Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2Pp-1-2014.pdf
PDF · 102.97 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PE-2Pp/1/2014
Uznesenie
Okresný súd Partizánske v trestnej veci proti odsúdenému Q. R., G.. XX.XX.XXXX Z. K., E. K. O., Z. U. XXXX/XX, t.č. vo výkone trestu odňatia slobody v Ústave na výkon trestu odňatia slobody a ústave na výkon väzby Ilava o návrhu odsúdeného na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, na verejnom zasadnutí dňa 11.08.2014, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Michala Vigaša a prísediacich Janky Kováčovej a Marty Krištínovej, takto
rozhodol:
Podľa § 521 ods. 4, ods. 8 Tr. poriadku, § 415 ods. 1 Tr. poriadku v zmysle § 66 ods. 1 písm. a/, písm. b/, ods. 2 Tr. zákona sa návrh na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody odsúdeného Q. R., G.. XX.XX.XXXX a to na základe odsúdenia Okresného súdu Zvolen pod sp.zn. 1T/114/2011 zo 07.09.2012 a odsúdenia Krajského súdu Trenčín sp.zn. 2Ntc 2/2012 z 18.09.2012 ako nedôvodný z a m i e t a .
odôvodnenie:
Dňa 27.1.2014 bol Okresnému súdu Trenčín doručený návrh odsúdeného Q. R. na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, podaný prostredníctvom splnomocneného obhajcu, ktorý odôvodnil tým, že odsúdený Q. R. bol rozsudkom Mestského súdu v Brne, Česká republika, sp.zn. 5T 28/2011 zo dňa 29.4.2011 uznaný vinným z trestného činu podvodu podľa § 250 odsek 1, odsek 3 písmeno b) Tr. zákona Českej republiky a iné, za ktoré mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 6 (šesť) rokov a 6 (šesť) mesiacov, ktorý vykonával v dobe od 8.6.2010 do 2.1.2013 v Českej republike a na základe žiadosti odsúdeného, Krajský súd Trenčín rozsudkom pod sp.zn. 2 Ntc 2/2012 zo dňa 18.9.2012 uznal rozhodnutie českého súdu a nariadil jeho výkon na území Slovenskej republiky. Podľa názoru obhajcu je možné, aby súd v danej veci rozhodol o prepustení odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený súdom cudzieho štátu a následne hneď nastúpil na výkon trestu odňatia slobody uloženého mu rozsudkom Okresného súdu Zvolen pod sp.zn. 1T 114/2011, nakoľko v danom prípade nie je možná obnova konania Okresného súdu Zvolen, kedy by mohol byť uložený trest zohľadňujúci aj odsúdenie za skutky spáchané skôr, za ktoré bol odsúdený súdom v Českej republike. Sám odsúdený svoje nezákonné konanie už dávno oľutoval a ku skutkom kladeným mu za vinu sa priznal, vo výkone trestu v Českej republike vykonával trest takmer po dobu 2 rokov a 7 mesiacov, pričom v rámci možností väznice sa zaujímal o pracovné činnosti. V súčasnosti je odsúdený zaradený na prácu v kuchyni v Ústave na výkon trestu odňatia slobody a Ústave na výkon väzby v Ilave, kde si riadne a svedomito plní svoje povinnosti, nemá žiadne disciplinárne pokarhania a jeho resocializácia prebieha podľa jeho názoru, v súlade s účelom trestu, ktorý mu bol uložený a nie je žiadna obava, že by odsúdený mohol akokoľvek pokračovať v akomkoľvek protizákonnom konaní. Odsúdený mieni zmeniť svoje správanie a začleniť sa riadne do spoločnosti, čo vyplýva aj z jeho doterajšieho hodnotenia. Odsúdený svojim správaním, podľa názoru obhajcu, jednak plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a je možné od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny a hlavne zodpovednejší život, pričom trest odňatia slobody vykonal z väčšej časti v Českej republike, kde bol kladne hodnotený a považuje ho za dostatočný pre jeho nápravu a aj napriek zaradeniu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, javí známky resocializácie a riadneho správania. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti navrhol, aby súd v zmysle § 66 Tr. zákona odsúdeného Q. R., prepustil podmienečne z výkonu trestu odňatia slobody a uložil mu primeranú skúšobnú dobu, prípadne aj probačný dohľad alebo iné obmedzenia, prípadne povinnosti podľa úvahy súdu.
O predmete konania rozhodol Okresný súd Trenčín uznesením č.k. 6Pp 3/2014-26 z 20.03.2014 tak, že návrh odsúdeného na podmienečné prepustenie zamietol. Proti tomuto uzneseniu odsúdený prostredníctvom obhajcu podal sťažnosť, ktorú odôvodnil tak, že súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil. Jednak vo veci rozhodol miestne nepríslušný súd, pretože, v zmysle § 521 ods. 4 Tr. por. je na rozhodovanie o všetkých otázkach vykonávacieho konania príslušný súd podľa miesta bydliska odsúdeného, a vychádzajúc z hodnotenia odsúdeného boli splnené aj materiálne podmienky pre podmienečné prepustenie odsúdeného. Takéto rozhodnutie však malo mať len formálny charakter, pretože by mal pokračovať vo výkone trestu uloženom mu vo veci Okresného súdu Zvolen sp. zn. 1T/114/2011.
Krajský súd v Trenčíne uznesením č.k. 23Tos/60/2014-33 z 11.06.2014 podľa § 194 ods. 1 písm. b/ Tr. por. zrušil napadnuté uznesenie v celom rozsahu a súdu prvého stupňa uložil, aby vo veci znovu konal a rozhodol. Zároveň podľa §§ 194 ods. 4, 521 ods. 2,4 Tr. por. nariadil, aby vec prejednal a rozhodol Okresný súd Partizánske.
Druhostupňový súd po preskúmaní správnosti výroku napadnutého uznesenia ako aj konania, ktoré výroku predchádzalo, dospel k záveru, že vo veci rozhodol nezákonný súd, vzhľadom k nutnosti aplikácie § 521 ods.2 Tr. por., keďže odsúdený v dobe rozhodovania vykonával trest na podklade uznaného cudzieho rozhodnutia, je zákonným súdom súd v obvode, ktorého odsúdený býva - vzhľadom k bydlisku odsúdeného je týmto Okresný súd Partizánske. Druhostupňový súd zároveň poukázal, v prípade výkonu dvoch postupne uložených trestov na povinnosť rozhodovania o obidvoch trestoch spoločne a to z hľadiska určenia dĺžky vykonaného trestu, po vykonaní ktorej odsúdený splní formálnu podmienku podmienečného prepustenia.
Na verejnom zasadnutí dňa 11.08.2014 odsúdený prostredníctvom obhajcu zmenil návrh tak, že požiadal o podmienečné prepustenie tak z výkonu trestu v trestnej veci Okresného súdu Zvolen pod sp.zn. 1T/114/2011 ako aj z výkonu trestu v trestnej veci Krajského súdu Trenčín sp.zn. 2Ntc 2/2012.
Odsúdený na verejnom zasadnutí, ktoré vo veci súd určil uviedol, že vo výkone trestu odňatia slobody je na základe rozsudku českého súdu, ktorým mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 6 rokov a 6 mesiacov a ktorý pôvodne vykonával aj v Českej republike, pričom neskôr požiadal o možnosť vykonať zvyšok tohto trestu v Slovenskej republike. Následne bol rozsudok, ktorým bol odsúdený v ČR, uznaný slovenským súdom, na základe čoho neskôr začal vykonávať zvyšok trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený českým súdom na území SR. Pokiaľ ide o možnosť podmienečného prepustenia z výkonu trestu pre trestný čin, za ktorý bol českým súdom odsúdený v ČR, je možnosť požiadať o podmienečné prepustenie po výkone ? uloženého trestu, pričom v SR je možné požiadať o podmienečné prepustenie z takého trestu po 2/3 vykonaného trestu. Toto považuje za nespravodlivé, nakoľko bol odsúdený v ČR a z tohto dôvodu žiada , aby bol z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý vykonáva na základe rozhodnutia českého súdu podmienečne prepustený. Odsúdený uviedol, že má zabezpečené ubytovanie u svojich rodičov, k žiadosti o podmienečné prepustenie ho viedol najmä záujem na opatere svojich rodičov. Chce sa uchádzať o zamestnanie, od jeden 2014 mal počas výkonu trestu absolvovať výučbu za mäsiara, keď táto možnosť vzhľadom ku kapacitným možnostiam zanikla a ponúkli mu výučbu za záhradníka túto odmietol, lebo ide o odbor v ktorom by nemal uplatnenie.
Vo vzťahu k trestnej veci vedenej proti jeho osobe na Okresnom súde Zvolen pod sp. zn. 1T/114/2011 uviedol, že súhlasil s konaním v jeho neprítomnosti, vzdal som sa aj zásady špeciality vzhľadom k tejto trestnej veci. Vykonal potrebnú časť výkonu trestu v obidvoch trestných veciach. trestnú činnosť oľutoval a vo výkone trestu si uvedomil, dôsledky svojho konania preto by sa chcel zaradiť do riadneho života na slobode, stretnúť sa s rodinou, starať sa o chorého otca a svojho syna a matku. Hoci už bol v minulosti vo výkone trestu odňatia slobody, doposiaľ súdy o podmienečnom prepustení jeho osoby nerozhodli a trest tak vykonal celý. K správe o hodnotení odsúdeného uviedol, že disciplinárne previnenie, ktorého sa dopustil, sa týkalo výpomoci pre staršieho spoluväzňa, ktorému jeho nakúpené potraviny a tabak doniesol na oddiel, nešlo tak o vynášanie potravín, ale výpomoc. Za negatívnym hodnotením vidí aj to, že jedna z pracovníčok ústavu na výkon trestu mala mať známu, čo bola poškodená jeho konaním, preto sa to mohlo odzrkadliť aj v negatívnej správe na jeho osobu.
Súd vyžiadal aktuálne hodnotenie odsúdeného, ktoré obdržal dňa 16.07.2014. Z hodnotenia ÚVTOS a ÚVV v Ilave je zrejmé, že odsúdený Q. R. bol do tamojšieho ústavu premiestnený dodaním z Českej republiky dňa 2.1.2013 a bol zaradený na výkon trestu v strednom stupni stráženia, v diferenciačnej skupine "B", kde sa nachádza i v súčasnosti. Jeho správanie a vystupovanie počas výkonu väzby v ČR, vo výkone trestu v ČR bolo na požadovanej úrovni. Správanie a vystupovanie odsúdeného v tamojšom ÚVTOS a ÚVV v Ilave nebolo vždy na požadovanej úrovni. Bol zaznamenaný nedostatok v oblasti pracovných povinností a pracovnej disciplíny (nepovolené prenášanie potravinových článkov z kuchyne odsúdených). V styku s personálom a odsúdenými je slušný. časový rozvrh dňa, poriadok a hygienu dodržiava. V kolektíve je bez konfliktov. Jeho postoj k trestnej činnosti je kritický. Prejavil záujem o vzdelávanie v SOŠ Pruské, ktoré by sa malo realizovať v septembri 2014. Disciplinárna odmena mu bola udelená dňa 21.01.2014 za dlhodobé, kvalitné plnenie pracovných povinností. Disciplinárny trest mu bol uložený jedenkrát 25.06.2014, ktorý ako vyplýva z výpovede odsúdeného sa týkal práve vynášania potravín z kuchyne odsúdených. Je zaradený do hudobného krúžku.
Pracovne bol od 4.2.2013 do 27.4.2013 zaradený na pracovisku ručného šitia obuvi, z ktorého bol z organizačných dôvodov vyradený. Od tohto dátumu vykonáva pomocné práce, činnosti súvisiace s prevádzkou ústavu, na pracovisku kuchyňa. Činnosti pre všeobecný rozvoj osobnosti odsúdeného, a na pracovisku kuchyňa odsúdených si nie vždy plnil. Podľa hodnotenia stravovateľov má odsúdený slabú pracovnú morálku, evidovanú veľkú nespoľahlivosť počas výdajov stravy, neustrojenosť.
Kontakt udržuje formou korešpondencie s blízkymi osobami, právo na nárokové návštevy si uplatňoval nepravidelne. Odsúdený je slobodný, má jednu vyživovaciu povinnosť. Resocializačná prognóza je hodnotená ako menej priaznivá na základe stredného rizika sociálneho zlyhania, a to z dôvodu opakovaného páchania trestnej činnosti a dlhodobej nezamestnanosti pred výkonom trestu. Záverom je konštatované, že odsúdený čiastočne plní stanovený program zaobchádzania, nedostatky sa vyskytli v oblasti aktívneho trávenia voľného času, ktoré odstránil. V súčasnosti sa nedostatky vyskytujú v plnení povinností, dodržiavaní ústavného poriadku. Vzhľadom na uvedené skutočnosti riaditeľ konštatuje, že odsúdený nepreukazuje splnenie podmienok na podmienečné prepustenie a toto nie je odporúčané.
Z oboznámených listín súd zistil, že Q. R. bol rozsudkom Mestského súdu v Brne, Česká republika, sp.zn. 5T 28/2011 zo dňa 29.4.2011 v spojení s uznesením Krajského súdu v Brne sp.zn. 8 To 257/2011 zo dňa 12.7.2011 uznaný vinným z trestného činu podvodu podľa § 250 ods. 1, odsek 3 písmeno b) Tr. zákona Českej republiky, z trestného činu podvodu podľa § 250 odsek 1, odsek 2 Tr. zákona Českej republiky spáchaného vo forme spolupáchateľstva podľa § 9 odsek 2 Tr. zákona Českej republiky a zo zločinu podvodu podľa § 209 odsek 1, odsek 4 písmeno d) Tr. zákona Českej republiky spáchaného sčasti v štádiu pokusu podľa § 21 odsek 1 Tr. zákona a sčasti v spolupáchateľstve podľa § 23 Tr. zákona Českej republiky, za čo mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) rokov a 6 (šesť) mesiacov. Krajský súd Trenčín rozsudkom zo dňa 18.9.2012 pod sp.zn. 2 Ntc 2/2012 uznal na území Slovenskej republiky vyššie citované cudzie rozhodnutie podľa § 515 odsek 2 písmeno b) Tr. poriadku vo výroku, ktorým bol menovanému uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) rokov a 6 (šesť) mesiacov. Odsúdený Q. R. nastúpil na výkon trestu odňatia slobody do Ústavu na výkon trestu odňatia slobody a Ústavu na výkon väzby Ilava do stredného stupňa stráženia dňa 2.1.2013, pričom jeho predpokladaný koniec má mať po započítaní väzby a trestu odňatia slobody v Českej republike dňa 8.12.2016. Trest odňatia slobody so započítaním doby výkonu trestu v českej republike a doby prevozu na územie Slovenskej republiky vykonáva od 08.06.2010.
Následne má nastúpiť na výkon spoločného trestu odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) roky so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, uloženého mu pre trestný čin podľa §§ 20, 14 k § 221 odsek 1, odsek 3 písmeno a), písmeno c) Tr. zákona a iné, rozsudkom Okresného súdu Zvolen zo dňa 7.9.2012 sp.zn. 1T 114/2011, so započítaním väzby a výkonu trestu z rozsudku OS Prievidza 3T 104/06 z 29.11.2006 a so zarátaním výkonu trestu z rozsudku OS Topoľčany 1T 144/03 z 22.05.2005 v dobe od 18.08.2006 do 18.10.2008. Odsúdený tak vykonal doposiaľ započítaním 26 mesiacov trestu. Predpokladaný koniec trestu je dňa 08.10.2018.
Z výpisu vykonávaných trestov vyplýva, že odsúdený môže by podmienečne prepustený vzhľadom k tomu že vykonáva postupne nariadené tresty po uplynutí 5rokov a 11 mesiacov teda odo dňa 08.03.2014.
Z odpisu registra trestov odsúdeného a z obsahu spisu vyplynulo, že odsúdený bol 14. krát súdne trestaný prevažne pre majetkovú trestnú činnosť, vykonané má 4 tresty odňatia slobody, pričom niektoré odsúdenia má zahladené, niektoré boli zrušené rozhodnutiami iných súdov a v niektorých prípadoch súdy upustili od potrestania a to aj vzhľadom k odsúdeniu v trestných veciach Okresného súdu Zvolen pod sp.zn. 1T/114/2011 ako aj Krajského súdu Trenčín sp.zn. 2Ntc 2/2012.
Z lekárskej správy otca odsúdeného Q. R. z 28.07.2014 vyplýva, že tento je sledovaný a liečený pre viacero ochorení ako aortálnu stenózu, art hypertenziu, obštrukčnú chorobu pľúc stredne ťažkého stupňa, diabetes melitus a iné.
Prokurátor okresnej prokuratúry na verejnom zasadnutí navrhol žiadosti odsúdeného nevyhovieť pre nesplnenie podmienok uvedených v § 66 Tr. zák.
Podľa § 415 ods. 1 Tr. poriadku o podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody rozhoduje súd na návrh prokurátora, riaditeľa ústavu na výkon väzby alebo riaditeľa ústavu na výkon trestu odňatia slobody, v ktorom sa trest vykonáva, záujmového združenia občanov alebo na návrh odsúdeného na verejnom zasadnutí. Ak bol návrh odsúdeného o podmienečné prepustenie zamietnutý, môže ho odsúdený opakovať až po uplynutí jedného roka od zamietnutia okrem prípadu, že návrh bol zamietnutý len preto, že ho odsúdený podal predčasne.
Podľa § 521 ods. 4 Tr. poriadku súd príslušný podľa odsekov 1 a 2 (Okresný súd v obvode ktorého odsúdený býva) rozhoduje o všetkých ďalších otázkach vykonávacieho konania vrátane návrhu na zahladenie odsúdenia z uznaného cudzieho rozhodnutia.
Podľa § 66 ods. 1 Tr. zákona môže súd odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu ak odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, a ak ide o osobu odsúdenú za prečin po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody, ak ide o osobu odsúdenú za zločin po výkone dvoch tretín uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody.
Podľa § 66 ods. 2 Tr. zákona pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení súd prihliadne aj na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva.
Senát okresného súdu po oboznámení sa so spisovým materiálom, predovšetkým s návrhom odsúdeného na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, hodnotením ústavu , nariadení výkonu trestov, skráteným výpisom klienta, odpisom registra trestov, rozsudkom Mestského súdu v Brne sp.zn. 5T 28/2011 zo dňa 29.4.2011, uznesením Krajského súdu v Brne, sp.zn. 8To 257/2011 zo dňa 12.7.2011, rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne sp.zn. 2Ntc 2/2012 zo dňa 18.9.2012, rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp.zn. 1T 114/2011 zo dňa 7.9.2012 zistil, že v predmetnej veci je potrebné prejudiciálne vyriešiť otázku kedy môže odsúdený požiadať o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody vzhľadom k uznanému cudziemu rozhodnutiu rozsudkom Krajského súdu Trenčín pod sp.zn. 2 Ntc 2/2012 zo dňa 18.9.2012. Podľa slovenského právneho poriadku môže odsúdený požiadať o podmienečné prepustenie po výkone 2/3 uloženého trestu. Odsúdený však vykonáva trest odňatia slobody, ktorý mu bol uložený českým súdom, a ktorý bol uznaný slovenským súdom, pričom v prípade, že by odsúdený vykonával trest odňatia slobody naďalej v Českej republike, podľa právneho poriadku Českej republiky by mohol požiadať o podmienečné prepustenie po výkone jednej polovice uloženého trestu odňatia slobody. Odsúdený a jeho právny zástupca súdu od počiatku namietali, že v rámci uznávania trestu odňatia slobody odsúdený nebol poučený o tom, že podľa právneho poriadku Slovenskej republiky bude môcť požiadať o podmienečné prepustenie až po uplynutí dvoch tretín trestu, čo odsúdený považuje za nespravodlivé.
Predbežnú otázku súd právne posúdil tak, že je nutné aplikovať zásadu zákazu reformatio in peius, teda zásadu zákazu zmeny k horšiemu, ktorej podstatou je nemožnosť zmeny uloženej sankcie v neprospech odsúdeného, a to ani v prípade, že pre takýto postup sú inak dané z dôvodov právnych či skutkových zákonné podmienky. Táto zásada sa explicitne prejavuje v tom, že podľa medzinárodných zmlúv a ani podľa právneho poriadku Slovenskej republiky v prípade uznania cudzieho rozhodnutia nemôže byť odsúdenému uložený trest prísnejší. V otázke uplynutia lehoty na podmienečné prepustenie je síce právna úprava nedôsledná v tom, že ju nerieši, mala by sa však uplatňovať aj v tomto prípade. Tu súd podporne poukazuje na právnu úpravu práve Českej republiky, kde v konaní o uznaní a výkone cudzieho rozhodnutia podľa § 126 Zákona č. 104/2013 Sb. o mezinárodní justiční spolupráci ve věcech trestních účinného od 01.01.2014, hoci v opačnom prípade, teda ak podmienky pre podmienečné prepustenie sú prísnejšie v štáte ukladajúceho trest odňatia slobody, tieo budú dodržané v štáte, ktorý uznáva cudzie rozhodnutie, len so súhlasom odsúdeného. Zákon tak predpokladá nie len to, že je odsúdený informovaný, ale že priamo vysloví súhlas s tým, že sa v prípade žiadosti o podmienečné prepustenie bude vychádzať z prísnejších podmienok štátu ktorý trest ukladal.
Uznaním trestu odňatia slobody slovenským súdom sa v otázke možnosti požiadať o podmienečné prepustenie postavenie odsúdeného zhoršilo, čo odporuje zásade zákazu reformatio in peius.
Súd tak aplikoval lehotu na podmienečné prepustenie po uplynutí jednej polovice trestu odňatia slobody vychádzajúc z § 88 ods. 1 písm. a) z č. 80/2009 Sb. (Trestní zákonník), pričom dospel k záveru, že v súčasnosti je splnená táto formálna podmienka na podmienečné prepustenie. Túto podmienku súd považuje za splnenú aj vzhľadom k druhému postupne uloženému trestu vo veci Okresného súdu Zvolen sp. zn. 1T/114/2001 prihliadnuc k doposiaľ vykonanej započítanej časti trestu a princípu počítania potrebnej časti vykonania postupne uložených trestov, kde sa lehoty sčítavajú v tomto prípade ? z 6 rokov a 6 mesiacov a 2/3 zo 4 rokov s dobou výkonu trestu od 08.06.2010 so započítaním doby od 18.08.2006 do 18.10.2008.
Predpokladom podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody je však okrem splnenia formálnej podmienky, a to že odsúdený vykonal potrebnú časť z výmery uloženého a nariadeného trestu odňatia slobody, aj splnenie materiálnej podmienky, a to že odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, t.j. že neexistuje pre spoločnosť príliš veľké riziko jeho recidívy. Splnenie materiálnej podmienky vyjadruje predovšetkým požiadavku pozitívnej prognózy budúceho správania sa odsúdeného, ktorá je nevyhnutným predpokladom pre podmienečné prepustenie a musí pritom vyplývať zo zhodnotenia polepšenia odsúdeného, pričom očakávanie, že odsúdený po podmienečnom prepustení povedie riadny život, musí byť dôvodné a založené na všestrannom zhodnotení jeho osobnosti, doterajšieho pôsobenia výkonu trestu, možnosti jeho nápravy a osobných pomerov, s prihliadnutím na účel trestu. Pri rozhodovaní sa prihliadne aj na to, v akom ústave sa vykonáva trest odňatia slobody.
Čo sa týka materiálnej podmienky súd poukazuje na skutočnosť, že z vykonaného dokazovania vyplýva, že odsúdený bol naposledy riadne zamestnaný pred vyše 20 rokmi, program zaobchádzania plní čiastočne, pričom nedostatky sa vyskytujú v plnení povinností, dodržiavania ústavného poriadku. Hoci mu bola uložená disciplinárna odmena bol mu uložený aj disciplinárny trest. Resocializačná prognóza je hodnotená ako menej priaznivá na základe stredného rizika sociálneho zlyhania, a to z dôvodu opakovaného páchania trestnej činnosti a dlhodobej nezamestnanosti. Aj z vyjadrenia odsúdeného vzhľadom k ponúknutému vzdelávaniu je zrejmé, že jeho ochota prispôsobiť sa novej situácii a využiť ponúkané možnosti má svoje hranice, pričom na slobode ako uchádzač o zamestnanie by takéto správanie zrejme neviedlo k získaniu zamestnania. Je zrejmé, že hodnotenie osoby odsúdeného sa nemôže vzťahovať len na jeho správanie počas výkonu trestu odňatia slobody. Inštitút podmienečného prepustenia je mimoriadnym inštitútom, ktorého účelom je dobrodenie v podobe skrátenia zákonne uloženého trestu v odôvodnených prípadoch a po náležitom splnení všetkých zákonných podmienok. Represívny účel trestu tak ustupuje pred výchovným. Súd je povinný hodnotiť osobu odsúdeného aj z hľadiska do nástupu trestu vedeného spôsobu života a ponaučenia sa odsúdeného z predchádzajúcich odsúdení, najmä v tom zmysle ako sa naplnil účel trestu u odsúdeného, alebo či sa odsúdený dopustil trestnej činnosti jednorázovo alebo ju pácha dlhodobo a za akým účelom.
Na základe uvedených skutočností, keďže obžalovaný v posledných dvadsiatich rokoch riadne nepracoval, svoju obživu si zabezpečoval systematickou a rozsiahlou trestnou činnosťou, ktorej dôsledkom bol vznik značnej škody, s poukazom na pesimistickú resocializačnú prognózu dospel súd k záveru, že nie je možné dôvodne očakávať vedenie riadneho života odsúdeného na slobode a existuje reálne riziko recidívy odsúdeného, dospel tak k záveru, že návrh odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody nemožno považovať v čase jeho posudzovania za dôvodný.
Z uvedených dôvodov súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť do troch dní od oznámenia tohto uznesenia, cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne. Sťažnosť má odkladný účinok.