Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

30S/10/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny Brniakovej a členiek senátu JUDr. Zuzany Krivdovej a Mgr. Silvie Tisovej (sudkyne spravodajkyne), v právnej veci žalobcu: Spolumajiteľstvo bývalých urbarialistov obce Podbiel, pozemkové spoločenstvo, so sídlom Podbiel 470, 027 42 Podbiel, IČO: 14 224 607, právne zastúpený: Alušic s. r. o., so sídlom Madačova 1/A, 034 01 Ružomberok, IČO: 50 648 420, proti žalovanému: Slovenská inšpekcia životného prostredia, ústredie, so sídlom Grösslingová 5, 811 09 Bratislava, IČO: 00 156 906, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Číslo: 43 960 013 20/8112-37995/Kun zo dňa 13.11.2020, takto

rozhodol:

I. Krajský súd v Žiline rozhodnutie Slovenskej inšpekcie životného prostredia, ústredie Číslo: 43 960 013 20/8112-37995/Kun vydané dňa 13.11.2020 a rozhodnutie Slovenskej inšpekcie životného prostredia, Inšpektorátu životného prostredia Žilina Číslo: 4396400720/4360/711/2020-21632/2020 vydané dňa 17.07.2020 z r u š u j e a v e c v r a c i a Slovenskej inšpekcii životného prostredia, Inšpektorátu životného prostredia Žilina na ďalšie konanie.

II. Žalobca m á voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.

odôvodnenie:

1. Slovenská inšpekcia životného prostredia, Inšpektorát životného prostredia Žilina, (ďalej len ,,SIŽP - IŽP Žilina“ alebo „prvostupňový orgán“), ako príslušný orgán podľa a o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, v súlade s a o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) a podľa o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len ,k“) rozhodnutím Číslo: 4396400720/4360/711/2020-21632/2020 dňa 17.07.2020 (ďalej len ,,prvostupňové rozhodnutie“) uložila podľa žalobcovi pokutu vo výške 2.000 eur za porušenie povinností ustanovených v: a. , ktorého sa žalobca dopustil tým, že v kontrolovanom období od 01.01.2017 do 27.06.2018 nezabezpečil odpadovú kôru, t.j. odpad, vznikajúci z jeho činnosti pri spracovaní stromovej guľatiny na píle a priľahlej manipulačnej ploche v obci Podbiel, pred znehodnotením, odcudzením alebo iným nežiadúcim únikom, čím spáchal iný správny delikt podľa . b. v nadväznosti na vyhlášku Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky (ďalej len MŽP SR) č. v znení vyhlášky MŽP SR č. , ktorou sa ustanovuje Katalóg odpadov (ďalej len ako „Katalóg odpadov“), ktorého sa žalobca dopustil

tým, že nezaradil odpad vznikajúci z jeho činnosti pri opracovaní guľatiny na píle v obci Podbiel podľa Katalógu odpadov, čím spáchal iný správny delikt podľa . Podľa ustanovenia Správneho poriadku a ustanovenia bol žalobca povinný pokutu zaplatiť do 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia na účet Environmentálneho fondu, Nevädzová 5, 821 01 Bratislava. Rozhodnutie SIŽP - IŽP Žilina odôvodnil tým, že na základe výsledkov správneho konania má jednoznačne preukázané a konštatuje, že účastník konania - žalobca spáchal dva správne delikty v súbehu. Prvostupňový orgán preto pri ukladaní pokuty uplatnil na základe analógie legis tzv. absorpčnú zásadu a účastníkovi konania uložil pokutu len za správny delikt najprísnejšie trestaný, t. j. pokutu za správny delikt podľa . Pri stanovení výšky pokuty 2000 eur v dolnej hranici zákonom stanoveného rozpätia od 1200 eur do 120 000 eur bola prvostupňovým orgánom braná do úvahy skutočnosť, že žalobca v období 01.01.2017 do 27.06.2018 vytvoril na hranici manipulačnej plochy pri píle v obci Podbiel a rieky Orava hrádzu z lomového kameňa a odpadovej kôry, t.j. odpadu, ktorý mu vznikal z výrobnej činnosti pri spracovaní guľatiny na píle v obci Podbiel. Odpadová kôra bola na hrádzi a manipulačnej ploche voľne uložená, nebola nijako zabezpečená pred nežiadúcim únikom, odcudzením alebo znehodnotením, napriek tomu, že išlo o odpad. Tok rieky Orava odpadovú kôru/odpad postupne odplavoval. Podľa SIŽP -IŽP Žilina svojim konaním žalobca priamo ohrozil životné prostredie a jeho protiprávne konanie trvalo po dlhší čas. Všetky uvedené skutočnosti zobral prvostupňový orgán do úvahy pri určovaní výšky pokuty, pričom zohľadnil tiež mieru ohrozenia životného prostredia a zdravia obyvateľstva. Prvostupňový orgán považoval pokutu uloženú v tejto výške za účinnú a primeranú vzhľadom na jej represívno-výchovnú a preventívnu funkciu, ako aj s prihliadnutím na zákonom stanovené medze a hľadiská za pokutu primeranú a zároveň pokutu zodpovedajúcu zistenému protiprávnemu stavu a charakteru porušenia zákona. K námietkam žalobcu SIŽP -IŽP Žilina uviedol nasledovné : Za deň, keď sa orgán štátneho dozoru dozvedel o porušení povinnosti podľa , sa považuje deň prerokovania protokolu z kontroly. Protokol č. 67/2018 z kontroly bol prerokovaný s účastníkom konania dňa 24.07.2019, subjektívna lehota podľa ustanovenia , v ktorej mohol SIŽP -IŽP Žilina začať konanie o uložení pokuty teda neuplynula, nakoľko konanie o uložení pokuty voči účastníkovi konania sa začalo dňa 21.05.2020 a posledným dňom lehoty, kedy mohla SIŽP -IŽP Žilina začať konanie o uložení pokuty je až deň 24.07.2020. Smreková kôra je odpadom, a nie vedľajším produktom pri spracovaní smrekovej guľatiny, nakoľko ust. odkazuje na osobitný predpis - 5 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „zákon o lesoch“). Zákon o lesoch sa vzťahuje len na lesy a primárne upravuje činnosti v lese a činnosti, ktoré s lesom bezprostredne súvisia. V prípade, že by odpadnutá smreková kôra vznikala pri ťažbe dreva v lese alebo pri obhospodarovaní lesa a zostala by v lese, teda na mieste jej vzniku, nešlo by o odpad podľa . Žalobca však nevykonával svoju činnosť pri opracovaní guľatiny v lese, preto sa na neho nevzťahuje zákon o lesoch a odpadová kôra, ktorá bola navezená na hrádzu koryta rieky Orava, vznikla žalobcovi pri jeho výrobnej činnosti, konkrétne pri spracovaní guľatiny v jeho prevádzke píly a jej manipulačnej ploche v obci Podbiel. Odpadová kôra je teda preukázateľne odpadom. Uvedenú argumentáciu zopakoval aj vo vzťahu k námietke, že neurčité právne normy nemožno aplikovať a vykladať na ťarchu adresáta právnej normy, nakoľko sa smrekovej kôry nepotrebuje zbavovať, lebo ju používa na získanie tepelnej energie, a teda je teoreticky sporné, či smreková kôra je alebo nie je odpadom.

2. Na základe žalobcom podaného odvolania proti prvostupňovému rozhodnutiu žalovaný rozhodnutím Číslo : 43 960 013 20/8112-37995/Kun zo dňa 13.11.2020 podľa ustanovenia prvostupňové rozhodnutie v plnom rozsahu ako vecne správne potvrdil a odvolanie žalobcu zamietol. Zopakoval argumentáciu prvostupňového orgánu, podľa ktorej predmetná odpadová kôra vznikla pri výrobnej činnosti žalobcu, konkrétne pri spracovaní guľatiny na manipulačnej ploche v prevádzke píly žalobcu v obci Podbiel, a preto sa na túto jeho činnosť nevzťahuje zákon o lesoch a odpadová kôra (ktorá sa o.i. nachádzala na hrádze koryta rieky Orava) nevznikla pri ťažbe guľatiny v lese a ani pri obhospodarovaní lesa. Ďalej žalovaný poukázal na to, že odpady zo spracovania dreva a z výroby reziva a nábytku sú podľa Katalógu odpadov kategorizované v skupine odpadov pod číslom 03 01. V tejto skupine sa nachádza,

