Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_18Ps-3-2023.pdf
PDF · 91.09 KB
Case nature
Subarea
18Ps/3/2023
Uznesenie
Okresný súd Košice I v právnej veci navrhovateľa: P. nar. XX.XX.XXXX, bytom V., zastúpený JUDr. JCLic. Tomáš Majerčák, PhD., s.r.o., advokátskou kanceláriou so sídlom Južná trieda 28, Košice, proti osobe, o spôsobilosti ktorej sa koná: F., nar. XX.XX.XXXX, bytom V., v konaní o obmedzenie spôsobilosti na právne úkony, o nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 31.01.2023 navrhovateľ žiadal, aby súd neodkladným opatrením obmedzil spôsobilosť na právne úkony jeho syna F., nar. 1X.XX.XXXX (ďalej aj len „posudzovaný“) v rozsahu rozhodovania o jeho psychiatrickej a protialkoholickej liečbe a rozhodovania o jeho umiestnení do ústavného zariadenia a do domova sociálnych služieb. Súčasne žiadal, aby bol v rozsahu týchto právnych úkonov ustanovený za jeho opatrovníka.
2. Rozhodnutia rovnakého rozsahu, čo sa týka obmedzenia v spôsobilosti na právne úkony ako aj ustanovenia opatrovníka, sa navrhovateľ domáhal aj vo veci samej.
3. Navrhovateľ odôvodnil návrh tým, že žije v spoločnej domácnosti s manželkou (matkou posudzovaného) a posudzovaným, ktorý dlhodobo nadužíva alkohol. Problémy začali už približne pred trinástimi rokmi, jeho stav sa postupne zhoršoval, pil čoraz viac alkoholu a pridali sa rôzne pridružené zdravotné komplikácie. V súčasnosti je situácia už neúnosná a posudzovaný nie je schopný postarať sa sám o seba, má problém so spánkom, zhoršené videnie, je nervózny, agresívny, napáda rodičov, vyhráža sa samovraždou. Pravidelne chce vyskočiť z okna, necháva pustený plyn v domácnosti. Rodičia na neho musia nepretržite dávať pozor, aby nezabil seba alebo neohrozil život a zdravie iných. Posudzovaný nie je schopný v domácom prostredí abstinovať a permanentne je pod vplyvom alkoholu. Pre poruchy správania a suicidálne vyhrážky v ťažkej opitosti bol posudzovaný minulý rok hospitalizovaný na D., odkaľ bol presunutý k pobytu do X. kde sa nachádzal od 07.03.2022 do 13.04.2022. Po prepustení z psychiatrickej liečebne okamžite zrecidivoval, predávkoval sa liekmi a alkoholom. Už 14.04.2022 bol prijatý na kliniku anestéziológie a intenzívnej medicíny pre zástavu srdca, našťastie bol po 10 minútach resuscitácie úspešne oživený. Tri dni bol v umelom spánku a následne opäť hospitalizovaný na psychiatrickej klinike odkiaľ bo preložený do X. kde zotrval až do 21.06.2022. Uvedené pobyty posudzovanému nepomohli, opäť pije, má samovražedné sklony, je agresívny. Dňa 30.10.2022 posudzovaný hodil matke do tváre telefón, čím jej pomliaždil očnú guľu a tkanivá očnice, v dôsledku čoho musela byť ošetrená. Kvôli poruchám správania v stave opitosti, agresivite a samovražedným vyhrážkam volali rodičia políciu i záchranku dňa 13.01.2023 a tiež 25.01.2023. Následne bol posudzovaný vždy umiestnený na psychiatrii, na jeho žiadosť ho však museli prepustiť. Stratil záujem o život, chce piť alkohol a odmieta sa liečiť, po prepustení zo zariadenia roztrhal všetky správy. V súčasnosti sa posudzovaný správa tak, že takmer každý deň by rodičia potrebovali pomoc polície. Navrhovateľ podal zo zúfalstva na posudzovaného aj trestné oznámenie, pričom nedal
súhlas na jeho trestné stíhanie lebo nechce synovi ublížiť. Rodičia posudzovaného sú už vyššieho veku a situácia je pre nich neúnosná. Sú bezradní, pretože proti vôli posudzovaného ho nemožno liečiť. Nakoľko je ohrozený život a zdravie posudzovaného, jeho rodičov i iných osôb majú za to, že je potrebné bezodkladne upraviť pomery a dostať posudzovaného na liečenie.
4. Spolu s návrhom navrhovateľ predložil na preukázanie svojich tvrdení lekársku správu z urgentného príjmu zo dňa 30.10.2022, prepúšťaciu správu z Psychiatrickej liečebne zo dňa 13.04.2022, prepúšťaciu správu z Psychiatrickej kliniky zo dňa 26.04.2022, prepúšťaciu správu z Psychiatrickej liečebne zo dňa 21.06.2022 a zápisnicu o trestnom oznámení zo dňa 24.01.2023.
5. Podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 02.02.2023 navrhovateľ informoval súd o tom, že v noci z 31.01.2023 na 01.02.2023 sa posudzovaný opäť predávkoval liekmi a alkoholom, pričom bola privolaná policajná hliadka aj záchranná zdravotná služba.
6. Podľa ust. § 10 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, ak fyzická osoba pre duševnú poruchu, ktorá nie je len prechodná, alebo pre nadmerné požívanie alkoholických nápojov alebo omamných prostriedkov či jedov je schopná robiť len niektoré právne úkony, súd obmedzí jej spôsobilosť na právne úkony a rozsah obmedzenia určí v rozhodnutí.
7. Podľa čl. 11 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“) súd postupuje a rozhoduje v súlade s platnými a účinnými právnymi predpismi pri zohľadnení ich vzájomného vzťahu a v súlade so základnými princípmi tohto zákona.
8. Podľa ust. § 1 CMP, podľa tohto zákona súdy prejednávajú a rozhodujú veci ustanovené v tomto zákone.
9. Podľa ust. § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
10. Podľa ust. § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
11. Podľa ust. § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
12. Podľa ust. § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach návrhu na začatie konania podľa § 132 CSP uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
13. Podľa ust. § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
14. Podľa ust. § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia účastníkov konania a bez nariadenia pojednávania.
15. Podľa ust. § 330 ods. 2 CSP ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.
16. Podľa ust. § 331 ods. 1 CSP, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné odvolanie navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo neodkladné opatrenie nariadené.
17. Nariadenie neodkladného opatrenia je podľa zákonného predpokladu prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí a osvedčí, že sú tu právne vzťahy medzi účastníkmi, ak tieto právne vzťahy vyžadujú potrebu bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená (§ 325 ods. 1 CSP).
18. Neodkladné opatrenie je inštitútom procesného práva, ktoré môže súd použiť, ak je potrebný nevyhnutný zásah súdu. Nevyhnutným predpokladom pre vyhovenie návrhu na vydanie neodkladného opatrenia je naliehavosť potreby takejto úpravy pomerov účastníkov konania. Posúdenie, či a kedy je takáto potreba daná, je ponechaná na úvahu súdu, pričom je potrebné starostlivo skúmať všetky dôsledky, ktoré by mohli nastať pre účastníka nariadením neodkladného opatrenia.
19. V konaniach o nariadenie neodkladného opatrenia má dokazovanie fakticky povahu osvedčenia, to znamená, že súd na základe dostupných dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie relevantné skutočnosti, pričom nemusí dodržiavať formalizovaný postup štandardného procesného dokazovania. Osvedčené skutočnosti následne spĺňajú atribút pravdepodobnosti a súd z nich pri rozhodovaní vychádza. Dosiahnutie náležitej miery pravdepodobnosti rozhodujúcich skutočností z hľadiska procesného a hmotného práva, legitimizuje vyhovujúci výrok, to znamená nariadenie neodkladného opatrenia.
20. Ust. § 10 ods. 2 OZ nemožno vykladať izolovane od právnej úpravy upravujúcej postavenie fyzickej osoby vo všeobecnosti, ale najmä s poukazom na dodržiavanie jej základných práv a slobôd, a to najmä dodržiavanie práva založeného na spôsobilosti každého mať práva, nedotknuteľnosti osoby a jej súkromia, osobnej slobody, na zachovaní ľudskej dôstojnosti a na súdnej a inej právnej ochrane. Všetky tieto základné práva sú vystavené riziku pri akomkoľvek rozhodnutí súdu, ktorým dochádza k obmedzeniu spôsobilosti na právne úkony. Pri aplikácii ustanovenia § 10 ods. 2 OZ je preto nevyhnutné vždy brať na zreteľ nielen naplnenie tam uvedených predpokladov, ale aj to, či prípadné obmedzenie v zmysle uvedeného ustanovenia neprimerane nezasahuje do základných práv a slobôd fyzickej osoby. Každé obmedzenie základného ľudského práva alebo slobody totiž musí byť uskutočnené nielen v súlade s vnútroštátnym právom, ale aj v súlade s medzinárodnými záväzkami, ktorými je Slovenská republika viazaná ( § 154c os. 1 Ústavy SR). Tieto východiská plne podporuje aj judikatúra Ústavného súdu SR, z ktorej vyplýva nevyhnutnosť rešpektovania ústavného rozmeru pri rozhodovaní o zásahu do spôsobilosti na právne úkony, a to s dôrazom na ochranu ľudskej dôstojnosti, vnímanie tohto prostriedku len ako celkom výnimočného pri primárnom zohľadnení záujmov osoby, o ktorej spôsobilosti sa koná, a to aj v prípadoch, ak spôsobilosť disponibility je len v zanedbateľných sférach života.
