalovaná podaním zo dňa 25.08.2013 súdu oznámila, že súhlasí s tým, aby v konaní na jej strane vystupoval tento vedľajší účastník. Vzhľadom na uvedené a skutočnosť, že žalobca námietku neprípustnosti vedľajšieho účastníctva nevzniesol, súd v súlade s ust.§ 93 ods.2 Občianskeho bez ďalšieho konal s uvedeným združením ako s vedľajším účastníkom na strane žalovanej.
Dňa 23.09.2013 žalovaná Okresnému súdu Prešov podala návrh, aby vec z dôvodu vhodnosti bola prikázaná Okresnému súdu Bardejov, čo zdôvodnila zmenou bydliska, zlým zdravotným stavom a problémami s pohybom.
Uznesením Krajského súdu v Prešove zo dňa 16.01.2014 č.k.7NcC/26/2013 bola vec z dôvodu vhodnosti prikázaná Okresnému súdu Bardejov, preto ďalej konal vo veci tento súd.
Na prejednanie veci samej súd nariadil pojednávanie. Na pojednávaní dňa 11.08.2014 vec v súlade s ust.§ 101 ods.2 Občianskeho súdneho poriadku ( ďalej len „O.s.p.“) prejednal a rozhodol v neprítomnosti účastníkov, vedľajšieho účastníka a v neprítomnosti ich zástupcov s prihliadnutím na obsah spisu a vykonané dôkazy keďže tí sa na pojednávanie napriek riadnemu a včasnému predvolaniu nedostavili. K tomu treba uviesť, že žalobca a jeho právny zástupca, ktorí svoju neúčasť ospravedlnili súhlasili s prejednaním veci v ich neprítomnosti, vedľajší účastník a jeho zástupca neúčasť neospravedlnili, pojednávanie odročiť nežiadali a žiadosti žalovanej o odročenie pojednávania vyhovené nebolo. Žalovaná prostredníctvom právneho zástupcu požiadala podaním zo dňa 22.07.2014 o odročenie pojednávania z dôvodu, že v čase od 08.08.2014 do 20.08.2014 sa bude nachádzať mimo územia Slovenskej republiky v dôsledku čerpania dovolenky ako aj pracovných povinností a nesúhlasí aby sa pojednávania zúčastnil len právny zástupca. Súd v tejto súvislosti žalovanú vyzval predložiť relevantný doklad preukazujúci opodstatnenosť návrhu na odročenie pojednávania. Žalovaná však existenciu dôležitého dôvodu na odročenie pojednávania nepreukázala, preto súd jej návrh na odročenie pojednávania vzhľadom na ust.§ 119 Občianskeho súdneho poriadku a § 101 ods.2 Občianskeho súdneho poriadku neakceptoval a vec prejednal a rozhodol aj v neprítomnosti žalovanej a jej právneho zástupcu, keďže neúčasť klienta nie je dôvodom na ospravedlnenie neúčasti právneho zástupcu na pojednávaní.
Súd sa oboznámil s obsahom žaloby a písomných vyjadrení účastníkov, vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s obsahom predložených listinných dôkazov a zistil tento skutkový stav:
Účastníci vyplnením tlačiva označeného ako „Návrh na uzatvorenie úverovej zmluvy, Úverová zmluva“ číslo 37081934895000 dňa 22.08.2007 dohodli poskytnutie úveru žalovanej za účelom financovania
kúpy zvoleného tovaru- konferenčného stolíka tak, že z predajnej ceny tovaru 12.494,-Sk žalovaná priamou platbou uhradí 1.249,-Sk a zvyšok vo výške 11.245,-Sk za ňu uhradí žalobca, pričom uvedená suma predstavovala výšku žalovanej poskytnutého úveru. Tento úver sa žalovaná zaviazala vrátiť v 12- ich mesačných splátkach vo výške 1.049,-Sk platených vždy do 22.dňa mesiaca poštovou poukážkou so splatnosťou prvej splátky dňa 22.09.2007. Celkovo tak mala uhradiť žalobcovi sumu 12.588,- Sk. V zmluve bola uvedená RPMN ( 23,5 %). Vyššie uvedené skutočnosti súd zistil zo žalobcom predloženého písomného vyhotovenia „Návrhu na uzatvorenie úverovej zmluvy, Úverovej zmluvy“ číslo 37081934895000 zo dňa 22.08.2007.
Žalobca tvrdil, že vyššie uvedená úverová zmluva bola zároveň zmluvou o poskytnutí revolvingového úveru I, ktorá platnosť nadobudla podpisom a účinnosť po splnení odkladacej podmienky vo forme telefonickej aktivácie kreditnej karty žalovanou a čerpaní peňažných prostriedkov z jej strany.
Z tlačiva „Návrhu na uzatvorenie úverovej zmluvy, Úverovej zmluvy“ číslo 37081934895000 zo dňa 22.8.2007 bolo zistené, že v jeho spodnej časti je predtlačeným drobným písmom uvedené „Klient a spoločnosť Home Credit Slovakia, a.s. podpisom tejto úverovej zmluvy súčasne uzatvárajú zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru I,. čiže zmluvu o RÚ I., a to s úverovým rámcom a s pravidelnými mesačnými splátkami vo výške dohodnutej v hlave 8 a 9 Úverových podmienok spoločnosti Home Credit Slovakia a.s. Na základe takto uzatvorenej Zmluvy o RÚ I. vzniká klientovi právo na poskytnutie
revolvingového úveru I prostredníctvom úverovej karty za podmienok stanovených v hlave 8, 9, 10 a 11 Úverových podmienok spoločnosti Home Credit Slovakia a.s..
Z listiny označenej ako splátkový kalendár predloženej žalobcom ( čl.3 spisu) bolo zistené, že v tejto je záznam zo dňa 12.05.2008 označený ako „schválený úver 995.817566“ a ďalej sú tam zaznamenané výbery z bankomatov, vyúčtovania, predpisy splátok a tiež sú tam zaznamenávané úhrady. Pri dátume 29.03.2010 je tam zaznamenané zosplatnenie a je tam uvedené, že k 18.02.2013 bol dlh 1.509,27 €.
Žalobca v žalobe tvrdil, že žalovaná záväzok splácať poskytnutý úver riadne a včas nesplnila v dôsledku čoho jej bol dňa 29.03.2010 zaslaný list s výzvou k splateniu celého dlhu vo výške 1.509,27 € v lehote 15 dní od odoslania výzvy.
Žalobca teda v konaní tvrdil, že žalovaná mala mu celú dlžnú sumu vo výške 1.509,27 € uhradiť v lehote 15 dní odo dňa spísania listu zo dňa 29.03.2010 žalovanej odoslaného dňa 31.03.2010 ( čl.9 spisu) čo neurobila.
Vzhľadom na námietku premlčania práva žalobcu vznesenú žalovanou bolo potrebné zaoberať sa v prvom rade otázkou, či táto námietka je dôvodná, teda či žalobca svoje tvrdené právo uplatňuje po uplynutí premlčacej doby. Sám žalobca sa k vznesenej námietke premlčania nijako nevyjadril, žiadne argumenty prípadne spochybňujúce tvrdenie žalovanej o premlčaní jeho práva súdu nepredostrel.
Pokiaľ ide o posúdenie dôvodnosti vznesenej námietky premlčania, základnou otázkou pre právne posúdenie veci bolo ustáliť, aká premlčacia doba sa vzťahuje na uplatňované právo žalobcu a preto bolo potrebné predovšetkým určiť, či žalobcovi skutočne vzniklo právo na vrátenie úveru tak ako sa toho domáhal, čo predpokladá predovšetkým platné uzavretie riadnej úverovej zmluvy alebo či k takémuto platnému uzavretiu zmluvy nedošlo a žalobcovi vzniklo iba právo na vydanie bezdôvodného obohatenia.
Pri určení, či žalobcovi ako právnickej osobe, ktorej predmetom podnikania je okrem iného poskytovanie spotrebiteľských úverov nebankovým spôsobom vzniklo právo na vrátenie úveru, ktorý mal byť poskytnutý žalovanej ako fyzickej osobe nie na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania je vzhľadom na zákonné kritéria obsiahnuté v ust.§ 1 až 3 zák.č 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii
v znení neskorších predpisov v znení účinnom k 22.08.2007 potrebné vychádzať predovšetkým z ustanovení uvedeného zákona a nakoľko ide o spotrebiteľskú zmluvu, tak aj z relevantných zákonných ustanovení o postavení a ochrane spotrebiteľa.
Podľa § 25 ods. 1 prechodných ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11.06.2010 na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v odseku 2 neustanovuje inak.
K uzavretiu zmlúv o úvere ( na nákup tovaru a o poskytnutí úverového rámca ) malo dôjsť dňa 22.08.2007, teda ešte za účinnosti zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch, preto sa právne vzťahy účastníkov nimi založené v súlade s vyššie uvedeným spravujú týmto zákonom.
Podľa § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom k 22.08.2007 na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky , úveru alebo v inej právnej forme,
b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom,
Podľa § 4 ods. 1 citovaného zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.
Podľa § 4 ods. 2 citovaného zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä
a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť,
b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje,
c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom,
e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
f) meno a adresu spotrebiteľa,
g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov,
h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná percentuálna miera nákladov,
i) výpočet nákladov uvedených v §2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.
Podľa § 4 ods.3 citovaného zákona zmluva ďalej obsahuje
a) oprávnenia spotrebiteľa na zníženie nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa §6,
b) sankcie za porušenie zmluvy,
c) podmienky, za ktorých možno použiť zmenku alebo šek,
d) spôsob zániku záväzku zo zmluvy,
e) práva spotrebiteľa podľa § 7.
Podľa § 4 ods.4 citovaného zákona pri nesplnení podmienok podľa odsekov 2 a 3 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe
a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo
b) dodaný tovar alebo poskytnutá služba.
Žalobca sa v konaní domáhal vrátenia žalovanej poskytnutého úveru tvrdiac, že úver bol poskytnutý žalovanej vo forme úverového rámca na základe „Zmluvy o revolvingovom úvere I“, ktorá bola súčasťou úverovej zmluvy číslo 37081934895000 zo dňa 22.08.2007.
Podľa tvrdení žalobcu, právny vzťah medzi žalobcom ako veriteľom a žalovanou ako dlžníkom mal teda vzniknúť práve na základe zmlúv v tlačive „Návrh na uzatvorenie úverovej zmluvy, Úverová zmluva“ podľa ktorých poskytol žalovanej jeden spotrebiteľský úver na nákup tovaru, nároky z ktorého nie sú predmetom konania a druhý úver vo forme úverového rámca, ktorý žalovaná čerpala prostredníctvom úverovej karty a ktorého vrátenie je predmetom konania.
Pokiaľ ide o úver, ktorý mal byť žalovanej poskytnutý formou úverového rámca, k tomu súd uvádza nasledovné. Nakoľko žiadosť o nový produkt bola formulovaná v zmluve, ktorá sa uzatvárala na obstaranie iného produktu, teda poskytnutie úveru na kúpu veci, súd sa zaoberal legitímnosťou, resp. prijateľnosťou tejto zmluvnej podmienky zakomponovanej do spodnej časti tlačiva „Návrh na uzatvorenie úverovej zmluvy, Úverová zmluva“, ako aj tým, či takýto úkon mohol spôsobiť vznik zamýšľaného právneho úkonu.
Podľa § 4 ods. 3 zák. č. 250/2007 Z.z., o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom k 22.08.2007 predávajúci nesmie odmietnuť predať spotrebiteľovi výrobok, ktorý má vystavený alebo inak pripravený na predaj, alebo odmietnuť poskytnutie služby, ktorá je v jeho prevádzkových možnostiach; nesmie viazať predaj výrobku alebo poskytnutie služby na predaj iného výrobku alebo na poskytnutie inej služby. To neplatí, ak spotrebiteľ nespĺňa podmienky na kúpu podľa osobitných predpisov.
Súd s poukazom na nižšie uvedené odôvodnenie je názoru, že zmluvným ustanovením podľa ktorého „Klient a spoločnosť Home Credit Slovakia, a.s. podpisom tejto úverovej zmluvy súčasne uzatvárajú zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru I,. čiže zmluvu o RÚ I., a to s úverovým rámcom a s pravidelnými mesačnými splátkami vo výške dohodnutej v hlave 8 a 9 Úverových podmienok spoločnosti Home Credit Slovakia a.s. Na základe takto uzatvorenej Zmluvy o RÚ I. vzniká klientovi právo na poskytnutie revolvingového úveru I prostredníctvom úverovej karty za podmienok stanovených v hlave 8, 9, 10 a 11 Úverových podmienok spoločnosti Home Credit Slovakia a.s. “ spotrebiteľovi, ktorý žiadal o poskytnutie spotrebiteľského úveru na obstaranie kúpy tovaru bolo vnútené aj poskytnutie úveru o ktorý nežiadal a nemal možnosť vylúčiť ustanovenie o jeho poskytnutí, pričom prípadný úver o ktorý mal žiadať v zmluve o poskytnutí spotrebiteľského úveru nebol špecifikovaný v zmysle ust. § 4 ods. 2 zák. č.
258/2001 Z.z., teda žalovanej ako spotrebiteľovi bol vnútený produkt - úver o ktorý nežiadala a v čase žiadosti nemala o podmienkach poskytnutia úveru zodpovedajúce informácie. Najmä zodpovedajúcim návrhom na uzatvorenie zmluvy jej nebol predložený taký návrh, ktorý by obsahoval základné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere s uvedeným všetkých podmienok poskytnutia úveru, pričom nemožno ani odhliadnuť od skutočnosti, že nemala ako vylúčiť dojednanie o tomto „druhom“ úvere vo forme úverového rámca, keďže ten bol z vôle žalobcu vopred zakomponovaný do tlačiva „Návrh na uzatvorenie úverovej zmluvy, Úverová zmluva“ a to drobným husto popísaným textom, čo samo osebe sťažuje oboznámenie sa spotrebiteľa s dojednaniami v tomto texte obsiahnutými, pričom uvedená
predtlač nepripúšťala možnosť vyznačenia, že spotrebiteľ o takýto úver nemá záujem. Súdom skúmaná predtlačená „zmluva“ kontextovo začlenená ako osobitné zmluvné ustanovenie v inej úverovej zmluve neobsahovala podstatné náležitosti podľa § 4 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z.z.
