Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_34P-24-2012.pdf
PDF · 75.51 KB
Case nature
Area
Subarea
34P/24/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou Mgr. Gizelou Pavelovou v právnej veci starostlivosti o maloletého U. U., B.. X.XX.XXXX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, na návrh matky X. K., B.. XX.X.XXXX, X. W., C.G. Č.. X, zastúpenej JUDr. Alicou Petrovskou Homzovou, advokátkou AK, so sídlom Košice, Moyzesova č. 46, za účasti otca U. U., B.. XX.X.XXXX, X. X. Č.. XX, C. T., zastúpeného JUDr. Frederikou Birkovou, advokátkou AK, so sídlom Košice, Štúrova č. 27, v konaní o udelenie súhlasu na zmenu priezviska maloletého dieťaťa takto
rozhodol:
U d e ľ u j e matke X. K., B.. XX.X.XXXX, X. W., C. Č.. X súhlas k podaniu žiadosti o zmenu priezviska maloletého U. U., B.. X.XX.XXXX zo „U. Q. G. Q. Č. D. B.“ na „K. N. Ľ. C.“ namiesto otca maloletého.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Matka maloletého požiadala súd o udelenia súhlasu na zmenu priezviska svojho syna U. namiesto otca dieťaťa. Vo svojom návrhu uviedla, že ich manželstvo bolo rozvedené v roku 2011, maloletý bol zverený do jej osobnej starostlivosti a odvtedy sa o syna stará sama. Otec záujem o syna neprejavuje a dieťa sa samé domáha toho, aby sa volalo tak ako jeho matka.
Otec maloletého po podaní návrhu so zmenou priezviska svojho syna nesúhlasil, neskôr, po podaní znaleckého posudku svoj názor zmenil.
Kolízny opatrovník odporučil návrhu vyhovieť.
Z výpovede matky maloletého súd zistil, že jej manželstvo s otcom maloletého bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Košice I č. 11C/368/2009 zo dňa 15.6.2011. Na čas po rozvode bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti matky. Po rozvode manželstva otec dieťa len sporadicky navštevoval. Maloletý s otcom nemajú vytvorenú medzi sebou citovú väzbu, otca potreby syna nezaujímajú.
Otec maloletého tvrdil, že sa stále o syna zaujímal, avšak matka dieťa ovplyvňovala voči nemu, neumožňovala mu riadny styk so synom.
Keďže tvrdenia rodičov ohľadom vzťahu otca k synovi boli protichodné, súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie. Uložil znalkyni, aby vyšetrila rodičov a maloleté dieťa a aby zistila, aký má maloletý skutočný vzťah k otcovi, či je matkou voči otcovi ovplyvňovaný a či dieťa samo odmieta súčasné priezvisko, ak áno odkedy a prečo a aké iné priezvisko si maloletý želá používať.
Znalkyňa podala znalecký posudok v decembri 2013. Vyšetrila rodičov a maloletého Samuela a na položené otázky odpovedala tak, že rodičovská pozícia otca je oslabená. Otec je typom pasívnejšieho rodiča. Matka maloletého sa voči synovi správa zodpovedne, venuje sa mu po každej stránke, psychicky ho podporuje. Je jeho citovou oporou. Jej nedostatkom je však to, že s dieťaťom jedná skôr partnersky, preberá s ním situácie týkajúce sa jeho otca, naďalej udržiava vo vedomí dieťaťa negatívny obraz otca. U maloletého zistila syndróm zavrhnutého rodiča. Maloletý prechováva k otcovi odmietavý, negatívny vzťah. Jeho emočný vývin je charakterizovaný vývinovým vnútorným konfliktom vo vzťahu k otcovi. Jeho vzťah k otcovi je vnútorne nespracovaný. Podvedome si želá mať otca, ktorý by o neho prejavoval záujem, podporoval ho a prežíval s ním jeho starosti. Maloletý sám odmieta otcovo priezvisko, má dlhodobejší záujem volať sa tak ako jeho matka, ktorá si po rozvode manželstva zmenila priezvisko na „K.“. Nevedome sa úplne identifikuje s postojmi matky a jej správaním. Znalkyňa odporúčala vyhovieť dieťaťu a priezvisko mu zmeniť.
Súd v konaní vypočul aj maloletého. U. na začiatku pojednávania uviedol, že v novembri bude mať 12 rokov. Od septembra 2014 bude navštevovať 1. ročník osemročného gymnázia. Svojich rodičov spolu, ako ich dnes videl pred pojednávaním, už nevidel veľmi dávno. Naposledy to bolo asi pred šiestimi rokmi. Vtedy sa stretol s otcom naposledy. Občas síce otca stretne na ulici. Otec sa mu však vyhýba, takže maloletý s ním nevie nadviazať kontakt.