21. Z ustálenej judikatúry vyplýva, že k obmedzeniu spôsobilosti na právne úkony možno pristúpiť až vtedy, ak sa vyčerpali všetky menej represívne prostriedky alebo ak sa už iné obmedzenia nedajú použiť (resp. sa stali neúčinnými). Zároveň musí byť z objektívneho hľadiska nepochybné, že ide o prípad, ktorý vylučuje schopnosť fyzickej osoby uskutočňovať konkrétne právne úkony. Pri rozhodovaní súd vychádza zo skutkových zistení nielen na základe posudku znalca, ale tiež v súvislosti s ostatnými výsledkami dokazovania. Súd preto v konaní o spôsobilosti na právne úkony musí vykonať podrobné dokazovanie smerujúce k posúdeniu mnohovrstevných sociálnych a právnych interakcií (vzťah medzi posudzovanou osobou a inými osobami v spoločnosti, osobitne vo vzťahu k osobe, ktorá iniciuje konanie o spôsobilosti na právne úkony), majetkových, rodinných a pod. Schopnosť uskutočňovať právne úkony je nevyhnutné posudzovať s prihliadnutím na všetky individuálne pomery osoby, ako aj na sociálnu stránku prostredia, v ktorom existuje. Až súhrnným hodnotením všetkých týchto okolností možno dospieť k záveru, či sú splnené podmienky na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony, keďže rozhodnutím možno výrazne a závažným spôsobom zasiahnuť do prirodzených práv človeka. V demokratickej spoločnosti sú preto kladené zvýšené požiadavky na súdy, aby starostlivo, zodpovedne, precízne a spravodlivo chránili hodnoty, aké reprezentujú podstatu ľudskej bytosti a jej slobodu. Výkon súdnej činnosti sa preto musí vyvarovať takých interpretačných a aplikačných postupov, následkom ktorých by mohlo dôjsť k neodôvodnenému (svojvoľnému) obmedzeniu či dokonca k popretiu uvedených práv človeka (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 8. októbra 2014, sp. zn. 8Cdo/276/2014).
22. Obmedzenie spôsobilosti na právne úkony je nepochybne jedným z najzávažnejších zásahov do duševnej integrity jedinca a jeho súkromia. Je preto nevyhnutné, aby tieto zásahy verejnej moci boli výsledkom starostlivého, citlivého a komplexného posúdenia súdu všetkých okolností prípadu, vrátane vykonania znaleckého dokazovania a podrobného výsluchu osoby, o ktorej obmedzenie spôsobilosti v konaní ide. Obmedzenie spôsobilosti na právne úkony je inštitútom, ktorý má ochrániť
posudzovanú osobu pred škodlivými následkami jej vlastného, no pre duševnú chorobu neslobodného konania, ktoré môže viesť k ohrozeniu života, zdravia alebo majetku duševne chorej osoby. Preto i neodkladné opatrenie treba v takomto konaní nariadiť výnimočne len vtedy, ak je daný predpoklad, že prípadným obmedzením konania posudzovanej osoby dôjde k zamedzeniu takéhoto, duševnou poruchou vyvolaného konania, ktoré vážne ohrozuje dôstojné bytie posudzovanej osoby.
23. Súd dôkladne zvážil všetky okolnosti tohto prípadu, podrobne sa oboznámil s návrhom navrhovateľa, ako aj so všetkými predloženými listinnými dôkazmi a dospel k záveru, že o takomto závažnom zásahu do právnej sféry posudzovaného, akým obmedzenie spôsobilosti na právne úkony v navrhovanom rozsahu nepochybne je, nie je možné rozhodnúť neodkladným opatrením bez vykonania akéhokoľvek dokazovania. K obmedzeniu spôsobilosti na právne môže dôjsť až po náležitom zistení skutočného stavu veci, teda po vykonaní potrebných dôkazov, ktoré je súd povinný vyhodnotiť vo vzájomnej súvislosti. Ide predovšetkým o výsluch osoby, o ktorej spôsobilosti sa koná, resp. vzhliadnutie tejto osoby, ustanovenie a výsluch znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria, prípadne výsluch ošetrujúceho lekára. Vzhľadom na krátku zákonnú lehotu ( 30 dní) pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd tieto dôkazy nemohol vykonať a budú vykonané až v rámci konania vo veci samej. V predmetnej veci je potrebné spoľahlivo zistiť zdravotný stav posudzovaného, najmä na základe obligatórneho znaleckého posudku a obligatórnym výsluchom znalca a následne preskúmať vplyv diagnostikovaných duševných porúch a jeho závislosti od alkoholu na jeho konanie tak, aby nedošlo k neprimeranému zásahu do jeho základných práv a slobôd. Len na základe takto vykonaného dokazovania bude možné spravodlivo rozhodnúť o obmedzení spôsobilosti na právne úkony a takto dôsledne dodržať všetky práva osoby, ktorá má byť obmedzená v spôsobilosti na právne úkony. S poukazom na vyššie uvedené súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
24. V danom štádiu konania je takéto rozhodnutie súdu neprípustné, nakoľko nariadením neodkladného opatrenia v navrhovanom znení by došlo k prejudikovaniu rozhodnutia vo veci samej. Neodkladné opatrenia s ohľadom na ich charakter nemôžu spravidla zasiahnuť do základných práv alebo slobôd účastníkov konania, lebo rozhodnutia o nich nemusia zodpovedať konečnému meritórnemu rozhodnutiu. Súd nepovažoval za nevyhnutné neodkladným opatrením zasiahnuť do práv fyzickej osoby, o to viac, pokiaľ by výrok rozhodnutia súdu o neodkladnom opatrení bol v podstate totožným s rozhodnutím vo veci samej. Obmedzenie v spôsobilosti na právne úkony je tak vážny zásah do práv osoby, o ktorej spôsobilosti na právne úkony sa koná, že predbežný zásah do jej práv by mal byť založený na konkrétnych, v danom čase inak neriešiteľných životných situáciách, nie na domnienkach a obavách, hoci aj sčasti dôvodných. Všetky tvrdenia navrhovateľa je potrebné dôkladne overiť, pričom uvedené presahuje rámec konania o nariadenie neodkladného opatrenia. Súd taktiež poznamenáva, že účelom neodkladného opatrenia je dočasná úprava práv a povinností, ktorá nevylučuje, že o právach a povinnostiach účastníkov konania o neodkladnom opatrení bude vo veci samej rozhodnuté inak než v konaní o neodkladnom opatrení.
25. Súd nespochybňuje do budúcna potrebu možného obmedzenia spôsobilosti na právne úkony menovaného v navrhovanom znení a ustanovenie opatrovníka, ak nepriaznivý zdravotný stav menovaného bude aj naďalej pretrvávať. Avšak pred rozhodnutím súdu o prípadnom obmedzení spôsobilosti na právne úkony a o ustanovení opatrovníka, ktorý by menovaného zastupoval a konal v jeho mene pri takýchto právnych úkonoch, je potrebné dôkladne overiť tvrdenia navrhovateľa, pričom uvedené presahuje rámec konania o nariadenie neodkladného opatrenia. Súd má za to, že ak by došlo k náhlemu a akútnemu zhoršeniu zdravotného stavu menovaného, spôsobenému nadmerným užívaním alkoholu či iných látok, privolaním záchrannej lekárskej služby a hospitalizovaním menovaného (v prípadoch stanovených zákonom aj bez jeho výslovného súhlasu s hospitalizáciou) je možné účinne predchádzať ohrozeniu života a zdravia menovaného. Dĺžku následnej liečby určí lekár a to v závislosti od aktuálneho zdravotného stavu pacienta a potrebnej liečby. Právny poriadok upravuje situácie, kedy je možné v odôvodnených prípadoch osobu, ktorej život a zdravie je priamo ohrozené, hospitalizovať aj bez jej informovaného súhlasu, a teda nehrozí, že vznikne situácia, kedy by nebola poskytnutá potrebná zdravotná starostlivosť aj v prípade, ak by menovaná osoba odmietla udeliť súhlas s hospitalizáciou, kedy je táto hospitalizácia nevyhnutná na ochranu jej života a zdravia, či života a zdravia iných.
26. Záverom súd poukazuje aj na ustanovenie § 243 CMP, podľa ktorého je súd povinný vyslúchnuť osobu, o ktorej spôsobilosti sa koná a v prípade, ak by to bolo na ujmu jej zdravotného stavu aspoň vzhliadnuť a tiež ust. § 244 CMP, podľa ktorého súd v konaní ustanoví a vyslúchne znalca
(obligatórne). V doterajšom priebehu konania uvedená podmienka nebola splnená. Z uvedených dôvodov navrhovanému neodkladnému opatreniu nebolo možné vyhovieť.
27. Zároveň súd považuje za potrebné dať navrhovateľovi do pozornosti, že samotná závislosť posudzovanej osoby na alkohole, omamných či psychotropných látkach nie je bez ďalšieho dôvodom pre obmedzenie spôsobilosti na právne úkony.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje v troch vyhotoveniach.
Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 127 CSP, ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
Podľa ust. § 365 odsek 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 62 odsek 1, odsek 2 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Podľa ust. § 63 CMP, v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.