Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1T/56/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Medveďa a prísediacich Viery Dikošovej a Dariny Hatarovej, na hlavnom pojednávaní dňa 12.8.2014, v trestnej veci proti obž. ml. V. B. a spol., pre trestný čin lúpeže v spolupáchateľstve podľa § 9 ods. 2, § 234 ods. 1 Tr. zák. účinného do 31.12.2005 a iné, takto

rozhodol:

Obžalovaní :

ml. V. B.E., nar. XX.X.XXXX M. V., bytom V. - W., Q.. Š. Č.. XXXX/X,

ml. C. K.N., nar. XX.X.XXXX M. V., trvale bytom S. - N. S., X. V. XXX, Č. T.,

Ľ. V.K., nar. XX.X.XXXX M. V., bytom V., L. W. XXXX/X,

u z n á v a j ú s a z a v i n n ý ch, ž e

v bode 1/ obž. ml. B., obž. ml. K., obž. V.

dňa 15.05.1998 asi o 16.30 hod. po predchádzajúcej vzájomnej dohode v úmysle získať nejaké finančné prostriedky vylákali maloletého V. B., nar. XX.XX.XXXX o ktorom vedeli, že má väčší obnos peňazí do pivničných priestorov v Martine na ulici Q.. Š. Č..X tak, že ho pod hrozbou násilia držiac ho za rameno priviedli dovnútra, zamkli za ním dvere a začali pod vymyslenými zámienkami požadovať od neho odovzdanie peňazí, poškodený im zo strachu vydal 70,-Sk, potom ho obžalovaný B. prehľadal, roztrhol mu zips na svetri a z vrecka mu vzal 1.000,-Sk, následne obžalovaný V. mu prehľadal košeľu a keď zistil, že iné peniaze V. B. už pri sebe nemá, vyšiel z pivnice a vyhľadal maloletého V. W. a prikázal mu aby mu odovzdal peniaze, ktoré si u neho V. B. zo strachu odložil, zobral od neho sumu najmenej 1.200,- Sk a následne všetci spoločne si v pohostinstve za takto získané peniaze kúpili pivo a cigarety, v bode 2/ obž. ml. B.

dňa 01.07.1998 asi o 22.00 hod. v Martine - Priekope pred domom číslo XX na ulici V. spoločne s osobou mladšou ako 15 rokov Q. F., nar. XX. XX. XXXX po predchádzajúcom slovnom nedorozumení fyzicky napadli V. T., nar. XX. XX. XXXX tak, že ho najprv päsťou udreli do hlavy a keď spadol na zem, tak do neho kopali čím mu spôsobili zranenia - pomliaždenie hlavy, pleca a otras mozgu I. stupňa, ktoré si vyžiadali vystavenie práceneschopnosti od 01.07.1998 do 21.07.1998 pričom zranenia mu svojou bolestivosťou bránili v obvyklom spôsobe života,

t e d a

v bode 1/ obž. ml. B., obž. ml. K., obž. V.

- spoločným konaním proti inému použili hrozbu bezprostredného násilia v úmysle zmocniť sa cudzej veci,

v bode 2/ obž. ml. B.

- inému úmyselne ublížil na zdraví,

- dopustil sa na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadol iného,

č í m s p á c h a l i

v bode 1/ obž. ml. B., obž. ml. K., obž. V.

- trestný čin lúpeže v spolupáchateľstve podľa § 9 ods. 2, § 234 ods. 1 Tr. zák. účinného do 31.12.2005,

v bode 2/ obž. ml. B.

- trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 221 ods. 1 Tr. zák. účinného do 31.12.2005,

- trestný čin výtržníctva podľa § 202 ods. 1 Tr. zák. účinného do 31.12.2005.

Za to sa odsudzujú :

obž. ml. V. B.

Podľa § 234 ods. 1 Tr. zák. účinného do 31.12.2005, § 79 ods. 1 Tr. zák. účinného do 31.12.2005, § 35 ods. 1 Tr. zák. účinného do 31.12.2005 na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 8 ( osem ) mesiacov.

Podľa § 58 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. účinného do 31.12.2005 obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.

Podľa § 82 ods. 1 Tr. zák. účinného do 31.12.2005 obžalovanému určuje skúšobnú dobu na 1 ( jeden ) rok.

obž. ml. C. K.

Podľa § 234 ods. 1 Tr. zák. účinného do 31.12.2005, § 79 ods. 1 Tr. zák. účinného do 31.12.2005 na trest odňatia slobody vo výmere 6 ( šesť ) mesiacov.

Podľa § 58 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. účinného do 31.12.2005 obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.

Podľa § 82 ods. 1 Tr. zák. účinného do 31.12.2005 obžalovanému určuje skúšobnú dobu na 1 ( jeden ) rok.

obž. Ľ. V.

Podľa § 37 Tr. zák. účinného do 31.12.2005 súd upúšťa od uloženia súhrnného trestu podľa § 35 ods. 2 Tr. zák. účinného do 31.12.2005, nakoľko pokladá súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 4 roky so zaradením do I. nápravnovýchovnej skupiny, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Martin sp. zn. zo dňa 21.9.2004, právoplatným 19.11.2004, za dostatočný.

