Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11S/76/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šiškovej a členov senátu Mgr. Mareka Janigloša a JUDr. Dariny Vargovej, v právnej veci žalobcu: OLIVA group s.r.o., Mostová 6, Bratislava, IČO: 46 710 361, zastúpeného právnym zástupcom: BEATOW PARTNERS s. r. o., Panenská 23, Bratislava, IČO: 36 868 841, proti žalovanému: Okresný úrad Nitra, Štefánikova trieda 69, Nitra, o správnej žalobe proti rozhodnutiu žalovaného č. OU-NR-OVBP2-2021/012609-002 zo dňa 31. 03. 2021, takto

rozhodol:

Súd z a m i e t a návrh žalobcu zo dňa 25. 05. 2021 na prerušenie konania.

Žalobu z a m i e t a .

Žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

I. Priebeh administratívneho konania

1. Z administratívneho spisu správny súd zistil, že dňa 16. 06. 2020 podal žalobca v zastúpení splnomocneným zástupcom návrh na vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby/využívaní územia spolu s prílohami pre stavbu „ČSPH OLIVA Topoľčany“ na pozemku parc. č. XXXX/XX, k. ú. G., (ďalej len „stavba“).

2. Vzhľadom k tomu, že predložené podklady nepostačovali na riadne posúdenie návrhu, vyzvalo Mesto Topoľčany (ďalej len „stavebný úrad) listom č. 2020/Výst. -002 zo dňa 18. 06. 2020 žalobcu, aby v stanovenej lehote doplnil návrh podľa ust. vyhlášky č. , ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona, o 1 sadu projektovej dokumentácie a stanoviská dotknutých orgánov uvedené vo výzve. Stavebný úrad skonštatoval, že predložená projektová dokumentácia nie je v súlade s platným Územným plánom mesta Topoľčany, a preto vyzval žalobcu, aby v tej istej lehote predložil projektovú dokumentáciu zosúladenú s platným územným plánom. Zároveň rozhodnutím č. 2020/Výst.3715-St.-003 zo dňa 18. 06. 2020 prerušil konanie.

3. Dňa 29. 07. 2020 boli stavebnému úradu zo strany žalobcu doručené ďalšie doklady vrátane projektovej dokumentácie pre územné rozhodnutie.

4. Dňa 10. 09. 2020 vydal stavebný úrad rozhodnutie č. 2020/Výst.3715-Ku-004, ktorým konanie o umiestnení stavby podľa ust. § 35 ods. 3 stavebného zákona zastavil z dôvodu, že žalobca v stanovenej

lehote nedoplnil návrh požadovaným spôsobom. Žalobca neprepracoval projektovú dokumentáciu tak, aby bola v súlade s územným plánom mesta Topoľčany v znení jeho zmien a doplnkov.

5. Proti rozhodnutiu stavebného úradu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie zo dňa 08. 10. 2020, o ktorom odvolací orgán rozhodol tak, že dňa 26. 11. 2020 vydal rozhodnutie č. OU-NR- OVBP2-2020/041027-002, ktorým napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil stavebnému úradu na nové prejednanie a rozhodnutie, keď mal za to, že ak stavebný úrad dospel k záveru, že je umiestnenie stavby v rozpore s územným plánom, mal návrh zamietnuť podľa § 37 ods. 4 stavebného zákona a nemal žalobcu vyzývať, aby predkladal stanoviská dotknutých orgánov. Zároveň mal za to, že rozpor s územným plánom v predmetnom prípade nie je možné odstrániť doplnením alebo zmenou projektovej dokumentácie. Mal tak za to, že stavebný úrad vec nesprávne posúdil a rozhodol na základe nesprávneho právneho predpisu.

6. Po vrátení spisového materiálu stavebný úrad listom č. 2020/Výst.3715-Ku-006 zo dňa 11. 12. 2020 v súlade s ust. § 33 ods. 2 správneho poriadku oznámil stavebníkovi možnosť oboznámiť sa s podkladmi rozhodnutia a zároveň ho vyzval, aby sa k nim v stanovenej lehote vyjadril.

7. Dňa 17. 12. 2020 bola stavebnému úradu doručená od splnomocneného zástupcu žalobcu „Žiadosť o pokračovanie v konaní a stanovisko navrhovateľa k rozhodnutiu o odvolaní.“ Žalobca požadoval od stavebného úradu bezodkladné vydanie rozhodnutia s tým, aby stavebný úrad návrhu v plnom rozsahu vyhovel a stavbu povolil.

8. Súčasťou spisu je aj stanovisko k podnetu na umiestnenie stavby ČS PHM Oliva, Topoľčany, od spoločnosti ATELIÉR OLYMPIA, spol. s r.o., z ktorého vyplynul záver, že zámer umiestniť stavbu čerpacej stanice ČS PHM Oliva na ploche pozemku p. č. XXXX/XX, k. ú. G. nie je v súlade so záväznými časťami Územného plánu mesta Topoľčany a v tejto polohe zóny 6 nie je možné túto stavbu umiestniť. Umiestnenie čerpacích staníc pohonných hmôt na plochách, ktoré nie sú vyslovene Územným plánom mesta Topoľčany na to určené, je v rozpore so záväznými časťami tejto územnoplánovacej dokumentácie.

9. Stavebný úrad následne dňa 08. 01. 2021 vydal rozhodnutie č. 2020/Výst.3715- K-004, ktorým návrh žalobcu podľa ust. § 37 ods. 4 stavebného zákona zamietol.

10. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie zo dňa 01. 02. 2021, o ktorom rozhodol žalovaný, žalobou napadnutým rozhodnutím, opísaným v čl. II tohto odôvodnenia.

II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia žalovaného

11. Žalovaný svojim rozhodnutím zo dňa 31. 03. 2021 zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Mesta Topoľčany č. 2020/Výst.3715-K-004 zo dňa 08. 10. 2021.

12. V rozhodnutí opísal priebeh administratívneho konania a k postupu stavebného úradu uviedol, že Mesto Topoľčany má spracovaný územný plán, ktorého záväzná časť v znení zmien a doplnkov č. 1, č. 2, č. 3, č. 4, a č. 5 bola vyhlásená Všeobecným záväzným nariadením č. 3/2018 schváleným Mestským zastupiteľstvom v Topoľčanoch uznesením č. 578/23/2018 zo dňa 15. 02. 2018. Záväzná časť Územného plánu mesta Topoľčany v znení zmien a doplnkov č. 1 - č. 5 pozostáva z textovej časti a grafickej časti v rozsahu výkresov č. 2 Komplexný výkres, výkres č. 12 Výkres regulatívov a výkres č. 13 Výkres verejnoprospešných stavieb. Podľa Územného plánu mesta Topoľčany je dotknuté územie súčasťou obytnej zóny - „06. Mestská obytná zóna“, ktorá je charakterizovaná hlavnou funkciou obytnou a funkciou občianskej vybavenosti, ktorá tvorí doplnkovú možnosť využitia zóny. Jednotlivé typy občianskej vybavenosti s konkrétnymi charakteristikami sú špecifikované plošne v grafickej časti s textovou záväznou časťou v rámci sekundárneho členenia zóny. Navrhovaná stavba je umiestnená v podzóne 06.3 „Areály obchodnej vybavenosti“ s určeným záväzným regulatívom funkčného využitia „VO - jestvujúce obchodné zariadenia“, pre ktoré v zmysle záväzného regulatívu je určené rešpektovať vymedzenú funkciu a zabezpečiť dostatočné odstavné a parkovacie plochy. Ako doplnková funkcia sú určené služby. V špecifikácii 06.3 „Areály obchodnej vybavenosti“ v súvislosti s regulatívmi pre areály

OC Kaufland a Tesco sa zdôrazňuje „starostlivosť o rozvíjanie vysokej zelene v štruktúre panelového sídliska (opäť na troch úrovniach návrhu koncepcie zelene ...).“ V súvislosti so zástavbou obchodných reťazcov OC Kaufland, Billa, LIDL, TESCO a pod. nachádzajúcich sa v podzónach VO, VO1 sa záväznej textovej časti v kapitole č. 3 „Určenie prípustných, obmedzujúcich alebo vylučujúcich podmienok na využitie jednotlivých plôch a intenzitu ich využitia - limity využitia územia sa uvádza: „Regulatív zelene sa nestanovuje, avšak sa požaduje pri vstupných priestoroch, príjazdových komunikáciách, parkoviskách a pod. nahradiť výsadbou kvalitných drevín - stromy a kry“.

13. V území „06. Mestská obytná zóna“ je umiestnenie čerpacej stanice pohonných hmôt definované regulatívom na str. 120 územného plánu nasledovne: „ČS1 - čerpacia stanica ph-benzín ul. Čs. armády

- rešpektovať vymedzenú funkciu“. Z uvedených regulatívov je teda zrejmé, že umiestnenie plochy čerpacej stanice v Mestskej obytnej zóne 06 je záväzne určené situovaním na ul. Čs. armády a územný plán mesta nepovoľuje na tento účel použiť iné plochy funkčne určené pre občiansku vybavenosť t. j. ani plochy „VO - Jestvujúce obchodné zariadenia“, na ktorých má byť stavba podľa návrhu umiestnená.