U. uviedol, že napriek tomu, že jeho otec pozná mobilné číslo jeho matky, málokedy ju kontaktuje v tom zmysle, aby sa stretli. Maloletý uviedol, že on niekedy otcovi zavolá. Keď boli vo veľkej finančnej tiesni, zavolal mu, ale otec mu povedal, že nie je jeho jediným dieťaťom, takže sa bude musieť uskromniť. U. uviedol, že on si veľmi želá, aby sa jeho priezvisko zmenilo. Chcel by sa volať tak, ako sa volá jeho mamka, s ktorou býva. Mamka nemá iného partnera, bývajú len oni dvaja a veľmi im pomáhajú mamkini rodičia. S otcom sa maloletý nekontaktuje ani pri príležitosti sviatkov. Maloletému vyhovuje taký spôsob života, že žije iba so svojou matkou. Nechce sa kontaktovať s otcom z dôvodu, že zo strany otca nie je o neho žiaden záujem. Keď ešte žili spolu ako rodina, otec často požíval alkoholické nápoje a nepekne sa ku nemu správal. Tvrdil mu, že nikdy nič v živote nedosiahne, nebol ochotný ho učiť ani lyžovať. Všetko to namiesto neho robila matka, alebo starí rodičia. Je pravdou, že otec bol na protialkoholickom liečení. Maloletý požiadal, aby o zmene jeho priezviska bolo už rozhodnuté, pretože 18.8.2014 ide na zoznamovací kemp, ktorý bude pred zahájením školského roka v novom prostredí na gymnáziu a tam by sa už chcel prezentovať s priezviskom „K..“
Otec maloletého po vykonanom dokazovaní uviedol, že súhlasí s návrhom matky na zmenu priezviska už aj s prihliadnutím k žiadosti svojho syna, ako aj k záverom znaleckého posudku.
Podľa ust. § 4 ods. 4 zákona č. 300/1993 Z. z. o mene a priezvisku, ak majú rodičia maloletého rôzne priezviská, zmena priezviska rodiča, ktorého priezvisko má maloletý, sa vzťahuje na maloletého, ak s tým súhlasí druhý z rodičov.
Podľa ust. § 40 ods. 3 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o mene alebo priezvisku maloletého dieťaťa alebo ak žiadny z rodičov nie je známy, určí meno alebo priezvisko súd.
Meno a priezvisko fyzickej osoby sú dva základné osobnostné znaky. Slúžia na identifikáciu osoby v rodine a v spoločnosti, sú preto chránené článkom 8 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd spolu s rodinným a súkromným životom. Toto právo patrí dieťaťu aj v zmysle článku 7 a článku 8 Dohovoru o právach dieťaťa, ktorým je Slovenská republika viazaná.
V rodinnom práce sa akceptuje zásada solidarity ako základný princíp fungovania rodinnoprávnych vzťahov. Spoločné rodinné priezvisko do veľkej miery ovplyvňuje pocit jednoty v rodine a vyjadruje spolupatričnosť jej členov navzájom.
V prípade, ak chce rodič zmeniť priezvisko maloletého dieťaťa, musí predložiť súhlas druhého rodiča s takouto zmenou. Výnimočne môžu nastať prípady, kedy nesúhlas druhého rodiča nahradí súd v konaní o vyslovenie súhlasu so zmenou priezviska maloletého. Pokiaľ je dieťa schopné posúdiť následky zmeny priezviska, je potrebné prihliadnuť na jeho názor.
Na základe vykonaného dokazovania a s prihliadnutím k uvedeným zákonným ustanoveniam súd vyhovel návrhu matky a udelil súhlas na zmenu priezviska maloletého. Súd vychádzal zo základnej úlohy, ktorú v konaní starostlivosti o maloletých má plniť, a to je chrániť záujem maloletého dieťaťa. Bolo preukázané, že otec má malý záujem o maloletého, aj keď k tomu čiastočne prispela matka dieťaťa. Súd prihliadol na závery znaleckého dokazovania, správu kolízneho opatrovníka, ktorí odporučili zmenu priezviska maloletého aj s ohľadom na jeho prirodzený psychický vývoj. Maloletý sám tento svoj skutočný záujem na pojednávaní aj potvrdil. Preto súd udelil matke maloletého súhlas na zmenu U. priezviska, keďže sa preukázalo, že je to v jeho záujme.
Je potrebné však poukázať aj na to, že tým, že dôjde k zmene priezviska maloletého, nedochádza k zániku rodičovských práv a povinností jeho otca. Tieto vznikli narodením syna a pokiaľ nebude ich výkonu otec pozbavený, naďalej trvajú bez ohľadu na priezvisko dieťaťa. Zároveň tieto nestrácajú na svojom obsahu ani rozsahu a preto otec ako plnohodnotný rodič je nositeľom všetkých práv a povinností, a teda vyživovacej povinnosti a aj práva styku a kontaktu so synom.
Výrok o trovách konania vyplýva z ust. § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo sa začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd Košice I do 15 dní odo dňa jeho doručenia, v troch písomných vyhotoveniach (§ 204 ods. 1 O.s.p.).
Keďže sa všetci účastníci konania vzdali svojho práva podať odvolanie vzdali po jeho vyhlásení a odôvodnení, nemôžu už odvolanie podávať.