Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_4Er-358-2013.pdf
PDF · 81.09 KB
Case nature
Area
Subarea
4Er/358/2013
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekúcie oprávneného Všeobecná zdravotná poisťovňa a.s. so sídlom Mamateyova 17, 850 05 Bratislava, krajská pobočka Banská Bystrica, Skuteckého 22, 974 04 Banská Bystrica, IČO: 35 937 874, proti povinnému K. A., H.. XX.XX. XXXX, C. P. XXX/XX, XXX XX C. C., Š. X. K., na vymoženie uloženej povinnosti 237,90 Eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Jozefom Liščákom so sídlom exekútorského úradu ČSA 23, 974 01 Banská Bystrica pod spis. zn. EX 245/13, takto
rozhodol:
Súd exekúciu z a s t a v u j e .
Povinný je povinný uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške
42,03 eura, a to v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému na vymoženie uloženej povinnosti 237,90 Eur s príslušenstvom, a to na základe výkazu nedoplatkov Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a.s., krajská pobočka Banská Bystrica č.k. 1236487013 zo dňa 17.10. 2012.
Poverením č. 5601 098916 zo dňa 11.02. 2013 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Luciu Uliankovú, ktorý ju vedie pod spis. zn. EX 245/13.
Dňa 05. 06. 2014 oprávnený podal súdu návrh na zastavenie exekúcie, keďže povinný dodatočne a oneskorene oznámil oprávnenému uhrádzanie zdravotného poistenia v zahraničí, pričom doložené doklady boli uznané v celom rozsahu. Nakoľko si povinný nesplnil svoju zákonnú oznamovaciu povinnosť podľa § 23 ods. 1 a nasl. zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení v znení neskorších predpisov, oprávnený pri iniciovaní exekučného konania postupoval v zmysle zákona, keďže disponoval len s údajmi v tom čase dostupnými. Nakoľko povinný neoznámil zmenu v platení zdravotného poistenia, priamo zavinil predmetné exekučné konanie. oprávnený pred začatím exekučného konania adresoval povinnému viaceré listiny, ktorými povinného upozornil na dlh na zdravotnom poistení a na možnosť núteného výkonu rozhodnutia, povinný na tieto žiadnym spôsobom nereagoval a že po zapracovaní dokladov predložených za spätné obdobie sa vymáhaná pohľadávka z VN č. 1236487013 znížila na 0,00 Eur. Oprávnený preto žiada súd, aby v prípade zastavenia exekúcie zaviazal povinného na úhradu trov exekúcie súdneho exekútora.
Podľa § 57 ods. 1 písm. b) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), exekúciu súd
zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným.
Základným materiálnym predpokladom exekúcie je vykonateľné rozhodnutie, nakoľko len takéto rozhodnutie pripúšťa vykonávanie exekúcie (exekučný titul). V prípade, že exekučný titul po začatí exekúcie bol zrušený alebo sa stal neúčinným, je to dôvod na zastavenie exekúcie v zmysle ustanovenia § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku. K zrušeniu vykonateľného rozhodnutia môže dôjsť najmä v konaní o riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkoch.
Súd mal z podania oprávneného a jeho prílohy preukázané, že došlo k zrušeniu výkazu nedoplatkov, ktorý je v danom prípade podkladom na vykonanie exekúcie. Súd preto na základe uvedeného v zmysle z ustanovenia § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku exekúciu zastavil.
Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Súdny exekútor si uplatnil trovy exekúcie v celkovej výške 50,20 eura.
Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti patrí súdnemu exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov, (ďalej len „vyhláška“), ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.
Podľa § 22 vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Cestovné náhrady sa poskytujú podľa osobitného predpisu.
Podľa § 25 vyhlášky, v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.
Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
Súd zaviazal na úhradu trov exekúcie povinného, nakoľko nebol splnený ani jeden z predpokladov odôvodňujúcich prenesenie povinnosti úrady trov exekúcie stanovenej v ust. § 197 ods. 1 Exekučného poriadku z povinného na oprávneného, t. j. neboli splnené podmienky zavinenia oprávneného na zastavení exekúcie a exekúcia nebola taktiež zastavená pre nemajetnosť povinného, resp. z dôvodu vyhlásenia konkurzu na jeho majetok. Súd teda uložil povinnému povinnosť nahradiť nevyhnuté trovy vzniknuté súdnemu exekútorovi, avšak nie v takej výške, ako si ich tento uplatnil.
Súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu vo výške 33,19 Eur podľa § 14 ods. 1 vyhlášky.
Súd uznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov vo výške 2,20 eura, za poštovné.
Súd neuznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov vo výške 6,44 eura za kopírovanie, ostatné režijné náklady a obálky. Exekútor nepreukázal ich jednoznačnú existenciu, príp. nespochybniteľnú výšku, pričom súd zároveň poukazuje na to, že v praxi je nemysliteľné, aby súd pri každom jednom rozhodovaní o trovách exekúcie pracne preskúmaval takéto drobné, z pohľadu celkových trov exekúcie iba nepatrné položky, ktoré sú vo väčšine prípadov v konečnom dôsledku aj tak objektívne nepreskúmateľné. Pokiaľ exekútorovi z titulu takéhoto typu položiek nejaké materiálové náklady vzniknú, súd má za to, že tieto sú zahrnuté v odmene podľa § 14 vyhlášky v spojení s § 25 vyhlášky. Súd uvádza, že súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov, tieto však musia byť účelne vynaložené v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti a hodnoverným dokladom náležite preukázané tak, aby súd mal dôvod na ich priznanie v rámci náhrady trov exekúcie. Pokiaľ v spise takéto doklady obsiahnuté nie sú, nemôže ich súd v rámci náhrad priznať, pretože súdny exekútor ich vynaloženie v danej exekúcii žiadnym spôsobom nepreukázal. Ak by tieto položky trov súd len pasívne „prevzal“ z vyúčtovania súdneho exekútora, bez potrebného zistenia a overenia, postupoval by v rozpore s platnou úpravou týkajúcou sa odmeňovania súdnych exekútorov. Súd priznal súdnemu exekútorovi len tie trovy, ktoré mu už reálne vznikli a boli reálne preukázané.
Podľa § 28 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty, poštové služby sú od dane oslobodené. Keďže poštové služby sú v zmysle zákona č. 222/2004 Z.z. od dane oslobodené, súd nepriznal súdnemu exekútorovi tú časť DPH, ktorú si uplatnil z poštovného.
Súd uložil povinnému uhradiť súdnemu exekútorovi v súlade s Exekučným poriadkom a vyhláškou sumu 42,03 eura, z toho odmena súdneho exekútora predstavuje 33,19 eura, hotové výdavky predstavujú 2,20 eura a uplatnená 20 % DPH (základ dane 33,19 eura, t. j. odmena plus hotové výdavky bez poštovného) predstavuje 6,64 eura.
Podľa § 169 ods. 1 vety druhej zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov, ak súd rozhodol o vykonateľnosti uznesenia až po jeho právoplatnosti (§171 ods. 3), uvedie dôvody pre ktoré viazal vykonateľnosť až na právoplatnosť rozhodnutia.
Keďže v danom prípade už bola exekúcia zastavená (proces konania už neprebieha), niet žiadneho dôvodu pre to, aby nebola vykonateľnosť rozhodnutia viazaná až na jeho právoplatnosť.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné podať odvolanie do 15 dní od doručenia uznesenia na Okresný súd Banská Bystrica, písomne v troch vyhotoveniach (§ 374 ods. 4 prvá veta O. s. p.).
Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca (§ 374 ods. 4 O. s. p.).
Odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa osobitného zákona, ak tento osobitný zákon neustanovuje inak, a ani proti uzneseniu v konaní o vymáhanie súdnych pohľadávok podľa osobitného zákona (§ 202 ods. 2 O. s. p.).
V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa (§ 205 ods. 1 O. s. p.).
Odvolanie podľa § 205 ods. 2 O. s. p. možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú podľa § 205a O. s. p. pri odvolaní proti uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.