Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_15Sd-309-2011.pdf
PDF · 89.29 KB
Case nature
Area
Subarea
15Sd/309/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne samosudkyňou JUDr. Elenou Zaťkovou v právnej veci navrhovateľky: J.. S. O., bytom C. XXX/XX, F. proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta 8, Bratislava o preskúmanie rozhodnutí odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 19. septembra 2011, v spojení so zmenovými rozhodnutiami č. XXX XXX XXXX zo dňa 23. decembra 2011 a č. XXX XXX XXXX zo dňa 5. marca 2012, takto
rozhodol:
Krajský súd rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 19. septembra 2011, v spojení so zmenovými rozhodnutiami č. XXX XXX XXXX zo dňa 23. decembra 2011 a č. XXX XXX XXXX zo dňa 5. marca 2012 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. c) O.s.p. a vec v r a c i a odporkyni na ďalšie konanie.
Odporkyňa j e p o v i n n á zaplatiť navrhovateľke náhradu trov konania vo výške 7 Eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa pôvodne podaným odvolaním zo dňa 7. októbra 2011 domáhala, aby súd preskúmal rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 19. septembra 2011, ktorým odporkyňa navrhovateľke podľa § 70 a § 71 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len zákona) v znení neskorších predpisov zamietla jej žiadosť o invalidný dôchodok zo dńa 25. augusta 2011. V návrhu uviedla, že žiada o prehodnotenie zdravotného stavu z dôvodu, že tento sa jej neustále zhoršuje. Na ústnom pojednávaní pred súdom dodala, že sa cíti depresívna, malátna, máva nevoľnosť a závraty. Jej zdravotný stav je mnoho rokov nepriaznivý (od 15 rokov sa lieči na hypertenziu), posledné 2 roky sa pri jej maximálne stresovom povolaní (vychovávateľka v detskom domove) veľmi zhoršuje, pribúdajú jej ďalšie diagnózy, jej organizmus nezvláda toľko psychickej a fyzickej záťaže. T.č. už nepracuje, lebo bola nútená ukončiť pracovný pomer.
Poznamenáva sa, že krajský súd v posudzovanej veci vydal dňa 3. septembra 2012 rozsudok (č.l. 76-79), ktorým potvrdil rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX zo dňa 23. decembra 2011 ako vecne správne. Z dôvodu podaného odvolania navrhovateľkou nadriadený súd dňa 29. januára 2014 uznesením, sp. zn. 9So/159/2012 (č.l. 96-97) vec zrušil a vrátil na ďalšie konanie. V jeho odôvodnení uviedol, že hoci konajúci súd v zápisniciach o pojednávaní uviedol, že predmetom konania sú aj zmenové rozhodnutia odporkyne, tieto dôsledne nepreskúmal a vzhľadom na obdobie, ktoré uplynulo od posledného posúdenia zdravotného stavu navrhovateľky je potrebné doplniť dokazovanie o nové posúdenie jej zdravotného stavu a miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť za účasti odborného lekára - internistu.
Odporkyňa na podklade pôvodne podaného odvolania preskúmala zdravotný stav navrhovateľky posudkovými lekármi ústredia so sídlom v Trenčíne (v dňoch 8. decembra 2011 a 8. marca 2012) a so sídlom v Žiline (dňa 4. júla 2012). Títo zhodne po posúdení všetkých dostupných lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie za rozhodujúce zdravotné postihnutie navrhovateľky z medicínskeho hľadiska považovali poruchu nálady v zmysle depresívnej poruchy stredne ťažkej s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (ďalej len MPSVZČ) na dolnej hranici rozpätia, t.j. 35 %, pričom súčasne zvýšili percentuálnu mieru o 10 % za iné zdravotné postihnutie - dorzalgia, leukoencefalopathia incipientná. Komisie v posudkoch podrobne zhodnotili vysoký krvný tlak navrhovateľky, pričom po zohľadnení vyšetrení internistov, MR, opakovaných hospitalizáciách (Martin, Bojnice, Nitra) stav uzavreli ako incipientná (počínajúca) hypertenzná encefalopathia, ľahké poškodenie sluchovej dráhy, ľahký organický psychosyndróm, ľahká zániková symptomatológia vpravo. Rovnako sa posudkové komisie zaoberali aj dátumom vzniku invalidity, keď uviedli, že ju nemožno priznať od 30. júla 2010 (od kedy ju žiadala navrhovateľka), lebo až dňa 6. decembra 2011 bol jej stav uzavretý pri poslednom psychiatrickom vyšetrení ako depresívna porucha stredne ťažká a bola splnená podmienka dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu. Ostatné správy a nálezy o zdravotnom stave navrhovateľky komisie vyhodnotili a posúdili v ich posudkoch, tieto závery boli podrobne uvádzané aj v predchádzajúcom rozsudku, a preto súd na ne v podrobnostiach odkazuje.
Krajský súd následne vykonal dokazovanie, najmä v intenciách odôvodneného rozhodnutia nadriadeného súdu, oboznámil sa s ďalšími písomnými podaniami navrhovateľky, napadnutými rozhodnutiami, písomnými vyjadreniami odporkyne, komplexným administratívnym spisom odporkyne, výsluchom účastníkov konania, rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 9So/159/2012 a ostatnými listinnými dôkazmi.
Z dávkového spisu súd zistil, že odporkyňou boli vydané nasledovné rozhodnutia:
- rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 19. septembra 2011 bola navrhovateľke podľa § 70 a § 71 zákona v znení neskorších predpisov zamietnutá žiadosť o invalidný dôchodok z 25. augusta 2011;
- rozhodnutím č. XXX XXX XXXX. zo dňa 23. decembra 2011 bol navrhovateľke podľa § 70 ods. 1 a § 82 zákona v znení neskorších predpisov od 6. decembra 2011 priznaný invalidný dôchodok v sume 151,80 Eur mesačne, zvýšený od 1. januára 2012 na sumu 156,90 Eur mesačne;
- rozhodnutím č. XXX XXX XXXX. zo dňa 5. marca 2012 bol navrhovateľke podľa § 70 ods. 1, § 112 ods. 1 a § 82 zákona v znení neskorších predpisov od 6. decembra 2011 zvýšený invalidný dôchodok (po započítaní obdobia od 1. augusta 2011 do 5. decembra 2011 do obdobia dôchodkového poistenia) na sumu 153,00 Eur mesačne, zvýšený od 1. januára 2012 na sumu 158,10 Eur mesačne.
V odôvodnení všetkých rozhodnutí odporkyňa skutkovo a podrobne opísala ďalšie skutočnosti, na podklade ktorých rozhodla spôsobom uvedeným v ich výrokoch.
V rámci ďalšieho prieskumného konania, ako i k námietkam navrhovateľky (nesúhlas so závermi lekárskych posudkov posudkových lekárov ústredia) a ďalšími predkladanými lekárskymi nálezmi, súd v posudzovanej veci nariadil posudkovému lekárovi ústredia so sídlom v Nitre, MUDr. Milanovi Zemanovi za účasti odborného lekára - internistu vykonať nový posudok, v ktorom vyhodnotí aj novšie lekárske nálezy predložené navrhovateľkou.