Podľa odkazuje poškodeného V. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom V. - W., L.. K. Č.. XXXX/XX s uplatneným nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie.

odôvodnenie:

Prokurátor Okresnej prokuratúry v Martine podal dňa 8.7.2013 na tunajšom súde obžalobu pod sp. zn. zo dňa 8.7.2013 na obv. ml. V. B., N.. XX.X.XXXX M. V., ml. C. K., N.. XX.X.XXXX M. V. a Ľ. V.Č., N.. XX.X.XXXX M. V., a to v bode 1/ pre trestný čin lúpeže v spolupáchateľstve podľa § 9 ods. 2, § 234 ods. 1 Tr. zák. účinného do 31.12.2005; na obv. ml. V. B., nar. XX.X.XXXX M. V. tiež v bode 2/ pre trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 221 ods. 1 Tr. zák. účinného do 31.12.2005 a trestný čin výtržníctva podľa § 202 ods. 1 Tr. zák. účinného do 31.12.2005, ktorých sa mali dopustiť na skutkovom základe ako je uvedený vo výroku o vine tohto rozsudku.

Senát Okresného súdu v Martine vykonal na hlavných pojednávaniach dokazovanie výsluchom obžalovaných ml. V. B., ml. C. K. a Ľ. V.; prečítaním zápisníc o výsluchu obžalovaných z prípravného konania podľa ; výsluchom svedkov poškodených V. T., V. B. V.., V. B. B.., P. B. V. M., R. V., W. N., V. W., V. Q. P. F. T.; prečítaním zápisníc o výsluchu svedkov V. D.S., B. K., Q. B., S. B., Q. A., P. A. P. V. A. z prípravného konania, podľa so súhlasom obžalovaných a prokurátora; prečítaním znaleckého posudku vypracovaného znalcom z odboru zdravotníctva, odvetvia súdneho lekárstva MUDr. Jozefom Krajčovičom pod č. 42/99, znaleckého posudku z psychologického vyšetrenia mal. pošk. V. B. vypracovaného znalkyňou prom. psych. Teklou Novodvorskou pod č. 61/1998 a zápisnice o výsluchu znalkyne k písomnému posudku zo dňa 6.5.1999, prečítaním znaleckého posudku o vyšetrení duševného stavu obv. ml. V. B. vypracovaného znalcami z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvia psychiatrie MUDr. Antonom Stankovičom a MUDr. Jurajom Kosorinským pod č. 60/34/2010, podľa so súhlasom obžalovaných a prokurátora; ako aj prečítaním listinných dôkazov nachádzajúcich sa v súdnom spise a pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. , podľa .

Obžalovaní ml. V. B., ml. C. K. a Ľ. V. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení o svojich právach v zmysle príslušných ustanovení využili svoje právo a vo veci odopreli vypovedať. Obžalovaní ml. K. a V. vyhlásili podľa , že sa cítia byť nevinní zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. Obž. ml. V. B. neurobil žiadne z vyhlásení podľa Súd preto podľa prečítal zápisnice o výsluchu obžalovaných z prípravného konania

- obž. ml. V. B. zo dňa 21.5.2010 na č.l. 199 -202; zo dňa 12.10.2012 na č.l. 482-486 spisu; obž. ml. C. K. zo dňa 28.10.1998 na č.l. 69-71; zo dňa 3.8.2012 na č.l. 478-481; konfrontácia so svedkom V. M. zo dňa 24.11.1998 na č.l. 116 a konfrontácia s obv. ml. V. B. zo dňa 24.11.1998 na č.l. 117-118 spisu; obž. Ľ. V. zo dňa 28.10.1998 na č.l. 72-73 a zo dňa 18.6.2012 na č.l. 474-477 spisu.

Obžalovaný ml. V. B. v procesnom postavení obvineného vypovedal dňa 11.11.1998 ( zápisnica na č.l. 64 až 68 spisu ), ktorú výpoveď však súd nemohol vykonať ako dôkaz jej prečítaním v konaní pred súdom, nakoľko mladistvý obvinený bol vypočutý bez prítomnosti obhajcu, čím boli zásadným spôsobom porušené jeho práva na obhajobu. Pri konfrontácii so spoluobv. ml. C. K. dňa 24.11.1998 vypovedal, že boli pri kolotoči spolu s Ľ. V. a V. M., pričom ku nim prišiel na bicykli aj C. K.. Niekto povedal V., že malý B. má viac peňazí a potom sa s V. dohodli, že mu peniaze vezmú. K. pri nich stál, o tejto dohode sa s ním nerozprávali. V. potom zavolal B. do pivnice, on išiel za nimi. Keď už boli so B. v pivnici, asi po piatich minútach tam prišiel aj K.. V. hovoril B., že zbil jeho ( B. ) brata, že mu zobral väčšie množstvo peňazí a pýtal sa, či má pri sebe peniaze. B. povedal, že nemá, že ich dal nejakému kamarátovi, povedal aj jeho meno. V. potom odišiel za tým kamarátom. V pivnici zostal on spolu s K. a B.. B. sa spýtal, čo má vo vrecku na prsiach, na čo on povedal, že nič. Na to sa ho spýtal, či sa môže pozrieť, a on povedal, že hej. Tak mu siahol do vrecka a vytiahol mu 50,-Sk. Keď V. nechodil tak vyšiel von a K. zostal so B. asi 5 minút. Potom sa vrátil do pivnice a K. hovoril, že mu M. povedal, že videl V. utekať preč s peniazmi. Potom B. pustili preč.