Preto súd zastáva názor, že zmluvné ustanovenie - resp. zmluvná podmienka, ktorou automaticky podpisom zmluvy o spotrebiteľskom úvere na obstaranie veci spotrebiteľ žiada aj o poskytnutie iného úveru a „uzatvára“ zmluvu o revolvingovom úvere (ak chce získať úver na kúpu tovaru je donútený fakticky pristúpiť aj k dojednaniu o revolvingovom úvere ), je v rozpore s ust. § 4 ods. 3 zák.č.250/2007 Z.z. nakoľko porušuje spotrebiteľovu zmluvnú slobodu keď nepriamo je viazané poskytnutie spotrebiteľského úveru na obstaranie veci (úhradu kúpnej ceny) na poskytnutie ďalšieho úveru, ktorý sa dojednáva v danej zmluve - návrhu automaticky bez možnosti odmietnutia. Uvedená zmluvná úprava spôsobuje následky, že pokiaľ by spotrebiteľ nechcel žiadať o uzatvorenie zmluvy o poskytnutí úveru formou úverového rámca, nemohol by uzatvoriť zmluvu o spotrebiteľskom úvere na kúpu tovaru, pretože predtlačené ustanovenie zmluvy ktorou sa dojednáva poskytnutie revolvingového úveru nie je možné vylúčiť. Vzhľadom na výslovný a priamy zákonný zákaz viazať predaj výrobku alebo poskytnutie služby na predaj iného výrobku alebo na poskytnutie inej služby ( § 4 ods. 3 zák.č.250/2007 Z.z. ) nemôže obstáť argumentácia žalobcu, že „uzatvorením zmluvy o revolvingovom úvere I žalovanej nevznikli žiadne práva a povinnosti, keďže k účinnosti Zmluvy o revolvingovom úvere I a následnému poskytnutiu dohodnutého revolvingového úveru dochádza až priamym úkonom zo strany žalovanej, ktorým je aktivácia kreditnej karty ku ktorej dochádza vedomým, slobodným a vážnym prejavom vôle žalovanej aktivovať úverovú kartu, a teda využiť právo na poskytnutie revolvingového úveru prostredníctvom zavolania na určené telefónne číslo“. Nie je podstatné či bude alebo nebude úver formou úverového rámca poskytnutý, nakoľko poskytnutie závisí od rozhodnutia veriteľa. Zároveň nie je ani podstatné či dôjde k aktivácii úverovej karty žalovanou a čerpaniu tohto úveru a následnému vzniku povinnosti splácať úver a s tým spojené úroky a poplatky a viazanosť zmluvných povinností spotrebiteľa na „aktiváciu a prvé použitie karty“, pretože fakticky podpisom predmetného tlačiva zmluvy a poskytnutím úverovej karty je daný spotrebiteľovi k dispozícii úver (produkt, služba) o ktorý nežiadal. Popri tom spotrebiteľ aj pri malej nepozornosti ani nemusí mať vedomosť o tom, že vôbec nejakú zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru uzatvára, nemá ani prehľad o podmienkach poskytovania následného úveru, ktoré vôbec nie sú totožné s podmienkami úveru o ktorý bezprostredne klient žiada a môže sa o nich len domnievať. Preto ak aj takýto spotrebiteľ aktivuje a použije úverovú kartu alebo začne čerpať úver iným spôsobom, nemá prehľad o jeho povinnostiach, ktoré mu z takéhoto vzťahu môžu vyplynúť. Preto súd má za to, že samotná formulácia zmluvnej podmienky, ktorou sa v zmluve o poskytnutí jedného spotrebiteľského úveru vnúti aj poskytnutie iného úveru, rôzneho alebo rovnakého druhu nemá iné odôvodnenie ako snahu veriteľa zabezpečiť ďalšiu jeho obchodnú činnosť vnútením produktu, predstavuje výslovne zabezpečenie záujmov veriteľa - poskytovateľa služieb využívajúc neznalosť spotrebiteľa o podmienkach produktu ale hlavne skutočnosť, že jednoduché poskytnutie ďalšieho úveru doručením úverovej karty samo osebe nabáda k jej použitiu, hoci možno konštatovať, že bez takéhoto vnútenia by klient - spotrebiteľ o takýto produkt neprejavil záujem. Takéto konanie veriteľa je v rozpore s dobrými mravmi a vykazuje zjavné znaky diskriminácie ( § 4 ods.5 zák.č.250/2007 Z.z), a je aj v rozpore s obchodnými zvyklosťami a zásadami poctivého obchodného styku, nakoľko spotrebiteľovi bol vnútený produkt a tým, aj v prípade neskoršieho záujmu o tento
produkt je spotrebiteľ zbavený možnosti voľby medzi inými ponukami obdobných úverov iných poskytovateľov. Ak sa žalobca pri svojej snahe presvedčiť súd o legitímnosti takéhoto spôsobu „uzavretia zmluvy“ odvoláva na Úverové zmluvné podmienky, s tým, že tam sú aj uvedené podmienky čerpania a splácania úveru tak k tomu súd uvádza, že oboznámenie sa s uvedenými podmienkami je vzhľadom
na formu akou sú tieto napísané, a to drobným, ťažko čitateľným husto popísaným textom náročné aj pre samotný súd, nie to pre priemerného spotrebiteľa. Na rozdiel od Zmluvy o úvere na nákup tovaru, ktorej podmienky sú uvedené na prvej strane tlačiva „Návrhu na uzatvorenie úverovej zmluvy, úverovej zmluvy“, a ktoré sú vyjadrené jasne, určito a zrozumiteľne, a kde vzhľadom na skutočnosť, že išlo o úver slúžiaci na financovanie časti kúpnej ceny žalovanou kupovaného tovaru je nesporné, že zmluva bola so žalovanou spísaná na jej žiadosť, individuálne, priamo u predajcu tovaru, v zmluve je jasne uvedené, aká je celková cena tovaru, koľko z nej uhradí žalovaná priamo predajcovi, koľko za ňu formou poskytnutia úveru uhradí žalobca, koľko mesačných splátok, v akej výške, ako a kedy bude žalovaná hradiť nemôžu byť pochybnosti o vôli žalovanej zmluvu o úvere na kúpu tovaru uzavrieť a o jej vedomosti o podmienkach tejto zmluvy je nesporné, že pri tzv. revolvingovom úvere I toto splnené nebolo a že žalovaná nemala prehľad o podmienkach poskytovania tohto následného úveru.
Súd bez ohľadu na to, či je alebo nie je uvedená zmluvná podmienka v tlačive „Návrh na uzatvorenie úverovej zmluvy, Úverová zmluva“ neprijateľná zmluvná podmienka v zmluve o poskytnutí spotrebiteľského úveru, je názoru, že poskytnutie spotrebiteľského úveru len na základe ustanovenia v inej zmluve, ktoré neobsahuje základné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere nie je možné a že takéto konanie neznamená vznik úverového právneho vzťahu, i keď došlo k čerpaniu poskytnutých prostriedkov, keďže samotná zmluva nielenže neobsahovala základné náležitosti podľa zák. č. 258/2001 Z.z., ale predovšetkým nebola vyhotovená v predpísanej písomnej forme. Zákon č.258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch s nedodržaním písomnej formy zmluvy o spotrebiteľskom úvere spája jej neplatnosť ( § 4 ods.1 ) preto v danom prípade sa vôbec nejedná o existenciu právneho úkonu ale prichádza tu do úvahy len možné domáhanie sa nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia. I keby totiž bolo tlačivo zmluvy s dojednaním o revolvingovom úvere I považované za ponuku, návrh na uzavretie takejto „ďalšej“ zmluvy ( odhliadnuc od toho, že neobsahuje náležitosti podľa § 4 zákona o spotrebiteľských úveroch), na dodržanie písomnej formy zmluvy by bola nevyhnutná písomná akceptácia takéhoto návrhu žalovanou ktorú v žiadnom prípade nemôže nahradiť telefonická aktivácia karty, či čerpanie peňažných prostriedkov na čo sa odvoláva žalobca, keďže zákon o spotrebiteľských úveroch trvá na písomnej forme zmluvy. Samotné faktické čerpanie spotrebiteľského úveru môže v zmysle § 4 ods.4 zákona o spotrebiteľských úveroch zhojiť neplatnosť zmluvy iba pri nedodržaní podmienok podľa odsekov 2 a 3, nie však pri nedodržaní samotnej podmienky písomnej formy zmluvy zakotvenej v § 4 ods.1 tohto zákona.
Vzhľadom na neexistenciu platnej úverovej zmluvy žalobcovi preto nevzniklo právo na vrátenie úveru ale právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, keďže k čerpaniu peňažných prostriedkov zo strany žalovanej došlo. Žalobcovi však v prejednávanom prípade nebolo možné priznať ani právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, keďže žalovaná dôvodne vzniesla námietku premlčania práva žalobcu.
Podľa § 100 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku
dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka. Nepremlčujú sa takisto práva z vkladov na vkladných knižkách alebo na iných formách vkladov a bežných účtoch, pokiaľ vkladový vzťah trvá.
Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.
Podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z
bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
Súd v predmetnom spore prihliadol na námietku premlčania uplatnenej pohľadávky, ktorú vzniesla žalovaná. Z vykonaných dôkazov súd zistil, že žalobca právo na zaplatenie dlžnej sumy voči žalovanej uplatnil dňa 29.03.2010, keď ju vyzval zaplatiť mu sumu 1.509,27 € do 15 dní, čo v konaní ani nikto nesporil. Práve uvedený úkon žalobcu súd považuje za moment rozhodujúci pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby na vydanie bezdôvodného obohatenia v zmysle § 107 ods.1 Občianskeho zákonníka, keďže vzhľadom na konkrétnu výzvu konkrétnej osobe k zaplateniu konkrétnej sumy najneskôr tento úkon je preukázateľne momentom, kedy žalobca sa objektívne dozvedel, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil i keď sám mal nesprávne a nedôvodne za to, že uplatňuje právo na vrátenie úveru, ktoré mu nevzniklo. Námietka premlčania by teda bola nedôvodná len v prípade, ak by žalobca žalobu podal do dvoch rokov od tohto momentu, čo sa nestalo. Žaloba bola podaná na súd až dňa 27.02.2013, teda po uplynutí dvojročnej premlčacej doby. Vznesenú námietku premlčania preto považoval súd za dôvodnú a tak mu nezostávalo nič iné, ako žalobu v celom rozsahu zamietnuť.
Vzhľadom na námietku premlčania vznesenú žalovanou nemohol súd premlčané právo žalobcovi priznať a preto jeho žalobu bez ďalšieho v celom rozsahu zamietol.
S poukazom na dôvod zamietnutia žaloby žalobcu (premlčanie jeho práva), opodstatnenosťou a oprávnenosťou uplatneného nároku vo veci samej nad rozsah potrebný pre ustálenie povahy uplatneného práva sa súd nezaoberal ( viď tiež R29/1983).
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods.1 Občianskeho súdneho poriadku v spojení s § § 151 ods.1 Občianskeho súdneho poriadku ( ďalej len „O.s.p.“).
V zmysle § 151 ods.1 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd iba na návrh. V danom prípade návrh na rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania urobil iba žalobca, ten však vo veci úspech nemal ani sčasti, preto súd vyslovil, že žalobca právo na náhradu trov konania nemá. Úspešná žalovaná návrh na rozhodnutie o povinnosti nahradiť jej trovy konania neurobila, náhradu žiadnych trov v priebehu konania neuplatnila, a tak súd jej v zmysle § 151 ods.1 O.s.p. náhradu trov konania priznať nemohol a preto jej ju nepriznal. Pokiaľ ide o vedľajšieho účastníka, ten má na náhradu trov konania právo za
rovnakých podmienok ako účastník, na strane ktorého v konaní vystupoval, preto vzhľadom na výsledok konania a plný úspech žalovanej by mu náhrada trov konania patrila, avšak ani on návrh na rozhodnutie o povinnosti nahradiť mu trovy konania neurobil, náhradu žiadnych trov neuplatnil, a tak súd ani jemu v zmysle § 151 ods.1 O.s.p. náhradu trov konania priznať nemohol a preto ju ani jemu nepriznal.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia na Okresný súd Bardejov.
1, V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
2, Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
3, Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia