Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_17C-100-2014.pdf
PDF · 99.38 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K3-17Ro/639/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice-okolie, samosudca JUDr. Oľga Tatranská, v právnej veci žalobcu: TELERVIS PLUS a.s., IČO: 35 717 769, Staré Grunty 7, Bratislava, zast.: Mgr. Ľubomírom Karikom, advokátom so sídlom v Myjave, M.R.Štefánika 638/56, proti žalovanému: T. L., B.. XX.XX.XXXX, X. XXX, v konaní o zaplatenie 614,25 eura s prísl.
rozhodol:
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 524,25 eura spolu s úrokom z omeškania 8,75% ročne od 18.3.2014 do zaplatenia a na účet právneho zástupcu žalobcu XXXXXXXXX/XXXX trovy konania v sume 80,52 eura (z toho trovy právneho zastúpenia 57,72 eura), všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
V prevyšujúcom rozsahu sa žaloba zamieta.
odôvodnenie:
Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby bol žalovaný zaviazaný zaplatiť mu 614,25 eura titulom dlžoby na úvere, ktorý mu žalobca poskytol, sumu 99 eur titulom zmluvnej pokuty, úrok z omeškania 8,5% ročne zo sumy 614,25 eura od 27.2.2013 do zaplatenia a náhradu trov konania.
Žalovaný sa k veci nevyjadril.
Súd po zistení, že sa jedná o drobný spor (pohľadávka neprevyšuje 1000 eur) a že o veci je možné rozhodnúť na základe listinných podkladov, rozhodol bez nariadenia pojednávania a rozsudok verejne vyhlásil dňa 11.8.2014.
Súd vykonal dokazovanie, listinnými dôkazmi, na základe čoho zistil tento skutkový stav:
Žalobca v žalobe tvrdil, že dňa 17.7.2012 žalobca uzavrel so žalovaným zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalovanému sumu 500 eur za odplatu v sume 190 eur. Žalovaný sa zaviazal celkovú čiastku 690 eur uhradiť v 13 mesačných splátkach a to v prvých troch mesiacoch po 2,50 eura a ďalej v pravidelných 10 splátkach po 68,25 eura. Prvá splátka bola splatná v 10. deň po uzavretí zmluvy a každá ďalšia vždy do 30. dňa v mesiaci. Po uplynutí 3 mesiacov od omeškania so zaplatením splátky vzniklo žalobcovi právo žiadať vrátenie celej neuhradenej sumy spolu s úrokmi. Žalovaný prevzatie hotovosti potvrdil svojím podpisom .
Žalovaný podľa tvrdenia žalobcu zaplatil celkom 75,75 eura z čoho posledná úhrada v sume 55,50 eura bola n účet žalobcu pripísaná 20.11.2012. Žalobca vzhľadom na to, že žalovaný neplanil svoj záväzok podľa zmluvy, listom zo dňa 5.9.2012 predžalobnou upomienkou vyzval žalovaného na zaplatenej celej pohľadávky . Keďže sa tak nestalo, dňom 27.2.2013 žalobca úver zosplatnil dňom 26.2.2013.
Podľa bodu 3 obchodných podmienok sa žalovaný zaviazal uhradiť v prípade porušenia podmienok zmluvy zmluvnú pokutu 3,3% z istiny úveru a to za každý mesiac omeškania až do zaplatenia celkovej dlžnej čiastky. Zmluvná pokuta je platná v okamihu, kedy sa žalovaný dostal do omeškania s ktoroukoľvek splátkou. Výška zmluvnej pokuty je tak 16,5 eura, ktorú je žalovaný povinný zaplatiť až do doby úhrady celovej dlžnej čiastky. V zmysle Nariadenia vlády 87/1995 Z.z. a jeho §3a si žalobca uplatňuje úhradu zmluvnej pokuty do dosiahnutia maximálnej prípustnej hranice t.j. do dosiahnutia výšky poskytnutých finančných prostriedkov, pričom výška sankcií za omeškanie nesmie presiahnuť maximálnu výšku podľa § 3a ods. 1. Na základe toho si žalobca uplatňuje okrem dlžoby na samotnom úvere tiež zmluvnú pokutu za 6 mesiacov omeškania (3 x 16,50 eura), t.j. 99 eur.
Celková čiastka k náhrade tak činila 713,25 eura.
Za účelom preukázania vyššie uvedených tvrdení žalobca súdu predložil listiny, z ktorých vyplynuli tieto skutočnosti:
Ako súd zo zmluvy zo dňa 17.1.2012 (čl. 4) zistil, v tento deň žalobca uzavrel so žalovaným zmluvu, ktorou mu požičal hotovosť 500 eur na dobu 13 mesiacov . Úroková sadzba pri tejto dobe trvania právneho vzťahu bol stanovený úrok 20% (pri 7 mesiacoch to bolo 14%) a za poskytnutie úveru požadoval poplatok 18% z požičanej sumy istiny (pri úvere na 7 mesiacov bol poplatok 5% z istiny).
V zmluve bolo vyšpecifikované, že dlžník sa na základe vyššie uvedených dojednaní zaväzuje zaplatiť: - istinu 500 eur, odplatu vo výške 190 eur (t.j. 100 eur ako 20% úrok a 90 eur 18% poplatok za poskytnutie úveru) a to tak, že v prvých 3 mesiacoch zaplatí po 2,50 eur a v ďalších 10 mesiacoch po 68,25 eura vždy do 30. dňa v mesiaci. Doporučený termín úhrady splátok bol 25.deň. RPMN v úvere na 13 mesiacov bola stanovená 46,52%.
Uvedená zmluva je riadne podpísaná poverenou osobou žalobcu ako aj samotným žalovaným.
Druhá strana formulára zmluvy obsahuje Obchodné podmienky, a v ustanovení ich bodu 3 je úprava, podľa ktorej: zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ dlžník nesplní svoj záväzok podľa čl. II. zmluvy o úvere, je veriteľ oprávnený od dlžníka požadovať zmluvnú pokutu za omeškanie vo výške 3,3% z istiny pri úvere poskytnutom na13 mesiacov a 3,1% pri úvere poskytnutom na 7 mesiacov a to za každý aj začatý mesiac omeškania až do zaplatenia celkovej dlžnej čiastky.
Listom zo dňa 5.9.2012 žalobca upomínal žalovaného, je v omeškaní s úhradou splátky 2,50 eura a vyzval ho na úhradu do 5 dní od obdržania výzvy.
Listom zo dňa 27.2.2013 žalobca vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný v omeškaní so splácaním úveru, ku dňu 26.2.2013 celý úver zosplatnil a vyzval žalovaného, aby celý zročný dlh v sume 614,25 eura zaplatil spolu so zmluvnou pokutou 3,3% z istiny t.j. v sume 16,50 eura a náhradou účelne vynaložených nákladov.
Súd poukazuje na to, že lehota popr. čas, dokedy má žalovaný túto povinnosť splniť, uvedený list neobsahuje a žalobca nepreukázal ani to, či vôbec a kedy bol tento list žalovanému doručený.
Tento list bol na poštu vypravený dňa 1.3.2013, ako to vyplýva z podacieho poštového hárka (čl. 9).
Súd vyhodnotil vykonané dokazovanie jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti, na základe čoho právne uzatvára:
Podľa ust. § 497 Obch. zák. Zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa ust. § 502 Obch. zák. (1) Od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.
Hlavný právny vzťah založený zmluvou o spotrebiteľskom úvere vznikol podľa osobitného predpisu, ktorý je lex specialis k všeobecnej právnej norme. Normy obchodného práva (vrátane všeobecnej úpravy úveru) sú ale použiteľné len vtedy, ak neodporujú úprave majúcej z povahy veci prednosť, teda úprave spotrebiteľských vzťahov v Obč. zákonníku a v predpisoch vydaných na jeho vykonanie. Medzi tromi zákonmi, prichádzajúcimi takto o úvahy (1. zákon o spotrebiteľskom úvere, 2. Občiansky zákonník, 3. Obchodný zákonník) panuje pomer, že primárne sa použije predpis špeciálny, ak tento určitú otázku neupravuje resp. tak nečiní úplne, nastupuje po ňom úprava spotrebiteľského práva všeobecne v širšom slova zmysle, teda úprava podľa Obč. zákonníka.
To znamená, že úprava Obchodného zákonníka sa môže na takýto prípad uplatniť len vtedy, keď nenarazí na obmedzenie v Občianskom zákonníku a vykonávacích predpisoch k nemu.
Podľa § 52 Obč. zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy:
(1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
(2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
(3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
(4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Zo skutkových zistení nie je sporné, že žalobca požičal žalovanému sumu 500 eur na dobu presne 13 mesiacov s 20% zmluvným úrokom a 18% odplatou poplatku za poskytnutie úveru. Žalovaný tak mal vrátiť celkom 690 eur. Súd predovšetkým porovnal dojednaný úrok s úrokovou mierou obvyklou z praxe peňažných ústavov a zistil, že v aktuálnom čase (17.7.2012) bol úrok za úver bez preukázania účelu pri sume do 2000 eur v ČSOB a.s. v sadzbe 8,9%, OTP Banke a.s. 8,9%, SLPS a.s. v sadzbe 10,9%, Tatra banke a.s. 9,9% . Ak mali účastníci „dohodnutý“ úrok 20%, čo predstavuje cca 100% úrokových mier obchodných bánk, úroveň, o ktorú dohodnutý úrok prevýšil úrokovú mieru bánk je taká zanedbateľná, že jej súd nevenoval pozornosť a 20% úrok akceptoval za prijateľný. Za dobu požičania tak teda istina spolu s úrokom, ktorú mal žalovaný zaplatiť, predstavoval sumu 600 eur (500 eur istina plus 20% t.j. 100 eur úrok).
Podľa § 39 Obč. zákonníka: Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa §53 ods. 5) OZ: neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Z tvrdení žalobcu i zo zmluvy samotnej však súd zistil, že k tomuto úroku žalobca prirátal aj 18% „odplatu“ za požičanie peňazí, čo súd vyhodnotil ako neprijateľné a v rozpore s dobrými mravmi. V danom čase sa poplatky za poskytnutie veru v riadnych obchodných bankách pohybovali v rozmedzí od 2% do 5% v závislosti od výšky požičaných peňazí čo znamená, že žalobcom požadovaných 18% sa vymyká bežnej praxi obchodných bánk. Vo svojej podstate sa navonok javí, že sa týmto spôsobom obchádza zákon tým, keď sa celkový úrok 38% (20% plus 18%) u pôžičky na 1 rok rozdelí a každý táto časť sa inak nazve. Poplatok za úver vo výške 18% súd, ako je uvedené vyššie, vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku a pre rozpor so zákonom je táto časť, peňažne vyjadrená sumou 90 eur, neplatná.
Ohľadom zmluvnej pokuty:
Podľa ust. § 544 ods. 1 OZ ak strany dojednanú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikla škoda.
Podľa odseku 2) cit. ust. zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
Žalobca v žalobe okrem prezentovaného dlhu na poskytnutom úvere uplatnil tiež zmluvnú pokutu v celkovej sume 99 eur, zodpovedajúcej 6 mesiacom omeškania a dohodnutej sadzbe zmluvnej pokuty 3,3% zo sumy 500 eur (16,5 eura). Žalobca sa domáhal zmluvnej pokuty v zmysle obchodných podmienok a ich úpravy, obsiahnutej v ich článku 3, podľa ktorej: zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ dlžník nesplní svoj záväzok podľa čl. II. zmluvy o úvere, je veriteľ oprávnený od dlžníka požadovať zmluvnú pokutu za omeškanie vo výške 3,3% z istiny pri úvere poskytnutom na13 mesiacov a 3,1% pri úvere poskytnutom na 7 mesiacov a to za každý aj začatý mesiac omeškania až do zaplatenia celkovej dlžnej čiastky.
Súd akcentuje na skutočnosť, že v zmysle § 544 ods. 2 OZ sa dojednanie t.j. dohoda o zmluvnej pokute musí vykonať písomne. V danej veci ale úprava o zmluvnej pokute je obsiahnutá výlučne a jedine v obchodných podmienkach na druhej strane predtlačeného formulára zmluvy, do ktorého je vylúčené akýmkoľvek spôsobom zasahovať či ich text upravovať. V samotnej zmluve o nej nie je ani zmienka. Je treba zdôrazniť, že v spotrebiteľských zmluvách na rozdiel od obchodných zmlúv majú VOP slúžiť predovšetkým k tomu, aby nebolo nevyhnutné do každej zmluvy prepisovať dojednania technického a vysvetľujúceho charakteru a nesmú slúžiť k tomu, aby časť v neprehľadnom a zložito formulovanom texte boli skryté rôzne iné dojednania. Text spotrebiteľskej zmluvy, obzvlášť, ak sa jedná zmluvu formulárovú, má byť pre priemerného spotrebiteľa dostatočne dostupný. Zásada poctivosti dopadá nielen na zmluvy samotné, ale aj na všeobecné podmienky a ich uplatnenie je možné len vtedy, ak nevykazujú formálne či obsahové obmedzenia. V rámci spotrebiteľských zmlúv dojednania, zakladajúce zmluvnú pokutu zásadne ale nemôžu byť súčasťou tzv. úverových či obchodných podmienok, ale iba na spotrebiteľskej zmluve samotnej t.j. listine, na ktorú spotrebiteľ pripojuje svoj podpis.
V danej veci možno uzavrieť, že obchodné podmienky, nachádzajúce sa na druhej strane formulára zmluvy o úvere sú napísané síce dostatočne veľkým písmom, avšak všetky články, uvádzané v komplikovaných formuláciách indikuje, že ich priemerný spotrebiteľ prestane čítať už v prvopočiatku a navyše, nie sú opatrené ani podpisom žalovaného čo naznačuje, že ich obsah ani nepozná.
Z uvedeného dôvodu súd vyhodnotil dojednanie zmluvnej pokuty za neplatné pre rozpor so zákonom a preto sa ani nezaoberal ďalej jej výškou (3,3% mesačne, teda 39,6% ročne).
Vychádzajúc z vyššie uvedeného preto, ak žalobca požičal žalovanému 500 eur a spolu s 20% úrokom mal vrátiť 600 eur, po zohľadnení sumy plnenia v rozsahu 75,75 eura má zaplatiť 524,25 eura, ktorú sumu súd zaviazal zaplatiť žalovaného spolu s úrokom z omeškania
Podľa ust. § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úrok z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania. Výšku úroku z omeškania a poplatok z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z účinného od 1.2.2013: výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Záväzkový vzťah vznikol v roku 2012 a preto sa zákonná sadzba riadi podľa úrovne ku dňu 31.12.2013, kedy bola základná sadzba ECB 0,75%. Z uvedeného dôvodu bol úrok z omeškania priznaný v sadzbe 8,75% ročne v zmysel žaloby.
Čo sa týka počiatku jeho plynutia k tomu súd uvádza, že po tom, ako žalobca úver zosplatnil dňa 26.2.2013 a oznámil to žalovanému listom z 27.2.2013, tento dokument neobsahuje určenie doby, dokedy má žalovaný zročnú pohľadávku žalobcu zaplatiť. Za tohto stavu preto, keďže žalovaný sa o existencii súdneho konania ako aj o tom, že si žalobca pohľadávku voči nemu uplatnil žalobou na súde, dozvedel až dňa 17.3.2014 (vtedy mu bola doručená žaloba a ostatné listiny), súd žalobcovi priznal rok z omeškania dňom 18.3.2014.
S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a analýzu súd žalobu ohľadom 18% odplaty za poskytnutie úveru v sume 90 eur ako aj zmluvnej pokuty 99 eur pre rozpor so zákonom a tiež úrok z omeškania za obdobie od 27.2.2013 do 17.3.2014 zamietol
Žalobca bol v konaní prevažne úspešný a to v pomere 73,53% k pomeru neúspechu 26,47 eura, a preto súd podľa § 142 ods. 2 OSP trovy konania pomerne rozdelil.
Z dôvodne žalovateľnej sumy 524,25 eur je súdny poplatok 31 eur a po odrátaní sumy 8,20 eura (26,47% neúspechu) zostáva k náhrade 22,80 eura.
Právnemu zástupcovi patrí odmena za jeden úkon 24,90 eura plus 7,81 eura režijný paušál, čo za dva úkony 1/ príprava a prevzatie zastúpenia a 2/ podanie žaloby činí spolu 65,42 eura a po odrátaní 26,47% neúspechu vo výške 17,32 eura zostáva k náhrade 48,10 eura. Spolu s 20% DPH v sume 9,62 eura činia trovy právneho zastúpenia 57,72 eura. Trovy konania celkom: 80,52 eura.
Poučenie:
proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia
na podpísanom súde v vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3 OSP/ uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd
prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinná osoba dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.