Novým posudkom posudkového lekára ústredia so sídlom v Nitre, MUDr. Milanom Zemanom, za účasti internistky - MUDr. Zuzany Klobučníkovej (vykonaný na podklade pokynu súdu) zo dňa 27. mája 2014 bol deklarovaný záver v rozsahu, že navrhovateľka bola uznaná za invalidnú z dôvodu, že má MPSVZČ naďalej 45 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie bol určený stav po operácii bedrovej chrbtice pre herniu disku L4-5 a L5-S1 (máj 2013), zaradený do kapitoly XV, odd. E, položka 4., písm. b) prílohy č. 4 k zákonu so zvýšením percentuálnej miery o 10 % za ostatné zdravotné postihnutie. Komisia konštatovala, že od posledného posúdenia
zdravotného stavu (4. júla 2012) došlo u navrhovateľky k niektorým zmenám v jej zdravotnom stave. V prvom rade pre bolesti bedrovej chrbtice a nález hernií disku L4-5 a L5-S1 bola vykonaná operácia 3. mája 2013, po ktorej pretrváva ľahká porucha statokinetiky dolnej časti bedrovej chrbtice. Nie je prítomné radikulárne dráždenie, ani iné závažné motorické poruchy. Artériová hypertenzia je internistom popísaná ako III.WHO na základe MR potvrdených ložiskových lézií mozgu, čo je pripisované počínajúcej encefalopathii pri vysokom krvnom tlaku. Nie sú prítomné však žiadne klinické príznaky ťažkého orgánového postihnutia. Preto z posudkového hľadiska nepovažuje artériovú hypertenziu za rozhodujúce zdravotné postihnutie. Ochorenie štítnej žľazy nevykazuje poruchu funkcie. Nie je preto posudkovo významné. Depresívny sy vyžaduje určité zásahy psychiatra, event. psychológa, ale nejde o závažnú duševnú poruchu. Vzhľadom na uvedené došlo k zmene rozhodujúceho zdravotného postihnutia, ale keďže klinické prejavy na chrbtici sú minimálne, prislúcha mu miera poklesu na dolnej hranici rozpätia - 35 % so súčasným zvýšením za ostatné zdravotné poruchy o 10 % na výslednú mieru 45 %. Táto MPSVZČ zodpovedá súčasnému zdravotnému stavu navrhovateľky.
Na ďalšom pojednávaní pred súdom navrhovateľka predložila lekárske nálezy (v počte 13 ks), z ktorých vyplynulo zhoršenie jej zdravotného stavu. Poukázala tiež na nález Ústrednej vojenskej nemocnice z Ružomberka, v ktorom sa konštatuje, že jej stav má povahu ochorenia s predpokladom trvalých obtiaží a už nie je chirurgicky riešiteľný. Navrhovateľka vyjadrila sklamanie z postupu posudkových lekárov, ich hodnotenia a celkového prístupu, pretože jej zdravotný stav posúdili povrchne a nezodpovedá reálnej skutočnosti. Naviac uviedla, že už nepracuje na pôvodnom pracovisku, pretože nebolo možné naďalej vnímať abnormálne stresové situácie, ktoré jej zdravotné problémy denno-denne zhoršovali.
Súd v posudzovanom prípade dospel k záveru, že posúdenie zdravotného stavu navrhovateľky zo strany posudkových lekárov nie je postačujúce, keďže nie je kompletné a nezohľadňuje všetky zdravotné poškodenia, ktoré navrhovateľka má a to v kontexte so stále sa zhoršujúcim zdravotným stavom. Napokon zhoršenie zdravotného stavu navrhovateľky je čiastočne konštatované aj v lekárskych posudkoch posudkových lekárov. Preto je nevyhnutné v ďalšom konaní odstrániť vzniknuté rozpory, vyjadriť a kvantifikovať všetky relevantné medicínske východiská pre posúdenie MPSVZČ a určiť ju na novo. Odporkyňa nemôže ponechať zisťovanie podkladov pre rozhodnutie len na posudkových lekárov, ale musí sama vykonať úplné, zákonu zodpovedajúce dokazovanie v súlade s ustanoveniami § 196 a nasl.
Podľa § 196 a nasl. zákona - okrem iného - dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov konania a svedkov, odborné posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných fyzických osôb a právnických osôb. Je vecou odporkyne aké dokazovanie vo veci zvolí.
Krajský súd po preskúmaní napadnutých rozhodnutí dospel k záveru, že odporkyňa náležite nezistila skutkový stav veci, jej rozhodnutia sú vydané predčasne. Pri posúdení meritórneho prerokovania veci je potrebné vychádzať z objektívneho posúdenia všetkých medicínskych záznamov a nálezov navrhovateľky, skonfrontovať ich, dôsledne pomenovať, lebo svojou povahou ide o posúdenie skutkovej otázky. Pritom treba najmä prihliadnuť na subjektívne tvrdenia navrhovateľky, s dôsledným zabezpečením jej právnej ochrany a posúdenia kontinuity s predchádzajúcimi konaniami.
Krajský súd v tomto smere poukazuje na skutočnosť, že nie je jeho úlohou doplňovať vecnú argumentáciu rozhodnutia odporkyne, ale dokazovanie smerujúce k určitému zisteniu a z toho vyplývajúcemu záveru, je úlohou správneho - administratívneho konania.
Podľa § 250j ods. 2 písm. c) O.s.p. súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vec vráti žalovanému orgánu na ďalšie konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel k záveru, že zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci.
Úlohou odporkyne v ďalšom konaní bude doplniť správne konanie vo vyššie naznačenom smere a spôsobom, aby zdravotný stav navrhovateľky bol opätovne komplexne a objektívne medicínsky zhodnotený (§ 195, § 196 a nasl. zákona). V súvislosti s tým je nutné sa opätovne zaoberať MPSVZČ, vysvetliť, prečo je táto určená na dolnej hranici, prečo nemôže byť určená na hornej hranici zákonného rozpätia, a to aj vzhľadom na jej vek, vzdelanie a okolnosť, že väčšinu aktívneho života odpracovala v prostredí, v ktorom stratila zdravie. Rovnako je treba posúdiť vznik invalidity a vysvetliť, prečo táto nemôže byť priznaná od podania jej žiadosti. V nadväznosti na námietku navrhovateľky je nutné uvažovať tiež so zmenou pre ňu výhodnejšieho rozhodujúceho zdravotného postihnutia - hypertenzia III. typu, keď práve lekári špecialisti sa k nej vyjadrujú v rozsahu, že toto postihnutie je klasifikované ako poškodenie mozgu, ktoré sa potvrdilo aj na vyšetrení EEG-lézie a dysfunkcia mozgového kmeňa súvisí s léziami mozgu, a preto nemožno prijať záver ostatného posudkového lekára, ktorý uviedol, že u navrhovateľky nie sú prítomné žiadne klinické príznaky. Tieto okolnosti v novom rozhodnutí je nutné popísať jasne, určite, zrozumiteľne, aby bolo možné pochopiť, prečo bolo určitým spôsobom rozhodnuté. Až následne môže odporkyňa vydať nové rozhodnutie, ktoré bude obsahovať kompletné odôvodnenie riadne a úplne zdôvodnené tak, aby bolo zrejmé, prečo je určitým spôsobom rozhodnuté.
Na podklade uvedených skutočností bolo potom potrebné rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 19. septembra 2011, v spojení so zmenovými rozhodnutiami č. XXX XXX XXXX zo dňa 23. decembra 2011 a č. XXX XXX XXXX zo dňa 5. marca 2012 zrušiť a vec vrátiť odporkyni na ďalšie konanie.
O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 250l ods. 2 O.s.p. za použitia § 250k ods. 1 O.s.p., podľa ktorého, ak mal žalobca úspech celkom alebo sčasti, súd mu proti žalovanému prizná právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu trov konania. Navrhovateľka bola v konaní úspešná, preto jej súd uplatnenú náhradu trov konania priznal. Trovy spočívajú v cestovnom, na ceste z F. do Trenčína a späť v celkovej sume 7 Eur, a to podľa cestovného lístka č. 112285, vydaného prepravcom Eurolines Česká republika spol. s r.o. (jedna cesta činí 3,50 Eur) a sú súladné s Vyhl. Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 543/2005 Z.z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy. Trovy konania je odporkyňa povinná uhradiť do rúk navrhovateľky.
Poučenie:
Proti výroku rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté o zrušení rozhodnutia
odporkyne a vrátení veci na ďalšie konanie, nie je podľa § 250s O.s.p.
prípustné odvolanie.