o.i., aj odpadová kôra a korok (kat. č. 03 01 01), piliny, hobliny, odrezky, odpadové rezivo ... (kat. č. 03 01 04 a 03 01 05). Podľa ustanovenia sa za odpad nepovažuje odpadová kôra, ktorú kontrolovaný subjekt energeticky zhodnotil vo svojich vlastných vykurovacích telesách. Na základe kontrolných zistení množstvo tejto odpadovej kôry nevie žalobca vydokladovať. Ostatná odpadová kôra, ktorá bola žalobcom ďalej odovzdaná inej osobe, bez ohľadu na to, či bude následne energeticky zhodnotená alebo bude ďalej spracovaná, bola odovzdaná ako odpad následnému držiteľovi odpadu, čím sa jej žalobca zbavoval. Žalovaný uviedol, že žalobca v kontrolnom období so súhlasom udeľovaným podľa ustanovenia , ktorý by ho oprávňoval nakladať s odpadovou kôrou ako s vedľajším produktom, nedisponoval. Skutočnosť, že v roku 2020 žalobca už disponuje takýmto súhlasom, nemá vplyv na skutočnosti zistené pri kontrole za obdobie rokov 2017 a 2018, na základe ktorých bola žalobcovi uložená pokuta prvostupňovým rozhodnutím. K tvrdeniu žalobcu, podľa ktorého prvostupňový orgán sa v konaní dopustil vady konania majúcej vplyv na zákonnosť rozhodnutia tým, že určil neprimerane krátku lehotu na vyjadrenie - 5 dní, žalovaný uviedol, že prvostupňový orgán postupoval v súlade s príslušnými právnymi predpismi. Zákon o kontrole neurčuje túto lehotu, preto ju určuje príslušný orgán kontroly. Vzhľadom na tieto skutočnosti bol postup orgánu kontroly zákonný. V prípade, že žalobcovi sa určená lehota na zaslanie predmetného vyjadrenia zdala neprimerane krátka, mal možnosť požiadať SIŽP-IŽP Žilina, ktorého záujmom bolo vybaviť vec v úzkej súčinnosti s účastníkom konania a bez zbytočných prieťahov, o jej predĺženie. K tvrdeniu žalobcu, že v konaní nebolo žiadnym spôsobom preukázané odplavovanie kôry do koryta rieky, ako na to bolo poukázané v podnete na vykonanie kontroly, žalovaný konštatoval, že v deň kontroly, inšpektori SIŽP-IŽP Žilina technickým zariadením GPS Trimble JUNO zamerali dĺžku hrádze s nánosom odpadovej kôry v dĺžke 89 m. Uvedené reálne preukazuje grafický výstup z GPS zariadenia, vyhotovený dňa 27.06.2018, ktorý je Prílohou č. 5 Protokolu z kontroly. Túto skutočnosť, ktorá je zrejmá aj na základe fotodokumentácie (príloha č. 4 predloženého spisového materiálu) žalobca nijako nenamietol a ani nepoprel. Okrem uvedeného SIŽP-IŽP Žilina samostatnou kontrolou podľa ustanovenia o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 543/2022 Z. z.“) zistil, že žalobca odpadom z kôry a pilín pri spracovaní drevnej hmoty, zasypal breh a koryto vodného toku Orava v dĺžke 89 m na pozemku KN-C č. 1220 v k. ú Podbiel, ktorý sa nachádza v katastri nehnuteľností vedenom ako vodná plocha, mimo zastavaného územia obce na území Chráneného areálu Rieka Orava, zároveň na území európskeho významu SKUEV0243 rieka Orava, kde platí 4. stupeň územnej ochrany prírody podľa ustanovenia Žalovaný dôvodil ďalej tým, že orgán kontroly jednoznačne preukázal porušenie žalobcom, nemôže konať inak, ako v súlade s ustanovením , to znamená uložiť pokutu podľa ustanovenia . S výškou uloženej pokuty sa žalovaný stotožnil, považujúc ju za primeranú a dostatočnú, s poukazom na jej tak preventívnu ako aj represívnu funkciu.

3. V zákonnej lehote podal žalobca správnu žalobu vo veciach správneho trestania, navrhujúc preskúmanie zákonnosti a následné zrušenie napadnutého rozhodnutia ako aj prvostupňového rozhodnutia. Žalobca v súhrne namietal, že podľa (ďalej len iba „SSP“) zistenie skutkového stavu žalovaným bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, podľa skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s administratívnym spisom a nemá v ňom oporu, podľa rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci a v zmysle rozhodnutie je nepreskúmateľnosť a nedostatok dôvodov. Zároveň žalobca zastával názor, že správny súd v zmysle nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak ide o zákonné zásady trestného konania podľa , ktoré je potrebné použiť aj na správne trestanie. Podanie žaloby žalobca odôvodnil nasledovnými žalobnými bodmi: 1/ Zistenie skutkového stavu žalovaným bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci. Žalobca nesúhlasí so zisteniami skutkového stavu žalovaným, ktorý rovnako ako prvostupňový orgán ustálil záver, podľa ktorého smreková kôra je jednoznačne odpadom, a to na základe dvoch zistení: a/ žalobca spracováva drevo mimo lesa, a teda stromová kôra nebola spracovaná na mieste vzniku, tzn. ide o odpadovú kôru (str. 3 prvostupňového rozhodnutia),

b/ žalobca odovzdal spoločnosti EKOLDK s. r. o. časť smrekovej kôry. Svojím konaním sa teda podľa žalovaného ako držiteľ odpadu zbavil odpadovej kôry tým, že ju odovzdal menovanej spoločnosti (str. 4 bod 1 prvostupňového rozhodnutia), a teda jednoznačne ide o odpadovú kôru. Absurdným sa javí záver žalovaného, že ak by smreková kôra ostala v lese tak odpadom nie je, ale jej prevozom z lesa sa odpadom stala. Uvedené závery považuje žalobca za nelogické a arbitrárne. Podľa žalobcu žalovaný si nezadovážil relevantné skutočnosti pre vydanie rozhodnutí, preto ich možno považovať za predčasné a takýmto konaním sa dopustil vady konania majúcej vplyv na zákonnosť rozhodnutia. Prvostupňový orgán frekventovane používa slová ako preukázateľne a jednoznačne, konkrétne normy nespomína a nie je zrejmé ktoré má na mysli. Všeobecné vyjadrenie neaplikovateľnosti zákona o lesoch (podľa ktorého drevo z lesa sa kontroluje ako drevo z lesa aj stovky kilometrov od lesa kde narástlo) rozhodne nie je presvedčivým (konkrétne žiadnym) argumentom a takýto postup zdôvodňovania rozhodnutí podľa žalobcu súdna prax konštantne odmieta. Smrekovú kôru u žalobcu nemožno považovať za odpad nakoľko ide o prírodný lesnícky materiál, ktorý nevykazuje nebezpečné vlastnosti, nemá nepriaznivý vplyv na životné prostredie a je plne využívaná na výrobu tepla a paliva, čo podľa žalobcu bolo v konaní jednoznačne preukázané. Výklad správnych orgánov bol len formalistickým názorom bez opory v zákone. lesnícky materiál charakterizuje z hľadiska pôvodu vzniku (v lese), a nie z hľadiska jeho umiestnenia, a teda na lesnícky materiál sa nebude vzťahovať bez ohľadu na to, či sa kôra nachádza v lese alebo niekde inde. Okrem toho žalobca kôru používa na získanie energie procesmi a spôsobmi, ktoré nepoškodzujú životné prostredie a ani neohrozujú zdravie ľudí. Žalobca časť smrekovej kôry, ak o ňu prejavia záujem tretie osoby, odovzdá, avšak iba v prípade, že sezónne ostane po spracovaní dreva viac paliva ako je v danej chvíli žalobca schopný použiť. Ide teda o uskladnenie paliva, nie o zbavovanie sa odpadu. 2/ Rozhodnutie je vnútorne rozporné a arbitrárne, pretože orgán kontroly sa nevysporiadal so všetkými námietkami žalobcu, najmä s námietkou, že smreková kôra ako vedľajší produkt nie je odpadom, ale lesníckym materiálom, a teda nemožno naň aplikovať . Zistenie, podľa ktorého zákon o lesoch sa aplikuje iba pre lesy, sa nejaví ako dostatočné pre právne posúdenie, že presunom z lesa na pílu sa z kôry (ktorá je stále na kmeni) stáva iný ako lesnícky materiál, a teda odpad. Žalovaný žiadnym spôsobom toto svoje právne posúdenie nevyhodnotil. Smreková kôra nachádzajúca sa v čase kontroly v areáli žalobcu tam bola len dočasne uložená. Za nesprávne skutkové zistenie považoval žalobca aj okolnosť, že kôra nebola zabezpečená pred odcudzením, keďže areál žalobcu je monitorovaný a sú robené všetky obvyklé opatrenia, aby bolo zabránené vstupu nepovoleným osobám. Pre tento svoj hodnotiaci úsudok o nezabezpečení areálu neprodukoval žalovaný žiadne skutkové tvrdenia. To isté len z pohľadu aplikácie noriem práva je možné tvrdiť o závere o presune kôry z lesa do areálu píly. Nepreskúmateľné a svojvoľné sa podľa žalobcu javí aj tvrdenie o nezabezpečení kôry pred nežiadúcimi únikmi. V konaní nebolo žiadnym spôsobom preukázané, že by kôru odplavovalo do koryta rieky a orgán kontroly uvedené tvrdenie prevzal z podnetu oznamovateľa bez toho, aby vykonal potrebné dokazovanie. Podľa žalobcu kôra bola v dostatočnej vzdialenosti od koryta rieky a odplavovanie nebolo reálne možné. Žalovaný tým, že v rámci odôvodnenia napadnutého rozhodnutia poukázal na skutočnosti, ktoré sami o sebe neodôvodňujú záver o tom, že smreková kôra je odpadom, zaťažil svoje rozhodnutie vadou, ktorá ho robí nepreskúmateľným pre nedostatok dôvodov ako aj pre nezrozumiteľnosť, čo je podľa žalobcu dôvodom na jeho zrušenie. 3/ V konaní bolo nepochybné, že orgán štátnej správy odpadového hospodárstva sa o porušení dozvedel dňa 27.06.2018, a preto žalobca zastával právny názor, že posledným dňom, kedy mohol orgán štátnej správy začať konanie o správnom delikte, bol v zmysle deň 27.06.2019. Preto je podľa žalobcu rozporné tvrdenie v rozhodnutí, že o porušení povinnosti sa orgán kontroly dozvedel 27.06.2018 na jednej strane a že sa o porušení povinnosti dozvedel až prerokovaním protokolu na druhej strane. 4/ Žalobca poukázal na to, že v zmysle vo veciach štátnej správy odpadového hospodárstva v prípade pochybností, či vec je alebo nie je odpadom, rozhoduje o tom okresný úrad v sídle kraja. Preto žalobca dňa 07.12.2018 požiadal tento úrad o vydanie rozhodnutia o tom, že smreková kôra, piliny a hobliny sa u žalobcu považujú za vedľajší produkt, a nie za odpad. Tento orgán bol dlhodobo nečinný a rozhodnutie o tom vydal až 08.10.2020, s tým, že smreková kôra sa u žalobcu považuje za vedľajší produkt, čo jednoznačne potvrdzuje tvrdenia žalobcu. Podľa žalobcu je v rozpore so zásadou materiálnej rovnosti a legitímnymi očakávaniami subjektov práva, ak jeden správny

orgán smrekovú kôru kvalifikuje ako vedľajší produkt a následne iný správny orgán tú istú smrekovú kôru za nezmenených podmienok vyhodnotí ako odpad a porušenie zákona a za toto údajné porušenie udelí pokutu. V tejto súvislosti žalobca poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ÚS SR“) sp. zn. a nálezy Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. , sp. zn. a sp. zn. s tým, že ak by aj bolo správne tvrdenie žalovaného o tom, že konaním žalobcu došlo k porušeniu povinností uložených , nie je možné neprihliadať na okolnosti nasvedčujúce dobromyseľnosti žalobcu pri konaní, za ktoré mu bola uložená pokuta. 5/ V konaní nebolo preukázané, že protiprávne konanie trvalo dlhší čas od 01.01.2017 do 27.06.2018, nakoľko z rozhodnutia nie je zrejmé na základe čoho žalovaný ustálil uvedené obdobie. 6/ Pre prípad, že by sa správny súd nestotožnil s vytýkanými vadami, žalobca žiadal o aplikáciu a uloženie nižšej peňažnej sankcie, napriek tomu, že bola v dolnej hranici, pretože považoval pokutu vo výške 2.000 Eur pre žalobcu, ktorý nie je primárne založený za účelom podnikateľskej činnosti, ale za účelom obhospodarovania lesa, za neprimerane vysokú, prísnu, a to aj z hľadiska nepriaznivej ekonomickej situácie v roku 2020 súvisiacej s vírusovým ochorením Covid-19 a momentálnu kalamitnú situáciu v lesoch.

4. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 17.05.2021 k podanej správnej žalobe zotrval na argumentácii vyplývajúcej z napadnutého rozhodnutia. Doplnil, že až odo dňa právoplatnosti rozhodnutia Okresného úradu Žilina číslo OU-ZA-OSZP2-2020/003257/Kon zo dňa 08.10.2020 o žiadosti žalobcu o udelenie súhlasu podľa ustanovenia , podľa ktorého: Orgány štátnej správy odpadového hospodárstva udeľujú súhlas na to, že látka alebo vec sa považuje za vedľajší produkt, a nie za odpad“, sa smreková kôra, ktorá vzniká pri činnosti žalobcu, považuje za vedľajší produkt a nie za odpad. Teda do dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia, ktoré vyvoláva konštitutívne účinky, sa takto vzniknutá smreková kôra za vedľajší produkt nepovažovala. Žalovaný aj prvostupňový správny orgán, pri rozhodovaní o uložení pokuty postupovali v súlade a v medziach ustanovených , správnym poriadkom a príslušnými právnymi predpismi, ako aj zásadami, ktorými sa celé správne konanie riadi, pričom rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo zo správneho vecného a právneho posúdenia veci. Žalovaný považuje v súlade s ustanovením správneho poriadku, rozhodnutie za preskúmateľné a riadne odôvodnené s tým, že postupoval pri rozhodovaní v súlade s princípom materiálnej pravdy, vyjadreným v ustanovení správneho poriadku, ktorého podstatou je spoľahlivo zistený stav, ktorý by mal byť podmienkou každého rozhodnutia. Na základe uvedeného žalovaný navrhol súdu, aby predmetnú žalobu ako nedôvodnú a neopodstatnenú v celom rozsahu zamietol.

5. Na vyjadrenie žalovaného reagoval žalobca replikou zo dňa 09.08.2021. Zopakoval argumentáciu, podľa ktorej smreková kôra je lesnícky materiál, ktorý nevykazuje žiadne nebezpečné vlastnosti, o čom nemal žalobca žiadne pochybnosti do doby, kým sa neuskutočnila kontrola. V tejto súvislosti poukázal na závery uvedené v náleze ÚS SR sp. zn. zo dňa 6. februára 2008 ako aj na interpretačné pravidlo, ktoré bolo publikované pod č. R 102/2011 Zbierky stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „NS SR“) a rozhodnutí súdov SR, podľa ktorého nejasné a neurčité právne normy nemožno aplikovať a vykladať na ťarchu ich adresátov, ale vždy na ťarchu tvorcu. Žalobca uviedol, že najmä v letných mesiacoch keď sa kúri menej (v letných mesiacoch, keď sa uskutočnila aj kontrola), časť kôry odovzdá tretím subjektom ak o ňu prejavia záujem alebo je kôra uskladnená v areály žalobcu. Žalobca sa kôry nepotrebuje zbavovať. Ak žalobca nevedel zdokladovať množstvo kôry, ktoré energeticky zhodnotil (str.4 bod 2 prvostupňového rozhodnutia) je tomu tak preto, že nemal povinnosť viesť evidenciu množstva spaľovanej smrekovej kôry v zmysle platných právnych predpisov (v zmysle vyhlášky Slovenského úradu práce č. na zaistenie bezpečnosti práce v nízkotlakových kotolniach v znení vyhlášky č. táto povinnosť je ustanovená organizáciám a ich pracovníkom len vtedy ak je výkon nízkotlakových kotlov väčší ako 50kW, čo nie je prípad žalobcu). Smrekovú kôru u žalobcu žalovaný nesprávne kategorizoval ako odpad a bez riadneho odôvodnenia len na základe toho, že žalobca nepredložil evidenciu, ktorú ale ani nemá povinnosť viesť. S takýmto zjednodušeným záverom žalovaného v rozhodnutí sa nemožno stotožniť a uvedené zakladá vadu nepreskúmateľnosti a arbitrárnosti rozhodnutia. Žalobca opätovne poukázal na rozhodnutie Okresného úradu Žilina, odbor starostlivosti o životné prostredie, oddelenie štátnej správy vôd a vybraných zložiek životného prostredia č. s. OU-ZA-OSZP2-2020/003257/Kon, že smreková kôra nie je u žalobcu odpadom, ale ju vyhodnotil ako vedľajší produkt.

Dôvodom zrušenia napadnutého rozhodnutia je podľa názoru žalobcu aj jeho nepreskúmateľnosť čo do posúdenia dôvodov výšky pokuty a nedostatočné vymedzenie správnych deliktov, za ktoré bol žalobca sankcionovaný v dôsledku nedostatočnej konkretizácie údajov obsahujúcich popis skutku tiež s poukazom na námietky žalobcu a dôkazy predložené žalobcom v konaní o tom, že smrekovú kôru nemožno u žalobcu stotožňovať s odpadovou kôrou a kategorizovať ju ako odpad. Pri rozhodovaní o zákonnosti a primeranosti uloženia u pokuty žalovaný nepostupoval podľa . Dôvodom zrušenia rozhodnutia žalovaného je práve nedostatočné zistenie skutkového stavu veci. Rozhodnutie o uložení pokuty je v kontexte vyššie uvedeného predčasné a bez právneho základu. Za daného skutkového stavu tu podľa žalobcu existujú dva absolútne rozdielne právne názory správnych orgánov na identickú otázku za nezmenených podmienok. Poukazujúc na rozhodnutie ÚS SR sp. zn. a nálezy Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. , sp. zn. a sp. zn. žalobca uvádza, že ak by aj bolo správne tvrdenie žalovaného o tom, že konaním žalobcu došlo k porušeniu povinností uložených , nie je možné neprihliadať na dobromyseľnosť žalobcu pri konaní, za ktoré mu bola žalovaným uložená pokuta.

6. Žalovaný v duplike zo dňa 17.09.2021 konštatoval, že preukázanie skutkového stavu bolo náležité a bez dôvodných pochybností, pričom argumentáciu žalobcu považuje za tendenčnú a značne zavádzajúcu. Posúdenie otázky, či smreková kôra vznikajúca činnosťou žalobcu, bola v čase výkonu kontroly odpadom, bolo podľa jeho názoru vykonané riadne a náležite. 7. Na vyjadrenie žalovaného reagoval žalobca vyjadrením zo dňa 21.12.2021. Podľa žalobcu žalovaný neoprávnene začal správne konanie aj uložil pokutu za obdobie údajného porušenia od 01.01.2017 do 21. 05.2017, ktoré je premlčané, takýto procesný postup žalovaného je nezákonný, a to z toho dôvodu, že nedodržal lehotu troch rokov odo dňa keď k porušeniu došlo. Okrem toho, že žalobca zotrváva v tom skutkovom tvrdení, že smrekovú kôru nie je možné kvalifikovať u žalobcu na základe jednoduchých a nelogických úvah žalovaného ako odpadovú kôru, nakoľko ide o ekologicky nezávadný lesnícky materiál. Odpadom smreková kôra nikdy nebola a ani zákon expressis verbis do kategórie odpadov nezahrňuje smrekovú kôru, ale uvádza odpadová kôra tzn. charakter kôry je potrebné vyhodnotiť s prihliadnutím na charakter samotného podniku a samotnú prevádzku podniku. Nad rámec predchádzajúcich vyjadrení žalobca poukázal na skutočnosť, že administratívne trestanie spravujúce sa primerane špecifickému charakteru tohto konania zásadami ukladania trestov v trestnom konaní, kladie zvýšené požiadavky nielen na identifikáciu sankcionovaného konania (nekonania) vo výrokovej časti rozhodnutia a presvedčivosť vysvetlenia, akým postupom bolo protiprávne konanie zistené, ale aj na zdôvodnenie práve uloženej sankcie z hľadiska jej druhu a výšky, pri ktorej (výške pokuty) rozhodujúci orgán prihliada najmä na závažnosť, spôsob, čas trvania a možné následky porušenia povinnosti. Žalovaný v rozhodnutí konštatuje, že smrekovú kôru odplavovalo, ale k takémuto skutkovému tvrdeniu neboli v konaní produkované žiadne dôkazy. Žalovaný pri ukladaní sankcie do úvahy nezobral ani spoločenskú nebezpečnosť konania. Skutková veta napadnutého rozhodnutia žalovaného nie je formulovaná jasne, zrozumiteľne a v súlade s právnymi predpismi tak, aby nemohlo dôjsť k zameniteľnosti s iným skutkom, žalobcovi bola uložená pokuta aj za údajné protiprávne konanie, ktoré je premlčané, čím došlo k porušeniu zákonnosti zo strany žalovaného. Žalobca poukazuje aj na nepreskúmateľnosť rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu vo vzťahu k uloženej sankcii, keď žalovaný neodôvodnil riadne spôsob určenia výšky sankcie v rámci správneho uváženia, pričom poukázal len na to, že údajne porušenie trvalo dlhší čas pričom do tohto obdobia pri ukladaní sankcie zobral aj obdobie , ktoré z dôvodu premlčania nie je možné postihovať. Žalobca zároveň uvádza, že v súlade s ustálenou judikatúrou možno konštatovať, že správne trestanie sa analogicky riadi základnými zásadami platnými v trestnom práve, čím sa žalovaný dôsledne neriadil. Rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu a na to nadväzujúce rozhodnutie žalovaného bez náležitého odôvodnenia je vo svojej podstate porušením základného práva účastníka na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Ruiz Torija c/a Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A), Komisie (napr. stanovisko vo veci E.R.T. c/a Španielsko z roku 1993, sťažnosť č. 18390/91) a Ústavného súdu SR (nález z 12. mája 2004 sp. zn. ) treba za porušenie práva na spravodlivé konanie považovať aj nedostatok riadneho odôvodnenia rozhodnutia.

8. Z administratívneho spisu vyplýva, že dňa 27.06.2018 vykonal SIŽP - IŽP Žilina, odbor inšpekcie odpadového hospodárstva u žalobcu kontrolu za kontrolované obdobie od 01.01.2017 do 27.06.2018,

zameranú na prešetrenie podnetu prijatého SIŽP -IŽP Žilina dňa 18.05.2018 a zaevidovaného pod CEP : 139/2018, ev. č. 16376/2018, v ktorom podávateľ podnetu poukazoval na zasypávanie koryta rieky Orava odpadom vznikajúcim pri pílení dreva, v mieste pri budove píly pri železničnej stanici v obci Podbiel. SIŽP - IŽP Žilina v rámci prešetrovania podnetu vykonal obhliadku píly a priľahlých pozemkov pri železničnej stanici v obci Podbiel a konštatoval, že tieto prevádzkuje žalobca, ktorého hlavnou činnosťou bola v kontrolovanom období výroba reziva zo stromovej guľatiny, z uvedeného dôvodu sa pri píle na jej priľahlých plochách nachádzala uložená stromová guľatina. Výsledky kontrolných zistení sú podrobne popísané v Protokole č. 67/2018, ktorý bol vypracovaný dňa 10.09.2018 a doručený žalobcovi dňa 28.09.2018 na oboznámenie sa s jeho obsahom. Zároveň bola žalobcovi stanovená lehota 5 dní na vyjadrenie ku všetkým kontrolným zisteniam uvedeným v Protokole č. 67/2018. Žalobca sa v stanovenej lehote vyjadril listom doručeným SIŽP-IŽP Žilina dňa 08.10.2018, zaevidovaným pod ev. č. 34254/2018. Na základe skutočností zistených kontrolou vykonanou u žalobcu dňa 27.06.2018 oznámil SIŽP - IŽP Žilina žalobcovi listom zo dňa 28.04.2020 č. 4360/711/2020-5877/2020 začatie správneho konania o uložení pokuty za porušenie povinností ustanovených v a v nadväznosti na Katalóg odpadov, ktorý bol žalobcovi doručený poštou dňa 21.05.2020. SIŽP - IŽP Žilina dal účastníkovi konania možnosť vyjadriť sa k podkladom pre vydanie rozhodnutia, k spôsobu ich zistenia, ako aj možnosť podať návrh na ich doplnenie v lehote 30 dní odo dňa doručenia Oznámenia o začatí správneho konania. Žalobca sa k podkladom pre vydanie rozhodnutia v stanovenej 30 dňovej lehote vyjadril prostredníctvom svojho splnomocnenca. Následne administratívne konanie prebehlo tak, ako je opísané v bodoch 1. - 2. tohto rozsudku.

9. Krajský súd v Žiline, ako správny súd, rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania za splnenia podmienok podľa a pri skonštatovaní absencie existencie dôvodov pre nariadenie pojednávania podľa až e) . Za splnenia podmienok podľa na termíne určenom na deň 15.02.2023 správny súd verejne vo veci vyhlásil rozsudok.

10. Správny súd preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia, ako aj rozhodnutia prvostupňového orgánu a postupy predchádzajúce ich vydaniu v zmysle a nasl. v spojení s a nasl. v medziach žalobných bodov (, ), pričom prihliadol zároveň aj na úpravu podľa až e) , nakoľko (ako už bolo uvedené) v predmetnej veci išlo o konanie vo veci správneho trestania. Správny súd dospel k záveru, podľa ktorého napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, v nadväznosti na čo, podľa rozhodol o ich zrušení a podľa o vrátení veci prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie, a to z nasledovných dôvodov:

8. Podľa , správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

Podľa , správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak a) bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b) ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený, c) vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, d) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, e) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, f) skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, g) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.

Podľa , správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie.

Podľa , ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach správneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

Podľa , správny súd nie je vo veciach správneho trestania viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak

a) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci alebo skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, b) ide o skúmanie otázky zániku zodpovednosti za priestupok, uplynutia prekluzívnej lehoty alebo premlčacej lehoty, v ktorej bolo možné vyvodiť zodpovednosť za iný správny delikt alebo za iné podobné protiprávne konanie, c) ide o základné zásady trestného konania podľa , ktoré je potrebné použiť na správne trestanie, d) ide o dodržanie zásad ukladania trestov podľa , ktoré je potrebné použiť aj na ukladanie sankcií v rámci správneho trestania, e) ide o skúmanie, či uložený druh sankcie a jej výška nevybočili z rozsahu správnej úvahy orgánu verejnej správy.

Podľa o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu spáchania skutku, t. j. 27.06.2018 (ďalej len „zákon o odpadoch“): Tento zákon sa nevzťahuje na: a) hnoj,1) slamu alebo iný prírodný poľnohospodársky materiál alebo lesnícky materiál, ktorý nevykazuje nebezpečné vlastnosti a používa sa v poľnohospodárstve, lesníctve v súlade s osobitným predpisom 1a) alebo na získanie energie z tohto materiálu procesmi alebo spôsobmi, ktoré nepoškodzujú životné prostredie ani neohrozujú zdravie ľudí, b) nakladanie s látkami znečisťujúcimi ovzdušie,2) c) nakladanie, zachytávanie, prepravu a trvalé ukladanie oxidu uhličitého do geologického prostredia podľa osobitného predpisu,3) d) nakladanie s odpadmi z drahých kovov,4) e) nakladanie s rádioaktívnymi odpadmi,5) f) nakladanie s vyradenými výbušninami a zvyškami z výroby výbušnín,6) g) pôdu (in situ) vrátane nevykopanej kontaminovanej zeminy a stavby7) trvalo spojené so zemou, h) nekontaminovanú zeminu a iný prirodzene sa vyskytujúci materiál vykopaný počas stavebných prác, ak je isté, že sa materiál použije na účely výstavby v prirodzenom stave na mieste, na ktorom bol vykopaný, i) sedimenty premiestňované v rámci povrchových vôd na účely vodného hospodárstva a riadenia vodných tokov alebo na zabránenie záplavám, alebo na zmiernenie účinkov povodní a období sucha, alebo na rekultiváciu pôdy, ak sa preukáže, že sedimenty nevykazujú nebezpečné vlastnosti uvedené v prílohe osobitného predpisu,8) j) látky, ktoré sú určené na použitie ako kŕmne suroviny podľa osobitného predpisu8a) a ktoré nepozostávajú z vedľajších živočíšnych produktov a ani ich neobsahujú, k) nakladanie s telami zvierat a ich časťami, ktoré uhynuli iným spôsobom ako zabitím pre ľudskú spotrebu vrátane zvierat usmrtených na účely eradikácie epizootických chorôb a ktoré sú zneškodňované podľa osobitného predpisu.8b) ----------------------------------------------------------------------------------------------------------------- 1) Čl. 3 bod 20 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1069/2009 z 21. októbra 2009, ktorým sa ustanovujú zdravotné predpisy týkajúce sa vedľajších živočíšnych produktov a odvodených produktov neurčených na ľudskú spotrebu a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1774/2002 (nariadenie o vedľajších živočíšnych produktoch) (Ú.v. EÚ L 300, 14.11.2009) v platnom znení. 1a) o lesoch v znení neskorších predpisov. 2) o ovzduší. 3) o trvalom ukladaní oxidu uhličitého do geologického prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov. 4) o puncovníctve a skúšaní drahých kovov (puncový zákon) a o zmene niektorých zákonov. 5) o mierovom využívaní jadrovej energie (atómový zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov. 6) o výbušninách, výbušných predmetoch a munícii a o zmene a doplnení niektorých o nakladaní s odpadom z ťažobného priemyslu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. 7) o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov.

8) Nariadenie Komisie (EÚ) č. 1357/2014 z 18. decembra 2014, ktorým sa nahrádza príloha III k smernici Európskeho parlamentu a Rady 2008/98/ES o odpade a o zrušení určitých smerníc (Ú.v. EÚ L 365, 19.12.2014). 8a) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 767/2009 z 13. júla 2009 o uvádzaní krmív na trh a ich používaní, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1831/2003 a ktorým sa zrušujú smernica Rady 79/373/EHS, smernica Komisie 80/511/EHS, smernice Rady 82/471/ EHS, 83/228/EHS, 93/74/EHS, 93/113/ES a 96/25/ES a rozhodnutie Komisie 2004/217/ES (Ú.v. EÚ L 229, 1.9.2009) v platnom znení. 8b) Čl. 19 ods. 1 písm. a) a e) nariadenia (ES) č. 1069/2009 v platnom znení.

Podľa , odpad je hnuteľná vec alebo látka, ktorej sa držiteľ zbavuje, chce sa jej zbaviť alebo je v súlade s týmto zákonom alebo osobitným predpisom povinný sa jej zbaviť.

Podľa , je pôvodca odpadu každý pôvodný pôvodca, ktorého činnosťou odpad vzniká.

Podľa , orgány štátnej správy odpadového hospodárstva udeľujú súhlas na to, že látka alebo hnuteľná vec sa považuje za vedľajší produkt, a nie za odpad.

Podľa veta prvá , ak orgán štátneho dozoru zistí, že kontrolovaná osoba porušila povinnosť uloženú týmto zákonom, všeobecne záväznými právnymi predpismi vydanými na jeho vykonanie alebo povinnosť vyplývajúcu jej z rozhodnutia vydaného na základe tohto zákona, uloží jej pokutu podľa .

Podľa , sa za deň, keď sa orgán štátneho dozoru dozvedel o porušení povinnosti podľa tohto zákona, považuje deň prerokovania protokolu z kontroly.

Podľa , konanie o uložení pokuty právnickej osobe alebo fyzickej osobe - podnikateľovi možno začať do jedného roka odo dňa, keď sa orgán štátnej správy odpadového hospodárstva dozvedel o porušení povinnosti, najneskôr však do troch rokov odo dňa, keď k porušeniu povinnosti došlo.

Podľa , pri ukladaní pokuty sa prihliada najmä na závažnosť, rozsah a čas trvania protiprávneho konania.

Podľa , pokutu od 1 200 eur do 120 000 eur uloží príslušný orgán štátnej správy odpadového hospodárstva právnickej osobe alebo fyzickej osobe - podnikateľovi, ktorá poruší povinnosť podľa ; , , ; , , , , , , ; ; ; ; , , , ; ; , , ; ; ; , , , ; ; , , , , , ; , , , , , , ; , , , , , , , , , , , , , , , , ,ah); ; ; ; ; , , , , , , , ; ; , , , ; , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , ; ; , , , , , , , , , ; , , , ; ; ; , ; , ; , , ; ; ; , , , , , ; ; , , , , , , ,,; ; ; , ; , ; , ; ; , ; , ; , , ; , , ; , , ; ; , , , , , , , ; ; , , ; , , , , , , , , ; , , ; ; ; ; a ; , ; , , , , ; ; ; , ; ; , , , , ; , , .

Podľa , ak nie je v tomto zákone výslovne ustanovené inak, na konanie sa podľa tohto zákona vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní.148) <https://www.beck-online.sk/bo/chapterview-document.seam? documentId=pj5f6mrqge2v6nzzfuzdamrqga3tamjoobqxeylhojqwmljrgezq> 148) <https://www.beck-online.sk/bo/document-view.seam? documentId=pj5f6mjzgy3v6nzr> o správnom konaní v znení neskorších predpisov.

Podľa o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu.

Podľa § 47 ods. 2 Správneho poriadku, výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon.

Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

Podľa , výrok, ktorým sa obžalovaný uznáva za vinného alebo ktorým sa spod obžaloby oslobodzuje, musí presne označovať trestný čin, ktorého sa výrok týka, a to nielen zákonným pomenovaním a uvedením právnej kvalifikácie, ale aj uvedením miesta, času a spôsobu spáchania, prípadne aj s uvedením iných skutočností potrebných na to, aby skutok nemohol byť zamenený s iným, ako aj uvedením všetkých zákonných znakov vrátane tých, ktoré odôvodňujú určitú trestnú sadzbu.

Podľa o priestupkoch, výrok rozhodnutia o priestupku, ktorým je obvinený z priestupku uznaný vinným, musí obsahovať tiež popis skutku s označením miesta a času spáchania priestupku, vyslovenie viny, druh a výšku sankcie, prípadne rozhodnutie o upustení od uloženia sankcie ( ), o započítaní času do času zákazu činnosti ( ), o uložení ochranného opatrenia ( ), o nároku na náhradu škody ( ) a o trovách konania ( ).

Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. Rozsudok musí byť vyhlásený verejne, ale tlač a verejnosť môžu byť vylúčené buď po dobu celého, alebo časti procesu v záujme mravnosti, verejného poriadku alebo národnej bezpečnosti v demokratickej spoločnosti, alebo keď to vyžadujú záujmy maloletých alebo ochrana súkromného života účastníkov alebo, v rozsahu považovanom súdom za úplne nevyhnutný, pokiaľ by, vzhľadom na osobitné okolnosti, verejnosť konania mohla byť na ujmu záujmom spoločnosti.

11. V prvom rade správny súd uvádza, že vychádzajúc z konštantnej judikatúry, čl. 6 ods. 1 veta prvá Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“), z Odporúčania výboru ministrov č. R(91) pre členské štáty o správnych sankciách schváleného Výborom ministrov 13. februára 1991 (ďalej aj „Odporúčanie o správnych sankciách“) ako aj z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. rozsudok Neumeister v. Rakúsko z júla 1976), trestanie za správne delikty (priestupky, správne delikty právnických osôb a správne delikty fyzických osôb - podnikateľov) musí podliehať rovnakému režimu ako trestný postih za trestné činy. Je preto nevyhnutné poskytnúť záruky a práva, ktoré sú zakotvené v a nielen obvinenému z trestného činu, ale aj subjektu, voči ktorému je vyvodzovaná administratívnoprávna zodpovednosť. To napokon vyplýva aj zo zásady č. 6 Odporúčania o správnych sankciách, podľa ktorej je nevyhnutné v rámci správneho konania vo veciach správnych sankcií poskytovať okrem záruk spravodlivého správneho konania v zmysle Rezolúcie (77) 31 O ochrane jednotlivca vo vzťahu k správnym aktom (prijatej Výborom ministrov EÚ 28.9.1977) aj pevne zavedené záruky v trestnom konaní. Nemožno pritom opomenúť, že hranice medzi trestnými deliktmi, za ktoré ukladá trest súd, a správnymi deliktmi, za ktoré ukladajú sankcie správne orgány, sú určené prejavom vôle zákonodarcu, a nie sú odôvodnené prirodzeno-právnymi princípmi.

12. Konanie o inom správnom delikte a ukladanie sankcie zaň vychádza teda zo zásad trestnoprávnej úpravy, v zmysle ktorej obvinený z porušenia právnej povinnosti má vždy právo vedieť, za ktorý skutok

sa mu sankcia za porušenie právnej povinnosti ukladá, a preto vo výroku rozhodnutia, ktorým sa mu ukladá sankcia za porušenie právnej povinnosti, by mal byť skutok uvedený určitým spôsobom tak, aby nemohol byť zameniteľný s iným skutkom.

13. V tejto súvislosti ako aj v reakcii na námietku žalobcu o nepreskúmateľnosti prvostupňového rozhodnutia (žalobný bod 2), rozvinutej v replike a ďalšom vyjadrení žalobcu zo dňa 21.12.2021, podľa ktorej vo výroku prvostupňového rozhodnutia absentuje konkretizácia skutku tak, aby bol nezameniteľný s iným, správny súd poukazuje na závery podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 06.03.2008, podľa ktorých: „Najvyšší súd pri posudzovaní veci vychádzal z nasledovných východísk. V rámci verejnoprávnej zodpovednosti za protispoločenské konanie právna teória rozoznáva trestné činy, priestupky, iné správne delikty, ďalšej špecifikácii ešte správne disciplinárne delikty a správne delikty poriadkové. Deliktom je len také porušenie povinnosti (konanie alebo opomenutie), ktoré konkrétny zákon takto označuje. Rozlišovacím kritériom medzi jednotlivými druhmi deliktov podľa závažnosti je miera ich typovej spoločenskej nebezpečnosti vyjadrenej v znakoch skutkovej podstaty, u iných správnych deliktoch a disciplinárnych deliktoch ešte aj okruh subjektov, ktoré sa deliktu môžu dopustiť (výstižne to určuje zákon o priestupkoch). Iné správne delikty sú svojou povahou najbližšie práve priestupkom. V oboch prípadoch ide o súčasť tzv. správneho trestania, o postih správnym orgánom za určité nedovolené konanie (či opomenutie). Je potrebné zdôrazniť, že formálne označenie určitého typu protispoločenského konania a tomu zodpovedajúcemu zaradeniu medzi trestné činy, priestupky, iné správne delikty a z toho vyvodené následky v podobe sankcií, vrátane príslušného konania, pritom či už ide o oblasť súdneho alebo správneho trestania, je len vyjadrením reálnej trestnej politiky štátu, teda reflexia názoru spoločnosti na potrebnú mieru ochrany jednotlivých vzťahov a záujmov. Kriminalizácia, či naopak dekriminalizácia určitého konania nachádza výraz v platnej právnej úprave a v ich zmenách, voľbe procesných nástrojov potrebných k odhaleniu a dokázaniu konkrétnych skutkov ako aj prísnosti postihu delikventa. Z týchto hľadísk je potrebné vychádzať pri posúdení nevyhnutnosti konkretizácie skutku a jeho miesta v rozhodnutí. Zákonná úprava je jednoznačná pokiaľ ide o konanie o trestných činoch, pretože podľa musí výrok rozsudku presne označovať trestný čin, ktorého sa týka, a to nielen zákonným pomenovaním a uvedením príslušného zákonného ustanovenia, ale aj uvedením miesta, času a spôsobu spáchania, poprípade i iných skutočností potrebných, aby skutok nemohol byť zamenený i iným. U priestupkoch je obdobná právna úprava. Výrok rozhodnutia o priestupku musí obsahovať tiež popis skutku s označením miesta a času jeho spáchaniu, vyslovenie viny, druh a výmeru sankcie. Široká oblasť iných správnych deliktov však takéto jednoznačné vymedzenie výroku rozhodnutia nemá. Odkazuje sa len na ( ), podľa ktorého výrok rozhodnutia obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého bolo rozhodnuté, poprípade tiež rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť plnenia, určí správny orgán na to lehotu. Vymedzenie predmetu konania vo výroku rozhodnutia o správnom delikte, musí spočívať v špecifikácii deliktu tak, aby sankcionované konanie nebolo zameniteľné s iným konaním. Tento záver je vyvoditeľný priamo z ustanovenia Správneho poriadku. V rozhodnutiach trestného charakteru, ktorými sú nepochybne i rozhodnutia o iných správnych deliktoch je nevyhnutné vymedziť presne, za aké konkrétne konanie je subjekt postihnutý. To je možné zaručiť len konkretizáciou údajov obsahujúcich popis skutku s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania, prípadne uvedením iných skutočností, ktoré sú potrebné na to, aby skutok nemohol byť zamenený s iným. Takáto miera podrobnosti je nevyhnutná pre celé sankčné konanie, a to najmä z dôvodu vylúčenia prekážky litispendencie, dvojitého postihu pre rovnaký skutok, pre vylúčenie prekážky veci rozhodnutej, pre určenie rozsahu dokazovania a to aj pre zabezpečenie riadneho práva na obhajobu. Až vydané rozhodnutie jednoznačne určí, čoho sa páchateľ dopustil a v čom spáchaný delikt spočíva. Jednotlivé skutkové údaje sú rozhodné pre určenie totožnosti skutku, vylučujú pre ďalšie obdobie možnosť zámeny skutku a možnosť opakovaného postihu za rovnaký skutok, pritom je potrebné odmietnuť úvahu o tom, že postačí, ak tieto náležitosti sú uvedené len v odôvodnení rozhodnutia. Význam výrokovej časti rozhodnutia spočíva v tom, že iba táto časť rozhodnutia môže zasiahnuť do práv a povinností účastníkov konania. Riadne formulovaný výrok a v ňom v prvom rade konkrétny popis skutku je nezastupiteľná časť rozhodnutia, z ktorého je možné zistiť, či a aká povinnosť bola porušená a aké opatrenia či sankcie boli uložené. Len rozhodnutie obsahujúce takýto výrok môže byť vynútiteľné exekúciou. Záver o nevyhnutnosti úplnej špecifikácie iného správneho deliktu (z hľadiska vecného, časového a miestneho) plne korešponduje i medzinárodným záväzkom SR. Je potrebné pripomenúť, že i na

rozhodovanie o iných správnych deliktoch dopadajú požiadavky čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ľudských právach a základných slobodách (publikovaný pod č. ). Keď Dohovor v článku 6 ods. 1 uvádza „akékoľvek trestné obvinenie“, je potrebné poskytnúť záruku tomu kto je obvinený v trestnom konaní ako aj v správnom konaní pre podozrenie zo spáchania správneho deliktu. Takto vykladá Dohovor stabilne i judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva. Z vyššie uvedeného potom je potrebné vyvodiť, že výrok rozhodnutia o postihu za iný správny delikt musí obsahovať popis skutku s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania, poprípade i uvedenie iných skutočností, ktoré sú potrebné k tomu, aby nemohol byť zamenený iným. Ak správny orgán neuvedie tieto náležitosti do výroku svojho rozhodnutia, podstatne poruší ustanovenie zákona o správnom konaní ( Správneho poriadku). 14. Po preskúmaní prvostupňového rozhodnutia správny súd dospel k záveru, že toto trpí závažným formálnym nedostatkom výrokovej časti, spočívajúcim v absencii riadneho skutkového vymedzenia konania, v ktorom prvostupňový orgán vzhliadol porušenie povinností žalobcu. Predmetom správneho konania totiž nie je len uloženie sankcie, ale aj skutkové vymedzenie konania, za ktoré sa sankcia ukladá. Z výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia musí byť zrejmé, za ktoré konkrétne konanie je subjekt postihovaný, a to je možné zaručiť len konkretizáciou údajov obsahujúcich popis protiprávneho konania, s poukazom na to, že špecifikácia skutku vo výroku rozhodnutia je nevyhnutná pre vylúčenie prekážky už začatej veci (litispendencia), dvojitého postihu pre ten istý skutok (zásada ne bis in idem), ďalej vylúčenie prekážky už rozhodnutej veci (res iudicata) a tiež pre určenie rozsahu dokazovania a pre zaistenie riadneho práva účastníka na obhajobu. Trestanie za iné správne delikty, ako už bolo uvedené, musí podliehať rovnakému režimu ako trestanie za trestné činy a v tomto zmysle je potrebné vykladať všetky záruky, ktoré sa poskytujú podľa právneho poriadku Slovenskej republiky obvinenému z trestného činu, čo podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva vyplýva z požiadaviek stanovených v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (Oznámenie Federálneho ministerstva zahraničných vecí publikované v Zbierke ). Pri otázke posúdenia nevyhnutnosti konkretizácie skutku a jeho miesta v rozhodnutí správny súd poukazuje na a na obdobnú právnu úpravu aj v prípade priestupkov ( o priestupkoch).

15. Podľa názoru správneho súdu skutočnosť, že , ktorý sa podľa subsidiárne použije na rozhodnutie o uložení pokuty podľa , síce neupravuje náležitosti rozhodnutia o uložení pokuty za správny delikt rovnakým spôsobom ako zákon o priestupkoch, nezakladá dostatočný dôvod pre odlišnosť v náležitostiach, ako je popis skutku, jeho miesta v rozhodnutí, a to najmä s ohľadom na povahu rozhodnutí o iných správnych deliktoch a ich miesto v systéme trestania. Hoci ustanovenie Správneho poriadku výslovne nevyžaduje, aby výrok rozhodnutia obsahoval aj popis a konkretizáciu skutku, je potrebné trvať na tom, aby z vyššie opísaných dôvodov bolo protiprávne konanie, v ktorom sa vzhliada iný správny delikt, skutkovo vymedzené vo výrokovej časti rozhodnutia. Preto nie je postačujúce vymedzenie konania účastníka konania, v ktorom sa videl iný správny delikt, len v odôvodnení rozhodnutia. Takáto povinnosť správnemu orgánu vyplýva z obsahu Správneho poriadku, v ktorom zákonodarca uvádza, že výrok obsahuje rozhodnutie o veci.

16. Vyššie uvedenej požiadavke konkretizácie skutku nezodpovedá formulácia učinená prvostupňovým správnym orgánom v prvostupňovom rozhodnutí, podľa ktorej žalobca: „v kontrolovanom období od 01.01.2017 do 27.06.2018 nezabezpečil odpadovú kôru, t. j. odpad, vznikajúci z jeho činnosti pri spracovaní stromovej guľatiny na píle a priľahlej manipulačnej ploche v obci Podbiel, pred znehodnotením, odcudzením alebo iným nežiadúcim únikom.“ Z tohto výroku vôbec nie je zrejmé, či žalobca nezabezpečil odpadovú kôru pred:

- znehodnotením - akým konaním/nekonaním žalobcu, akým znehodnotením, a to najmä s poukazom na následky spojené s týmto znehodnotením, pričom by sa žiadalo vyhodnotiť, či vzhľadom na charakter smrekovej kôry v prípade jej prirodzeného rozpadu možno vôbec hovoriť o znehodnotení.

- odcudzením - akým konaním/nekonaním žalobcu, do akej miery je vôbec nutné (z hľadiska hospodárnosti, hodnoty smrekovej kôry a pod.) smrekovú kôru chrániť pred odcudzením. V tomto smere správny súd súčasne konštatuje nedostatky vo vykonanom dokazovaní zo strany správnych orgánov vo väzbe na námietku žalobcu, že areál píly je riadne oplotený a bežným spôsobom monitorovaný a chránený.

- iným nežiadúcim účinkom - akým konaním/nekonaním žalobcu, o aký konkrétne nežiaduci účinok malo ísť (ujma na akej zložke životného prostredia, prípadne aká iná ujma nastala).

Navyše, tieto následky správny orgán prvého stupňa spojil spojkou „alebo“ (zrejme citujúc vzťahujúce sa znenie ), z čoho nie je možné usúdiť, či sa podľa názoru správneho orgánu žalobca dopustil protiprávneho konania z hľadiska nezabezpečenia smrekovej kôry pred všetkými týmito následkami alebo len pred niektorými z nich. Vo všeobecnosti administratívna zodpovednosť vzniká už v prípade protiprávneho konania, pri ktorom nastane čo i len jeden z uvedených následkov, ale v konkrétnom prípade je nutné špecifikovať, pred akým následkom povinná osoba odpad nezabezpečila; v prípade ich súbehu je nutné tieto následky spojiť spojkou „a“.

17. Správny súd teda konštatuje, že nakoľko predmetom konania v danej veci bolo posudzovanie administratívnej zodpovednosti žalobcu, bolo povinnosťou správneho orgánu prvého stupňa v rozhodnutí, ktorým mu uložil sankciu, presne vymedziť skutok, ktorým sa iného správneho deliktu dopustil a za ktorý mu sankciu uložil. Neuvedenie skutku vo výroku prvostupňového rozhodnutia, ktorý nedostatok neodstránil ani odvolací správny orgán, treba považovať za tak závažný formálny nedostatok - nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nezrozumiteľnosť, pre ktoré správny súd musel pristúpiť ku zrušeniu rozhodnutia prvostupňového orgánu ako aj k zrušeniu rozhodnutia žalovaného, ktorý uvedený nedostatok neodstránil v odvolacom konaní, „Za nepreskúmateľné sa považuje také rozhodnutie alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ktoré je alebo nezrozumiteľné, teda nejasné, alebo protirečivé. Nezrozumiteľnosť napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy znamená aj nezrozumiteľnosť jazykovú či logickú, keď napríklad z rozhodnutia nie je zrejmé, či a aké dôkazy orgán verejnej správy vykonal, a pod. Za nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť súdna prax považuje napr. rozhodnutia, ak zo znenia ich výrokov nevyplýva opis skutku, ktorým sa žalobca dopustil porušenia právnej povinnosti (pozri napr. rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, sp. zn. , z 8. decembra z 8. októbra 2010 či z 24. marca 2011 -www.nsud.sk) (BARICOVÁ, Jana. [Zrušenie rozhodnutia alebo opatrenia]. In: BARICOVÁ, Jana, FEČÍK, Marián, ŠTEVČEK, Marek, FILOVÁ, Anita a kol. . 1. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2017, s. 944.)

18. Ďalej správny súd vo vzťahu k časovým okolnostiam spáchania protiprávneho konania konštatuje nedostatočné vykonanie dokazovania vo vzťahu k skutkovému záveru správnych orgánov, podľa ktorého porušenie povinnosti zo strany žalobcu trvalo od 01.01.2017 do 27.06.2018, t. j. do dňa vykonania kontroly, a to aj vo väzbe na námietku žalobcu o zániku práva začať konanie o uložení pokuty, ktorá bola obsahom žalobného bodu 3) (uplynutie objektívnej trojročnej lehoty na začatie konania o uložení pokuty podľa ). Správny súd pritom neopomína, že z hľadiska charakteru v prejednávanej veci ide o trvajúci správny delikt, teda o konanie, ktorým páchateľ vyvolá protiprávny stav, ktorý následne udržuje. Správny súd musí dať za pravdu žalobcovi, že z rozhodnutí správnych orgánov v kontexte obsahu administratívneho spisu nie je zrejmé, z akých okolností správne orgány vychádzali, keď čas trvania protiprávneho konania ustálili na obdobie od 01.01.2017 do 27.06.2018.

19. Správny súd k námietke žalobcu o nedostatočne zistenom skutkovom stave, v časti podľa ktorej nebolo preukázané, že došlo k odplavovaniu smrekovej kôry do koryta rieky (žalobný bod 2), podporne uvádza nasledovné: Pozornosti správneho súdu neunikol popis činnosti žalobcu, akým malo dôjsť k spáchaniu správneho deliktu, vyplývajúci z odôvodnenia rozhodnutí správneho orgánu ako aj z obsahu administratívneho spisu. Konkrétne v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia SIŽP-IŽP Žilina tvrdí: Žalobca v období 01.01.2017 do 27.06.2018 vytvoril na hranici manipulačnej plochy pri píle v obci Podbiel a rieky Orava hrádzu z lomového kameňa a odpadovej kôry, t.j. odpadu, ktorý mu vznikal z výrobnej činnosti pri spracovaní guľatiny na píle v obci Podbiel. Odpadová kôra bola na hrádzi a manipulačnej ploche voľne uložená, nebola nijako zabezpečená, tok rieky Orava odpadovú kôru/odpad postupne odplavoval. Svojim konaním žalobca priamo ohrozil životné prostredie. Na strane druhej, k tvrdeniu žalobcu v odvolaní, podľa ktorého v konaní nebolo žiadnym spôsobom preukázané, že by kôru odplavovalo do koryta rieky, žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol: V deň kontroly inšpektori SIŽP-IŽP Žilina technickým zariadením zamerali dĺžku hrádze s nánosom odpadovej kôry v dĺžke 89 m. Okrem uvedeného SIŽP-IŽP Žilina samostatnou kontrolou, podľa ustanovenia o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov, zistil, že žalobca odpadom z kôry a pilín, pri spracovaní drevnej hmoty, zasypal breh a koryto vodného toku Orava v dĺžke 89 m na pozemku KN-C č. 1220 v k.ú F., ktorý sa nachádza v katastri nehnuteľnosti vedenom ako vodná plocha, mimo zastavaného územia obce na území Chráneného

areálu Rieka Orava, zároveň na území európskeho významu SKUEV0243 rieka Orava, kde platí 4. stupeň územnej ochrany prírody podľa ustanovenia o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov. Pokiaľ sa zo strany SIŽP-IŽP Žilina v ten istý deň vykonala kontrola aj na úseku životného prostredia s konštatovaním zasypania koryta smrekovou kôrou, je nutné, aby pri kontrole na úseku odpadového hospodárstva vykonaným dokazovaním bolo jednoznačne preukázané (rozlíšené), že kôra v rieke sa nachádzala nielen z dôvodu zasypania rieky aktívnou činnosťou žalobcu, ale aj jej nezabezpečením pred únikom do koryta rieky. Inak správnym orgánom tvrdené porušenie povinnosti nemôže byť subsumované pod , ktorý predpokladá porušenie tejto povinnosti nekonaním, resp. opomenutím („nezabezpečil“).

20. Správny súd za nedostatočné považuje aj vysporiadanie sa správnych orgánov s otázkou, či smreková kôra nachádzajúca sa na píle žalobcu, je odpadom (žalobné body 1, 2 a 4). Aby vec bola odpadom, musí sa na ňu vzťahovať pozitívna definícia odpadu ( ) a súčasne nesmie spadať pod negatívnu definíciu odpadu ( ). Zároveň sa na nakladanie s vecou musí vzťahovať . Podľa sa nevzťahuje na:

- prírodný poľnohospodársky materiál (hnoj, slamu alebo iný) alebo lesnícky materiál,

- ktorý nevykazuje nebezpečné vlastnosti a súčasne

- používa sa:

- v poľnohospodárstve alebo

- lesníctve (čím sa myslí lesné hospodárstvo) v súlade so zákonom o lesoch alebo

- na získanie energie z tohto materiálu procesmi alebo spôsobmi, ktoré

- nepoškodzujú životné prostredie ani

- neohrozujú zdravie ľudí.

21. Je jednoznačné, že smreková kôra je prírodný lesnícky materiál, pričom v prejednávanej veci nebolo konštatované, že by mala nebezpečné vlastnosti. Pokiaľ má byť teda smreková kôra odpadom, musí dôjsť k nesplneniu aspoň jednej z ďalších podmienok vyplývajúcich z vyššie uvedeného rozboru cit. ust. . Argumentácia správnych orgánov, podľa ktorej odpadová kôra len preto, že nezostala v lese, sa stáva odpadom, je nepostačujúca. Takisto nie je správna argumentácia, že zákon o lesoch sa vzťahuje iba/primárne na lesy; zákon o lesoch sa uplatňuje na celom území Slovenskej republiky. V tejto súvislosti však navyše odkazuje na súlad so zákonom o lesoch, t. j. použitie prírodnej látky nesmie byť v rozpore so zákonom o lesoch. Správne orgány žiadne porušenie zákona o lesoch v prejednávanej veci nekonštatovali. Ak teda mienia správne orgány považovať smrekovú kôru za odpad, musia uvedené jednoznačne a presvedčivo odôvodniť skutkovo i právne.

22. Pre úplnosť s poukazom na konkrétne okolnosti prejednávanej veci je nutné dať do pozornosti, že pre vylúčenie smrekovej kôry ako odpadu postačuje, ak sa používa na získanie energie spôsobom nepoškodzujúcim životné prostredie, resp. neohrozujúcim zdravie ľudí. Z administratívneho spisu aj z rozhodnutí správnych orgánov vyplýva, že smreková kôra sa používa u žalobcu aj na vykurovanie; len okolnosť, že žalobca nevedie evidenciu o množstve použitom na energetické zhodnotenie, nemôže viesť správne orgány k záveru o nesplnení tejto podmienky stanovenej . Preto aj v tejto časti správny súd hodnotí rozhodnutia správnych orgánov ako nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Vzhľadom k tomu bude v ďalšom konaní nutné vysporiadať sa aj s logickou námietkou žalobcu, že zo strany žalobcu nejde o skladovanie odpadu, ale paliva, najmä ak nestanovuje, dokedy má byť účel (získanie energie) naplnený.

23. Povinnosťou správnych orgánov bude riadiť sa právnym názorom vysloveným správnym súdom ( ), a teda jednoznačne a presvedčivo, v intenciách záverov vyplývajúcich z tohto rozsudku, ustáliť a zdôvodniť, či smreková kôra nachádzajúca sa na píle a k nej priliehajúcich pozemkoch je alebo nie je odpadom. V kladnom prípade bude následne správny orgán povinný na základe vykonaného dokazovania a z neho vyplývajúceho konania žalobcu ustáliť a presne vo výroku vymedziť (nezameniteľne s iným konaním) také konanie žalobcu, ktoré bude napĺňať jednotlivé znaky skutkovej podstaty správneho deliktu. Pre úplnosť správny súd dodáva, že zo strany správnych orgánov bude musieť byť ustálený záver o tom, že smreková kôra je odpadom, aj pre naplnenie skutkovej podstaty porušenia povinnosti podľa §

14 ods. 1 písm. a) v znení vyhlášky MŽP SR č. , ktorou sa ustanovuje Katalóg odpadov.

24. Správny súd považuje za vhodné vyjadriť svoj právny názor aj ohľadne námietky uvedenej v žalobnom bode 3) o uplynutí lehoty, v ktorej mohli správne orgány začať konanie o uložení pokuty. Správny súd dáva za pravdu žalovanému, že podľa ust. ,,za deň, keď sa orgán štátneho dozoru dozvedel o porušení povinnosti podľa , sa považuje deň prerokovania protokolu z kontroly“. Protokol z kontroly bol s odvolateľom prerokovaný dňa 24.07.2019. To znamená, že subjektívna lehota, v ktorej mohol správny orgán prvého stupňa začať konanie o uložení pokuty uplynula 24.07.2020. Konanie o uložení pokuty voči účastníkovi konania sa začalo dňa 21.05.2020, teda včas. Zároveň správny súd dáva do pozornosti úpravu podľa , podľa ktorej konanie o uložení pokuty právnickej osobe alebo fyzickej osobe - podnikateľovi možno začať najneskôr do troch rokov odo dňa, keď k porušeniu povinnosti došlo, teda objektívnu trojročnú lehotu, po uplynutí ktorej nie je možné začať konanie o uložení pokuty za porušenie povinnosti.

25. Podľa , správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech.

Podľa , žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne.

26. Žalobe bolo vyhovené, preto účastníkom v tomto konaní úspešným v celom rozsahu je žalobca, preto mu podľa patrí náhrada trov konania v celom rozsahu. Žalovanému ako neúspešnému účastníkovi náhrada trov konania podľa a contrario nepatrí.

27. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (439, 440 ) v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.