14. Žalovaný ďalej uviedol, že stavby čerpacích staníc pohonných hmôt vzhľadom na svoj špecifický charakter patria, čo sa týka členenia územného plánu, k Dopravnému vybaveniu obce. Uvedené zaradenie vyplýva aj z Metodickej príručky „Štandardy minimálnej vybavenosti obcí“, ktorú vydalo Ministerstvo životného prostredia SR v roku 2002 (aktualizovaná v r. 2010). Metodická príručka špecifikuje základné požiadavky vyplývajúce zo stavebného zákona, vyhlášky č. a ostatných súvisiacich právnych predpisov. Metodická príručka stanovuje základné odporúčania pri navrhovaní podmienok pre fungovanie jednotlivých funkčných zložiek obcí. Podľa Metodickej príručky základné funkčné zložky v organizácii obce sú: 1. Bývanie, 2. Občianska vybavenosť: školstvo, zdravotníctvo, sociálne služby, kultúrne zariadenia, služby, športové zariadenia, finančné služby, obchod, verejné stravovanie, 3. Zeleň v obci, 4. Doprava, 5. Rekreácia. ČSPH resp. ČSPL sú zaradené do funkčnej zložky 4. Doprava ako „Zariadenia cestnej dopravy v obci“. Aj z uvedeného členenia funkčných zložiek je zrejmé, že stavby ČSPH nepatria k funkcii Občianskej vybavenosti - služby, ale sú súčasťou funkcie Doprava resp. Dopravné vybavenie. Umiestnenie ČSPH na plochách s iným funkčným využitím ako Dopravné vybavenie je možné, avšak len za podmienky, že takáto možnosť je pre dané územie v územnom pláne vyslovene definovaná napr. ako prípustná funkcia alebo určená explicitne. Regulatívy územného plánu obce sú právne záväzné a určujú konkrétne využitie územia. Iné určenie využitia územia nemožno vyvodzovať argumentom, podľa ktorého to, čo v územnom pláne nie je regulatívmi stanovené, je dovolené, lebo by tým bola umožnená neschválená zástavba a nekoordinované funkčné využívanie územia. Na základe vyššie uvedeného považoval žalovaný výklad Územného plánu mesta Topoľčany, tak ako ho podal stavebný úrad v napadnutom rozhodnutí, za správny.

15. Pokiaľ ide o žalobcom namietaný rozpor regulatívov Územného plánu Mesta Topoľčany s ust. a vyhlášky žalovaný zopakoval, že zákonnosť, či už obsahu všeobecne záväzného nariadenia, uznesenia alebo postupu pri ich prijatí, je možné preskúmať len v osobitnom konaní na návrh prokurátora, a pokiaľ nedôjde k vysloveniu nesúladu všeobecne záväzného nariadenia so zákonom alebo k zrušeniu uznesenia, je potrebné vychádzať z prezumpcie ich zákonnosti. Nesúlad právnej normy nižšej právnej sily s SR je oprávnený vysloviť len Ústavný súd SR.

16. K námietke žalobcu, že „výklad Územného plánu v tom zmysle, že z neho vyplýva regulatív, ktorý presne vymedzuje miesta, na ktorých možno umiestniť čerpacie stanice, porušuje vlastnícke právo zakotvené v SR“, žalovaný uviedol, že každý územný plán môže predstavovať zásadné obmedzenie zaručeného práva vlastniť majetok. Územný plán obce, ako výsledok normotvornej činnosti zástupcov obyvateľov v danom mieste a čase, vyjadruje verejný záujem obyvateľov, je prejavom hodnôt, ktoré chce obec resp. mesto na svojom území chrániť a uprednostňovať. Ide o využitie práv účasti verejnosti na správe vecí verejných, na spôsobe ochrany hodnôt, ktoré mesto v mene svojich obyvateľov vyjadrilo prijatím územného plánu určitého obsahu. V teste proporcionality tak proti sebe stoja právo žalobcu na ochranu vlastníctva a právo verejnosti v účasti na správe vecí verejných. Vlastnícke právo v teste proporcionality v tomto kontexte musí ustúpiť právu verejnosti na správe vecí verejných. Územný plán mesta je garanciou ochrany verejného záujmu v danom mieste a čase, pred ktorým subjektívne právo vlastníka nemožno uprednostniť.

17. Vzhľadom ku skutočnosti, že žalovaný považoval návrh žalobcu z vyššie uvedených dôvodov za návrh, ktorý je v rozpore s Územným plánom mesta Topoľčany, bol žalovaný toho názoru, že nemá

právny význam skúmať ďalej otázku prepočtu či opodstatnenosti ďalších parkovacích miest, ako ani otázku rozporu návrhu s regulatívmi zelene.

18. Záverom vytkol postup stavebného úradu pri nahliadnutí p. X. W. do spisového materiálu v súvislosti s absenciou plnomocenstva od splnomocniteľa, kde bol súhlas dodatočne odkonzultovaný telefonicky s právnym zástupcom žalobcu.

III. Argumenty žalobcu v podanej žalobe

19. Podanou žalobou zo dňa 25. 05. 2021, ktorá bola doručená tunajšiemu súdu dňa 25. 05. 2021, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-NR-OVBP2-2021/012609-002 zo dňa 31. 03. 2021 vrátane rozhodnutia Mesta Topoľčany č. 2020/Výst.3715-K-004 zo dňa 08. 01. 2021. Žiadal, aby správny súd žalobou napadnuté rozhodnutie, ako i rozhodnutie Mesta Topoľčany zrušil a vec vrátil Mestu Topoľčany na ďalšie konanie a rozhodnutie.

20. Žalobca opísal v žalobe konanie pred správnymi orgánmi, pričom následne konštatoval nezákonnosť rozhodnutia žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím a to z dôvodu, že žalovaný vec nesprávne právne posúdil a rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov.

21. V žalobe uviedol, že výklad Územného plánu, ktorý urobili správne orgány, nevyplýva z jeho textu alebo grafického vyobrazenia. V časti „06. Mestská obytná zóna“ Územného plánu (ďalej len „MOZ č. 6“) sa v grafickom znázornení tejto mestskej obytnej zóny (str. 117 Územného plánu) nachádza značka „ČS1“ ako možno vidieť z grafického znázornenia MOZ č. 6, pričom z textovej časti Územného plánu v tabuľke regulatívov MOZ č. 6 je pri predmetnej značke uvedený len nasledovný regulatív: „ČS1 - čerpacia stanica ph-benzín ul. Čs armády - rešpektovať vymedzenú funkciu“ (str. 120 Územného plánu). Územný plán neobsahuje akékoľvek iné vysvetlivky k uvedenej značke, či už v jeho textovej alebo grafickej časti. Stavebný úrad si tento regulatív vysvetľuje spôsobom, že v príslušnej mestskej obytnej zóne nie je možné postaviť ďalšiu čerpaciu stanice na inej ploche, ako na ploche, kde sa predmetná značka na príslušnom grafickom vyobrazení v Územnom pláne nachádza t. j. výlučne na pozemku parc. č. 5447/106, katastrálne územie: Topoľčany (ďalej len „Pozemok“). Podľa žalobcu tento záver z predmetných častí Územného plánu nie je možné vyvodiť. V žiadnej časti Územného plánu (či už textovej alebo grafickej) sa nenachádza informácia o tom, že na iných plochách v MOZ č. 6 nie je možné umiestniť inú čerpaciu stanicu, okrem čerpacej stanice na Pozemku. Pre porovnanie, keby takýto zákaz mal z Územného plánu vyplývať, nepochybne by v ňom bol vyslovene uvedený, ako tomu tak je pri regulatívoch „Navrhované plochy rodinných domov, Malopodlažná bytová výstavba“ a „Bytová výstavba - Sídlisko Juh 1“ pri ktorých je uvedený zákaz „nepripustiť hlučné, nehygienické prevádzky a prevádzky náročné na dopravu“, či pri regulatíve „Navrhované plochy rodinných domov, Malopodlažná bytová výstavba“ ešte aj zákaz „nepripustiť poľnohospodársku drobnovýrobu“.

22. Podľa názoru žalobcu Regulatív „rešpektovať vymedzenú funkciu“ nie je možné chápať ako zákaz postaviť čerpaciu stanicu v danej mestskej obytnej zóne na inom mieste, ak by sa rešpektovali podmienky stanovená Územným plánom. Samotné vyobrazenie značky „ČS1“ v grafickom znázornení Územného plánu len indikuje určitý vzťah medzi Pozemkom a funkciou čerpacej stanice pohonných hmôt. Napríklad sa táto značka dá interpretovať aj v tom zmysle, že na konkrétnom pozemku je prednostne preferovaná stavba čerpacej stanice pohonných hmôt. Umiestnenie tejto značky na Pozemku však nemôže znamenať obmedzenie využitia iných pozemkov v rámci príslušnej zóny, nakoľko takéto obmedzenie nevyplýva z akéhokoľvek textu obsiahnutého v Územnom pláne. Žalobca poukázal na to, že Územný plán neobsahuje určenie prípustných, obmedzujúcich alebo vylučujúcich podmienok na využitie Pozemku alebo ďalších plôch MOZ č. 6 v súvislosti s výstavbou čerpacích staníc pohonných hmôt. Z uvedeného vyplýva, že výklad Územného plánu, ktorý prezentuje stavebný úrad a žalovaný v prvostupňovom rozhodnutí a rozhodnutí žalovaného, nevyplýva či už z textovej alebo grafickej časti Územného plánu.

23. Žalobca ďalej uviedol, že aj v prípade, ak by z textu alebo grafického vyobrazenia Územného plánu aj vyplýval záver, ktorí prezentuje žalovaný a stavebný úrad (t. j. že umiestnenie čerpacej stanice v MOZ

č. 6 je záväzne určené situovaním na ul. Čs. armády, teda že Územný plán nepovoľuje v MOZ č. 6 na tento účel použiť iné plochy ako Pozemok), bol by tento záver v rozpore s právnymi predpismi, konkrétne so , v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), Vyhláškou, o ochrane hospodárskej súťaže, v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), a .

24. Územný plán bol spracovaný ako územný plán obce, pričom pre územie MOZ č. 6 nebol vypracovaný územný plán zóny. Zatiaľ čo v zmysle a , územný plán obce môže obsahovať zásady a regulatívy priestorového usporiadania a funkčného využívania územia obce v nadväznosti na okolité územie a prípustné, obmedzené a zakázané funkčné využívanie plôch, územný plán zóny môže v zmysle a obsahovať zásady a regulatívy podrobnejšieho priestorového usporiadania a funkčného využívania pozemkov, stavieb a verejného dopravného a technického vybavenia územia, ako aj zásady a regulatívy umiestnenia stavieb na jednotlivých pozemkoch, do urbánnych priestorov a zastavovacie podmienky jednotlivých stavebných pozemkov. Túto skutočnosť potvrdzuje aj Vyhláška, ktorá v obsahuje v zastavovacie podmienky na umiestnenie jednotlivých stavieb s určením možného zastavania a únosnosti využívania územia, ktoré sú potom konkrétnejšie špecifikované v Vyhlášky, pričom toto ustanovenie sa vzťahuje len na územný plán zóny. Ustanovenie Vyhlášky, ktoré sa vzťahuje na územný plán obce takéto ustanovenie neobsahuje, nakoľko v porovnaní s územným plánom zóny je územný plán obce všeobecnejším dokumentom, ktorý sa netýka podmienok umiestňovanie konkrétnych stavieb v regulovanom území, ale uskutočňuje reguláciu na všeobecnejšej úrovni. Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ by bolo možné uvažovať o tom, že územný plán môže v určitej miere všeobecnosti určovať, aký druh stavby je možné umiestniť na konkrétnom pozemku, musel by byť pre príslušné územie spracovaný územný plán zóny. V zmysle vyhlášky záväzná časť územného plánu obce môže určovať konkrétne plochy len v súvislosti s výstavbou verejnoprospešných stavieb, pričom sa jedná o vymedzenie plôch a nie konkrétnych parciel registrovaných v katastri nehnuteľností. Podľa názoru žalobcu Územný plán musí mať určitú mieru flexibility. Táto požiadavka je o to aktuálnejšia, že v prípade Územného plánu sa jedná o územný plán obce a nie o územný plán zóny. Vzhľadom na urbanistický rozvoj MOZ č. 6 môže vzniknúť potreba výstavby objektov (napr. rozličných objektov pre poskytovanie služieb), ktoré sú potrebné pre obsluhu MOZ č. 6, ale aj ďalších priľahlých území. Vzhľadom na to, že proces zmeny Územného plánu si vyžaduje dlhšie časové obdobie, nepovažuje žalobca takéto riešenie za praktické a ani súladné s pravidlami územného plánovania podľa .

25. Žalobca ďalej konštatoval, že pokiaľ by chcel stavebný úrad v rámci vypracovania územnoplánovacej dokumentácie umiestniť stavbu čerpacej stanice pohonných hmôt na konkrétny pozemok, bolo potrebné, aby mal stavebný úrad vopred overenú koncepciu lokalizácie čerpacej stanice pohonných hmôt (ďalej len „Overená koncepcia“). V súvislosti s vypracovaním Územného plánu však stavebný úrad nezabezpečil vypracovanie overenej koncepcie.

26. Žalobca ďalej poukázal na znenie ust a Ministerstva životného prostredia SR č. o územnoplánovacích podkladoch a územnoplánovacej dokumentácii, v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), z ktorého vyplýva, že regulatívy v územnom pláne „určujú spôsob využitia územia a obmedzujú, vylučujú alebo podmieňujú umiestňovanie stavieb na pozemku“. Ak by bol sporný regulatív Územného plánu chápaný tak, ako ho chápu žalovaný a stavebný úrad, tak by arbitrárne určoval počet čerpacích staníc v MOZ č. 6 a aj ich umiestnenie na konkrétnych pozemkoch. Takýto regulatív, ktorý by umožňoval vybudovanie určitých stavieb len na určitých pozemkoch (a nie územie, kde tieto stavby nemožno vybudovať, alebo kde je ich možné vybudovať len po splnení určitých podmienok), by sa tak dostal do rozporu s týmto ustanovením. Uvedené potvrdzujú aj regulatívy iných stavieb v MOZ č. 6 obsahujúce presné zákazy a príkazy, ktoré je nutné dodržiavať. V prípade Školského areálu je to napríklad povinnosť zabezpečiť prevedenie teplofikačných opatrení (str. 119 Územného plánu), v prípade Obchodného centra povinnosť zabezpečiť dostatočné parkovacie plochy, ako aj určenú intenzitu funkčného využitia plôch (str. 119 Územného plánu) a v prípade Areálu voľného času „Margarétka“ (Navrhovaného areálu amfiteátra) povinnosť zabezpečiť primerané architektonické riešenie exteriérových priestorov a mobiliáru (str. 119 Územného plánu).

27. V rozhodnutí žalovaného či prvostupňovom rozhodnutí žalovaný ani stavebný úrad nevysvetľujú, prečo by v MOZ č. 6 mala byť umiestnená práve jedna čerpacia stanica a ani zdôvodnenie, prečo

by mala byť umiestnená práve na Pozemku. Nevyplýva to implicitne ani zo samotného Územného plánu a preto nie je odôvodnené Územný plán vykladať v zmysle, že z neho vyplýva zákaz umiestniť v MOZ č. 6 čerpaciu stanicu aj na inej ploche ako na Pozemku. Územný plán neobsahuje pre MOZ č. 6 reguláciu prípustného, obmedzeného a zakázaného funkčného využitia plôch v zmysle . Takisto Územný plán neobsahuje pre MOZ č. 6 akýkoľvek regulatív, ktorý by zakazoval vybudovanie čerpacej stanice na ploche mimo Pozemku. Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ žalobca splní podmienky pre vybudovanie čerpacej stanice pohonných hmôt vyplývajúce zo , Ministerstva životného prostredia SR č. , (ďalej len „“) a bodu č. 16.2 STN 73 6110, je oprávnený čerpaciu stanicu pohonných hmôt vybudovať v MOZ č. 6 aj na inej ploche ako na Pozemku. Vlastník Pozemku má právo sa rozhodnúť, ako so svojim pozemkom naloží, teda či na ňom vybuduje čerpaciu stanicu, inú stavbu alebo ho využívať po určitú dobu nebude. Akceptovaním výkladu Územného plánu, ako ho ponúka stavebný úrad a žalovaný, by mohlo dôjsť do absurdnej situácie, ak by sa vlastník Pozemku rozhodol využiť ho na iný účel ako na vybudovanie čerpacej stanice, alebo by sa rozhodol ho vôbec nevyužívať, potom by v príslušnej zóne neexistovala žiadna čerpacia stanica, čo určite nemôže byť zámerom Územného plánu.

28. Regulatívy územných plánov by nemali mať charakter príkazov umiestniť určité druhy stavieb na konkrétnych pozemkoch, ale skôr charakter podmienok umiestňovania určitých druhov stavieb na týchto pozemkoch. Žalobca poukázal na právne stanovisko Univerzity Komenského v Bratislave, Právnickej fakulty zo dňa 23. 11. 2020, ktoré citoval s tým, že schvaľovanie územnoplánovacej dokumentácie má normatívny charakter. Ide o stanovovanie pravidiel a regulatívov, ktoré sú záväzné pre väčší počet prípadov, ako len pre jeden konkrétny prípad. Na aký konkrétny účel sa pozemok využije je zrejmé až z územného rozhodnutia - individuálneho správneho aktu. Územný plán, ktorý predstavuje predpis normatívneho charakteru nemôže určovať, akým spôsobom sa daný pozemok využije, to prináleží až stavebnému úradu v územnom konaní pri rozhodovaní o umiestnení stavby. Preto určovanie, že sa má daný pozemok využiť na vybudovanie čerpacej stanice nie je vecou ktorá by sa mala riešiť v územnom pláne, ale vecou, o ktorej má stavebný úrad rozhodovať až následne v rámci územného konania. Aj z tohto dôvodu žalobca považuje výklad Územného plánu v tom zmysle, že by určoval vybudovanie čerpacej stanice len na Pozemku, za taký výklad, ktorý sa prieči právnej povahe územných plánov ako takých a napokon aj systematike , ktorý hovorí, že rozhodovanie o konkrétnych právach vlastníkov jednotlivých pozemkov príslušný stavebný úrad realizuje až územným rozhodnutím podľa a nasl. (napr. vydaním rozhodnutia o umiestnení stavby). Uvedené vyplýva aj z rozhodnutia Ústavného súdu SR -6 zo dňa 21. 08. 2003, kde na str. 5 Ústavný súd SR píše: „Schválený územný plán nie je rozhodnutím spôsobujúcim zmenu vlastníctva a1ebo akýmkoľvek spôsobom dotýkajúcim sa vlastníctva navrhovateľa.“

29. K poukazu žalovaného na Metodickú príručku žalobca uviedol, že Metodická príručka je dokument, ktorý má len povahu usmernenia a odporúčaní pri navrhovaní podmienok pre fungovanie jednotlivých funkčných zložiek obcí a ako taký nemá akúkoľvek právnu záväznosť. Samotná Metodická príručka v skrátenom znení uvádza na str. 17, že „Terminologickú špecifikáciu zariadení občianskej vybavenosti je možné odvodiť z v ods. 1 , v ktorom sú definované nebytové budovy ako stavby, v ktorých je viac ako polovica ich využiteľnej podlahovej plochy určená na nebytové účely, pričom sú v písm. a) - m) taxatívne vymenované jednotlivé typy nebytových budov,“, pričom v zmysle cit. ust. 43c ods. 1 písm. c) medzi nebytové budovy patria aj budovy pre obchod a služby vrátane autoservisov a čerpacích staníc. Na základe vyššie uvedeného je zrejmé, že stavby čerpacích staníc sú svojou povahou budovy pre obchod a služby, ktoré patria pod funkčnú zložku občianska vybavenosť. Umiestňovanie čerpacích staníc, ktoré spadajú pod funkčnú zložku občianska vybavenosť - služby sú teda na navrhovanom území povolené, keďže pre dané územie „VO - jestvujúce obchodné zariadenia“ podľa Územného plánu platí o.i. aj regulatív „doplnková funkcia služby“ (str. 119 Územného plánu). Neobstojí tak argument žalovaného, že takéto využitie územia nie je v Územnom pláne zadefinované, keďže ako súčasť funkcie služby (ktoré sú súčasťou funkcie občianska vybavenosť) je takéto využitie územia pre dané územie jednoznačne určené. Explicitné uvedenie čerpacích staníc v rámci prípustných funkčných využití pre plochy jednotlivých funkčných zložiek či území Územný plán ani nemôže obsahovať, keďže samotný Územný plán v tomto zmysle ani nie je koncipovaný, resp. v ňom uvedené funkčné zložky či územia nie sú rozdelené na prevládajúce, prípustné a neprípustné funkčné využitia, ako je tomu štandardne pri iných územných plánoch, napríklad pri územnom pláne Mesta Partizánske.

30. Z Územného plánu (v zmysle výkresu č. 2 grafickej časti ako aj grafickej prílohy textovej záväznej časti Územného plánu) vyplýva, že územie „06.3 - Areály obchodnej vybavenosti“ označené indexom „VO - Jestvujúce obchodné zariadenia“ je samostatné funkčné územie vyššej občianskej vybavenosti, ktoré neplní len funkciu základnej občianskej a vyššej vybavenosti pre MOZ č. 6, ale funkciu vyššej, celomestskej a aj regionálnej vybavenosti. Stavby postavené na tomto území (vrátane nákupného centra Tesco a navrhovanej čerpacej stanice žalobcu) neslúžia či nemajú slúžiť len obyvateľom danej zóny, ale aj širšiemu spektru obyvateľov celého mesta Topoľčany, daného regiónu či návštevníkom mesta.

31. Žalobca ďalej poukázal na to, že územný plán, ktorý by obsahoval regulatív presne vymedzujúci miesta na ktorých možno umiestniť čerpacie stanice, by porušoval vlastnícke právo vlastníka Pozemku ČSPH OLIVA zakotvené v SR a zároveň aj užívacie, resp. nájomné právo žalobcu v zmysle a nasl. (ďalej len „“) keďže to de facto znamená, že vlastníci pozemkov, s ktorými územný plán ráta ako s pozemkami určenými pre stavbu čerpacích staníc, by nemali možnosť postaviť na týchto pozemkoch iné stavby ako čerpacie stanice, pričom vlastníci iných pozemkov by zároveň nemali možnosť na ich pozemkoch postaviť práve čerpaciu stanicu, a to ani v prípade, ak by boli všetky podmienky príslušného územného plánu splnené. S poukazom na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu ČR - 120 zo dňa 21. 07. 2009 žalobca uznal, že územné plány z povahy veci majú spôsobilosť zasahovať do subjektívnych vlastníckych práv obyvateľov regiónu, ktorého sa územný plán týka, no takéto zásahy v zmysle testu proporcionality (primeranosti), ktorý vyplýva aj z vyššie uvedeného rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu ČR, musia byť nevyhnutné a v primeranom rozsahu. V prípade, ak by bol prijatý výklad Územného plánu tak, ako ho prezentujú žalovaný a stavebný úrad, spôsob, akým by tento zasahoval do vlastníckych práv obyvateľov mesta Topoľčany, by v žiadnom prípade nebol nevyhnutný ani primeraný, keďže by reálne prikazoval vlastníkovi určitého pozemku postaviť len určitý druh stavby - čerpaciu stanicu, pričom vlastníci iných pozemkov by túto možnosť na ich pozemkoch nemali (aj v prípade, ak by všetky ostatné podmienky Územného plánu boli splnené). Územný plán by tak nezasahoval neprimerane len do práv vlastníka Pozemku ČSPH OLIVA a žalobcu, ale aj do práv iných obyvateľov mesta Topoľčany v danej zóne.

32. Územný plán by po akceptovaní jeho výkladu prezentovaného žalovaným a stavebným úradom nebol ani v súlade s SR, v zmysle ktorého Slovenská republika chráni a podporuje hospodársku súťaž, a ani , ktorý explicitne stanovuje, že orgány štátnej správy pri výkone štátnej správy, obce a vyššie územné celky pri výkone samosprávy a pri prenesenom výkone štátnej správy a záujmová samospráva pri prenesenom výkone štátnej správy nesmú zjavnou podporou zvýhodňujúcou určitého podnikateľa alebo iným spôsobom obmedzovať súťaž. Obec, resp. mesto totiž pri výkone samosprávy, rovnako ako aj pri prenesenom výkone štátnej správy je povinné konať spôsobom, aby neboli porušované pravidlá hospodárskej súťaže, a to aj pri vydávaní rozhodnutí, napríklad rozhodnutia o umiestnení stavby podľa . Uvedený výklad Územného plánu by znamenal, že obec, resp. mesto by rozhodovalo, koľko prevádzok sa bude nachádzať na vymedzenom území (obchodov, kaviarní, reštaurácií či čerpacích staníc) a tak by obmedzovalo či dokonca vylučovalo hospodársku súťaž prostredníctvom zvýhodňovania niektorých súťažiteľov na úkor iných, čo by bolo v priamom rozpore nielen so , ale aj s SR. V prípade Územného plánu by pripustením jeho sporného výkladu žalovaným a stavebným úradom došlo k zvýhodňovaniu vlastníkov tých pozemkov v meste Topoľčany, pri ktorých Územný plán pripúšťa vybudovanie čerpacích staníc, keďže ostatní vlastníci by túto možnosť nemali. Uvedený prístup by znamenal hrozbu obmedzenia, či dokonca vylúčenia slobodnej súťaže na trhu s pohonnými hmotami v lokalite, na ktorú sa Územný plán vzťahuje. Skutočnosť, že výklad Územného plánu prezentovaný žalovaným a stavebným úradom je v rozpore s právnymi predpismi a môže poškodiť hospodársku súťaž umocňuje aj skutočnosť, ktorá aj vyplýva z Územného plánu, že predmetné územie MOZ č. 6 neplní len funkciu základnej občianskej a vyššej vybavenosti pre vymedzenú zónu, ale funkciu vyššej, celomestskej a aj regionálnej vybavenosti. V skutočnosti z územnoplánovacej dokumentácie vyplýva, že toto územie (označené kódom 06.3) je samostatné funkčné územie (vyššej) občianskej vybavenosti (aj v zmysle výkresu č. 2 grafickej časti ako aj grafickej prílohy textovej záväznej časti Územného plánu) zahrnuté len rámcovo pod okrskom (zónou) číslo 06.

33. Následne žalobca v žalobe vytkol nesprávne posúdenie regulatívy zelene v Územnom pláne. Uviedol, že od areálu nákupného centra TESCO (ďalej len „NC TESCO“) je monofunkčné panelové sídlisko oddelené 1-2 podlažnými objektami (trafostanica, obchodné prevádzky a pod.) na parcelách č.

XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/XXX a k nim priľahlými spevnenými plochami väčšieho plošného rozsahu. Na kvalitnú vzrastlú zeleň je vhodná skôr parcela č. XXXX/XXX, ktorej vlastníkom je Mesto Topoľčany, a ktorá je kruhovým objazdom oddelená od panelového sídliska. Priestor medzi areálom NC TESCO a kruhovým objazdom je malý a úzky. Nachádza sa tam chodník pre peších, vysoký pútač s prípojkou nn a trasa vn kábla do TS pri sídlisku a preto nie je pre vysokú zeleň vhodný. Časť parkoviska s navrhovanou stavbou čerpacej stanice je od najbližšieho bytového domu navyše priestorovo oddelená 3-podlažnou budovou s kancelárskymi priestormi a vlastným parkoviskom. A čo sa výjazdu z čerpacej stanice týka, jeho spevnená plocha má byť umiestnená nad sústavou podzemných nádrží ORL, kde by kry umiestnené byť nemali, pretože by bránili pravidelnej údržbe a kontrole ORL a príslušných kanalizačných šácht a ich rozvetvený koreňový systém by mohol narušiť ich funkčnosť. Žalobca dal do pozornosti skutočnosť, že aj keď sú náhradné parkoviská umiestnené na existujúcej zatrávnenej ploche, v Územnom pláne sa nikde neuvádza regulatív o povinnom rozsahu nezastavanej (zazeleňanej) plochy. Keby sa daný regulatív v Územnom pláne nachádzal, žalobca by celkom určite zabezpečil vypracovanie potrebného posúdenia. Keďže návrh žalobcu počíta s využitím už existujúcich príjazdových a výjazdových spevnených plôch, do územia zasahuje minimálne, dokonca by bolo možné povedať, že skoro vôbec, čo rovnako platí aj pre úbytok zelene.

34. K poukazu stavebného úradu a žalovaného, že v Projektovej dokumentácii chýbal prepočet parkovacích miest, ktorý by potvrdzoval, že pre existujúcu stavbu NC TESCO a navrhovanú stavbu čerpacej stanice je dostatočný počet parkovacích miest v zmysle a č. 532/2002, poznamenal, že žalobca v návrhu na umiestnenie čerpacej stanice s potrebou parkovacích miest pre zákazníkov čerpacej stanice ani nekalkuluje, a to z dôvodu, že prevádzka čerpacej stanice vlastné parkovacie miesta ani nevyžaduje. Žalobca, ktorý má skúsenosti s výstavbou podobných čerpacích staníc, ani v minulosti parkovacie miesta pri iných čerpacích staniciach nestaval a ani žiadny stavebný úrad to od neho nikdy nevyžadoval. Postup pri využívaní čerpacej stanice spočíva v nasledovných krokoch: a) zákazník zastaví auto pri výdajnom stojane, b) zákazník navolí požadovaný objem pohonných hmôt, c) zákazník zaplatí za objednané pohonné hmoty, d) zákazník natankuje objednané a zaplatené pohonné hmoty, a následne e) zákazník opustí priestor čerpacej stanice, aby nebránil inému zákazníkovi vo využití čerpacej stanice Žiadne iné služby, pre ktoré by bolo potrebné auto odstaviť, okrem natankovania pohonných hmôt čerpacia stanica neposkytuje, ako napríklad toalety či predaj iných tovarov, ako je tomu pri štandardných čerpacích staniciach. Čerpacia stanica žalobcu je samoobslužná, obsluhou bude vždy len jedna osoba, ktorá bude prítomná aby pomohla menej skúseným zákazníkom natankovať, či aby mohla prijať od zákazníkov platbu v hotovosti. Toalety pre obsluhu čerpacej stanice žalobca zabezpečil uzavretím zmluvy o využívaní toaliet v NC TESCO. Prepočet parkovacích miest požadovaný žalovaným a stavebným úradom žalobca vykonal na základe dokumentu „Výpočet statickej dopravy podľa STN 736110 zmena Z2 (tab. 20), a táto informácia sa nachádza aj v Technickej správe Projektovej dokumentácie žalobcu v časti „B“ na strane 9.

35. K námietke žalovaného a stavebného úradu, že je potrebné vybudovať parkovacie miesta nielen pre zákazníkov NC TESCO, ale aj pre zákazníkov čerpacej stanice je potrebné uviesť, že čerpacia stanica v zmysle návrhu žalobcu má byť malá (mikro) samoobslužná čerpacia stanica s priepustnosťou do 20 vozidiel za hodinu, pričom ale reálne bude tento počet ešte menší, vzhľadom na to, že nie každé natankovanie pohonných hmôt bude trvať 6 minút. Čerpacia stanica žalobcu má predstavovať jednu z doplnkových služieb k hlavnej činnosti NC TESCO - predaju potravín, vybraného priemyselného tovaru, oblečenia a pod. a obohatenie či rozšírenie sortimentu služieb pre zákazníkov NC TESCO. Situovanie čerpacej stanice v areáli NC TESCO znamená aj výhodu pre zákazníka, ktorý má možnosť v rámci jednej jazdy aj nakúpiť aj natankovať. Tým bude menej zaťažené aj životné prostredie, doprava a ušetrí sa aj čas a finančné prostriedky, pričom areálu NC TESCO to zároveň dáva konkurenčnú výhodu s malou (mikro) čerpacou stanicou v areáli. Využitie veľkého parkoviska vyplývajúceho z STN je plánované z dôvodu hľadania ďalšej zarábajúcej aktivity, čo v prípade čerpacej stanice bude splnené, keďže žalobca platí nájomné a samotná čerpacia stanica bude do areálu NC TESCO lákať viac zákazníkov.

36. Záverom konštatoval, že rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňové rozhodnutie sú vadné nakoľko:

i) právny názor o ktorý sa opieral žalovaný, ako aj stavebný úrad, že Projektová dokumentácia je v rozpore s Územným plánom nevyplýva z textu Územného plánu (časť A čl. IV tejto žaloby), ii) právny názor o ktorý sa opieral žalovaný, ako aj stavebný úrad, že Projektová dokumentácia je v rozpore s Územným plánom, je v rozpore s právnymi predpismi (Stavebný zákon, ), (časť B), s predpismi na ochranu vlastníckeho práva vlastníka Pozemku ČSPH OLIVA (Ústava SR) a užívacieho, resp. nájomného práva žalobcu (časť C), ako aj s predpismi na ochranu hospodárskej súťaže (časť D), iii) žalovaný a Stavebný úrad nesprávne poúdili súlad návrhu s regulatívom zelene v Územnom pláne (časť E), iv) žalovaný a stavebný úrad neoprávnene namietli nedostatok parkovacích miest v Projektovej dokumentácii (časť F).

37. Rozhodnutím žalovaného a prvostupňovým rozhodnutím bol v zmysle žalobca ako účastník administratívneho konania ukrátený na svojich právach podľa: i) , najmä s a nasl., ii) a nasl. , t. j. jeho užívacích resp. nájomných právach k Pozemku ČSPH OLIVA a podľa SR bol zároveň na svojom vlastníckom práve ukrátený aj vlastník Pozemku ČSPH OLIVA, iii) , najmä t. j. jeho práve na ochranu hospodárskej súťaže.

IV. Vyjadrenie žalovaného

38. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 21. 09. 2021 uviedol, že územné plánovanie je v ustanovení vymedzené tak, že jeho súčasťou je i umiestňovanie stavieb a určenie územnotechnických, urbanistických, architektonických a environmentálnych požiadaviek na ich projektovanie a uskutočňovanie. Územné plánovanie stanovením regulatívov pokrýva i umiestňovanie stavieb. V tejto súvislosti je potrebné mať na zreteli, že územný plán mesta, ako výsledok normotvornej činnosti zástupcov obyvateľov v danom mieste a čase, vyjadruje verejný záujem obyvateľov, je prejavom hodnôt, ktoré chce mesto, resp. obec na svojom území chrániť a uprednostňovať. Pokiaľ sa mesto jeho prostredníctvom rozhodlo v dotknutej oblasti nerealizovať ďalšie čerpacie stanice, ide o využitie práv účasti verejnosti na správe vecí verejných na spôsobe ochrany hodnôt, ktoré mesto v mene svojich obyvateľov vyjadrilo prijatím územného plánu určitého obsahu. Inými slovami vyjadrené, územnoplánovacia dokumentácia je normatívnym právnym aktom prijímaným orgánom obce/mesta, ktorým sú riešené zásadné otázky týkajúce sa obce či mesta ako celku, alebo osobitne obyvateľov alebo upravujúce právne vzťahy vznikajúce a realizujúce sa na jej území. Z hľadiska jeho prijímania a neurčitého počtu zainteresovaných ním dotknutých subjektov, je aktom hybridného charakteru, navyše stále živým, keďže z dôvodu zmien územných podmienok a potrieb spoločnosti stanovuje orgánom územného plánovania povinnosť v pravidelných časových intervaloch jeho prehodnocovanie, čo nevylučuje, resp. predpokladá aj jeho zmeny. Teda, žalobcovi, resp. ostatným navrhovateľom, nič nebráni v tom, aby využili možnosť požiadať o zmeny a doplnky územného plánu mesta Topoľčany podľa . Pre posúdenie vhodnosti navrhovanej činnosti - investičného zámeru v území je rozhodujúcim a záväzným podkladom schválená územnoplánovacia dokumentácia - územný plán obce resp. mesta, prípadne územný plán zóny. Územie, v ktorom je navrhované umiestnenie čerpacej stanice je schváleným Územným plánom mesta Topoľčany, v znení jeho neskorších zmien a doplnkov súčasťou obytnej zóny - „06. Mestská obytná zóna“, ktorá je charakterizovaná obytnou zástavbou a občianskou vybavenosťou, s bližšou špecifikáciou ako „06.3 Areály obchodnej vybavenosti“. Plocha na ktorej sa navrhuje umiestnenie čerpacej stanice, je v zmysle grafickej časti schváleného územného plánu z hľadiska prevládajúceho funkčného využitia definovaná ako „občianska vybavenosť“, s podrobnejšou špecifikáciou ako „občianska vybavenosť obchod“, pre ktorú platí záväzný regulatív „VO“ (jestvujúce obchodné zariadenia) určujúci „rešpektovať vymedzenú funkciu, zabezpečiť dostatočné odstavné a parkovacie plochy“ a ako doplnkovú funkciu určuje „služby“. Takto obecne formulovaný regulatív síce nevylučuje umiestnenie čerpacej stanice, ktorú je možné charakterizovať ako „občiansku vybavenosť“, resp. „služby“, avšak súčasne je v schválenom územnom pláne umiestnenie čerpacích staníc („ČS1“ ako čerpacia stanica benzínu a „ČS2“ ako čerpacia stanica kvapalného plynu) explicitne zadefinované. V tomto konkrétnom prípade je v území „06. Mestská obytná zóna“ pre umiestnenie čerpacej stanice určená plocha „ČS1 - čerpacia stanica ph-benzínu ul.

Čs. armády“. Ignorovanie tejto skutočnosti by mohlo viesť k situácii, kedy by bolo možné na území mesta umiestniť čerpaciu stanicu v zásade na akejkoľvek ploche funkčne definovanej pre „občiansku vybavenosť“, resp. „služby“, čo preukázateľne nebolo zámerom obstarávateľa územnoplánovacej dokumentácie, ktorý funkčné plochy pre čerpacie stanice na území mesta jednoznačne určil, práve s prihliadnutím na charakter takejto vybavenosti územia, resp. služby. Z uvedeného vyplýva, že umiestnenie čerpacích staníc na plochách, ktoré nie sú pre tento účel územným plánom výslovne určené, je v rozpore so záväznou časťou schváleného územného plánu mesta, v znení jeho neskorších zmien a doplnkov.

39. Žalovaný upozornil na to, že pokiaľ žalobca namietal rozpor územného plánu mesta Topoľčany, resp. všeobecne záväzného nariadenia mesta Topoľčany so , prípadne inými zákonmi alebo podzákonnými normami, ich zákonnosť, či už obsahu všeobecne záväzného nariadenia, uznesenia alebo postupu pri ich prijatí, je možné preskúmať len v osobitnom konaní na návrh prokurátora a pokiaľ nedôjde k vysloveniu nesúladu všeobecne záväzného nariadenia so zákonom alebo k zrušeniu uznesenia, je potrebné vychádzať z prezumpcie ich zákonnosti. Nesúlad právnej normy nižšej právnej sily s je oprávnený vysloviť len Ústavný súd Slovenskej republiky.

40. Žalovaný mal za to, že nakoľko návrh žalobcu bol v rozpore s územným plánom mesta Topoľčany, nemalo právny význam skúmať ďalej otázku prepočtu či opodstatnenosti ďalších parkovacích miest, ako ani otázku rozporu s regulatívmi zelene.

41. Záverom žalovaný uviedol, že uznesenie orgánu územnej samosprávy (mestského zastupiteľstva), ktorým bol schválený územný plán mesta, nemožno považovať za rozhodnutie takého druhu a takých účinkov, ktoré by mohli mať za následok porušenie označených základných práv alebo slobôd žalobcu. Právo žalobcu podľa SR opísaným konaním nemožno porušiť. Schválený územný plán nie je rozhodnutím spôsobujúcim zmenu vlastníctva alebo akýmkoľvek spôsobom dotýkajúcim sa vlastníctva žalobcu. Až prípadným budúcim územným rozhodnutím (niektorým z nich) stavebného úradu a jemu predchádzajúcim rozhodnutím o vyvlastnení pozemku žalobcu by bolo možné hovoriť o porušení ustanovenie SR.

V. Ďalší priebeh súdneho konania

42. Vyjadrenie žalovaného zo dňa 21. 09. 2021 bolo zaslané právnemu zástupcovi žalobcu s možnosťou vyjadriť sa zmysle ust. (ďalej len „“).

43. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného vyjadril podaním zo dňa 07. 10. 2021. Nesúhlasil s argumentáciou žalovaného a poukázal na to, že územný plán je nepochybne spôsobilý zasahovať do práv obyvateľov daného regiónu, najmä vlastníckeho práva (poukaz na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu ČR -120 zo dňa 21. 07. 2209), pričom takéto zásahy v zmysle testu proporcionality musia byť nevyhnutné a v primeranom rozsahu. V prípade akceptácie výkladu Územného plánu tak ako ho podáva žalovaný, by v žiadnom prípade nezasahoval do práv obyvateľov mesta primerane, keďže právo postaviť a prevádzkovať čerpaciu stanicu by mali len vlastníci tých pozemkov, ktoré sú označené v územnom pláne značkou „ČS1“, resp. značkou „ČS2“a žiadni iní vlastníci iných pozemkov by túto možnosť nemali. Takýto výklad by bol v rozpore s vlastníckym právom zakotveným v SR. Čo sa týka vyžitia inštitútu zmeny alebo doplnkov územného plánu podľa , žalobca nevylúčil jeho využitie v budúcnosti, no v žiadnom prípade to nemôže ospravedlňovať porušenie povinnosti žalovaného vykladať Územný plán v súlade s SR.

44. Ďalej žalobca poukázal na to, že z Územného plánu, ani zo žiadnej jeho časti nie je v žiadnom prípade možné vyvodiť záver, že na iných plochách, ktoré nie sú označené značkami „ČS1“ a „ČS2“, nie je možné umiestniť čerpaciu stanicu. V Územnom pláne je pri predmetnej značke uvedený len regulatív „ČS1 - čerpacia stanica ph-benzín ul. Čs armády- rešpektovať vymedzenú funkciu“ a teda neobsahuje žiadnu informáciu ohľadom zákazu postaviť čerpaciu stanicu na iných pozemkoch (resp. plochách) neoznačených touto značkou. Tento regulatív sa dá interpretovať napr. v tom zmysle, že na tomto pozemku je preferovaná stavba čerpacej stanice, no v žiadnom prípade nie tak, že na iných pozemkoch neoznačených touto značkou sa daná stavba nedá realizovať.

45. Žalobca ďalej zdôraznil, že nenapadá zákonnosť Územného plánu v tomto konaní, namieta len výklad, aký k tejto veci zaujal žalovaný vo svojom rozhodnutí a stavebný úrad v rozhodnutí, ktoré mu predchádzalo. Domáha sa vyslovenia nezákonnosti rozhodnutia žalovaného, pretože v ňom žalovaný zaujal výklad k Územnému plánu, ktorý z neho nevyplýva a ktorý je v rozpore s ostatnými časťami Územného plánu, v rozpore s príslušnými ustanoveniami , Ministerstva životného prostredia SR č. o územnoplánovacích podkladoch a územnoplánovacej dokumentácii v znení neskorších predpisov, s , o ochrane hospodárskej súťaže a SR.

46. Záverom s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu ČR -120 zo dna 21. 07. 2009 a právne stanovisko Univerzity Komenského v Bratislave, Právnickej fakulty zo dňa 23. 11. 2020 konštatoval, že nielen súdna prax, ale aj právna teória chápe právny inštitút územného plánu ako právny nástroj spôsobilý zasahovať do základného práva zakotveného v SR, vlastníckeho práva, aj keď ide o zásah nepriamy, potenciálny, v rovine objektívneho práva. Podľa názoru žalobcu by tomu bolo tak aj v prípade Územného plánu, ktorý by zasahoval do práv žalobcu neprimeraným spôsobom, ak by sa pripustil výklad podávaný žalovaným a Stavebným úradom.

VI. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

47. Krajský súd v Nitre, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie o predmetnej správnej žalobe zo dňa 25. 05. 2021, viazaný jej rozsahom a dôvodmi (ust. , , ďalej len „SSP“) a vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 31. 03. 2021 ako i konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, pričom dospel k záveru, že podaná žaloba nie je dôvodná, a preto ju podľa ust. rozsudkom zamietol. Rozsudok v predmetnej veci správny súd verejne vyhlásil dňa 15. 02. 2023 pri dodržaní podmienok podľa ust. .

48. Podľa , a o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov, územným plánovaním sa sústavne a komplexne rieši priestorové usporiadanie a funkčné využívanie územia, určujú sa jeho zásady, navrhuje sa vecná a časová koordinácia činností ovplyvňujúcich životné prostredie, ekologickú stabilitu, kultúrno-historické hodnoty územia, územný rozvoj a tvorbu krajiny v súlade s princípmi trvalo udržateľného rozvoja.1) Územné plánovanie vytvára predpoklady pre trvalý súlad všetkých činností v území s osobitným zreteľom na starostlivosť o životné prostredie, dosiahnutie ekologickej rovnováhy a zabezpečenie trvalo udržateľného rozvoja, na šetrné využívanie prírodných zdrojov a na zachovanie prírodných, civilizačných a kultúrnych hodnôt.

Podľa , územné plánovanie zahŕňa tieto úlohy a činnosti: rieši umiestňovanie stavieb a určuje územno-technické, urbanistické, architektonické a environmentálne požiadavky na ich projektovanie a uskutočňovanie.

Podľa ods, 1, 2 a 3 , územnoplánovacia dokumentácia komplexne rieši priestorové usporiadanie a funkčné využívanie územia, zosúlaďuje záujmy a činnosti ovplyvňujúce územný rozvoj, životné prostredie a ekologickú stabilitu a ustanovuje regulatívy priestorového usporiadania a funkčného využívania územia. Územnoplánovacia dokumentácia sa spracúva pre stupeň celoštátny, regionálny, pre obce a časti obce. Územnoplánovaciu dokumentáciu tvoria: a) Koncepcia územného rozvoja Slovenska, b) územný plán regiónu, c) územný plán obce, d) územný plán zóny. Územnoplánovacia dokumentácia je základným nástrojom územného rozvoja a starostlivosti o životné prostredie Slovenskej republiky, regiónov a obcí. Odvetvové koncepcie ústredných orgánov štátnej správy a koncepcie rozvoja obcí a iné programy týkajúce sa hospodárskeho, sociálneho alebo kultúrneho rozvoja musia byť v súlade so záväznými časťami územnoplánovacej dokumentácie ().

Podľa , a , územný plán obce sa spracúva pre územie jednej obce alebo pre územie dvoch alebo viacerých obcí. Územný plán obce ustanovuje najmä a) zásady a regulatívy priestorového usporiadania a funkčného využívania územia obce v nadväznosti na okolité územie, b) prípustné, obmedzené a zakázané funkčné využívanie plôch, c) zásady a regulatívy starostlivosti o životné prostredie, územného systému ekologickej stability a tvorby krajiny vrátane plôch zelene, d) zásady a regulatívy ochrany a využívania prírodných zdrojov, kultúrno-historických hodnôt a významných krajinných prvkov, e) hranice medzi súvisle zastavaným územím obce alebo územím určeným na zastavanie (ďalej len „zastavané územie“) a ostatným územím obce, f) zásady a regulatívy verejného dopravného a technického vybavenia a občianskeho vybavenia, g) plochy pre verejnoprospešné stavby, na vykonanie asanácie a pre chránené časti krajiny. Územný plán obce ustanovuje, pre ktoré časti obce treba obstarať a schváliť územný plán zóny.

Podľa , , , územnoplánovacia dokumentácia sa člení na záväznú časť a na smernú časť. V Koncepcii územného rozvoja Slovenska sa ako záväzné vymedzujú zásady a regulatívy, ktoré usmerňujú požiadavky najmä odvetvových koncepcií na priestorové usporiadanie a funkčné využívanie územia Slovenskej republiky a jej regiónov v súlade s princípmi trvalo udržateľného rozvoja, ochrany životného prostredia, prírodného a kultúrneho dedičstva. V záväznej časti územnoplánovacej dokumentácie sa schvaľujú zásady a regulatívy v obci priestorového usporiadania a funkčného využívania územia obce, hranice zastavaného územia, usporiadania verejného dopravného, občianskeho a technického vybavenia, ustanovenia plôch pre verejnoprospešné stavby, na vykonanie asanácie a pre chránené časti krajiny, ochrany a využívania prírodných zdrojov, kultúrno-historických hodnôt a významných krajinných prvkov, územného systému ekologickej stability, starostlivosti o životné prostredie, tvorby krajiny vrátane plôch zelene. V záväznej časti územnoplánovacej dokumentácie sa ustanovia v obci plochy pre verejnoprospešné stavby, na vykonanie asanácie a pre chránené časti krajiny.

Podľa , obec schvaľuje územnoplánovaciu dokumentáciu a jej záväzné časti vyhlasuje všeobecne záväzným nariadením.

Podľa , ak odsek 2 neustanovuje inak, umiestňovať stavby, meniť využitie územia a chrániť dôležité záujmy v území možno len na základe územného rozhodnutia, ktorým je a) rozhodnutie o umiestnení stavby, b) rozhodnutie o využití územia, c) rozhodnutie o chránenom území alebo o ochrannom pásme, d) rozhodnutie o stavebnej uzávere.

Podľa , , a , podkladom pre vydanie územného rozhodnutia sú územné plány obcí a zón. Ak pre územie nebol spracovaný územný plán obce alebo zóny, podkladom na vydanie územného rozhodnutia sú spracované územnoplánovacie podklady podľa a ostatné existujúce podklady podľa ; inak stavebný úrad obstará v rozsahu nevyhnutnom na vydanie územného rozhodnutia iné podklady, najmä skutočnosti získané vlastným prieskumom alebo zistené pri miestnom zisťovaní. Stavebný úrad v územnom konaní posúdi návrh predovšetkým z hľadiska starostlivosti o životné prostredie a potrieb požadovaného opatrenia v území a jeho dôsledkov; preskúma návrh a jeho súlad s podkladmi podľa odseku 1 a predchádzajúcimi rozhodnutiami o území, posúdi, či vyhovuje všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu a všeobecne technickým požiadavkám na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu, prípadne predpisom, ktoré ustanovujú hygienické, protipožiarne podmienky, podmienky bezpečnosti práce a technických zariadení, dopravné podmienky, podmienky ochrany prírody, starostlivosti o kultúrne pamiatky, ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu, lesného pôdneho fondu a pod., pokiaľ posúdenie nepatrí iným orgánom. Stavebný úrad v územnom konaní zabezpečí stanoviská dotknutých orgánov a ich vzájomný súlad a posúdi vyjadrenia účastníkov a ich námietky. Stavebný úrad neprihliadne na námietky a pripomienky, ktoré sú v rozpore so schválenou územnoplánovacou dokumentáciou. Ak stavebný úrad po posúdení návrhu podľa odsekov 1 až 3 zistí, že návrh alebo predložená dokumentácia nie je v súlade s podkladmi podľa odseku 1, s predchádzajúcimi územnými rozhodnutiami, so všeobecnými technickými požiadavkami alebo s predpismi uvedenými v odseku 2, návrh zamietne.

Podľa , regulatív priestorového usporiadania a funkčného využívania územia je záväzná smernica, ktorou sa usmerňuje umiestnenie a usporiadanie určitého objektu alebo vykonávanie určitej činnosti v území. Je vyjadrený hodnotami vlastností prvkov krajinnej štruktúry slovne, číselne a podľa možností aj graficky. Regulatív má charakter zákazov, obmedzení alebo podporujúcich faktorov vo vzťahu k priestorovému usporiadaniu a funkčnému využívaniu územia. Regulatív tým určuje zakázanú, obmedzenú a prípustnú činnosť alebo funkciu v území.

49. Podľa , Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. o územnoplánovacích podkladoch a územnoplánovacej dokumentácii, záväzná časť obsahuje návrh regulatívov územného rozvoja s presne formulovanými zásadami priestorového usporiadania a funkčného využívania územia vyjadrených vo forme regulatívov obsahujúcich záväzné pravidlá, ktoré stanovujú opatrenia v území, podmienky využitia územia a umiestňovania stavieb. Do záväznej časti územného plánu obce sa začleňujú a) zásady a regulatívy priestorového usporiadania a funkčného využívania územia (napr. urbanistické, priestorové, kompozičné, kultúrnohistorické, kúpeľné, krajinnoekologické, dopravné, technické) na funkčné a priestorovo homogénne jednotky, b) určenie prípustných, obmedzujúcich alebo vylučujúcich podmienok na využitie jednotlivých plôch a intenzitu ich využitia, určenie regulácie využitia jednotlivých plôch vyjadrených vo všeobecne zrozumiteľnej legende (zákazy, prípustné spôsoby a koeficienty využitia),

50. Úlohou a cieľom územného konania je vykonať požadované opatrenia v území tak, aby bola v plnom rozsahu zabezpečená ochrana záujmov spoločnosti ako celku pri súčasnom rešpektovaní oprávnených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Územným rozhodnutím sa umiestňujú stavby na pozemku, mení sa využitie územia a chránia sa ním dôležité záujmy v území. Za územné rozhodnutie označuje rozhodnutie o umiestnení stavby, rozhodnutie o využití územia, rozhodnutie o chránenom území alebo o ochrannom pásme a rozhodnutie o stavebnej uzávere ( ).

51. Záväzným podkladom, z ktorého sa vychádza pri vydávaní územného rozhodnutia, ktorým je aj rozhodnutie o umiestnení stavby ( ), je územný plán obce ( a prvá veta ).

52. Podľa názoru správneho súdu, z Územného plánu mesta Topoľčany vyplýva, že v území 06. Mestská obytná zóna je umiestnenie čerpacej stanice záväzne určené regulatívom na str. 120 územného plánu, teda je záväzne určené situovaním čerpacej stanice do konkrétnej oblasti resp. ulice (konkrétne ul. Čs. armády). Z Územného plánu mesta Topoľčany naopak nevyplýva možnosť umiestňovania čerpacích staníc do iných lokalít, keďže funkčné plochy pre čerpacie stanice na území mesta sú jednoznačne určené, a to nielen pre územie 06. Mestská obytná zóna, ale aj v ostatných územiach (04. Mestská obytná zóna, 05. Mestská priemyselná zóna, 07. Mestská obytná zóna, 08. Mestská priemyselná zóna), teda samotné umiestňovanie čerpacích staníc je v zmysle územného plánu regulované do konkrétnych lokalít. Podľa názoru súdu je vzhľadom na uvedené úplne logické dospieť k záveru, že ak obstarávateľ (Mesto Topoľčany) vymedzil v územnom pláne konkrétne územia pre umiestnenie čerpacích staníc, t. j. explicitne zadefinoval umiestnenie čerpacích staníc do konkrétneho územia mesta, zrejme nebolo jeho zámerom umiestňovanie čerpacích staníc aj do iných lokalít mesta, ktoré nie sú pre tento účel určené, teda umiestnenie čerpacej stanice mimo stanovených lokalít nemôže byť ani podľa názoru správneho súdu v súlade s predloženým Územným plánom mesta Topoľčany, čomu zodpovedá aj výklad Územného plánu mesta Topoľčany urobený žalovaným a stavebným úradom ako prvostupňovým orgánom. Výklad územného plánu v tom zmysle, že čo nie je v územnom pláne regulatívami stanovené, je dovolené, podľa názoru správneho súdu nemá opodstatnenie a nie je správny, nakoľko správny súd v zhode s právnym názorom žalovaného konštatuje, že takýto výklad by mohol spôsobiť nekoordinované funkčné využívanie územia mesta Topoľčany.

53. Správny súd ďalej poukazuje na to, že územné plánovanie je v ust. vymedzené tak, že jeho súčasťou je i umiestňovanie stavieb a určenie územnotechnických, urbanistických, architektonických a enviromentálnych požiadaviek na ich projektovanie a uskutočňovanie. Samotný regulatív priestorového usporiadania a funkčného využívania územia je záväzná smernica, ktorou sa taktiež usmerňuje umiestnenie a usporiadanie určitého objektu alebo vykonávanie určitej činnosti v území ( ) a záväzná

časť územného plánu obsahuje práve návrh regulatívov územného rozvoja s presne formulovanými zásadami priestorového usporiadania a funkčného využívania územia vyjadrených vo forme regulatívov obsahujúcich záväzné pravidlá, ktoré stanovujú opatrenia v území, podmienky využitia územia a tiež aj umiestňovania stavieb ( č. o územnoplánovacích podkladoch a územnoplánovacej dokumentácii). Súd teda nevzhliadol rozpor v tom, že Územný plán mesta Topoľčany umiestňuje konkrétne stavby do konkrétnych lokalít v rámci územia mesta Topoľčany, nakoľko možnosť umiestňovanie stavieb v rámci územného plánovania vyplýva z vyššie uvedených ust. zákona resp. . Zároveň je správny súd toho názoru, že explicitným zadefinovanie umiestnenie čerpacích staníc do konkrétneho územia mesta Topoľčany je určením prípustného spôsobu využitia konkrétnej plochy ( ) a takéto určenie nie je v rozpore so znením č. o územnoplánovacích podkladoch a územnoplánovacej dokumentácii.

54. K námietke obmedzovania vlastníckeho práva Územným plánom mesta Topoľčany, je potrebné uviesť, že územné plánovanie v zmysle ust. zahŕňa i umiestňovanie stavieb a určenie územno-technických, urbanistických, architektonických a environmentálnych požiadaviek na ich projektovanie a uskutočňovanie. Jedným zo základných nástrojov územného plánovania je územnoplánovacia dokumentácia (ust. vyššie citovaného zákona), ktorú okrem iného tvorí i územný plán obce ( vyššie citovaného zákona). Územný plán obce/mesta, ako výsledok normotvornej činnosti zástupcov obyvateľov v danom mieste a čase, vyjadruje verejný záujem obyvateľov, je prejavom hodnôt, ktoré chce obec, resp. mesto na svojom území chrániť a uprednostňovať. Pokiaľ sa obec, resp. mesto prostredníctvom neho rozhodlo umiestňovať čerpacie stanice len do určených lokalít, ide o využitie práv účasti verejnosti na správe vecí verejných a na spôsobe ochrany hodnôt, ktoré mesto v mene svojich obyvateľov vyjadrilo prijatím územného plánu určitého obsahu. V teste proporcionality tak proti sebe stoja právo na ochranu vlastníctva a právo verejnosti v účasti na správe vecí verejných. Vlastnícke právo v teste proporcionality v tomto kontexte musí ustúpiť právu verejnosti na správe vecí verejných. Územný plán mesta je garanciou ochrany verejného záujmu v danom mieste a čase, pred ktorým subjektívne vlastnícke právo nemožno uprednostniť. Túto námietku správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú.

55. Čo sa týka argumentácie žalobcu ohľadom obmedzovania (resp. vylúčenia) hospodárskej súťaže, správny súd uvádza, že len vymedzením konkrétneho územia pre umiestnenie čerpacích staníc v Územnom pláne mesta Topoľčany bez ďalšieho nemôže dôjsť k zvýhodňovaniu jedného podnikateľa na úkor iného podnikateľa alebo k obmedzovaniu hospodárskej súťaže. Žalobca ani neuvádza a ani nijako nepreukázal, že k takémuto konaniu aj reálne došlo alebo dochádza v súvislosti so schváleným územným plánom a jeho argumentácia ostáva len v hypotetickej rovine.

56. Čo sa týka poukazu žalobcu na overenú koncepciu lokalizácie čerpacej stanice pohonných hmôt, správnemu súdu nie je zrejmé, aké ustanovenia zákona v tomto prípade mali byť porušené pri vypracovaní Územného plánu mesta Topoľčany, pričom žalobca žiadne konkrétne porušenie právnych predpisov ani neuvádza, ale len konštatuje, že v súvislosti s vypracovaním Územného plánu mesta Topoľčany stavebný úrad nezabezpečil vypracovanie takejto koncepcie. Je však potrebné uviesť, že pokiaľ žalobca napadol rozhodnutie žalovaného všeobecnou správnou žalobou v zmysle a nasl. , nemožno v tomto konaní (ani ako otázku predbežnú) posudzovať súlad dotknutého územného plánu, resp. všeobecne záväzného nariadenia, ktorým bola vyhlásená jeho záväzná časť so zákonom, nakoľko na ich preskúmanie stanovil zákonodarca osobitný postup, navyše spojený s aktívnou legitimáciou prináležiacou výlučne prokurátorovi, resp. zainteresovanej verejnosti ( ), ktorých žaloba sleduje ochranu verejného záujmu.

57. Pokiaľ ide o návrh žalobcu na prerušenie konania, na základe vyššie uvedených skutočností súd nevzhliadol dôvod na prerušenie tohto konania. Skutočnosť, že sa územným plánom určilo umiestňovanie čerpacích staníc do konkrétnych lokalít, podľa názoru súdu (s poukazom na , , , a , , vyhl. č. o územnoplánovacích podkladoch a územnoplánovacej dokumentácii) nemožno považovať za porušenie zákona. Z uvedených dôvodov správny súd dospel k záveru, že neboli splnené podmienky na prerušenie konania a podanie návrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov podľa osobitného predpisu.

58. Záverom súd konštatuje, že sa stotožňuje s právnym názorom žalovaného, že nakoľko návrh žalobcu je v rozpore s Územným plánom mesta Topoľčany, nemá ďalej právny význam skúmať otázku parkovacích miest, respektíve otázku rozporu s regulatívmi zelene.

59. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech (súd žalobu zamietol) nepriznal náhradu trov konania, a to s poukazom na ust. , nakoľko zo súdneho spisu nevyplýva, že by žalovanému v súvislosti s predmetným konaním trovy konania vznikli.

60. Súd takto rozhodol v pomere hlasov 3:0, a to s poukazom na ust. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak. (ust. ).

Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (ust. , , ). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. , . Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v . Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa a a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.