Obžalovaný ml. C. K. vo svojej výpovedi zo dňa 28.10.1998 uviedol, že 15.5.1998 v poobedňajších hodinách išiel za V. B. domov, ale ho doma nenašiel, tak sa išiel pozrieť čoi nie je v pivnici, v klube. Zabúchal na dvere, lebo boli zamknuté a otvoril mu B.. V pivnici bol ešte V. B.. Ako B. otvoril dvere akurát videl ako mu B. dával 50,-Sk bankovku. On sa vtedy B. pýtal, aby mu požičal videohru a tiež sa ho spýtal, čo tam robí so B., na čo mu neodpovedal. B. na to odišiel preč a on so B. tiež chceli ísť preč. Práve vtedy keď B. zatváral dvere na klube tam prišiel Ľ. V.. B. odtiaľ odišiel. B. mu povedal, že mu hru nepožičia tak išiel na bicykli preč. Kde išiel V.Č. nevie. So B. sa potom stretol na druhý alebo na tretí deň a vtedy mu hovoril, že bola za ním B. matka a hovorila, že jej synovi zobral 1.000,-Sk. B. mu hovoril, že aby mu keď to bude treba dosvedčil, že B. mu dal len 50,-Sk. Toho dňa 15.5. on vôbec nebol v Priekope pri kolotočoch, ani sám, ani so B. či V.. So B. a V. sa nedohodol na tom, že B. zoberú peniaze. On vtedy nevedel, že B. mal pri sebe väčšiu sumu peňazí. Pri konfrontáciách so spoluobv. V. B. a svedkom V. M. naviac vypovedal, že v pivnici bol prítomný B. a B. a V. prišil do pivnice hneď po ňom. On vtedy videl ako B. dal B. 50,-Sk. Z pivnice potom vyšiel ako prvý B., za ním išiel on sám, pričom keď odtiaľ odchádzal V. v pivnici ešte bol.

Obž. Ľ. V. v procesnom postavení obvineného dňa 28.10.1998 vypovedal, že dňa 15.5.1998 bol v poobedňajších hodinách v Martine-Priekope, nakoľko tam boli kolotoče. Spolu s priateľkou išiel do paneláku, kde býva B., a to do pivnice tzv. klubu, kde sa chcel presvedčiť, či tam nie je kamarát A.Ň. K.. Na chodbe pri výťahu stretol C. K., ktorý mal so sebou bicykel. S týmto sa len pozdravili a K. išiel von z paneláku. Keď zišiel dolu, zabúchal na dvere a otvoril mu B.. B. odchýlil dvere, takže on nevidel dnu, či tam niekto bol, dnu ani nešiel. Keď zistil, že tam nie je K. tak odišiel znovu ku kolotočom. V. B. nepozná a tak nevie povedať či ho videl pri kolotočoch. Od žiadneho chalana si toho dňa peniaze 1.000,-Sk nebral ani nikomu žiadne peniaze nevracal.

Svedok poškodený V. B., mladší pred súdom vypovedal, že je to už dávno, takže si na nejaké detaily nepamätá. Skutok sa stal keď mal asi 12 rokov. Bol vtedy vonku a mal so sebou viac peňazí okolo 5.000,- Sk, nakoľko v Priekope boli kolotoče. Bol tam i s kamarátmi - V. W., R. V. a ešte jeden, na ktorého meno si nespomína. Vtedy obž. V. videl, že má so sebou viac peňazí. Videl to zrejme, keď platil a vydávali mu. Časť peňazí okolo 2-3 tisíc korún nechal jednému z kamarátov, zdá sa mu že W. alebo tomu druhému, ktorého meno si nepamätá, asi sa volá V.. Peniaze mu nechal, aby nemal toľko pri sebe. Potom prišli za ním všetci traja obžalovaní, ktorých vtedy nepoznal. Povedali, aby išiel s nimi, že si idú niečo vysvetliť a išli do paneláku do pivnice. Obžalovaní mu povedali, že mal zbiť brata V. B. a tiež mu mal zobrať nejaké peniaze. On nepoznal ani obžalovaného, ani jeho brata, nikdy ho nezbil, nezobral mu peniaze. To bola len zámienka. Obžalovaní ho zavreli do pivnice, zamkli s tým, že V. odtiaľ odišiel a zostali tam s ním B. a K.. On im povedal, že peniaze nemá, na čo ho oni prehľadali po vreckách a peniaze mu zobrali. Do tej pivnice s nimi určite nešiel dobrovoľne, mal strach, bál sa ich. V pivnici sa mu nevyhrážali, iba vraveli, že má vrátiť to čo zobral jeho bratovi, teda chceli od neho peniaze. Či ho nejakým spôsobom držali, ťahali si už nepamätá. Potom ako mu zobrali peniaze ho pustili. Išiel domov povedal o tom otcovi a ten s ním išiel na políciu podať trestné oznámenie. Na druhý deň sa rozprával s tými kamarátmi, s ktorými bol na kolotočoch a títo mu hovorili, že bol za nimi obž. V. a pýtal tie peniaze, ktoré im on predtým dal. Títo kamaráti boli tiež ešte malí, mladí, mali strach a tie peniaze mu dali. Vtedy mu zobrali okolo 2.000,-Sk. Pokiaľ si pamätá tak na druhý deň potom obž. V. prišiel ku nim domov a tie peniaze čo zobral od toho kamaráta vrátil jeho otcovi alebo matke. Keďže svedok poškodený si na ďalšie okolnosti činu nepamätal, súd podľa prečítal zápisnicu o jeho výsluchu v štádiu prípravného konania zo dňa 27.10.1998 ( nachádzajúca sa na č.l. 77-80 spisu ). Svedok vypovedal, že vtedy si zobral so sebou z pokladničky 5.000,-Sk, jednalo sa o jednu bankovku. Pri kolotoči sa stretol s V. W., V. J., V. Q. a potom k nim prišiel aj B. K.. Kamarátom kúpil lístky na kolotoč, za čo zaplatil 100,-Sk, teda rozmenil bankovku. Keď tam potom stáli, prišiel ku nim V. B. a C. K.. Ešte vtedy, keď ku nim prichádzali on dal V. Q. jednu tisíckorunáčku, aby ju u seba schoval, lebo sa bál, že mu B. peniaze vezme. Jednu tisíckorunáčku si nechal u seba, dal si ju do vrecka a ostatné peniaze dal B. K., aby ich išiel zaniesť domov. B. si medzitým zavolal na bok ku škôlke V. W. a niečo sa rozprávali. Potom keď sa B. vrátil ku nim, povedal mu „ideš so mnou do pivnice za mojím bratom“. On teda išiel, pričom prvý išiel B., za ním on a za ním išiel K.. Po príchode do pivnice B. zvnútra zamkol dvere. Tam mu B. povedal, že zbil jeho brata a zobral mu 5 tisíc korún a K. na to povedal, že ak to urobil tak má veľký problém. B. mu povedal, že či má nejaké peniaze, že ak má, aby mu ich dal. Na to mu prisvedčil, že peniaze má a B. pritom dal 70,-Sk a povedal, že už peniaze nemá. B. mu kázal vyzliecť sveter, tak si ho vyzliekol. Na to pristúpil ku nemu, zips mu rozopol, pričom mu ho aj pokazil a tisícku mu z vrecka zobral. Potom odomkol pivnicu a pustil ho preč. V. bol vtedy tiež pri kolotočoch, nebol však s K. a B.. Tento do pivnice prišiel až vtedy, keď B. odomykal dvere a púšťal ho von.

Svedok poškodený V. T. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že si vzhľadom na dlhý odstup času na podrobnosti nepamätá. Spomína si, že to bolo niekedy večer, keď sa bol bicyklovať. Pri škole sa stretol s takou partiou, kde bol i obž. B.. S touto partiou mali slovnú potýčku, nepamätá si presne o čo sa jednalo, boli tam nejaké nadávky na rodičov. Potom išiel na bicykli domov, pričom pred domom si ho odchytili B. a Q. F. a tam ho zbili. Nepamätá si kto ho napadol ako prvý. Prvý úder dostal rukou do hlavy, určite to nebola facka. Potom dostal druhú ranu, ale nespomína si či rukou alebo iným spôsobom. Následne zostal v bezvedomí, takže ďalej nevie čo sa dialo. V podstate sa prebral doma na gauči. Boli tam jeho rodičia a tiež nejaký príslušník polície. Mal otras mozgu, tiež nejaké pomliaždeniny, liečil sa asi 2 - 3 týždne. Keďže svedok si viac na okolnosti činu nepamätal, súd podľa prečítal zápisnicu o jeho výsluchu v štádiu prípravného konania zo dňa 11.11.1998 ( nachádzajúca sa na č.l. 98-100 spisu ). Svedok vypovedal, že to bolo dňa 1.7.1998 kedy prišiel na bicykli večer pred ZŠ na Ul. Dolinského v Priekope. Bol tam obž. B., Q. F.Á. a iní chalani, ktorých nepozná po mene. Chvíľu sa rozprávali a potom B. začal provokovať, aby si to išli rozdať, mali spolu nezhody, lebo B. robil zo seba frajera. On sa ale biť nechcel. Keď neskôr prišiel pred vchod do domu kde býva, F. tam pribehol a nechcel ho pustiť do vchodu. Hovoril mu, aby počkal, že B. sa s ním chce rozprávať. B. prišiel potom ku nim, najprv sa mu normálne prihovoril a potom ho päsťou udrel do tváre, bolo to z boku na ľavú stranu. Hneď na to zacítil úder na ľavý spánok a po tomto spadol na betón. Následne po precitnutí išiel do vchodu, prišli ku nim aj policajti a potom ho odviezli na pohotovosť. Bol asi 3 týždne PN, bolievala ho hlava. Chodil k MUDr. Bruňákovej v Priekope.

Svedok R. V. vo svojej výpovedi potvrdil, že bol spolu s V. B., V. W. a nejakými ďalšími kamarátmi na kolotočoch. B. ich pozval, tento mal so sebou asi 5.000,-Sk, ktoré pokiaľ vie zobral svojmu otcovi. B. zobrali nejakí starší chalani do paneláku, do pivnice, tento s nimi ísť nechcel, ale ho chytili pod pazuchy a išli s ním. Bol medzi nimi i V. B., čo sa týka ostatných to si nepamätá. Ešte predtým ako ho odviedli dal B. časť peňazí kamarátovi, aby ich uschoval. Zdá sa mu, že išlo o V. W.. Oni potom čakali na B. pred panelákom. Tento potom vyšiel, bolo to o nejakých 10-15 minút, bol dosť roztrasený, rozrušený, videl na ňom, že sa bál. Hovoril im, že už nemá žiadne peniaze, že tieto mu zobrali, že ho v pivnici aj párkrát udreli, aby im dal peniaze. Koľko to bolo si už nespomína, mohlo to byť okolo 1.600,-Sk. Peniaze mu zobrali tí chalani čo išiel s nimi do pivnice. Svedok V. W. si na okolnosti skutku nepamätal a súd preto podľa prečítal zápisnicu o jeho výsluchu v štádiu prípravného konania zo dňa 9.11.1998 ( č.l. 81-82 ). Svedok vypovedal, že boli spolu s V. B. a V. J. v Priekope na kolotočoch, pričom B. im zaplatil lístky na loď, bolo to asi 10- krát. Potom tam stáli a uvideli, že ku nim prichádzajú starší chalani, medzi nimi aj V. B., Ľ. V. a V. M.. Ostatných nepoznal. Vtedy mu B. dal peniaze, ktoré vytiahol z vrecka na prsiach a podal mu ich, pričom mu povedal, aby mu ich schoval, lebo sa bojí, že mu ich tí chalani vezmú. On si peniaze strčil do vrecka, koľko to bolo nevie, bola tam tisíckorunáčka, 10 korunová minca a ešte nejaké bankovky. Keď prišli ku nim, tak si ho V. vzal nabok a hovoril mu, že idú na B. ušiť búdu, aby mu vzali peniaze a spýtal sa, že kto z nich má peniaze. On mu povedal, že peniaze nemá, že ich má V.. Potom videl ako B. odvádza B. k ich paneláku, pritom ho držal rukou za plece alebo za krk. V. išiel hneď vedľa nich. On potom odchádzal domov a keď bol asi 20 metrov od kolotočov, tak sa mu do cesty postavil V. a pýtal sa kto má peniaze, že mu B. povedal, že mu peniaze má dať a že on ich B. potom zanesie. Tak potom V. peniaze dal. Nepočítal koľko ich bolo, ale dal mu všetky peniaze, ktoré mu dal B.. Neskôr hovoril B., že V. pýtal peniaze pre neho, na čo B. povedal, že V. mu žiadne peniaze nedal.

Svedok V. Q. vypovedal, že boli na kolotočoch so B. a W.. B. mal vtedy pri sebe viac peňazí, mohli to byť aj tisícky, pozýval ich na kolotoče, platil im. Potom prišli nejakí chalani a chceli od B. tie peniaze s tým, že sa ich aj zmocnili. Myslí, že nejaké peniaze mal aj on, ktoré mu dal B.. Potom ako B. odviedli, tak tí chalani prišli peniaze od neho pýtať. Tieto im odovzdal. Svedok v prípravnom konaní ( zápisnica o výsluchu zo dňa 10.11.1998 na č.l. 90 ) naviac vypovedal, že toho dňa bol pri kolotočoch s V. B., V. W. a ďalšími chalanmi. B. mal viac peňazí, platil im vstupenku na hojdaciu loď. Prišli k nim starší chalani, z ktorých vtedy poznal len W., teda obv. B.. Bol tam aj V. M. a ďalší, neskôr mu chalani povedali, že jeden z nich bol V.. Potom W. a V. odišli so B. nabok, pričom ešte predtým B. dal W. peniaze, bola tam tisícka a ešte nejaké bankovky. Potom jeden z nich chytil B. za plece, okolo pleca a odchádzali za kolkáreň. Asi po 10 minútach prišiel V. a povedal, že B. pri sebe peniaze nemá, že ich majú oni a tak mu ich majú dať. On mal strach, že ak peniaze nedajú tak B. zbije a preto mu peniaze dal. Tie peniaze čo B. dal W. dal W. jemu. Koľko presne to bolo nevie, peniaze si neprepočítaval, len si ich schoval do vrecka. V. si od neho peniaze vzal a odišiel k jednému paneláku. Oni potom chvíľu počkali a keď B. nechodil tak odchádzali preč. Potom zbadali, že beží za nimi. Keď ku nim prišiel, hovoril, že bol v klubovni a tam ho obaja prehľadávali.

Svedok V. B. starší, otec poškodeného vo svojej výpovedi pred súdom potvrdil, že si spomína na skutok, ktorý sa stal veľmi dávno. Vtedy prišli kolotočiari a jeho syn zobral so sebou peniaze, ktoré mal odložené na kúpu bicykla. Následne bol okradnutý, teda nejakí chalani mu tie peniaze zobrali. Kolotoče boli v Priekope, niekde pri kolkárni. Pamätá si, že tam mal byť obž. V.. Tento následne sa mu aj ospravedlňoval, doniesol mu peniaze 1.000,-Sk s tým, že vrátil peniaze, ktoré mal aj zobrať. Čo sa týka tých ďalších osôb, jednalo sa o starších chlapcov zo sídliska, teda syn ich zrejme poznal. Na mená si už nepamätá, ani presne koľko ich malo byť. Vie, že boli viacerí ako dvaja. Peniaze vrátil iba ten V., vrátených nebolo asi okolo 2.000 - 3.000,-Sk.

V súlade s ust. súd pri svojom rozhodovaní prihliadal len na skutočnosti, ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní a opieral sa o dôkazy na hlavnom pojednávaní vykonané. Podľa súd hodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

Vykonaným dokazovaním podľa záveru súdu bolo bez pochybností preukázané, že všetci traja obžalovaní sa v bode 1/ dopustili trestného činu lúpeže v spolupáchateľstve podľa , Tr. účinného do 31.12.2005, keďže spoločným konaním proti inému použili hrozbu bezprostredného násilia v úmysle zmocniť sa cudzej veci. Objektom trestného činu lúpeže je osobná sloboda ako i majetok, ktorého sa páchateľ chce zmocniť. Objektívna stránka je naplnená použitím násilia alebo hrozby bezprostredného násilia, v úmysle zmocniť sa cudzej veci. Násilie môže byť použité proti telesnej integrite osoby alebo proti veci. Cudzou vecou sa rozumie vec, ktorá nepatrí páchateľovi buď vôbec, alebo nepatrí výlučne jemu. Trestný čin je dokonaný už samotným použitím násilia alebo hrozby bezprostredného násilia proti inému v úmysle zmocniť sa cudzej veci, pričom nie je potrebné, aby sa tento úmysel aj uskutočnil. Obžalovaní sa pred súdom ku spáchaniu činu nepriznali a využili svoje právo vo veci nevypovedať. Jednoznačne ich však usvedčujú priame dôkazy, a to najmä výpovede svedka poškodeného V. B. mladšieho, ktoré sú potvrdzované výpoveďami svedkov V. W., V. Q., R. V., V. B. staršieho a čiastočne i výpoveďou obž. V. B. v štádiu prípravného konania. V danom prípade z jednotlivých výpovedí vyplynulo, že všetci traja obžalovaní konali po spoločnej dohode a so spoločným úmyslom - protiprávne pod hrozbou bezprostredného násilia sa zmocniť peňažných prostriedkov, ktoré mal u seba poškodený V. B. mladší. Spolupáchateľstvo v zmysle Tr. zák. účinného do 31.12.2005 vyžaduje spoločný úmysel spolupáchateľov, ktorý zahrňuje spoločné konanie ako i sledovanie spoločného cieľa tzn. porušenia alebo ohrozenia záujmu chráneného . Spoločný úmysel pritom nemožno stotožňovať s výslovnou dohodou spolupáchateľov, nakoľko postačuje i dohoda konkludentná. Každý spolupáchateľ si však musí byť vedomí aspoň možnosti, že konanie jeho a ostatných spolupáchateľov smeruje k spáchaniu trestného činu spoločným konaním a pre tento prípad byť s tým uzrozumený. Pokiaľ ide o účasť toho-ktorého z obžalovaných na spáchaní činu súd ešte poukazuje, že spáchanie trestného činu v spolupáchateľstve nevyžaduje, aby každý zo spolupáchateľov uskutočnil celé konanie napĺňajúce znaky skutkovej podstaty trestného činu, ale trestný čin je spáchaný v spolupáchateľstve aj vtedy, ak každý zo spolupáchateľov vykoná určitú činnosť, ktorá až ako celok napĺňa znaky skutkovej podstaty trestného činu. Usvedčujúce výpovede svedka poškodeného V. B. mladšieho súd vyhodnotil ako vierohodné, nakoľko svedok vypovedal v podstatných skutkových okolnostiach rovnako ako v štádiu prípravného konania, pričom si nespomínal iba na podrobnejšie detaily, čo je s ohľadom na dlhý čas, ktorý uplynul od spáchania činu pochopiteľné. Jeho výpovede sú naviac podporené ďalšími priamymi i nepriamymi dôkazmi, najmä vyššie uvedenými svedeckými výpoveďami.

Pokiaľ sa jedná o skutok v bode 2/, z ktorého je obžalovaný ml. V. B., aj v tejto časti bola vina obžalovaného bezpečne preukázaná vykonanými dôkazmi. Trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 221 ods. 1 Tr. zák. účinného do 31.12.2005 sa dopustí ten, kto inému úmyselne ublíži na zdraví. Trestný čin výtržníctva podľa § 202 ods. 1 Tr. zák. účinného do 31.12.2005 spácha ten, kto sa dopustí verejne alebo na mieste verejnosti prístupnom hrubej neslušnosti alebo výtržnosti najmä tým, že napadne iného. Zo skutku v bode 2/ obžaloby je obžalovaný ml. V. B. priamo usvedčovaný výpoveďou svedka poškodeného V. T., ktorý vo svojej výpovedi potvrdil, že ho vtedy pred domom kde býval odchytili obž. B. a Q. F. a tam ho zbili. Nepamätá si kto ho napadol ako prvý, vie však, že najprv dostal úder rukou do hlavy a potom dostal druhú ranu, ale nespomína si či rukou alebo iným spôsobom. Následne zostal v bezvedomí, takže ďalej nevie čo sa dialo, v podstate sa prebral doma na gauči. Mal otras mozgu, tiež nejaké pomliaždeniny a liečil sa asi 2 - 3 týždne. V prípravnom konaní naviac vypovedal, že ako prvý ho udrel päsťou do tváre - z boku na ľavú stranu obž. V. B.. Hneď na to zacítil úder na ľavý spánok a po tomto spadol na betón. Svedok V. A. v prípravnom konaní ( výpovede zo dňa 20.5.2010 a 1.6.2012 ) potvrdil, že vtedy videl na zemi ležať pošk. T. a pri ňom stáli F. a B.. On síce nevidel ako poškodeného bili, ale ani nevidel nikoho iného v ich blízkosti. Svedkyňa F. T., matka poškodeného vo svojej výpovedi potvrdila, že si spomína, že vtedy prišiel sused - domovník a tento hovoril, že zbili jej syna. Tomuto ešte pomohol vyniesť bicykel do bytu na piatom poschodí, tiež volal políciu. Syn bol zbitý pred panelákom, mal viaceré zranenia, bol na ošetrení v nemocnici. Taktiež mal poškodenú bundu, táto bola nová. Syn vedel kto ho zbil, hovoril, že keď išiel na ryby tak ich stretol pri škole na Ul. Dolinského, teda potom na ryby nešiel, vracal sa domov a tam ho pred domom čakali. Odohralo sa to pred ich bytovkou, dá sa povedať, že pred vchodom ako je chodník, cesta. Čo sa týka následkov a zranení, tak syn mal slabší otras mozgu. Nepamätal si ani určité veci z tej udalosti, napríklad si nepamätal ako mu sused pomohol vyniesť ten bicykel.

Ublížením na zdraví sa na účely Tr. zákona rozumie také poškodenie zdravia iného, ktoré si objektívne vyžiadalo lekárske vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie, počas ktorého bol nie iba na krátky čas sťažený obvyklý spôsob života poškodeného. Podľa ustálenej judikatúry sa za ublíženie na zdraví pokladá poškodenie zdravia vyžadujúce liečbu a prípadnú práceneschopnosť v trvaní minimálne okolo 7 dní. Na podklade znaleckého posudku vypracovaného znalcom z odboru zdravotníctva, odvetvia súdneho lekárstva MUDr. Jozefom Krajčovičom pod č. 42/1999 mal súd preukázané, že poškodený V. T., N.. XX.X.XXXX utrpel nasledovné zranenia - pomliaždenie hlavy v oblasti spánkovotemennej a dolnej čeľuste vľavo, otras mozgu I. stupňa ( s krátkodobým bezvedomím a amnéziou na úraz ) a zmliaždenie pravého pleca, ktoré si vyžiadali vystavenie práceneschopnosti od 1.7.1998 do 21.7.1998 teda 20 dní. Podľa záverov súdneho znalca je nanajvýš pravdepodobné, že zmliaždenie dolnej čeľuste vľavo vzniklo po údere päsťou jedného z útočníkov. Druhý úder smeroval do spánkovej oblasti hlavy, po ktorom poškodený spadol na zem. Samotný otras mozgu mohol byť poškodenému spôsobený až týmto druhým úderom resp. po páde poškodeného a úderom hlavy o betónovú podložku. Lokalizovaná podkožná krvná podliatina na pravom pleci vznikla po následnom kopnutí poškodeného do danej anatomickej oblasti. Všeobecne sa jednalo o ľahké poranenia vyžadujúce ošetrenie v nemocnici, kľudový režim s nutnosťou analgetickej liečby. Hodnotenie bolestného znalec určil na 35 bodov. Vychádzajúc zo záverov súdneho znalca teda ujmu na zdraví poškodeného možno nepochybne z trestnoprávneho hľadiska vyhodnotiť ako ublíženie na zdraví. Obžalovaný ml. V. B. svojím konaním súčasne ( v jednočinnom súbehu ) naplnil aj zákonné znaky trestného činu výtržníctva podľa § 202 ods. 1 Tr. zák. účinného do 31.12.2005, keďže sa verejne dopustil výtržnosti tým, že napadol iného.

Podľa § 2 ods. 1 Tr. zák. sa trestnosť činu posudzuje a trest ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Ak v čase medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku nadobudnú účinnosť viaceré zákony, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, ktorý je pre páchateľa priaznivejší. V danom prípade súd trestnosť činov posudzoval podľa ustanovení , nakoľko použitie nového Tr. zák. účinného od 1.1.2006 by pre páchateľov nebolo priaznivejšie. Trestná sadzba podľa Tr. zák. účinného do 31.12.2005 v spojení s Tr. zák. účinného do 31.12.2005 predstavuje 6 mesiacov až 5 rokov. Pri posudzovaní skutku v bode 1/ podľa nového Tr. zák. účinného od 1.1.2006, predstavuje dolná hranica trestnej sadzby pri zločine lúpeže podľa Tr. zák. ( v spojení s Tr. zák. ) osemnásť mesiacov, a taktiež by mohlo prichádzať do úvahy zvýšenie základnej trestnej sadzby podľa Tr. zákona. Pri úvahách o druhu a výmere trestu u páchateľov súd vychádzal z ustanovení , a nasl. Tr. účinného do 31.12.2005, v zmysle ktorých je účelom trestu chrániť spoločnosť pred páchateľmi trestných činov, zabrániť odsúdenému v ďalšom páchaní trestnej činnosti a vychovať ho k tomu, aby viedol riadny život, a tým výchovne pôsobiť aj na ostatných členov spoločnosti. Pri určení druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne na stupeň nebezpečnosti trestného činu pre spoločnosť ( ), na možnosť nápravy a pomery páchateľa, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti. Súd prihliadne tiež u spolupáchateľov aj na to, akou mierou konanie každého z nich prispelo k spáchaniu trestného činu. Z uvedených ustanovení vyplýva, že základnými funkciami trestu sú represívna, výchovná ako aj preventívna funkcia, vo forme individuálnej a generálnej prevencie. U mladistvých páchateľov súd vychádzal tiež z ustanovenia Tr. činného do 31.12.2005, podľa ktorého účelom trestu u mladistvého je predovšetkým vychovať ho na riadneho občana, a to so zreteľom na jeho osobné vlastnosti, na jeho rodinnú výchovu a na prostredie, z ktorého pochádza.

Súd zistil, že obž. ml. V. B. má doposiaľ v odpise z registra trestov 2 záznamy o odsúdeniach, avšak v obidvoch prípadoch sa musí na neho hľadieť ako keby odsúdený nebol. Naposledy bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu Martin sp. zn. zo dňa 10.10.2003, ktorým bol uznaný za vinného okrem iných tiež zo spáchania trestného činu ublíženia na zdraví v spolupáchateľstve podľa , Tr. , za čo bol odsúdený na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 18 mesiacov s podmienečným odkladom výkonu trestu na skúšobnú dobu do 1.8.2005. V skúšobnej dobe sa osvedčil dňa 12.3.2009. Je zrejmé, že u obžalovaného sa jedná o páchateľa, ktorý sa opakovane dopustil úmyselnej trestnej činnosti, pričom však žalované skutky v bode 1/ a 2/ spáchal ešte v roku 1998, teda predtým ako bol tunajším súdom vyhlásený právoplatný odsudzujúci rozsudok sp. zn. zo dňa 10.10.2003. Od predmetného rozhodnutia už za trestnú činnosť odsúdený nebol. Z uvedeného možno usudzovať, že predchádzajúce podmienečné tresty u ml. páchateľa splnili svoj prevýchovný účel. Predovšetkým vzhľadom na dlhý čas, ktorý uplynul od spáchania trestných činov, ktorých sa obžalovaný dopustil pred viac ako 16-timi rokmi, pričom svojím konaním nezavinil neprimeranú dĺžku prípravného konania, súd rozhodol podľa Tr. zák. v spojení s Tr. zák. a Tr. zák. účinného do 31.12.2005 o uložení úhrnného trestu odňatia slobody pri dolnej hranici trestnej sadzby vo výmere osem mesiacov, pričom výkon trestu obžalovanému s poukazom na Tr. zák. a Tr. zák. účinného do 31.12.2005 podmienečne odložil na skúšobnú dobu jeden rok. Uplynutím veľmi dlhého času od spáchania činu je tiež výrazne oslabený materiálny znak trestného činu

- stupeň nebezpečnosti trestného činu pre spoločnosť ( Tr. účinného do 1.1.2006 ). Obžalovaný je povinný viesť v skúšobnej dobe riadny život a nedopúšťať sa úmyselného protiprávneho konania, v opačnom prípade môže súd rozhodnúť o nariadení výkonu trestu odňatia slobody.

Pri úvahách o druhu a výmere trestu u obž. ml. C. K., súd zistil, že bol v minulosti 3-krát odsúdený tunajším súdom, a to pre trestný čin podielnictva podľa a trestné činy krádeže v spolupáchateľstve podľa , , Tr. , za čo mu boli uložené podmienečné tresty odňatia slobody. Vo všetkých prípadoch už platí zákonná fikcia neodsúdenia a preto sa na neho musí hľadieť ako keby odsúdený nebol, keďže sa v skúšobnej dobe podmienečných odsúdení osvedčil. Obdobne ako u obž. ml. V. B. teda možno konštatovať, že predchádzajúce podmienečné tresty u páchateľa splnili svoj prevýchovný účel a tento od roku 2002 nebol odsúdený za trestný čin. Vzhľadom na dlhý čas, ktorý uplynul od spáchania trestného činu, ktorého sa obžalovaný dopustil pred viac ako 16-timi rokmi, pričom svojím konaním nezavinil neprimeranú dĺžku prípravného konania, súd rozhodol podľa Tr. zák. v spojení s Tr. zák. účinného do 31.12.2005 o uložení trestu odňatia slobody na samej dolnej hranici trestnej sadzby vo výmere šesť mesiacov, pričom výkon trestu obžalovanému s poukazom na Tr. zák. a Tr. zák. účinného do 31.12.2005 podmienečne odložil na skúšobnú dobu jeden rok. Obžalovaný je povinný viesť v skúšobnej dobe riadny život a nedopúšťať sa úmyselného protiprávneho konania, v opačnom prípade môže súd rozhodnúť o nariadení výkonu trestu odňatia slobody.

Pri úvahách o druhu a výmere trestu u obžalovaného Ľ. V. mal súd preukázané, že doposiaľ má v odpise registra trestov 7 záznamov o odsúdeniach Okresným súdom Martin, pričom však v prípade piatich odsúdení sa už na neho musí hľadieť, ako keby odsúdený nebol. Naposledy bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu Martin sp. zn. zo dňa 14.1.2010 právoplatným dňa 6.4.2010 v spojení s uznesením Krajského súdu v Žiline sp. zn. , a to pre pokračovací prečin krádeže, s časti v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1, § 212 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Tr. zák. a pokračovací zločin neoprávneného vyrobenia a používania elektronického platobného prostriedku a inej platobnej karty podľa § 219 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Tr. zák., za čo bol odsúdený na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov a 6 mesiacov so zaradením do ÚVTOS so stredným stupňom stráženia. Z výkonu trestu bol podmienečne prepustený Okresným súdom Trenčín dňa 17.10.2012. Obžalovaný sa žalovaného skutku dopustil dňa 15.5.1998, teda predtým ako bol tunajším súdom vyhlásený právoplatný odsudzujúci rozsudok sp. zn. , a preto sú v prejednávanej veci splnené zákonné podmienky na uloženie súhrnného trestu v zmysle Tr. platného a účinného v čase spáchania činu. V predmetnej veci bol uznaný za vinného z pokračovacieho trestného činu krádeže podľa , , Tr. a iné, za čo bol odsúdený na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 4 roky so zaradením do I. nápravnovýchovnej skupiny. Predovšetkým vzhľadom na dlhý čas, ktorý uplynul od spáchania činu, ktorého sa obžalovaný dopustil pred viac ako 16-timi rokmi, pričom svojím konaním nezavinil neprimeranú dĺžku prípravného konania, súd rozhodol podľa Tr. zák. účinného do 31.12.2005 o upustení od uloženia súhrnného trestu, nakoľko pokladá trest odňatia slobody vo výmere 4 roky so zaradením do I. nápravnovýchovnej skupiny, ktorý bol obž.

V. uložený rozsudkom Okresného súdu Martin sp. zn. zo dňa 21.9.2004, právoplatným 19.11.2004, za dostatočný.

Podľa súd poškodeného V. B., nar. X.X.XXXX, odkázal s uplatneným nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie, nakoľko z vykonaného dokazovania nebola preukázaná presná výška škody, keďže časť peňažných prostriedkov v sume 1.000,-Sk mala byť poškodenému vrátená obžalovaným V. ešte krátko po spáchaní činu a zostávajúcu nevrátenú čiastku svedok poškodený nevedel jednoznačne upresniť.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde v Martine do 15 dní od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok ( § 306/2 ). Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.

Odvolanie môžu podať:

- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2)

- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§ 308/2)

- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)

- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti jeho vôli (§ 308/2)

- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)

- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)

- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1) Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba. Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť.