Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_PO-7Sa-13-2022.pdf
PDF · 86.92 KB
Case nature
Subarea
PO-7Sa/13/2022
Uznesenie
Správny súd v Košiciach v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. E. XXXX/ XXXXX XX F., adresa na doručovanie: Námestie sv. Egídia 95, 058 01 Poprad, proti žalovanému: Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Poprade, so sídlom Alžbetina 5, 058 01 Poprad, o žalobe proti nečinnosti správneho orgánu, takto
rozhodol:
I. Konanie o žalobe proti nečinnosti zastavuje.
II. Žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou zo dňa 25.05.2022 domáhal odstránenia nečinnosti žalovaného vo veci opravy nesprávnych údajov o rodnom priezvisku a priezvisku v občianskom preukaze žalobcu. Ako prílohu k žalobe pripojil okrem iného podnet zo dňa 08.04.2022 adresovaný Okresnej prokuratúre Poprad a sťažnosť na nečinnosť zo dňa 08.04.2022 adresovanú žalovanému. 2. Podľa § 3 ods. 1 písm. d) zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v účinnom znení (ďalej aj „S.s.p.“), nečinnosťou orgánu verejnej správy stav, keď orgán verejnej správy protiprávne nepokračuje v začatom administratívnom konaní, alebo stav, keď orgán verejnej správy protiprávne z úradnej povinnosti nezačal administratívne konanie. 3. Podľa § 242 ods. 1 S.s.p., žalobca sa môže žalobou domáhať odstránenia nečinnosti orgánu verejnej správy v začatom administratívnom konaní. 4. Podľa § 246 ods. 1 S.s.p., v žalobe sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie druhu žaloby; b) označenie žalovaného, c) označenie konania alebo veci, v ktorej sa žalobca domáha odstránenia nečinnosti, d) žalobné body, e) označenie dôkazov, ak sa ich žalobca dovoláva, f) žalobný návrh. 5. Podľa § 246 ods. 2 S.s.p. k žalobe fyzickej osoby, právnickej osoby a zainteresovanej verejnosti musí byť pripojené oznámenie o výsledku prešetrenia sťažnosti podľa osobitného predpisu alebo vybavenie podnetu prokurátorom. 6. Podľa § 20 ods. 1 zákona č. 9/2010 Z. z. o sťažnostiach (ďalej len „ZoS“) sťažnosť je vybavená odoslaním písomného oznámenia výsledku jej prešetrenia sťažovateľovi. Oznámenie musí obsahovať odôvodnenie výsledku prešetrenia sťažnosti, ktoré vychádza zo zápisnice. 7. Podľa § 20 ods. 2 ZoS v oznámení sa uvedie, či sťažnosť je opodstatnená, alebo neopodstatnená. Ak má sťažnosť viacero častí, oznámenie výsledku prešetrenia sťažnosti obsahuje výsledok prešetrenia každej z nich. Sťažnosť zložená z viacerých častí je vyhodnotená ako opodstatnená, ak aspoň jedna z jej častí je opodstatnená. 8. Podľa § 20 ods. 3 ZoS ak je sťažnosť opodstatnená, v oznámení sa uvedie, že orgánu verejnej správy, v ktorom sa sťažnosť prešetrovala, boli uložené povinnosti podľa § 19 ods. 1 písm. i). 9. Podľa § 35 ods. 1 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre (ďalej len „ZoP“) prokurátor príslušný na vybavenie podnetu je povinný vybaviť podnet do dvoch mesiacov odo dňa, keď mu bol podnet pridelený
na vybavenie. V odôvodnených prípadoch rozhodne o predĺžení tejto lehoty bezprostredne nadriadený prokurátor. 10. Podľa § 35 ods. 2 ZoP prokurátor upovedomí podávateľa podnetu o spôsobe vybavenia podnetu alebo o predĺžení lehoty na jeho vybavenie bezodkladne. 11. Správny súd preskúmaním obsahu žaloby a jej príloh zistil, že k predmetnej žalobe síce žalobca pripojil sťažnosť na nečinnosť zo dňa 08.04.2022 adresovanú žalovanému ako aj podnet zo dňa 08.04.2022 adresovaný Okresnej prokuratúre Poprad, avšak nepripojil oznámenie o výsledku prešetrenia tejto sťažnosti alebo vybavenie tohto podnetu prokurátorom ako povinnú prílohu v zmysle ust. § 246 ods. 2 S.s.p. 12. Jednou z podmienok, ktoré Správny súdny poriadok ustanovuje v § 246 ods. 2 pre úspešné iniciovanie žaloby proti nečinnosti orgánu verejnej správy (žalobcom, ktorý je fyzickou alebo právnickou osobou podľa § 244 ods. 1 S.s.p.), je predchádzajúce neúspešné podanie sťažnosti podľa § 5 a nasl. ZoS alebo podnetu na prokuratúre podľa § 31 ZoP. Podmienka prechádzajúceho neúspešného podania sťažnosti alebo podnetu prokuratúre je prejavom subsidiarity správneho súdnictva vo vzťahu k prostriedkom nápravy a ochrany poskytovaných v administratívnom konaní. Ingerencia správneho súdu totiž môže nastupovať až v prípade, ak sa nezákonný stav v podobe nečinnosti nepodarilo odstrániť v rámci štruktúry orgánov verejnej správy a to všetkými dostupnými prostriedkami administratívneho práva. Navyše, sťažnosť (resp. upozornenie prokurátora podané na základe podnetu) adresovaná priamo orgánu verejnej správy môže byť účinným nástrojom pre bezprostredné a urýchlené odstránenie namietanej nečinnosti, čím dôjde k uspokojeniu účastníka administratívneho konania ešte pred podaním žaloby. 13. V sťažnosti alebo v podnete prokuratúry musí byť pritom výslovne namietaná nečinnosť orgánu verejnej správy v začatom administratívnom konaní. ZoS totiž pripúšťa podať sťažnosť postupom podľa § 3 ods. 1 písm. b) v spojení s § 5 aj voči konkrétnym nedostatkom, najmä na porušenie právnych predpisov, ktorých odstránenie je v pôsobnosti orgánu verejnej správy, avšak takáto sťažnosť (resp. jej vybavenie) je na účely odstraňovania nečinnosti ako aj na účely následného iniciovania žaloby na správnom súde neupotrebiteľná. 14. Zo znenia § 246 ods. 2 S.s.p. vyplýva, že oznámenie o výsledku prešetrenia sťažnosti (§ 20 zákona o sťažnostiach) alebo vybavenie podnetu prokurátorom (§ 35 zákona o prokuratúre) je obligatórnou prílohou žaloby proti nečinnosti orgánu verejnej správy a je zrejmé, že má odlišnú povahu, ako iné prílohy prikladané žalobcami v konaniach o iných správnych žalobách. V prípade jej absencie správny súd nemôže žalobu vecne prejednať a pristúpiť k rozhodnutiu vo veci samej. Splnenie tejto podmienky preto žalobca musí preukázať predložením uvedených písomností správnemu súdu ako príloh žaloby podľa § 246 ods. 2 S.s.p. Nedodržanie postupov, resp. nepreukázanie tejto skutočnosti má za následok zastavenie konania podľa § 99 písm. f) S.s.p. 15. Vzhľadom k vyššie uvedenému zisteniu správneho súdu, t. j. nepredloženie oznámenia o výsledku prešetrenia sťažnosti podľa osobitného predpisu alebo vybavenia podnetu prokurátorom, v dôsledku ktorých je predmetná žaloba neúplná, správny súd postupom podľa ust. § 59 ods. 1 S.s.p. vyzval opakovane žalobcu na doplnenie predmetnej žaloby a to uzneseniami č.k. PO-7Sa/13/2022-24 zo dňa 11.08.2023 a PO-7Sa/13/2022-30 zo dňa 28.02.2024, ktoré sa žalobcovi nepodarilo doručiť (zásielka nebola doručená z dôvodu, že adresát je neznámy, resp. v druhom prípade adresát si zásielku neprevzal v odbernej lehote). 16. Správny súd v poradí tretím uznesením č.k. PO-7Sa/13/2022-34 zo dňa 19.04.2024 vyzval žalobcu pod následkom zastavenia konania na doplnenie predmetnej žaloby. Lustráciou v registri obyvateľov overil identifikačné údaje žalobcu, pričom bolo ustálené, že žalobcom je A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. E. XXXX/XXXXX XX F.. Správny súd doručoval predmetné uznesenie na adresu na doručovanie, ktorú uviedol samotný žalobca. Keďže tento pokus o doručenie bol neúspešný (adresát zásielky je neznámy) správny súd žiadosťou zo dňa 13.05.2024 požiadal Mestskú políciu Poprad o súčinnosť – doručenie uznesenia zo dňa 19.04.2024, pričom za účelom dosiahnutia tohto cieľa správny súd požiadal Mestskú políciu Poprad o doručovanie tak na adrese na doručovanie: Námestie sv. Egídia 95, 058 01 Poprad ako aj na adrese trvalého pobytu žalobcu vyplývajúcej z registra obyvateľov. Zároveň súd požiadal o prešetrenie súčasného pobytu žalobcu. 17. Z odpovede Mestskej polície Poprad zo dňa 27.05.2024, doručenej súdu 31.05.2024 vyplynulo, že žalobca sa na adrese trvalého pobytu nezdržiava, pričom jeho matka odmietla poskytnúť informácie o tom, kde sa jej syn (žalobca zdržiava). Zároveň bolo zistené, že žalobca sa nezdržiava ani na adrese na doručovanie.
18. Podľa § 72 ods. 1, 2 a 3 S.s.p., správny súd doručuje písomnosť na pojednávaní alebo pri inom úkone súdu; tým nie je dotknutá povinnosť správneho súdu doručovať písomnosť do elektronickej schránky podľa osobitného predpisu. Ak nie je možné doručiť písomnosť podľa odseku 1 a ak nejde o doručenie písomnosti do vlastných rúk, správny súd na žiadosť účastníka konania doručí písomnosť na elektronickú adresu. Písomnosť správneho súdu sa považuje za doručenú po troch dňoch od jej odoslania, aj keď ju adresát neprečítal. Ak nie je možné doručiť písomnosť podľa odsekov 1 a 2, správny súd doručuje prostredníctvom doručujúceho orgánu a spôsobom podľa Civilného sporového poriadku. 19. Podľa § 106 ods. 1 písm. a) zákona č. 160/2015 Z.z. (ďalej aj „C.s.p.“ alebo „Civilný sporový poriadok“), ak nejde o doručovanie do elektronickej schránky podľa osobitného predpisu, o doručovanie v osobitných prípadoch podľa § 107 ods. 2 a adresát neuviedol inú adresu na doručovanie, doručuje súd písomnosti fyzickej osobe na adresu evidovanú v registri obyvateľov Slovenskej republiky alebo adresu miesta pobytu cudzinca na území Slovenskej republiky podľa druhu pobytu cudzinca. 20. Podľa § 111 ods. 1, 2 a 3 C.s.p., do vlastných rúk sa doručuje tak, že adresát potvrdí prijatie písomnosti na potvrdení o doručení písomnosti (ďalej len "doručenka"); údaje v doručenke sa považujú za pravdivé, ak nie je dokázaný opak. Doručenka je verejnou listinou. Do vlastných rúk sa doručujú písomnosti, pri ktorých tak ustanovuje zákon, a písomnosti, pri ktorých to nariadi súd. Ak nemožno doručiť písomnosť na adresu podľa § 106, písomnosť sa považuje dňom vrátenia nedoručenej zásielky súdu za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie. 21. Civilný sporový poriadok upravuje moment doručenia pri doručovaní prostredníctvom fikcie. Týmto dňom je deň vrátenia nedoručenej zásielky súdu (§ 111 ods. 3 a § 112). 22. V § 111 ods. 3 je formulovaná fikcia doručenia. Podľa uvedeného ustanovenia platí, že v prípade, ak písomnosť nemožno doručiť na adresu v § 106, písomnosť sa považuje dňom vrátenia nedoručenej zásielky súdu za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvedel. Civilný sporový poriadok (na rozdiel od Občianskeho súdneho poriadku) teda vôbec nereflektuje na skutočnosť, či sa adresát v mieste doručenia zdržiaval alebo nie. Namiesto toho vychádza z presvedčenia, že pre doručenie nemôže a nesmie byť významné, kde sa adresát skutočne zdržiava a nastoľuje sa zásada, že každý adresát je zodpovedný za evidovanú adresu v príslušnom registri, ako aj za ochranu vlastných záujmov a že je preto povinný si zabezpečiť prijímanie písomností na evidovanej adrese bez ohľadu na to, na akej adrese sa skutočne zdržiava. Z tejto novo zavedenej zásady tiež vyplýva, že adresát sa nemôže s doručovanou písomnosťou oboznámiť len vtedy, ak má k tomu ospravedlniteľný dôvod (§ 114 CSP). Fikcia doručenia teda nastane po tom, ako sa súdu nepodarí písomnosť doručiť na adresu uvedenú v § 106. Pod adresou uvedenou v § 106 je potrebné vnímať adresu uvedenú adresátom alebo adresu podľa § 106 ods. 1 písm. a) alebo b). Aj keď § 111 ods. 3 odkazuje na § 106 ako na celok, oddelene je potrebné vnímať § 106 ods. 3, ktorý upravuje osobitne fikciu doručenia pre tie fyzické osoby, ktoré nemajú adresu evidovanú v registri obyvateľov SR. Vtedy súd doručuje oznámením na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu. Písomnosť sa považuje po 15 dňoch od zverejnenia oznámenia za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie. (GEŠKOVÁ, Katarína. § 111 [Doručovanie písomností do vlastných rúk]. In: G., A., FICOVÁ, Svetlana, BARICOVÁ, Jana, MESIARKINOVÁ, Soňa, BAJÁNKOVÁ, Jana, TOMAŠOVIČ, Marek a kol. Civilný sporový poriadok. 2. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2022, s. 451, marg. č. 7.) 23. Možno konštatovať, že v prípade uznesenia č.k. PO-7Sa/13/2022-34 zo dňa 19.04.2024 nastala fikcia jeho doručenia dňa 31.05.2024, kedy sa zásielka vrátila súdu. V predmetnom uznesení bol žalobca vyzvaný na doplnenie žaloby v lehote 10 dní a zároveň bol poučený o následkoch jej nedoplnenia. Žalobca žalobu nedoplnil ani ku dňu vydania tohto uznesenia, pričom lehota na doplnenie žaloby márne uplynula dňom 10.06.2024. 24. S ohľadom na vyššie uvedené zistenia vyplývajúce z obsahu žaloby a s prihliadnutím na citované ustanovenia, správny súd dospel k záveru, že žalobca neúspešne nevyčerpal sťažnosť podľa osobitného predpisu alebo podnet na prokuratúre, ako osobitné postupy ktoré Správny súdny poriadok predpokladá pre úspešné iniciovanie žaloby proti nečinnosti orgánu verejnej správy. V dôsledku uvedeného preto správnemu súdu nezostalo nič iné ako konanie postupom podľa § 99 písm. f) S.s.p. zastaviť. 25. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 171 ods. 1 S.s.p. za súčasnej aplikácie § 168 S.s.p. tak, že aj keď žalovanému vzniklo právo na úplnú náhradu trov konania v dôsledku procesného zavinenia zastavenia konania žalobcom (v dôsledku nedodržania zákonom vyžadovaných postupov pred podaním žaloby), ich náhradu mu nepriznal, pretože nezistil podmienky, na základe ktorých to možno spravodlivo požadovať. Za súčasnej procesnej situácie, kedy sa žalovaný orgán verejnej správy o podanej žalobe ani nedozvedel mu totiž reálne žiadne trovy konania resp. trovy právneho zastúpenia, nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho súdu na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky prostredníctvom Správneho súdu v Košiciach. V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitosti podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 Správneho súdneho poriadku odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.